Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
211 Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o ochrane nájomníkov (tlač 203).
Sociálny a zdravotný výbor rokoval o tejto osnove dňa 26. júna 1940 na spoločnom zasadnutí s ústavno-právnym výborom.
S ohľadom na to, že záujmy chudobných vrstiev touto osnovou ostávajú chránené, sociálny a zdravotný výbor navrhuje, aby výbormi upravený a doplnený návrh zákona bol prijatý.
V Bratislave 26. júna 1940.
Rudolf Čavojský v. r., Jozef Drobný v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona na zasadnutí 26. júna 1940 a uznal za správne, že sa má ochrana nájomníkov v svojom doteraz aj tak veľmi značne zredukovanom rozsahu predĺžiť najmenej na dobu do 31. decembra 1941.
Ustanovenia zamýšľaného zákona budú sa vzťahovať len na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z jednej obytnej miestnosti, prenajaté pred 1. januárom 1940 a na miestnosti, ktoré sú časťou bytu a majú povahu malých prevodzovieň. Takéto byty sú obývané, prípadne používané ako prevodzovňa v prevážne] miere ľuďmi sociálne slabými, u ktorých je táto ochrana žiadúca.
Pri úprave textu vynechal výbor v ods. l, § l slová "alebo podnájomnú", čo prakticky znamená, že u podnájomnej smluvy riadi sa vypovediteľnosť ustanoveniami súkromného práva o výpovedi podnájomných smlúv; postačí dodržanie výpovednej lehoty. Podnájom pozostával vo väčšine prípadov zo zariadených izieb, u takýchto je odôvodnená voľnosť výpovedi podnájomného pomeru, lebo by nebolo spravodlivé, aby vlastník nábytku a nájomca bytu nemal možnosť disponovať s bytom daným do podnájmu a so svojím nábytkom, a bol povinný trpieť v svojom byte podnájomníka, voči ktorému niet síce dôvodu podľa § l, sú tu však iné závažné dôvody netrpieť ďalej podnájomníka.
Ustanovenie podľa písm. a), ods. 2, § l bolo doplnené tak, že výzva na zaplatenie nájomného má sa diať doporučeným listom; ustanovenie sub b) tohože odseku ale tak, že za dôležitý dôvod sa považuje aj to, ak bol odsúdený aj člen domácnosti nájomníka pre trestný čin tam označený, hoci bol spáchaný len na členovi domácnosti prenajímateľa. Za vážny dôvod sa považuje odsúdenie pre trestný čin proti bezpečnosti cti. Toto doplnenie javí sa byť potrebným preto, lebo nielen od podnájomníka, ale aj členov jeho domácnosti sa právom požaduje, aby sa vystríhali takých skutkov, ktoré znemožňujú dobré spolunažívanie v dome. I slovné urážky bývajú často takého rázu, že ústavno-právny výbor nútený bol odsúdenie pre slovné urážky prijať ako vážny dôvod k výpovedi nájomnej smluvy.
Ostatné doplnky a zmeny sú v prevážnej miere rázu štylárneho.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu prijal.
V Bratislave 26. júna 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________1940
o ochrane nájomníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
O výpovedí.
§ 1.
(1) Prenajímatelia bytov môžu vypovedať smluvu nájomnú len so svolením okresného súdu, v ktorého obvode je byt. Svolenie k výpovedi možno dať len z dôležitých dôvodov.
