Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. . 3. zasadanie.
208.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o ustanovení členov župného výboru.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Právo podľa § 33 zákona číslo 190/1939 Sl. z. ustanoviť členov a náhradníkov župných výborov prislúcha ministrovi vnútra.
§ 2.
(1) Každá župná organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a ak je v župe udomácnelá národnostná skupina, zastúpená aspoň 5% celého počtu obyvateľstva župy, aj župná organizácia registrovanej politickej strany národnostnej skupiny podá prostredníctvom svojho ústredia u Ministerstva vnútra do 30 dní rátaných odo dňa, ktorým tento zákon nadobúda účinnosť, ináč pred ukončením funkčného obdobia župného výboru a to aspoň 30. deň predtým, menoslov osôb, ktoré určila za kandidátov strany do župného výboru.
(2) Župné organizácie v ods. l uvedených politických strán predložia na vyzvanie ministra vnútra menoslov kandidátov do 30 dní rátaných od prevzatia vyzvania, ak župný výbor bol rozpustený [§ 34, ods. l, písm. d) zákona č. 190/1939 Sl. z.] a z tohto dôvodu nastane potreba určiť znova členov (náhradníkov) župného výboru.
§ 3.
(l) Menoslov musí obsahovať aspoň 36 osôb a má byť v ňom vyznačené, ktoré
osoby župná organizácia navrhuje ustanoviť za členov a ktoré za náhradníkov. Pri každom kandidátovi má okrem toho byť uvedené jeho povolanie (zamestnanie), bydlisko a čas narodenia. K menoslovu má byť pripojené spoločné stručné odôvodnenie spôsobilostí kandidátov na členstvo župného výboru a vlastnoručne podpísané prehlásenie všetkých kandidátov, že kandidatúru prijímajú a že so svojím súhlasom v inom menoslove kandidátov navrhnutí nie sú.
(2) Pri výbere kandidátov treba postupovať tak, aby v župnom výbore podľa možnosti z každého obvodu okresného úradu boli navrhnutí aspoň dvaja kandidáti a aby boly pomerne zastúpené i stavy (§ 60 zák. č. 185/1939 Sl. z.)
(3) Župné organizácie politických strán národnostných skupín za predpokladu podľa ods. l, § 2 po 3 určia kandidátov len z tých okresov, v ktorých dotyčná národnostná skupina má toľko členov, že ich počet vyžaduje osobitné zastúpenie ich zvláštnych záujmov.
§ 4.
(1) Za člena (náhradníka) župného výboru môže byť ustanovený len ten kandidát, ktorý
a) je slovenským štátnym občanom,
b) je organizovaným členom kandidujúcej politickej strany,
c) má aspoň 30 rokov,
d) má stále bydlisko v niektorej obci ležiace] na území župy aspoň jeden rok pred podaním menoslovu kandidátov do župného výboru.
(2) Za člena župného výboru nemôže byť ustanovená osoba, ktorá
a) bola právoplatným rozsudkom zbavená volebného práva,
b) upadla v konkurz ako i tá, na žiadosť ktorej sa vyrovnávacie pokračovanie prevádza, pokiaľ neboly tieto pokračovania skončené, poťažne zastavené,
c) bola právoplatným súdnym rozhodnutím zbavená voľne nakladať so svojím majetkom,
d) bola právoplatným rozsudkom odsúdená pre zločin, alebo vôbec pre trestný čin, spáchaný zo ziskuchtivosti. Vyňaté sú politické delikty spáchané pred 14. marcom 1939.
(3) Členmi župného výboru nemôžu byť
a] príslušníci brannej moci a žandárstva,
b) členovia Snemu, úradníci a zriadenci župného alebo okresného úradu, župného ústavu, podniku alebo zariadenia a úradníci nadriadeného úradu.
§ 5.
(1) Ústredie kandidujúcej strany preskúma župnou organizáciou jej predložený menoslov kandidátov, odstráni prípadne nedostatky a pripojí k menoslovu osvedčenie, že kandidáti v ňom uvedení majú náležitosť členov potrebnú podľa § 4 ods. l, písm. b). Menoslov podá so svojím posudkom ministrovi vnútra v lehote, určenej v ods. l, § 2, ktorá končí o 12. hodine poludňajšej posledného dňa.
