Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

203.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa_____________________1940

o ochrane nájomníkov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Diel prvý.

O výpovedi.

§1.

(1) Prenajímatelia bytov môžu vypovedať smluvu nájomnú alebo podnájomnú len so svolením okresného súdu, v ktorého obvode je byt. Svolenie k výpovedi možno dať len z dôležitých dôvodov.

(2) Za dôležitý dôvod (ods. 1) sa považuje najmä:

a) ak nájomník nezaplatil ujednané alebo v prípustnej miere zvýšené (§§ 8, 9, 10 a 13) nájomné, nakoľko nie je jeho výška sporná, hoci bol upomenutý po uplynutí obvyklej alebo k plateniu nájomného dohodnutej lehoty do konca lehoty, ktorú prenajímateľ aspoň na 24 hodín od upomienky povolil;

b) ak bol nájomník odsúdený pre trestný čin, ktorý sa stíha z úradnej moci, spáchaný na prenajímateľovi alebo na jeho manželke v dome bývajúcej, alebo pre trestný čin proti bezpečnosti cti, spáchaný

na týchto osobách zlým zachádzaním, ale bo pre trestný čin proti cudziemu majetku, spáchaný na obyvateľoch domu;

c) ak bol nájomník vypovedaný z územia Slovenskej republiky alebo ak bol nájomník, ktorý v byte sám býva, vypovedaný z obce;

d) ak má nájomník iný a dostatočný byt v obci a ak nepotrebuje byt pre výkon alebo pri výkone svojho povolania, alebo ak nebýva v byte trvalé, pretože má primeraný byt inde;

e) ak používa nájomník byt v iným účelom než k obývaniu bez povolenia potrebného podľa zákona;

f) ak porušujú nájomník, členovia jeho domácnosti alebo osoby, ktoré nájomník prijal do bytu alebo do svojich služieb, opätovne hrubo poriadok v dome, alebo ak spôsobujú svojím chovaním v dome oprávnené pohoršenie a ak nájomník nezjednal, hoc bol k tomu vyzvaný, možnú nápravu; toto ustanovenie možno obdobne použiť na výpoveď podnájomníka, ktorý porušuje poriadok alebo spôsobuje pohoršenie v byte;

g) ak dal nájomník proti ujednanému zákazu alebo bez svolenia vlastníka domu do podnájmu celý byt alebo síce len jeho časť, ale sám býva trvalé inde;

h) ak dal nájomník najaté miestnosti celkom alebo z časti so zariadením alebo bez neho do podnájmu za úplatu, ktorá je vzhľadom k nájomnému, ktoré sám platí, neprimerane vysoká;

i) ak preukáže prenajímateľ právoplatné úradné povolenie k užitočnejšej stavbe, ktorú nie je možno vykonať bez vyprázdnenia najatých miestností. Výpoveď možno dať podľa tohto ustanovenia najmenej na tri mesiace. Ak prenajímateľ zo svojej viny alebo nezačne so stavbou do troch mesiacov po odovzdaní bytu, alebo v nej nepokračuje nepretržite, je povinný nájomníkovi prenajať byt znovu, zaplatiť sťahovacie útraty a nahradiť inú škodu;

j) ak sa chce vlastník domu nasťahovať trvalé do bytu vo svojom dome, ktorý má len jeden alebo dva byty a ktorého vlastníctvo nadobudol pred 31. decembrom 1931;

k) ak majiteľ továrenského, živnostenského alebo poľnohospodárskeho podniku potrebuje byt, zriadený pri podniku, k účelom jeho prevádzky a to pre ubytovanie zamestnancov podniku;