(2) Za dôležitý dôvod (ods. 1) sa považuje najmä:
a) ak nájomník ujednané alebo v prípustnej miere zvýšené (§§ 8, 9, 10 a 13) nájomné nespornej výšky, hoci bol doporučeným listom upomenutý, nezaplatil po uplynutí obvyklej alebo na platenie nájomného dohodnutej lehoty, do konca lehoty, ktorú povolil prenajímateľ aspoň na 24 hodín od upomienky;
b) ak bol nájomník alebo člen jeho domácností odsúdený pre trestný čin, ktorý sa stíha z úradnej moci, spáchaný na prenajímateľovi alebo členovi jeho domácnosti v dome bývajúcom, alebo pre trestný čin proti bezpečnosti cti, spáchaný na týchto osobách, alebo pre trestný čin proti cudziemu majetku, spáchaný na obyvateľoch domu;
c) ak bol nájomník vypovedaný z územia Slovenskej republiky, alebo ak bol nájomník, ktorý v byte sám býva, vypovedaný z obce;
d) ak má nájomník iný a dostatočný byt v obci a ak nepotrebuje byt pre výkon alebo pri výkone svojho povolania, alebo ak nebýva v byte trvalé, lebo má primeraný byt inde;
e) ak nájomník bez povolenia, potrebného podľa zákona, používa byt na iné ciele než k obývaniu;
f) ak nájomník, členovia jeho domácnosti alebo osoby, ktoré nájomník prijal do bytu alebo do svojich služieb, porušujú opätovne hrubo poriadok v dome, alebo ak spôsobujú svojím chovaním v dome oprávnené pohoršenie a nájomník, hoc bol na to vyzvaný, neurobil možnú nápravu; toto ustanovenie možno obdobne použiť na výpoveď podnájomníka, ktorý porušuje poriadok alebo vyvoláva pohoršenie v byte;
g) ak nájomník proti ujednanému zákazu alebo bez svolenia vlastníka domu dal do podnájmu celý byt alebo síce len časť bytu, ale sám býva trvalé inde;
h) ak nájomník najaté miestnosti celkom alebo z časti so zariadením alebo bez neho dal do podnájmu za úplatu, ktorá je vzhľadom na nájomné, ním samým platené, neprimerane vysoká;
i) ak preukáže prenajímateľ právoplatné úradné povolenie na užitočnejšiu stavbu, ktorú nemožno vykonať bez vyprázdnenia najatých miestností. Výpoveď možno dať podľa tohto ustanovenia najmenej na tri mesiace. Ak prenajímateľ zo svojej viny nezačne so stavbou do troch mesiacov po odovzdaní bytu, alebo v nej nepokračuje nepretržite, je povinný nájomníkovi prenajať byt znovu, zaplatiť mu sťahovacie trovy a nahradiť inú škodu;
j) ak sa chce vlastník domu nasťahovať trvalé do bytu vo svojom dome, ktorý má len jeden alebo dva byty, ak vlastníctvo domu nadobudol pred 31, decembrom 1931;
k) ak majiteľ továrenského, živnostenského alebo poľnohospodárskeho podniku potrebuje byt, zriadený pri podniku, na ciele prevádzky, a to pre ubytovanie zamestnancov podniku;
l) ak sa prenajímateľ chce nasťahovať do bytu vo svojom dome, ktorého vlastníctvo nadobudnul najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď; ak ide o byt, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a kuchyne s príslušenstvom alebo o byt menší, možno dať výpoveď len, ak prenajímateľ zadovážil nájomníkovi náhradný byt, ktorý súd uzná za dostatočný. Ustanovenie toto nie je možno použiť, ak má prenajímateľ primeraný byt v svojom alebo manželovom (manželkinom) dome, alebo ak je v jeho alebo v dome manželovom (manželkinom) primeraný byt, ktorý nepodlieha ustanoveniam tohto zákona a neobývajú ho príslušníci rodiny prenajímateľovej ;