(2) Za národnostnú skupinu, ktorá nemá registrovanú síranu, môže minister vnútra ustanoviť členov župného výboru i z osôb nekandidovaných.
§ 6.
Pri ustanovení členov treba dbať zásad vyslovených v ods. 2, § 3 a na to, aby títo bolí v každom ohľade spôsobilí na funkciu členov župného výboru. Za takýchto treba pokladať kandidátov kultúrne, politicky, sociálne a hospodársky činných,
§ 7.
(1) Ak člen župného výboru premiestnil sídlo svojej pôsobnosti, presťahoval sa alebo bol služobne preložený do obvodu inej župy, jeho členstvo v župnom výbore samočinne zániká.
(2) Na členské miesto v župnom výbore uprázdnené podľa predošlého odseku a podľa písm. a) až c) a f), ods. l, § 34 zák: č. 190/1939 pred koncom funkčného obdobia župan povoláva náhradníka v poradí, v akom boli náhradníci ustanovení.
(3) O tom, či je daný dôvod zániku členstva podľa § 34 ods. l, písm. f) zákona č, 190/1939 Sl. z. rozhoduje minister vnútra.
§8.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. deň po vyhlásení; vykoná ho minister vnútra.
Dôvodová zpráva.
I. Podľa § 33, ods. 2 zákona č. 190/1939 Si. z. ustanovujú sa členovia župného výboru na 6 rokov tak, aby obvod každého okresného úradu podľa možnosti bol zastúpený aspoň jedným členom.
Zákon neobsahuje bližší spôsob ustanovenia členov župného výboru a ods. 3 § 33 cit. zákona odkazuje upravenie spôsobu tohto ustanovenia na osobitný zákon. Tým, že zákonodarca užíva slovo "ustanovenie" mal bezpochybne na myslí vylúčiť spôsob ustanovenia členov župného výboru voľbou a naznačil súčasne tým smer, v ktorom má sa osobitný zákon pohybovať pri úprave tejto otázky. Ani žiadne iné ustanovenie zákona č, 190/1939 Sl. z. nenasvedčuje tomu, aby členovia župného výboru mali sa voliť. Tejto zásady, vyslovenej v § 33 cit. zákona, pridržiavalo sa Ministerstvo vnútra pri vypracovaní predmetnej osnovy zákona.
II, Otázka, akým spôsobom má sa stať výber členov župného výboru, je riešená ustanovením § 8, ods. 3, písm. b) zákona č. 245/1939 Sl. z., podľa ktorého patrí do právomoci valného shromaždenia župnej organizácie HSĽS určiť kandidátov do župného výboru. Župná organizácia HSĽS má teda zákonom stanovené výlučné právo označiť osoby, ktoré majú brať účasť na župnej samospráve a preto, pokiaľ ide o členov župného výboru slovenskej národnosti, môžu byť títo ustanovení len z osôb navrhnutých župnou organizáciou HSĽS.
Ohľadom zastúpenia národnostných skupín v župnom výbore neobsahuje zákon č. 190/1939 Sl. z. žiadne ustanovenie. Naproti tomu stanoví Ústava v § 64 (Hlava ôsma. Územná samospráva), že v správe štátu zúčastnia sa občania prostredníctvom orgánov územnej a stavovskej samosprávy, pri čom treba mať náležitý ohľad na záujmy inonárodných skupín. To zna-
mená, že tieto záujmy budú dané v tých častiach Slovenskej republiky resp. žúp, územie ktorých príslušné národnostné skupiny vo väčšom množstve a kompaktne obývajú, lebo len tam môžu sa prejaviť z charakteru, tradície a spôsobu života vyplývajúce osobitné potreby príslušnej národnostnej skupiny, na ktoré treba v záujme celoštátnom brať zreteľ. Poznanie týchto záujmov a osobitných potrieb bezpochybne vyžaduje, aby v župách v úvahu prichádzajúcich k účasti na župnej samospráve pribraní boli tiež zástupcovia národnostných skupín, Pre riešenie otázky, v akom počte a akým spôsobom majú byť títo zástupcovia vyslaní do župného výboru, ďalej kto ich má navrhovať, niet podkladu ani v ústave, ani v zákone č. 190/1939 Sl. z. Riešiť tieto otázky je tedy ponechané tomuto osobitnému zákonu, vydanému podľa § 33, ods. 3 zákona č. 190/1939 Sl. z. Samozrejme môže tu ísť v smysle Ústavy len o národnostné skupiny na území Slovenského štátu udomácnelé.