1) ak sa prenajímateľ chce nasťahovať do bytu vo svojom dome, ktorého vlastníctvo nadobudnul najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď; ak ide o byt, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a kuchyne s príslušenstvom alebo o byt menší, možno dať výpoveď len, ak prenajímateľ zadovážil nájomníkovi náhradný byt, ktorý súd uzná za dostatočný. Ustanovenie toto nie je možno použiť, ak má prenajímateľ primeraný byt v dome svojom alebo manželovom (manželkynom), alebo ak je v jeho alebo v dome manželovom (manželkynom) primeraný byt, ktorý nepodlieha ustanoveniam tohto zákona a nie je obývaný príslušníkmi rodiny prenajímateľovej

m) ak potrebuje prenajímateľ byt v dome, ktorého vlastníctvo nadobudol najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď, pre svoje ženaté alebo vydaté deti alebo pre deti, ktoré sobášom mienia založiť vlastnú domácnosť a nemajú dostatočného vlastného bytu; ak ide o byt, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a kuchyne s príslušenstvom alebo o byt menší, možno dať výpoveď len, ak prenajímateľ zadováži nájomníkovi náhradný byt, ktorý súd uzná za dostatočný. Ustanovenie toto nie je možno použiť, ak je v dome prenajímateľovom, jeho manžela (manželky), osôb, ktoré chce prenajímateľ do bytu nasťahovať, alebo ich rodičov primeraný byt, ktorý nepodlieha ustanoveniam tohto zákona a nie je obývaný prenajímateľom alebo príslušníkmi jeho rodiny. Ak bola podľa tohto ustanovenia daná výpoveď z iného bytu v tom istom dome, nie je možno použiť toto ustanovenie pred uplynutím jedného roku;

n) ak potrebuje prenajímateľ prevo- -dzovňu v dome, ktorého vlastníctvo nadobudol najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď, pre seba, svojho manžela (manželku) alebo svoje dieťa. Ustanovenie toto nie je možno použiť, ak je v dome prenajímateľovom, jeho manžela (manželky) alebo jeho dieťaťa primeraná prevodzovňa, nepodliehajúca ustanoveniam tohto zákona;

o) ak nájomník má v obci, v ktorej býva alebo vykonáva svoje povolanie, dom, v ktorom je primerane veľký byt, nepodliehajúci ustanoveniam tohto zákona; ustanovenie toto je možno použiť len na miestnosti, užívané k účelom obývania;

p) ak bol nájomník právoplatným rozsudkom alebo výrokom živnostenského úradu zbavený živnostenského oprávnenia, alebo ak bol odsúdený súdom pre úžeru alebo pre trestné činy uvedené v §§ 414, 416 a 387 zák. čl. V/1878 a v § 4 zák. čl. V/1916, Z týchto dôvodov možno dať výpoveď len z miestností, užívaných k prevodzovaniu živnosti, ktoré nie sú časťou bytu; ak sa vzťahovala nájomná smluva aj na iné miestnosti, určí nájomné na tieto miestností pripadajúce k návrhu súd, vykonajúc potrebné vyšetrenie;

r) ak preukáže cudzí štát, ktorý je vlastníkom domu, že potrebuje miestnosti pre účely svojej diplomatickej misie alebo svojho konzulárneho úradu, alebo že ich nutne potrebuje pre ubytovanie zamestnancov tejto misie alebo úradu, ak nadobudol vlastníctvo domu pred 1. aprílom 1928 a ak používa Slovenská republika tie isté výhody v štáte, o ktorý ide. Vyhlásenie o tom, či je vzájomnosť zachovávaná, dáva súdu v prípadoch pochybných minister pravosúdia v dohode s ministrom zahraničných vecí; toto vyhlásenie je pre súd záväzné.

(3) Ak bola pripustená výpoveď z dôvodov, uvedených pod č. 10 až 14, ods. 2, je prenajímateľ povinný vypovedanému nájomníkovi znovu prenajať byt alebo inú miestnosť a nahradiť mu zavinenú škodu, ak byt, poťažne miestností nebudú do štyroch týždňov po vyprázdnení použité k účelu, pre ktorý výpoveď bola povolená. Do tejto lehoty sa nevpočíta doba potrebná k úprave miestnosti, ak bolo s úpravou započaté najneskoršie do 14 dní po uprázdnení miestnosti a ak je v nej riadne pokračované.

