Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

200. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch (tlač 186).

Ústavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona na zasadnutiach 11. a 19. júna 1940. Po dlhšej debate sa priklonil v zásade k tomu hľadisku vládneho návrhu, že vládne nariadenie č. 63/ 1939 Sl. z. o usmernení počtu advokátov-židov a vládne nariadenie č. 176/ 1939 Sl. z. o vykonávaní advokátskej praxe maly za následok značné sníženie počtu advokátov, že doterajšia šesťročná právna služba, zavedená zákonom č. 144/1936 Sb. z. a n., je pre kandidátov advokácie dlhá, že jej sníženie na 5 rokov je z vyššie uvedených príčin odôvodnené a že pre prípravu na advokáciu postačí aj päťročná právna služba.

Vychádzajúc v podstate z toho istého stanoviska ako vládny návrh, dospel ústavno-právny výbor k nutnosti inej úpravy tejto päťročnej právnej služby, preto vykonal na vládnom návrhu niektoré zmeny, ktoré sú potrebné, aby advokácia splnila úlohu, ktorú jej ukladá moderný štát.

Vznik advokácie bol vyvolaný tou skutočnosťou, že právne predpisy v štáte stály sa složitými a početnými. Ich znalosť sa nemohla od každého občana požadovať. Vznikol advokátsky stav, aby vykonával iným právne práce a poskytoval im, právne rady. Túto úlohu má v podstate aj terajší advokátsky stav a preto je potrebné, aby sa len taká osoba mohla stať advokátom, ktorá spomenutú úlohu vie splniť. Tieto právne práce a rady týkajú sa často tak dôležitých záujmov občana, že je nielen v záujme občanov, ale aj v záujme štátu, aby právne práce pre občanov vykonávali len takí advokáti, ktorí s ohľadom na znalosť právnych predpisov a právnej praxe sú schopní túto úlohu splniť.

Ústavno-právny výbor vynechal úvodné slová vládneho návrhu, lebo sú vzhľadom na ustanovenie § 7 vládneho návrhu zbytočné.

Do § l pojal ustanovenie, že do soznamu kandidátov možno zapísať len toho, kto okrem podmienok stanovených inými predpismi má doktorát práv, uznávaný na území Slovenskej republiky.

Toto ustanovenie je odchýlkou od dosavádneho stavu, ktorý pripúšťal zápis už po složení štátnych skúšok a jedného rigoróza, čo v praxi viedlo k zneužívaniu, lebo takýto kandidát pravidelne nekonal osnovnícku prax, ale študoval do tej doby, kým nedosiahol doktorát. Len máloktorému sa mohlo podariť umiestenie za týchto okolností, preto sociálna spravodlivosť vyžaduje, aby takéto ustanovenie bolo zrušené.

Paragraf l vládneho návrhu, prečíslovaný ústavno-právnym výborom na § 2, doplnil sa tak, že kandidát má vykonať najmenej 3 roky právnej služby pred úspešným složením advokátskej skúšky.

Paragraf 2 vládneho návrhu, prečíslovaný ústavno-právnym výborom na § 3, zmenil sa v tom smysle, že po trojročnej skutočne vykonanej právnej službe u advokáta započíta sa právna služba u súdu najviac 6 mesiacov a polovica skutočne vykonanej prezenčnej služby vojenskej alebo pracovnej, najviac ale jeden rok. Ústavno-právny výbor nemohol prijať stanovisko vládneho návrhu, že by sa do právnej služby mohla započítať nevykonaná prezenčná služba vojenská alebo pracovná. Odsek 3 vládneho návrhu sa vynechal. Posledný odsek tohto paragrafu bol štylárne zmenený.

Paragraf 3 vládneho návrhu, prečíslovaný ústavno-právnym výborom na § 4, sa zmenil tak, že sa odsek 2 vynechal a v odseku l previedla sa iba štylárna zmena.

Paragrafy 4 a 6 vládneho návrhu vypustil ústavno-právny výbor z osnovy, lebo sú so zreteľom na ustanovenie § 7 vládneho návrhu zbytočné; § 5 vypustil preto, že dosavádne ustanovenia sa zdajú byť vhodnejšími.

Paragraf 7 vládneho návrhu bol prečíslovaný na § 5, a § 8 vládneho návrhu na § 6.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem takto upravenú osnovu zákona prijal.

V Bratislave 19. júna 1940.

Dr. Karol Mederly v. r.,

predseda.

Dr. František Orlický v. r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa 1940.

ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Do soznamu kandidátov advokácie možno zapísať len toho, kto okrem podmienok stanovených inými predpismi má doktorát práv, uznávaný na území Slovenskej republiky.

§ 2.

Kandidát advokácie, ktorý sa uchádza o zápis do soznamu advokátov niektorej advokátskej komory, má vykázať, že bol na území Slovenskej republiky v právnej službe prakticky zamestnaný najmenej 5 rokov, z toho najmenej 3 roky pred úspešným složením advokátskej skúšky.

§ 3.

(1) Povinnú právnu službu podľa § 2 má kandidát advokácie konať u advokáta, zapísaného do soznamu advokátov niektorej advokátskej komory.

(2) Po trojročnej skutočne vykonanej právnej službe u advokáta (§ 2) započíta sa právna služba u súdu najviac 6 mesiacov a polovica skutočne vykonanej prezenčnej služby vojenskej alebo pracovnej, najviac jeden rok.

(3) Časť prezenčnej služby vojenskej alebo pracovnej, doslúžená podľa ods. l, § 18 zákona č. 20/1940 Sl. z., nezapočíta sa do právnej služby podľa predošlého odseku.

§ 4.

(1) Kandidátovi advokácie, ktorý započal právnu službu pred účinnosťou tohto zákona, započíta sa právna služba a prezenčná služba vojenská alebo pracovná podľa doteraz platných predpisov.

(2) Ináč i na takéhoto kandidáta advokácie platia ostatné ustanovenia tohto zákona.

§ 5.

Ustanovenia doteraz platných predpisov o advokácii zostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú tomuto zákonu.

§ 6.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť 15. dňa po vyhlásení; vykoná ho minister pravosúdia.