Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

214.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa----------------------1940

o dočasnej úprave exekúcií a konkurzov, zavedených na návrh židov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;

§ l.

(1) V exekučných veciach, v ktorých veriteľom je žid a dlžníkom nežid (fyzická osoba), treba dražbu na návrh dlžníka odložiť na čas po 31. auguste 1942, ak by dražba mohla mať za následok hospodárske zničenie dlžníka.

(2) Ustanovenie ods. l sa nevzťahuje na hnuteľnosti,

a) ktoré podľa svojej povahy podliehajú skaze, ak sú dlhší čas uschované,

b) ktoré by stratily značne na svojej hodnote, keby sa dražba odložila,

§ 2.

(1) Návrh o odklad dražby treba podať najneskôr 15 dní pred rokom dražby u exekučného súdu.

(2) Oneskorený návrh, aby návrh toho dlžníka, ktorého návrh o odklad dražby podaný podľa tohto zákona, bol už raz právoplatne v tej istej exekučnej veci zamietnutý, treba z úradnej povinnosti odmietnuť.

(3) Návrh o odklad dražby, ktoré netreba z úradnej povinnosti odmietnuť, má odkladný účinok na výkon dražby.

§3.

O tom, či dražba môže mať za následok hospodárske zničenie dlžníka, rozhoduje súd po zistení osobných a majetkových pomerov dlžníka podľa voľného uváženia.

§ 4.

(1) Dražbu, odloženú podľa tohto zákona, po 31. auguste 1942 súd nariadi iba na návrh veriteľa.

(2) Ak veriteľ do šesť mesiacov odo dňa 31. augusta 1942 nepodá návrh na nariadenie dražby nehnuteľností, odloženej podľa tohoto zákona, súd z úradnej moci nariadi výmaz poznámky dražby v pozemkovej knihe.

§ 5.

(1) Návrh veriteľa žida na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nežida (fyzická osoba), podaný do 31. augusta 1942, treba odmietnuť na návrh dlžníka, ak tento dlžníka návrh dôjde konkurznému súdu skôr, než konkurzný súd o návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodnul.

(2) Oneskorený návrh treba z úradnej povinnosti odmietnuť.

§ 6.

Skutkové okolnosti a pomery, potrebné pre rozhodnutie, treba dokazovať podľa predpisov mimosporného pokračovania.

§ 7.

a) Čas od podania návrhu o odklad dražby do 31. augusta 1942, ak bola dražba podľa tohoto zákona odložená,

b) čas od podania návrhu na uvalenie konkurzu do 31. augusta 1942, ak bol návrh na uvalenie konkurzu podlá tohoto zákona odmietnutý,

nezapočíta sa do lehôt, ktorých vypršanie je spojené pre veriteľa s právnou ujmou.

§ 8.

Ustanovenia tohoto zákona platia i vtedy, keď veriteľ nežid vymáha takú požiadávku, ktorú mu postúpil veriteľ žid počínajúc dňom 1. marca 1940.

§ 9.

Ustanovenia tohoto zákona sa nevzťahujú na vymáhanie požiadavky:

a) z poistných prémií,

b) zo mzdy a platov zamestnancov,

c) z výživného, ktoré dlžník je povinný poskytovať podľa zákona,

d) vzniklej po dni účinnosti tohoto zákona.

§ 10.

Židom podľa tohoto zákona je fyzická osoba, ktorá sa pokladá za žida podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z., i právnická osoba, ktorá sa pokladá za židovskú podľa zákona č. 113/1940 Sl. z.

§ 11.

V pokračovaní podľa tohoto zákona proti rozhodnutiu rekurzného súdu ďalší opravný prostriedok je vylúčený.

§ 12.

Ak podľa tohoto zákona návrh o odklad dražby alebo návrh na odmietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu podá žid alebo dlžník nežid v exekučnej respektíve konkurznej veci, v ktorej veriteľom je nežid, okrem prípadu v § 8 uvedeného, súd, ktorý o návrhu rozhoduje, posúdi dlžníka na peňažitú pokutu od 200 Ks do 5.000 Ks podľa majetkových pomerov dlžníka.

§13.