(4) Pojem náhradného bytu, dostatočného podľa č. 12 a 13, ods. 2 určuje vládne nariadenie (vl. nar. č. 103/1930 Sb. z. a n,).

§2.

(1) Smluvy nájomné a podnájomné, uzavreté na určitú dobu po 3. máji 1920, pokladajú sa v dobe platnosti tohto zákona za uzavreté na neurčitú dobu s výpovednou lehotou, určenou osobitnými predpismi alebo v mieste obvyklou. Na výpoveď prenajímateľovu treba použiť ustanovenia § l s tým obmedzením, že pred uplynutím dojednanej nájomnej doby môže prenajímateľ vypovedať takú smluvu len z dôvodov uvedených pod č. l až 5, 7, 8 a 9, ods. 2, § l a v ods. 2, § 3.

(2) Ustanovenia predošlého odseku sa. nevzťahujú na smluvy nájomné a podnájomné, uzavreté na určitú dobu, kratšiu ako tri mesiace, vyjmúc, žeby nájomník používal byt so svolením prenajímateľovým ďalej ako tri mesiace.

§ 3.

(1) V čase účinnosti tohto zákona môže prenajímateľ žiadať zrušenie nájomnej smluvy bez výpovede len, ak zneužíva nájomník byt na veľkú škodu prenajímateľovu, alebo ak sa musí prenajaté stavisko z nariadenia stavebného úradu znovu stavať alebo zrúcať,

(2) Z dôvodov uvedených v ods. l môže byť tiež dané svolenie k výpovedi podľa § L

§ 4.

(1) Ak chce prenajímateľ dať výpoveď, učiní to písomne alebo protokolárnym návrhom u okresného súdu, v ktorého obvode je byt. V návrhu má byť uvedený okrem bytu a času, na ktorý sa dáva výpoveď, dôvod zamýšľanej výpovede a ponúknuté jeho osvedčenie. Ak ide o dôvod výpovede podľa č. 11, ods. 2, § l, musí byt potreba podniku preukázaná právoplatným potvrdením okresného úradu. V žiadosti

o potvrdenie treba udať nájomníka, ktorému má byť daná výpoveď a zamestnanca pre ktorého majiteľ podniku byt potrebuje. Nájomník má byt ako strana o zahájenom vyšetrovaní vyrozumený. Proti potvrdeniu môže si sťažovať majiteľ podniku aj nájomník u župného úradu, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. K iným dôvodom nemôže sa v pokračovaní prihliadnuť.

(2) Súd, vypočujúc pri nariadenom roku strany, vykoná v mimo spornom pokračovaní potrebné vyšetrenia a vysloví usnesením, či pripustí výpoveď; súčasne rozhodne o útratách, V usnesení, ktorým súd pripustí výpoveď, udá súčasne určitý čas, kedy sa nájom alebo podnájom skončí, a nariadi nájomníkovi s pohrozením exekúciou, aby odovzdal byt v určenom čase. Ak uplynula už v čase, kedy súd povaľuje výpoveď, dojednaná alebo osobitnými predpismi určená alebo v mieste obvyklá lehota výpovedná, určí súd čas, kedy nájom alebo podnájom sa skončí; pri nájme na neurčitú dobu — tak, akoby výpoveď bola daná v najbližšej výpovednej lehote, ak nebola navrhovaná výpoveď pre lehotu ešte neskoršiu, a pri nájme na určitú dobu — tak, aby nájomca mal vyprázdnenú primeranú lehotu.

(3) Svolenie k výpovedi z dôvodu pod č, l, ods. 2, § l môže súd odopreť, ak nájomník zaplatí dlžné nájomné najneskoršie pred skončením jednania.

(4) Pokračovanie vykoná sudca, ktorý je inak povolaný rozhodovať v nájomných sporoch.

(5) Proti usneseniu možno podať rekurz do 8 dní od jeho doručenia ku krajskému súdu; rekurz sa má podať u okresného súdu. Proti usneseniu krajského súdu sa opravný prostriedok nepripúšťa. Usnesenie, nadobudnuvšie právoplatnosti, nahradzuje platnú výpoveď.

