Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

202. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona o naturálnych plneniach obcí vložkárskym orgánom

(tlač 193).

Ústavno-právny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na zasadnutí dňa 19. júna 1940 a predostiera ho ctenému Snemu v prítomnej forme na prijatie.

Cieľ tohto zákona je správny.

Členovia vložkárskych komisií dostávali svoje požitky od štátu ako súdni zamestnanci. Okrem toho § 72 zák. čl. XXIX/1886 zaväzuje obec, pre ktorú pracuje vložkárska komisia zo súdu vyslaná, aby dala jej členom naturálne požitky, a to miestnosť na kanceláriu, primeranú miestnosť obytnú, aby tieto miestnosti vyhrievala a osvetľovala a aby okrem toho dala povozy, ktoré sú prípadne potrebné pri výkone vložkárskych prác v chotári obce. Uvedené naturálne požitky boly pôvodne zabezpečené len pre vyslaného správcu pozemkovej knihy (§ 31), potom pre vyslaného úradníka katastrálneho (§ 32) a pre členov komisie (§ 38). Tieto paragrafy boly novelizované paragrafmi 7—14, zák. čl. XVI/1891. Podľa nich členmi vložkárskej komisie sú aj sudca a správcu pozemkovej knihy, zapisovateľ alebo diurnista, všetci ako komisia na vybavenie súdnych vecí, ktoré vzniknú so zakladaním pozemnoknižných vložiek, podobne i tí, ktorí prídu ako komisia, vyslaná na stotožňovanie nových vložiek so starým stavom. Takáto komisia pozostáva zo správcu pozemkovej knihy, prípadne z jeho pomocníka a zapisovateľa.

Od toho času sa složenie vložkárskych komisií podľa praktickej potreby menilo. Najmä teraz členovia vložkárskej komisie pozostávajú najviac z úradníkov štátnych, no nie pragmatikálnych, ale smluvných. Dnes sú na území Slovenska len traja-štyria úradníci vložkárskych komisií riadni pragmatikálni úradníci štátni, všetci ostatní sú úradníci smluvní,

O smluvných úradníkoch štátnych § 72 zák. čl. XXIX/1886, ale ani zák. čl. XVI/891 vôbec nehovorí a tak sa stalo, že niektoré obce začaly odporovať a odoprely poskytovať členom vložkárskej komisie tieto naturálne požitky.

Prítomný návrh zákona mieni odstrániť túto nesrovnalosť a to tým, že vyslovuje úplnú derogáciu § 72 zák. čl. XXIX/1886, ale ináč spomenutú povinnosť naturálnych príspevkov vyslovuje proti všetkým takto interesovaným obciam a voči všetkým členom vložkárskej komisie, bez ohľadu na to, či sú úradníci pragmatikálni alebo smluvní a bez ohľadu na ich pôsobnosť (§ 10 návrhu).

Správna je teda tendencia návrhu, aby v tejto veci bol poriadok a nie zmätok.

Nakoľko obce prípadne nemôžu tieto požitky jednotlivým členom vložkárskej komisie in nátura dávať, pripúšťa návrh náhradné plnenie, prípadne v tom smysle, že sa o umiestenie a o ubytovanie vložkárskej komisie a jej členov môžu postarať v susednej obci, alebo sa môžu so súhlasom dozorčej vrchnosti dohodnúť na peňažnej náhrade týchto naturálnych požitkov. Maximum a minimum týchto

peňažných náhrad určí Ministerstvo pravosúdia v dohode s Ministerstvom financií a s Ministerstvom vnútra (§ 9). V konkrétnom prípade sa potom táto ministeriálna tarifa aplikuje podľa dohody, ale samozrejme vždy len v rámci tarify.

Návrh zákona počíta aj s tou možnosťou, že obec prípadne nielen nevie plniť tieto naturálne príspevky, ale ani platiť peňažnú náhradu. V takomto prípade vybaví vec na účet patričnej obce župný úrad, ktorý je dnes vlastne dozorčou vrchnosťou nad hospodárením obce.