III. Konečne vyskytuje sa otázka, kto mal ustanoviť členov župného výboru, V tomto smere neobsahuje zákon bližší predpis. Podklad pre riešenie tejto otázky dáva ale § 90 zákona č. 190/1939 Sl. z., nakoľko podľa tohto paragrafu uskutoční cit. zákon minister vnútra, teda jemu prislúcha tiež uskutočnenie účinkovania župných výborov, teda v prvom rade tiež ustanovenie členov týchto výborov,
Z jednotlivých ustanovení zákona č. 190/1939 Sl. z., najmä z ustanovení §§ 43 a nasl., ktoré upravujú pôsobnosť župného výboru, vyplýva jasne, že zákonodarca chcel sveriť časť verejnej <správy vnútornej sboru osôb zastupujúcich občianstvo a tak určiť tieto sbory vedľa úradov župných za vykonávateľov funkcií spojených so spravovaním verejných záležitostí vnútorných
t. j. ako nositeľov právomoci na poli verejnej správy, župným úradom na roveň postavených. Preto aj z tohto hľadiska môže kompetencia k ustanoveniu členov župného výboru byť prikázaná jedine ministrovi vnútra, ktorý ako rezortný minister je ústavne zodpovedný za riadny chod verejnej správy vnútornej a teda za dobrý výber funkcionárov verejnú správu vykonávajúcich.
IV. K jednotlivým ustanoveniam osnovy Ministerstvo vnútra podotýka:
K § 1: Toto ustanovenie vyplýva z vývodov uvedených pod bodom III.
K § 2, ods. 1:
Zásady tu akceptované boly už odôvodnené vo všeobecnej časti tejto zprávy. Pokiaľ ide o ustanovenie potrebného počtu príslušníkov národnostnej skupiny pre dosiahnutie zastúpenia v župnom výbore, považuje Ministerstvo vnútra počet 5% príslušníkov národnostnej skupiny z celého počtu obyvateľstva župy za dostatočne odôvodnený a primeraný základ, na ktorom možno určiť počet zástupcov národnostnej skupiny, potrebný k hájeniu jej záujmov a potrieb.
Podľa sčítania ľudu v roku 1930 je počet obyvateľstva slovenskej národnosti a počet obyvateľov udomácnelých národnostných skupín v oblastiach jednotlivých žúp tento:
1. V župe Bratislavskej:
Slovákov 326.885, Nemcov 45.330, Maďarov 28.340.
2. V župe Nitrianskej:
Slovákov 280.216, Nemcov 20.568, Maďarov 15.749.
3. V župe Trenčianskej:
Slovákov 448.645, Nemcov 3858, Maďarov 1402.
4. V župe Tatranskej:
Slovákov 366.019, Nemcov 41.670, Maďarov 3.372, Rusínov 10.940.
5. V župe Šarišsko-zemplínskej:
Slovákov 297.625, Nemcov 2453, Maďarov 7.223, Rusínov 58.827.
6. V župe Pohronskej:
Slovákov 374.585, Nemcov 25.349, Maďarov 11.159, Rusínov 186.
Podľa tohto výpočtu by mala určiť kandidátov do župného výboru:
1. nemecká národnostná skupina v župe Bratislavskej a Tatranskej
2. maďarská národnostná skupina v žiadnej župe,
3. rusínska národnostná skupina v župe Šarišsko-zemplínskej.
Od sostavenia národnostného katastru nebude možné očakávať tak značné presuny, ktoré by výsledok uvedených výpočtov podstatne zmenily.
Aby ustanovenie členov župného výboru mohlo byť ministrom vnútra vykonané, je potrebné, aby už v zákone boly stanovené lehoty na predloženie návrhu kandidátov strán. Lehota 30 dní je dostatočná pre prípravu menoslovu kandidátov.
K § 2. ods. 2: Prípady, kedy môže nastať potreba znovu ustanoviť členov župného výboru, sú podľa doterajších zákonných predpisov tieto:
1. podľa § 34, ods. l, písm, d) zák. č. 190 1939 Sl. z. rozpustením župného výboru,
2. podľa § 34, ods. l, písm e) cit, zák. vypršaním funkčného obdobia župného výboru,
3. podľa § 50 cit. zák., ak by sa župný výbor na určený čas neustavil, alebo sa stal trvalé usnášania nespôsobilým.