§ 5.

O útratách pokračovania platia zásady pokračovania sporného.

§ 6.

(1) Po smrti nájomníkovej vstupujú do nájomnej smluvy o byte príslušníci jeho rodiny, ak bývali v jeho byte v dobe jeho smrti už aspoň tri mesiace, nemajúc vlastného bytu. Ak niet takých osôb alebo ak ide o iné miestnosti než byt, riadi sa prechod práv z nájomnej smluvy na dedičov nájomníkových a pomer medzi dedičmi a prenajímateľom ustanoveniami občianskeho práva,

(2) Ak nájomník opustí spoločnú domácnosť, ktorú mal so svojou rodinou, a spoločný byt, prechádzajú práva a povinnosti nájomníka na príslušníkov jeho rodiny, ak títo nevyhlásia do týždňa, že nechcú pokračovať v nájomnom pomere,

§ 7.

(1) Ustanovenia predchádzajúcich paragrafov sa vzťahujú aj na nájomné smluvy o prevodzovaní živností v najatých miestnostiach.

(2) Účinnosť ustanovení §§ l až 6 a ustanovení ods. l tohto paragrafu nemôže sa vylúčiť alebo obmedziť smluvou strán.

Diel druhý.

Nájomné.

§ 8.

O zvýšení nájomného a podnájomného platia vo všeobecnosti ustanovenia zákona č. 63/1940 Sl. z. a právne predpisy vydané na jeho základe,

§ 9.

Za užívanie zariadenia bytu daného do nájmu a iné dojednané plnenia smie byt ujednaná len primeraná úplata; táto úplata sa smie primerane zvýšiť, ak je to v danom prípade zvlášť odôvodnené.

§ 10.

(1) Podnájomné s vedľajšími poplatkami nesmie byt väčšie ako nájomné s vedľajšími poplatkami, ktoré platí nájomník, a ak bola daná len časť bytu do podnájmu, — ako pomerná časť nájomného s vedľajšími poplatkami, pripadajúcimi na časť danú do podnájmu.

(2) Ustanovenie § 9 má sa použiť aj na podnájom.

(3) Nájomník je povinný k žiadosti vlastníka domu učiniť mu o každom podnájme oznámenie a súčasne udať meno a povolanie podnájomníka, výšku podnájomného a výšku úplaty za užívanie zariadenia bytu a iné dojednané plnenia.

§ 11.

Prenájom alebo postúpenie bytu s podmienkou, že nájomník kúpi zariadenie bytu, je zakázané. Čo bolo z tohto dôvodu plnené, môže sa požadovať zpäť so zákonnými úrokmi.

§ 12.

(1) Zakázané sú všetky právne jednania, ktorými doterajší nájomník alebo iný užívateľ bytu dáva sebe alebo niekomu inému niečo poskytovať alebo sľubovať za postúpenie bytu alebo v súvislosti s tým, alebo ktorými prenajímateľ dáva poskytovať alebo sľubovať okrem nájomného sebe alebo niekomu inému niečo za to, že prenajíma byt, alebo ktorými si niekto dáva poskytovať alebo sľubovať neprimeranú odmenu za sprostredkovanie nájmu.

(2) Čo bolo plnené proti ustanoveniu ods. l, môže sa požadovať zpäť so zákonnými úrokmi. Tohto nároku na vrátenie nie je možno sa zriecť vopred. Nárok na vrátenie sa premlčuje do 6 mesiacov od zrušenia nájomnej smluvy.

§ 13.

O tom, či je v konkrétnom prípade prípustné zvýšenie nájomného podľa § 8 alebo úplaty za užívanie zariadenia bytu a iné dojednané plnenia podľa § 9 alebo podnájomného podľa § 10, rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode je byt, a to na písomný alebo protokolárny návrh prenajímateľa alebo nájomníka.

§ 14.

(1) Ak bol súd požiadaný, aby rozhodol podľa § 13, predvolá strany, podotknúc,

že vec prejedná a o nej rozhodne aj keď sa strany osobne nedostavia. Jednanie sa má vykonať, nakoľko je to možné, do 14 dní po učinenom návrhu.