Ináč je návrh prepracovaný len formálne, k čomu sa pripojujú tieto vysvetlivky:

Nadpis zákona bol proti pôvodnému zneniu stručnejšie a určitejšie štylizovaný.

Ad § 1. Výbor vynechal z navrhovanej osnovy, a to z časti, kde je reč o primerane zariadenom byte pre každého člena vložkárskej komisie, ďalšie apelatívum,, ich stavu". Uvážilo sa, že keď stačí označenie "primeraný" byt, celkom zbytočné je spomínať stav jednotlivca, ktorý sa má ubytovať. Dnes v tomto ohľade rozdeľovanie ľudí podstatného smyslu nemá.

Ad § 4, Podľa pôvodného návrhu možno vložkársku komisiu umiestiť v inej blízkej obci len so súhlasom Ministerstva pravosúdia. Výbor mieni, že bude primeranejšie v takejto veci požadovať súhlas od prednostu príslušného okresného súdu. Ten lepšie pozná miestne pomery ako Ministerstvo pravosúdia a jeho mienka je dostatočnou garanciou, že sa vložkárska komisia bez dôvodnej príčiny nebude strániť od obce, pre ktorú pracuje a nebude sa sťahovať bezdôvodne do inej blízkej obce.

Ad § 6. Text tohto paragrafu ústavno-právny výbor preštylizoval. Prípustnosť peňažných náhrad za naturálne požitky určil v tom rámci, ako ho ustálil vládny návrh, ale tieto veci označil slovom a nie odvolávaním sa na čísla predošlých paragrafov a ich odsekov. Takýmto preštylizovaním osnovy je obsah jasnejší.

Ad § 7. Exekúcie na sohnatie peňažných náhrad za naturálne príspevky ústavno-právny výbor ponecháva v pôsobnosti okresného súdu a nie v pôsobnosti okresného úradu. Dnes tieto úrady nemajú exekútorov a administratívna exekúcia deje sa podľa vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. tak, že okresný úrad požiada príslušnú obec o vykonanie exekúcie. V prítomných veciach pri dnešnom zriadení exekúciu na vymáhanie peňažnej náhrady za naturálne príspevky by mala vykonávať obec sama proti sebe. Prakticky by to nemalo smyslu a preto ústavnoprávny výbor takéto exekúcie zaradil do pôsobnosti okresného súdu.

Ad § 11. Derogačná klauzula ohľadom §-72 zák. čl. XXIX/1886 je určitá. Vzťahuje sa vo všeobecnosti aj na iné predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu, Ústavno-pravny výbor vsunul sem doložku, že sa táto derogačná klauzula týka predpisov, ktorými sú naturálne príspevky obci pre členov vložkárskych komisií doteraz ustálené. Z takejto štylizácie podľa náhľadu ústavno-právneho výboru nebude môcť nikto dôvodiť, že by derogačnou klauzulou boly akokoľvek dotknuté predpisy, už či smluvné (ohľadom úradníkov smluvných), či pragmatikálne (ohľadom úradníkov pragmatikálnych), ktorými sú určené členom vložkárskych komisií prichodiace vedľajšie príjmy zo štátnej pokladnice. Členovia vložkárskych komisií totiž podľa zamestnaneckej smluvy alebo podľa pragmatiky majú nárok na riadny plat, ako aj na náhradu diét zo štátnej pokladnice a okrem toho podľa tohto navrhovaného zákona budú mať nárok aj na naturálne príspevky od obcí, alebo na peňažnú náhradu na miesto týchto príspevkov.

Ústavno-právny výbor navrhuje vládny návrh zákona prijať.

Takisto navrhuje ústavno-právny výbor prijať aj pripojenú rezolúciu.

V Bratislave 19. júna 1940.

Dr. Karol Mederly v. r.,

predseda.

Dr. Miloš Vančo v. r.,

zpravodajca.