V týchto prípadoch si vyžiada minister vnútra menoslov kandidátov do župného výboru.
K § 3, ods. 1: Tento odsek obsahuje formálne náležitosti menoslovu kandidátov. Vyžaduje sa trojnásobný počet navrhovaných osôb, aby tým bola ministrovi vnútra poskytnutá možnosť, ustanoviť za členov župného výboru skutočne len najvhodnejšie osoby. Slúži k tomu účelu najmä aj znalosť osobných dát kandidátov. Konečne je potrebné, aby kandidovaná osoba sama prehlásila, že kandidatúru prijíma a že nie je na inom menoslove kandidátov uvedená, ďalej aby nedošlo k ustanoveniu bez jej súhlasu a v dôsledku toho k nežiadúcim dodatočným zmenám po prevedenom ustanovení. Členstvo v župnom výbore je podľa § 48 zák. č. 190/1939 Sl. z. funkciou čestnou a neobsahuje tento zákon žiaden predpis, ktorý by niekomu ukladal povinnosť kandidatúru do župného výboru prijať.
K ods. 2: Tento predpis umožňuje splniť požiadavok odseku 2, § 33 zák. č. 190/1939 Sl. z.
Hlava ôsma zákona č. 185/1939 Sl. z., ktorá sa týka územnej samosprávy, stanoví v § 64, že na správe štátu zúčastnia sa občania prostredníctvom orgánov územnej a stavovskej samosprávy. Z toho vysvitá, že zákonodarca mal na mysli zaistiť tiež primeranú účasť stavov pri spravovaní veci župnej samosprávy. Oprava otázok verejného života a potrieb občianstva nebude ani možná bez súbežnej vzájomne sa doplňujúcej činnosti župnej samosprávy a stavov.
K ods. 3: Odôvodnenie k tomuto ustanoveniu je už obsažené v odôvodnení k § 2, ods. 1. Župné organizácie ostatných inonárodných skupín, ak by tieto prišly v úvahu pre členstvo v župnom výbore, predložily by menoslov kandidátov priamo ministrovi vnútra.
K § 4: V ods. l boly stanovené náležitosti, ktoré sú potrebné, aby niekto mohol byť navrhnutý a ustanovený za člena župného výboru. Na prvom mieste je ako samozrejmý požiadavok, aby bol slovenským štátnym občanom (písm. a). Požiadavok pod písm. b) vyplýva z organizačných predpisov politických strán. Pod písm. c) stanovenú minimálnu vekovú hranicu považuje Ministerstvo vnútra za primeranú pre dosiahnutie funkcie člena župného výboru, lebo dá sa predpokladať, že týmto vekom nadobudol kandidát už vedomosti rozhľadu, a životné skúsenosti v takej miere, že môže jemu sverenú verejnú funkciu úspešne zastávať. Ostatne bola tá istá veková hranica stanovená tiež zákonom č. 330/1920 Sb. z. a n. o voľbách župných zastupiteľstiev a okresných výborov,
Požiadavok vyslovený pod písm. d) je odôvodnený potrebou, aby člen župného výboru mal dostatočné znalosti o miestnych pomeroch, ktoré mu umožňujú účinnú účasť na plnení úloh župnej samosprávy vymedzených v § 32 zák. č. 190/1939 Sl. z.
V ods. 2 sú uvedené dôvody, ktoré vylučujú ustanovenie osoby, u ktorej tieto dôvody sú dané, za člena župného výboru. Sú to dôvody, vyplývajúce jednak z neschopnosti tejto osoby usporiadať svoje súkromné majetkové pomery tak, aby sa pohybovaly v tých smeroch, ktorých zachovanie sa vyžaduje od riadneho občana štátu, jednak z potreby určiť za člena župného výboru len osobu v svojom občianskom živote bezúhonnú, pokiaľ ide o trestné činy spáchané z pohnútok nízkych a nečestných alebo zo ziskuchtivosti. Na trestné činy, spáchané z dôvodov politických pred 14, marcom 1939 neberie sa ohľad, aby ne-
boly vylúčené z účasti na župnej samospráve osoby, ktoré boly svojho času odsúdené pre činy smerujúce proti býv. režimu česko-slovenskému. Rovnako sa neberie ohľad na také činy, ktoré nezapríčiňujú ujmu na občianskej cti.