(2) Predvolané osoby sú povinné prísť alebo k jednaniu vyslať zmocnenca s vecou náležité oboznámeného, ako aj dať podľa pravdy vysvetlenie o určitých otázkach súdom označených.

(3) Súd vykoná v mimospornom pokračovaní vyšetrovania potrebné pre rozhodnutie, vypočujúc, ak je treba, znalcov a prihliadnúc k okolnostiam, ktoré v danom prípade sú podľa ustanovení zákona rozhodné pre prípustné zvýšenie.

(4) O útratách pokračovania platia zásady pokračovania sporného.

§ 15.

Proti usneseniu súdu podľa § 13 možno podať rekurz do 15 dní od jeho doručenia ku krajskému súdu; rekurz sa má podať u okresného súdu. Proti usneseniu krajského súdu sa opravný prostriedok nepripúšťa.

Diel tretí.

Ustanovenia všeobecné a trestné. § 16.

(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú len na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre služobnú z jednej obytnej miestnosti, prenajaté pred 1. januárom 1940, a na miestnosti, ktoré nie sú častou bytu a majú povahu malých prevodzovien.

(2) Ustanovenie ods. l platí aj pre tých nájomníkov, ktorým už bola prípadne daná výpoveď k 30. júnu 1940.

(3) Ustanovenia o bytoch v tomto zákone vzťahujú sa, nakoľko nie je inak ustanovené, tiež na jednotlivé časti bytu a akékoľvek iné miestnosti, ktoré sú predmetom nájomnej alebo podnájomnej smluvy.

(4) Príslušníkmi rodiny podľa ustanovení tohto zákona sú: manžel, príbuzní v línii priamej a súrodenci.

§ 17.

Výhody ustanovení tohto zákona používajú tiež príslušníci cudzieho štátu za rovnakých podmienok ako príslušníci Slovenskej republiky, ak cudzí štát postupuje voči príslušníkom Slovenskej republiky v tomto ohľade rovnako ako voči svojim štátnym príslušníkom.

§ 18.

Zápisnice a podania v súdnom pokračovaní podľa tohto zákona podliehajú poplatkom určeným pre pokračovanie mimosporné; z usnesenia má sa zaplatiť poplatok, rovnajúci sa polovičnému rozsudočnému (sadz. pol. 6, A, a, a E, a vyhláška Ministerstva financií č. 151/1931 Sb. z. a n. a §§ 14 a 15 zák. čl. XLIII/1914).

§ 19.

Kto učiní údaje, ku ktorým je podlá tohto zákona povinný, nesprávne alebo neúplné alebo vôbec ich neučiní, alebo inak tento zákon obchádza, kto sa dopustí jednaní, ktoré sú podľa tohto zákona zakázané, potresce sa — ak nejde o čin prísnejšie trestný — pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažnými trestom od Ks 10.— do Ks 20.000.— alebo zavretím od l dňa do 6 mesiacov. Nedobytný peňažný trest má sa premeniť na zavretie v medziach trestu na slobode,

§ 20.

(1) Zákon tento nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1940 a stratí ju dňa 31. decembra 1941,

(2) Zákon tento vykoná minister vnútra spolu s ministrom financií a pravosúdia.

Dôvodová Zpráva.

Predkladaným návrhom zákona majú sa predĺžiť opatrenia na ochranu nájomníkov ohľadom jednoizbových a menších bytov do konca roku 1941.

Vzhľadom na to, že pôvodný zákon o ochrane nájomníkov bol už mnohokrát novelizovaný, čím sa stal neprehľadným, a vzhľadom na ustanovenia zákona č. 63/1940

Sl. z. (zákon o Cenovom úrade) bolo treba doteraz platné ustanovenia právnych predpisov o ochrane nájomníkov republikovať.

Prevedenie zákona si nevyžiada nijakých osobitných výdavkov.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru zdravotne-sociálnemu a výboru ústavno-právnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,

minister vnútra a zahraničných vecí.