m) ak prenajímateľ byt v dome, ktorého vlastníctvo nadobudol najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď, potrebuje pre svoje ženaté alebo vydaté deti alebo pre deti, ktoré sobášom mienia založiť vlastnú domácnosť a nemajú dostatočný vlastný byt; ak ide o byt, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a kuchyne s príslušenstvom alebo o byt menší, možno dať výpoveď len, ak prenajímateľ zadováži nájomníkovi náhradný byt, ktorý súd uzná za dostatočný. Ustanovenie toto nemožno použiť, ak je v dome prenajímateľovom, jeho manžela (manželky), osôb, ktoré chce prenajímateľ do bytu nasťahovať, alebo ich rodičov, primeraný byt, ktorý nepodlieha ustanoveniam tohto zákona a neobýva ho prenajímateľ alebo príslušníci jeho rodiny. Ak bola podľa tohto ustanovenia daná výpoveď z iného bytu v tom istom dome, možno použiť toto ustanovenie len po uplynutí jedného roku;
n) ak prenajímateľ prevodzovňu v dome, ktorého vlastníctvo nadobudol najmenej dva roky pred podaním návrhu na výpoveď, potrebuje pre seba, svojho manžela (manželku) alebo svoje dieťa. Ustanovenie toto nemožno použiť, ak je v dome prenajímateľovom, jeho manžela (manželky) alebo jeho dieťaťa primeraná prevodzovňa, nepodliehajúca ustanoveniam tohto zákona;
o) ak nájomník má v obci, v ktorej býva alebo vykonáva svoje povolanie, dom, v ktorom je primerane veľký byt, nepodliehajúci ustanoveniam tohto zákona; ustanovenie toto možno použiť len na miestnosti, užívané na bývanie;
p) ak nájomníka právoplatný rozsudok alebo výrok živnostenského úradu zbavil
živnostenského oprávnenia, alebo ak ho súd odsúdil pre úžeru alebo pre trestné činy uvedené v §§ 387, 414 a 416 zák. čl. V/1878 a v § 4 zák. čl. V/1916. Z týchto dôvodov možno dať výpoveď len z miestností, užívaných na prevodzovanie živnosti, ktoré nie sú časťou bytu; ak sa vzťahovala nájomná smluva aj na iné miestnosti, určí nájomné na tieto miestnosti pripadajúce na návrh súd po potrebnom vyšetrení;
r) ak preukáže cudzí štát, ktorý je vlastníkom domu, že potrebuje miestnosti na ciele svojej diplomatickej misie alebo svojho konzulárneho úradu, alebo že ich potrebuje pre ubytovanie zamestnancov tejto misie alebo úradu, ak nadobudol vlastníctvo domu pred 1. aprílom 1928 a ak používa Slovenská republika tie isté výhody v štáte, o ktorý ide. Vyhlásenie o tom, či je vzájomnosť zachovávaná, dáva súdu v prípadoch pochybných minister pravosúdia v dohode s ministrom zahraničných vecí; toto vyhlásenie je pre súd záväzné.
(3) Ak bola pripustená výpoveď z dôvodov, uvedených pod písm. j) až n), ods. 2, je prenajíma teľ povinný vypovedanému nájomníkovi znovu prenajať byt alebo inú miestnosť a nahradiť mu zavinenú škodu, ak byt alebo miestnosti nebudú do štyroch týždňov po vyprázdnení použité na cieľ, pre ktorý bola výpoveď povolená. Do tejto lehoty sa nevpočíta čas potrebný na úpravu miestností, ak sa s úpravou započalo najneskoršie do 14 dní po uprázdnení miestností a ak sa v nej riadne pokračuje.
(1) Pojem náhradného bytu, dostatočného podľa písm. 1) a m), ods. 2 určuje vládne nariadenie č. 103/1930 Sb. z. a n.
§ 2.
(1) Smluvy nájomné, uzavreté na určitú dobu po 3. máji 1920, pokladajú sa počas platnosti tohto zákona za uzavreté na neurčitú dobu s výpovednou lehotou, určenou osobitnými predpismi alebo v mieste obvyklou, Na výpoveď
prenajímateľovu treba použiť ustanovenia § l s tým obmedzením, že pred uplynutím dojednanej nájomnej doby môže prenajímateľ vypovedať takú smluvu len z dôvodov uvedených pod písm. a) až e), g), h) a i), ods, 2, § l a v ods. 2, § 3.
(2) Ustanovenia predošlého odseku sa nevzťahujú na smluvy nájomné, uzavreté na určitý čas, kratší ako tri mesiace, vyjmúc, žeby nájomník používal byt so svolením prenajímateľovým ďalej ako tri mesiace.
§ 3.
(1) V čase účinnosti tohto zákona môže prenajímateľ žiadať zrušenie nájomnej smluvy bez výpovede len, ak zneužíva nájomník byt na veľkú škodu prenajímateľovu, alebo ak treba prenajaté stavisko z nariadenia stavebného úradu znovu stavať alebo zrúcať.
(2) Z príčin uvedených v ods. l možno tiež povoliť výpoveď podľa § 1.
§ 4.