V ods. 3 boly uvedené osoby, ktoré nemôžu byť členmi župného výboru, jednak preto, že zvláštna povaha ich služby nepripúšťa ich účasť na župnej samospráve (písm. a) jednak preto, lebo ide o funkcionárov a verejných úradníkov, u ktorých členstvo v župnom výbore nebolo by slúčiteľné s ich verejným postavením v dôsledku prikázanej právomoci a dozornej činnosti nad župnou samosprávou.
K § 5: Toto ustanovenie je doplnením ustanovenia § l, ods. 2 a upravuje spôsob kontroly župnými organizáciami predložených menoslovov kandidátov ústredným orgánom strany a zabezpečuje tak podávanie úplne vyhovujúcich návrhov kandidátov, t, j. len takých, ktorí majú všetky náležitosti pre členstvo v župnom výbore týmto zákonom požadované. Týmto ustanovením poskytuje sa ústrednému orgánu strany tiež možnosť v dôsledku jeho vrcholného postavenia v organizačnej sústave strany vplývať na župnú organizáciu v tom smere, aby určila za členov župného výboru len osoby vhodné a záujmom strany vyhovujúce.
K ods. 2: Toto ustanovenie zaisťuje zastúpenie v župnom výbore stranám, ktoré ešte neboly registrované.
K § 6: Toto ustanovenie stanoví, aké vlastnosti sa vyžadujú od kandidátov, aby boli v každom smere spôsobilí pre členstvo v župnom výbore.
K § 7, ods. 1: Toto ustanovenie rieši otázku zániku členstva v župnom výbore, keď člen premiestnil sídlo svojej pôsobnosti, presťahoval sa alebo bol ako zamestnanec služobne preložený do obvodu inej župy. Podľa § 34, ods. l, písm. b) zaniká síce členstvo vzdaním sa, keď to župný výbor príjme, ale niet ustanovenia, ktoré by člena, keď nemá už sídlo svojej pôsobnosti alebo bydlisko v oblasti župy, ktorej záujmy v župnom výbore zastupoval, prinútilo, aby sa skutočne vzdal členstva. Bolo preto treba v týchto prípadoch vysloviť samočinné zamknutie členstva, aby sbor členov župného výboru mohol byť riadne doplnený.
Ods. 2 je v súlade s ustanovením § 5, ods. 2 rokovacieho poriadku pre župné výbory a komisie (vl. nar. č. 315/1939 Sl. z.).
Ods. 2 upravuje kompetenciu k rozhodovaniu v prípadoch podľa § 34, ods. l, písm. f), ak dodatočne vyjde najavo dajaká okolnosť, pre ktorú by člen ani pôvodne nemal byť ustanovený. Osnova prikazuje túto kompetenciu ministrovi vnútra v dôsledku daného mu práva ustanoviť členov a náhradníkov župných výborov podľa § l osnovy.
K § 8, ktorý obsahuje záverečné ustanovenia, podotýka sa, že lehota k nadobudnutiu účinností zákona bola stanovená na 15. deň po jeho vyhlásení z dôvodov účelných, najmä preto, aby lehota určená v § 1, ods. l osnovy nebola skrátená o čas, ktorý je potrebný na preštudovanie zákonných predpisov a aby mohly byť urobené všeobecné prípravy s prevedením
zákona spojené. Vykonanie zákona prikazuje sa výlučne do pôsobnosti ministra vnútra, nakoľko tu ide o úpravu týkajúcu sa verejnej správy vnútornej.
Prevádzanie zákona nebude vyžadovať náklad zo štátnych prostriedkov. Náhrada cestovných výloh a náhrada za stratu času členom (náhradníkom) pri účasti na zasadnutiach, na ktoré títo majú podľa § 48 zákona č. 190/1939 Sl. z. nárok, bola už stanovená vyhláškou ministra vnútra zo dňa 30. novembra 1939, č. 17129 (Ú. N. č. 62). Tieto náhrady poskytuje členom župných výborov a komisií župná samospráva zo svojich vlastných prostriedkov.
Vláda navrhuje, aby osnova bola pridelená ústavno-právnemu výboru Snemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r., Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
predseda vlády. minister vnútra a zahraničných vecí.