(1) Návrh o odklad dražby nehnuteľností, ktorý netreba z úradnej povinnosti odmietnuť, ak došiel na exekučný súd aspoň tri dni pred výkonom odhadu, má odkladný účinok i na výkon odhadu.

(2) Ak bola dražba nehnuteľností odložená, odklad sa vzťahuje i na výkon odhadu.

Prechodné ustanovenie. § 14.

Ak výkon dražby spadá do lehoty 30 dní odo dňa účinnosti tohoto zákona, navrh o odklad dražby je včas podaný, keď dôjde na exekučný súd aspoň jeden deň pred rokom dražby.

§ 15.

Tento zákon nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia.

Dôvodová Zpráva.

Židia v poslednom čase oproti nežidom vedú nespočetné exekúcie, ktorými nežidov hospodársky úplne ničia.

Treba sa obávať, že týmto postupom židov väčšina nežidov bude hospodársky zničená.

Táto osnova berie na seba úlohy, aby sa táto obava nesplnila.

Preto táto osnova dáva nežidom do rúk obranný prostriedok, aby ich židia exekúciami hospodársky nezničili za ten čas, dokiaľ sa tak hospodársky nezmôžu, že budú môcť exekučné požiadavky židov vyplatiť.

Osnova však prísne sa stará o to, aby platný právny poriadok porušila len do tej miery, ktorú vyžaduje jej účel. Ďalej sa stará, aby nespôsobila poruchu v hospodárskom kolobehu, nebola protisociálnou a aby židom zachovala všetky nadobudnuté práva.

Z týchto dôvodov osnova dáva možnosť nežidom, aby proti nim židia nemohli prevádzať len a len tie exekučné úkony, ktoré by ich hospodársky zničily a len za ten čas, za ktorý možno dôvodne očakávať, že sa natoľko zmôžu, že budú môcť exekučné požiadavky židov vyplatiť.

Vlastnosť úplného hospodárskeho zničenia majú len tie exekučné úkony, ktoré odnímajú dlžníkom vlastnícke právo. Týmito exekučnými úkonmi sú dražba a konkurz. Ostatné exekučné úkony uvedenej vlastnosti nemajú.

Preto osnova dáva jedine nežidom možnosť, aby na ich návrh, návrh žida na prehlásenie konkurzu na ich majetok bol odmietnutý a aby na ich návrh židom vedená dražba na tie veci, ktorých odňatie spôsobilo by hospodárske zničenie dlžníka, bola odložená, kdežto ostatných exekučných úkonov sa vôbec netýka.

Nakoľko dôvodne možno očakávať, že nežidia za dva roky sa hospodársky zmôžu, uvedenú možnosť osnova obmedzuje na dobu do 31. augusta 1942.

Osnova, aby nespôsobila poruchu v hospodárskom kolobehu, netýka sa požiadaviek židov z poistných prémií a vzniklých po dní, keď ustanovenia osnovy nadobudnú účinnosti.

Osnova, aby nebola protisociálnou, netýka sa požiadaviek zo mzdy a platov zamestnancov židov a z výživného, ktoré židia majú dostávať podľa zákona.

Osnova zachováva židom nadobudnuté práva tým, že ich chráni pred premlčaním.

Osnova pamätá i na to, aby jej ustanovenia židia neobchádzali. Preto vzhľadom na svoje ustanovenia neuznáva cessie, ktorými židia postúpili svoje pohľadávky nežidom a to od 1. marca 1940, lebo od toho času sa volá po ustanoveniach tejto osnovy.

Osnova, aby zamedzila zneužívanie svojich ustanovení, ustanovila na zneužitie trestné sankcie.

Osnova pod pojem žida zahrňuje ak fyfizké, tak právne osoby a to i tie, ktoré už podľa platných noriem za židov a židovské sa považujú.

Pri ustanoveniach o pokračovaní bolo predovšetkým snahou osnovy, aby ustanovenia osnovy nezapríčinily ťažkosti v pokračovaní. Tieto ustanovenia sú tak jasné, že nepotrebujú zvláštneho vysvetlenia.

Osnova a jej prevedenie nevyžaduje žiadnych osobných ani vecných nákladov.

Po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená národohospodárskemu a ústavno-právnemu výboru.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,           Dr. Gejza Fritz v. r.,

predseda vlády.                      minister pravosúdia.