(1) Ak chce prenajímateľ dať výpoveď, urobí tak písomne alebo protokolárnym návrhom na okresnom súde, v ktorého obvode je byt. V návrhu treba uviesť okrem bytu a času, na ktorý sa dáva výpoveď, dôvod výpovede a dôkazy. Ak ide o dôvod výpovede podľa písm. k), ods. 2, § l, treba potrebu podniku preukázať právoplatným potvrdením okresného úradu. V žiadosti o potvrdenie treba označiť meno nájomníka, ktorému má byť daná výpoveď a zamestnanca, pre ktorého majiteľ podniku byt potrebuje. Nájomníka treba o pokračovaní upovedomiť. Proti potvrdeniu môže si sťažovať majiteľ podniku a nájomník na župnom úrade, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. Iné dôvody v pokračovaní nemožno si všímať,
(2) Súd, vypočujúc strany, vykoná v mimospornom pokračovaní potrebné vyšetrenia a vysloví usnesením, či pripustí výpoveď; sáčasne rozhodne o útratách. V usnesení, ktorým súd pripustí výpoveď, udá súčasne určitý čas, kedy sa nájom skončí, a nariadi nájomníkovi s pohrozením exekúciou, aby odovzdal byt v určenom čase. Ak uplynula už v čase, kedy súd povoľuje výpoveď, dojednaná alebo osobitnými predpismi určená alebo v mieste obvyklá lehota výpovedná, určí súd čas, kedy sa skončí nájom; pri nájme na neurčitú dobu — tak, akoby výpoveď bola daná v najbližšej výpovednej lehote, ak nebola navrhovaná výpoveď pre lehotu ešte neskoršiu, a pri nájme na určitú dobu — tak, aby nájomca, mal na vyprázdnenie primeraný čas.
(3) Svolenie k výpovedi z dôvodu pod písm. a), ods. 2, § l môže súd odoprieť, ak nájomník zaplatí dlžné nájomné najneskoršie pred skončením pokračovania.
(4) Proti usneseniu možno podať rekurz do 8 dní od doručenia na krajský súd; rekurz sa má podať na okresnom súde. Proti usneseniu krajského súdu sa opravný prostriedok nepripúšťa. Vyhovujúce právoplatné usnesenie nahradzuje platnú výpoveď.
§ 5.
O útratách pokračovania platia zásady pokračovania sporného,
§ 6.
(l) Po smrti nájomníkovej vstupujú do nájomnej smluvy o byte príslušníci jeho rodiny, ak bývali v jeho byte v čase jeho smrtí už aspoň tri mesiace, nemajúc vlastného bytu. Ak niet takých osôb alebo ak ide o iné miestnosti než byt, platia na prechod práv z nájomnej smluvy na dedičov nájomníkových a na pomer medzi dedičmi a prenajímateľom ustanovenia občianskeho práva.
(2) Ak nájomník zanechá spoločnú domácnosť so svojou rodinou a spoločný byt opustí, prechádzajú práva a povinnosti nájomníka na príslušníkov jeho rodiny, ak títo nevyhlásia do týždňa, že nechcú pokračovať v nájomnom pomere.
§ 7.
(1) Ustanovenia predchádzajúcich paragrafov sa vzťahujú aj na nájomné smluvy
o prevádzaní živností v najatých miestnostiach.
(2) Účinnosť ustanovení §§ l až 6 a ustanovení ods. l tohto paragrafu nemožno vylúčiť alebo obmedziť smluvou strán.
Diel druhý.
Nájomné.
§ 8.
O zvýšení nájomného platia vo všeobecnosti ustanovenia zákona č. 63/1940 Sl, z. a právne predpisy vydané na jeho základe.
§ 9.
Za užívanie zariadenia bytu daného do nájmu a iné dojednané plnenia slobodno ujednať len primeranú úplatu; táto úplata sa smie primerane zvýšiť, ak je to v danom prípade zvlášť odôvodnené.
§ 10.
(1) Podnájomné s vedľajšími poplatkami nesmie byť väčšie ako nájomné s vedľajšími poplatkami, ktoré platí nájomník, a ak bola daná len časť bytu do podnájmu, — ako pomerná časť nájomného s vedľajšími poplatkami, pripadajúcimi na časť danú do podnájmu.
(2) Ustanovenie § 9 má sa použiť aj na podnájom.
(3) Nájomník je povinný na žiadosť vlastníka domu oznámiť mu každý podnájom a súčasne udať meno a povolanie podnájomníka, výšku podnájomného a výšku úplaty za užívanie zariadenia bytu a iné dojednané plnenia.
§ 11.
Prenájom alebo postúpenie bytu s podmienkou, že nájomník kúpi zariadenie bytu, je zakázané. Čo bolo z tohto dôvodu plnené, možno požadovať zpät so zákonnými úrokmi.
§ 12.