Rezolúcia

3

Snem Slovenskej republiky, rokujúc o vládnom návrhu zákona o naturálnych plneniach obcí vložkárskym orgánom, posudzoval prácu vložkárskych komisií a najmä postup a rýchlosť tejto práce ako aj potrebu rýchleho vybavovania vložkárskych prác a žiada vládu, aby urobila potrebné opatrenia na urýchlenie prác vložkárskych orgánov.

Javí sa súrna potreba vykonať čím prv práce, spojené s vyhotovovaním nových pozemnoknižných vložiek. Dnes nemožno ani v jednej obci takéto práce odkladať na dlhé desaťročia.

Snem konštatuje, že podľa toho tempa práce, akým ide dnes účinkovanie pozemnoknižných vložkárskych komisií na Slovensku, treba ešte aspoň 50 rokov, aby boly vo všetkých obciach pozemnoknižné vložky vyhotovené.

Takáto časová vyhliadka priamo prikazuje postarať sa, aby práca pri zakladaní pozemnoknižných vložiek sa dôkladne zrýchlila a to najmä primeranou zmenou odmien za vložkárske práce. Odporúča sa dávať členom vložkárskych komisií zvláštne odmeny za rýchle vykonanie vložkárskych prác. Snem sa domnieva, že keby členovia vložkárskej komisie, ktorí sú dnes vlastne smluvní úradníci, dostávali odmenu nie podľa počtu odpracovaných dní, ale podľa výsledku vykonanej práce, bola by ich robota rýchla a pri lom dobrá a spoľahlivá.

Dnes títo smluvní úradníci si pri nízkych svojich platoch zarábajú na každodenný chlieb vo vložkárskych komisiách a preto sa prirodzene obávajú, že ak prácu skoro skončia, ostanú prípadne bez zárobku. Podľa tohto náhľadu a pocitu práca viazne, miesto toho, žeby šla napred. Zaradiť všetkých týchto úradníkov medzi pragmatikálnych by bolo tiež čiastočnou odpomocou a vyhovelo by sa tým aj ich žiadosti. Tu však treba pamätať na to, že sú to z väčšej čiastky nie naši štátni občania, ako aj na to, že ich zamestnanie je vlastne len priechodného rázu. A tak neostáva iné, ako ich odmeňovanie viazať na, výsledok vykonanej práce a tak dať im možnosť, aby podľa množstva a kvality vykonanej práce a podľa prípadných akordných príplatkov, alebo vôbec podľa určenej paušálnej odmeny si mohli zarobiť podstatne viac, ako zarábajú teraz. Tým by zároveň práca vložkárska dokonale napredovala. Spomenutý výhľad na 50 rokov, v ktorých majú byť na Slovensku pozemnoknižné vložky vyhotovené, ako aj skutočnosť, že na čiastke Slovenska sú pozemnoknižné vložky niekde až 30—40 ročné a teda už hodne opotrebované, napína obavami tak odborných pracovníkov, ako aj ľudí pozemnoknižnej praxe.

Verejný záujem prikazuje dôkladne urýchliť postup vložkárskych prác, lebo ináč ustanovizeň pozemkových kníh nám vyhovovať nebude.

Zákon

zo dňa-----------------------1940

o naturálnych príspevkoch obcí členom vložkárskych komisií.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

(1) Orgánom, zakladajúcim pozemnoknižné vložky alebo naprávajúcim pozemnoknižné zápisnice (v ďalšom "členovia vložkárskej komisie"), činným v obciach, ktoré sú vzdialené od sídiel okresných súdov vyše 2 km, povinné sú tieto obce poskytnúť primeraný zariadený byt pre slobodného.

(2) Sboru úradníkov a kancelárskych pomocných síl, pracujúcich v zakladaní pozemnoknižných vložiek alebo na náprave pozemnoknižných zápisníc (v ďalšom ,,vložkárska komisia"), obce sú povinné poskytnúť vhodnú miestnosť na kanceláriu s primeraným zariadením.

(3) Obec je povinná miestnosti, uvedené v odseku l a 2, vykurovať, osvetľovať a upratovať.

(4) Na úradné cesty vyše 2 km, súvisiace s prácami vložkárskej komisie, obec je povinná členom vložkárskej komisie poskytnúť povoz.