(1) Zakázané sú všetky právne úkony, ktorými doterajší nájomník alebo iný užívateľ bytu dáva sebe alebo niekomu
inému niečo poskytovať alebo sľubovať za postúpenie bytu alebo v súvislosti s tým, alebo ktorými prenajímateľ dáva poskytovať alebo sľubovať okrem nájomného sebe alebo niekomu inému niečo za to, že prenajíma byt, alebo ktorými si niekto dáva poskytovať alebo sľubovať neprimeranú odmenu za sprostredkovanie nájmu. (2) Čo bolo plnené proti ustanoveniu ods. l, možno požadovať zpät so zákonnými úrokmi. Tohto nároku na vrátenie nemožno sa zriecť vopred. Nárok na vrátenie sa premlčuje do 6 mesiacov od zrušenia nájomnej smluvy.
§ 13.
O tom, či je v určitom prípade prípustné zvýšenie nájomného podľa § 8 alebo úplaty za užívanie zariadenia bytu a iného dojednaného plnenia podľa § 9 alebo podnájomného podľa § 10. rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode je byt, a to na písomný alebo protokolárny návrh prenajímateľa alebo nájomníka.
§ 14.
(1) Ak bol súd požiadaný, aby rozhodol podľa § 13, predvolá strany s podotknutím, že vo veci bude pokračovať a o nej rozhodne aj keď sa strany osobne nedostavia. Pokračovanie sa má vykonať, nakoľko je to možné, do 14 dní po podaní návrhu.
(2) Predvolané osoby sú povinné sa dostaviť alebo vyslať splnomocnenca s vecou náležité oboznámeného, ako aj dať pravdivé vysvetlenie o určitých otázkach súdom označených.
(3) Súd vykoná v mimospornom pokračovaní vyšetrovania potrebné pre rozhodnutie, vypočujúc, ak je treba, znalcov a prihliadnuc na okolnosti, ktoré v danom prípade sú podľa ustanovení zákona rozhodné pre prípustné zvýšenie.
(4) O útratách pokračovania platia zásady pokračovania sporného.
§ 15.
Proti usneseniu súdu podľa § 13 možno podať rekurz do 8 dní od jeho doručenia
na krajský súd; rekurz sa má podať na okresnom súde. Proti usneseniu krajského súdu sa ďalší opravný prostriedok nepripúšťa.
Diel tretí. Ustanovenia všeobecné a trestné.
§ 16.
(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú len na byty, pozostávajúce okrem kuchyne a izby pre slúžku z jednej obytnej miestností, prenajaté pred 1. januárom 1940, a na miestnosti, ktoré nie sú časťou bytu a majú povahu malých prevodzovieň.
(2) Ustanovenie ods. l platí aj pre tých nájomníkov, ktorým už bola prípadne daná výpoveď k 30. júnu 1940.
(3) Ustanovenia tohto zákona vzťahujú sa, nakoľko nie je inak ustanovené, i na jednotlivé časti bytu a akékoľvek iné miestnosti, ktoré sú predmetom nájomnej alebo podnájomnej smluvy, ale len ak patria k bytu, určenému v ods. 1.
(4) Príslušníkmi rodiny podľa ustanovení tohto zákona sú: manžel, príbuzní v línii priamej a súrodenci.
§ 17.
Výhody tohto zákona používajú aj príslušníci cudzieho štátu za rovnakých podmienok ako príslušníci Slovenskej republiky, ak cudzí štát postupuje voči príslušníkom Slovenskej republiky v tomto ohľade rovnako ako voči svojim štátnym príslušníkom,
§ 18.
Zápisnice a podania v súdnom pokračovaní podľa tohto zákona podliehajú poplatkom určeným pre pokračovanie mimosporné; z konečného usnesenia má sa zaplatiť poplatok, rovnajúci sa polovičnému rozsudočnému (sadz. pol. 6, A, a) ä E, a) vyhlášky Ministerstva financií č. 151/1931 Sb. z. a n. a §§ 14 a 15 zák. čl. XLIII/1914).
§ 19.
Osobu, ktorá údaje požadované týmto zákonom učiní nesprávne alebo neúplne
alebo vôbec neučiní, alebo inak tento zákon obchádza, ako aj toho, kto sa dopustí činov, ktoré sú podľa tohto zákona zakázané, — ak nejde o čin prísnejšie trestný — potresce pre priestupok okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do Ks 20.000.— alebo zavretím do 6 mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na zavretie v medziach trestu na slobode.
§ 20.
(1) Zákon tento platí a nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1940 a prestáva platiť dňom 31. decembra 1941.
(2) Zákon tento vykoná minister vnútra s ministrom financií a ministrom pravosúdia.