(5) Tieto príspevky obec je povinná poskytnúť bez náhrady, len kým vložkárska komisia účinkuje v obci (stotožňovanie, komisionálne pojednávanie atp.).

§ 2.

Obec, ktorá je sídlom súdu, alebo nie je vzdialená od sídla súdu vyše 2 km, je povinná poskytnúť bez náhrady vložkárskej komisii, kým pracuje pre obec (ods. 2, § 1), príspevky uvedené v ods. 2—4, § 1.

§ 3.

Prítomnosťou rodinných príslušníkov členov vložkárskej komisie sa obci nemôžu zväčšiť povinnosti, uvedené v § 1.

§ 4.

(1) Obec, ktorá pre miestne pomery alebo z iných príčin nemôže poskytnúť v §§ l a 2 uvedené miestnosti vo vlastnej obci, môže umiestiť za súhlasu prednostu okresného súdu vložkársku komisiu v inej blízkej obci na svoje útraty. Týmto nie je dotknuté právo dohody s členmi vložkárskej komisie podľa § 6.

(2)Ak neposkytne obec členom vložkárskej komisie byt v tej obci, v ktorej umiesti kanceláriu, povinná je postarať sa o povoz podľa ods. 4, § 1.

§ 5.

(1) Ak obec na vyzvanie súdu neposkytne alebo odoprie poskytnúť naturálne príspevky podľa §§ l a 2 a podľa odseku 2, § 4, alebo ak ponúknuté príspevky sú neprimerané, zistí toto prednosta okresného súdu rozhodnutím a zaviaže obec na náhradu v peniazoch, pri čom určí výšku (§ 9) a lehotu plnenia.

(2) Od doručenia písomného rozhodnutia môže obec za 8 dní podať sťažnosť predsedovi krajského súdu. Predseda krajského súdu pred rozhodnutím si vyžiada mienku župana. Proti rozhodnutiu predsedu krajského súdu ďalší opravný prostriedok sa nepripúšťa.

§ 6.

(1) Obec a členovia vložkárskej komisie majú právo dohodnúť sa, aby na miesto naturálneho bytu (ods. l, § 1) a na miesto jeho výhrevu, osvetľovania, upratovania (ods. l, § l a ods. 3, § 1) dostávali členovia vložkárskej komisie peňažnú náhradu v mesačných splátkach.

(2) Platnosť tejto dohody podmieňuje súhlas predsedu krajského súdu a župana.

(3) Poskytnutie kancelárskej miestnosti, jej ohrevu, osvetľovania, upratovania, taktiež poskytovanie povozov nemôže byť predmetom takejto dohody.

§ 7.

Právoplatné rozhodnutie súdu podľa § 5 a schválená dohoda podľa ods. 2, § 6

sú exekučnými titulmi a vykoná ich okresný súd.

§ 8.

Ak peňažné náhrady (§ 7) sú od obce nevymožiteľné, povinná je príslušná župa tieto peniaze v celej výške zaplatiť príslušnému okresnému súdu a to na účet povinnej obce.

§ 9.

(1) Maximálnu a minimálnu výšku peňažných plnení, uvedených v § 5, určí Ministerstvo pravosúdia v dohode s Ministerstvom financií a s Ministerstvom vnútra.

(2) Ak sa práce vložkárskej komisie v obci započnú po prvom dni kalendárneho mesiaca, alebo sa skončia pred uplynutím kalendárneho mesiaca, majú členovia komisie nárok za každý započatý kalendárny deň na 1/3 celomesačných peňažných plnení.

§ 10.

Členovia vložkárskej komisie sú: sudca, úradníci a pridelené kancelárske pomocné sily, posledné bez rozdielu či sú pragmatikálne alebo smluvné a bez ohľadu na ich pôsobnosť.

§ 11.

Zrušujú sa všetky právne predpisy o naturálnych príspevkoch obcí členom vložkárskych komisií, ktoré predpisy odporujú tomuto zákonu, najmä § 72 zák. čl. XXIX/1886.

§ 12.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.