kov, skúšok a klasifikácie, školských prázdnin, skúšok dospelosti, služobného pomeru učiteľstva, a pod. Zákonom č. 276/1920 Sb. z. a n. prenesené boly zas ustanovenia o skúškach spôsobilosti učiteľov škôl ľudových a meštianskych, platné v menovaných krajinách.
V súhlase s tým, čo je uvedené, platia na území Slovenskej republiky podnes vo veci organizácie učiteľských ústavov a vo veci právnych pomerov ich udržovateľov cit. predpisy uhorské; vo všetkých ostatných veciach, uvedených v predošlom odstavci, predpisy rakúske. Tieto predpisy nielen že, nevyhovujú požiadavkám dnešných čias a záujmom Slovenskej republiky, ale súc roztratené po mnohých ministerských nariadeniach, sú aj ťažko prístupné a v dôsledku toho priťažujú aj nákladu na správy týchto škôl.
Už i z uvedených dôvodov je reforma učiteľských ústavov neodkladne potrebná. Zriadenie 5 ročníkových učiteľských akadémií namiesto doterajších 4 triednych učiteľských ústavov je bližšie odôvodnené v dôvodovej zpráve k § 1. Tu načim však vyzdvihnúť aj osobitne, že v mnohých európskych štátoch dostáva sa učiteľstvu dnes už aspoň čiastočne vysokoškolského vzdelania a že podľa skúseností, získaných s týmito učitelmi na pr. v Anglicku, osvedčili sa títo učitelia najviac.
Prehľad dnešných učiteľských ústavov javí sa takto:
Počet Počet Počet Z toho ústavov pobočiek žiakov dievčat
A. Štátne :
Počet Počet Počet ústavov pobočiek žiakov A. Štátne : | Z toho dievčat |
| slovenské 8 9 1754 maďarské 1 — 81 spolu: 9 9 1835 B. Neštátne: slovenské 7 — 936 ruské 1 1 202 spolu: 8 1 1138 | 960 65 |
1025 612 80 | |
692 |
Z uvedených štátnych ústavov sú 2 koedukačné, 5 chlapčenských a 2 dievčenské; z neštátnych sú: l koedukačný, 3 chlapčenské a 4 dievčenské. Neštátne ústavy podľa vierovyznania: 6 rím.-kat., l gr.-kat. a l ev. a. v.
Z uvedených ústavov ruší sa postupne štátny koedukačný učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, ktorý 1. septembra 1940 bude mať už len III. a IV. ročník, a štátny maďarský koedukačný ústav v Bratislave, ktorý bude mať 1. septembra 1940 už len IV. ročník.
Počet žiakov IV. roč. na všetkých učiteľských ústavoch hore uvedených je v školskom roku 1938/39-547.
K 1. septembru 1940 bude teda tento stav:
Štátnych učiteľských ústavov slovenských (úplných) 7. (Okrem toho prechodne l slovenský s dvoma ročníkmi a l maďarský s jedným ročníkom).
Neštátnych učiteľských ústavov slovenských (úplných) 5. Okrem toho bude l slovenský ústav neúplný v Bán. Štiavnici.
Postupná premena na učiteľské akadémie počnúc prvým ročníkom týka sa teda 7 štátnych slovenských učiteľských ústavov a 8 neštátnych učiteľských ústavov (z nich l ruský).
II. K jednotlivým §§-om. K článku I.
K § 1.
Celková prestavba nášho národného života v duchu slovenskej, národnej a kresťanskej kultúry predpokladá, aby prešli školou cieľavedomej a sústavnej výchovy v tomto duchu predovšetkým tí, ktorým bude sverená najzodpovednejšia úloha v národe: školská výchova a vzdelávanie budúcich generácií. Sú to učitelia národných škôl. Aký učiteľ, taká škola!
V tomto vidí osnova návrhu vlád. nariadenia o úprave vzdelávania učiteľov ľudových škôl základný smysel národne a mravne výchovného programu týchto akadémií.
Čo sa týka prípravy učiteľského dorastu so stránky vecných vedomostí, sleduje osnova účel: prehĺbiť toto vzdelanie proti doterajšiemu stavu tak so stránky všeobecnej, ako aj so stránky odbornej a prispôsobiť ho zvláštnym požiadavkám školy ľudovej, zreformovanej podľa súčasne pripravovaného návrhu.
K§ 2.
Pomenovanie učiteľskej akadémie je určené všeobecným názvom "učiteľská akadémia", označením jej udržovateľa a vyučovacieho jazyka.
K§ 3.
V činiteľoch, oprávnených zriaďovať a udržovať učit. akadémie podľa odseku l tohto paragrafu nastáva proti doterajšiemu stavu len tá zmena, že osnova neoprávňuje na zriadenie a udržovanie učit. akadémie jednotlivcov (osoby fyzické). Ostatné ustanovenia majú za cieľ iba zabezpečiť potrebnú ingerenciu štátnej správy na vyučovaciu úroveň a finančné zaistenie cirkevných a neštátnych učiteľských akadémií.
K §§ 4, 5 a 6.
Tieto ustanovenia — okrem ods. 3, § 6 — normujú otázku poskytovania štátnych podpôr učit. akadémiám neštátnym obdobne, ako tomu bolo doteraz, a určujú sankcie pre prípad nezachovania týmto zákonom alebo osobitnými smluvami určených podmienok so strany udržovateľov neštátnych učiteľských akadémií.
K ods. 3, § 6.
Aby sa zamedzil nadbytok absolventov učiteľských akadémií, musela osnova pamätať na to, aby bola vláda oprávnená dočasne alebo trvalé zavrieť takú neštátnu učiteľskú akadémiu, na ktorej by sa odchovával nepotrebný učiteľský dorast, ktorý by iba rozmnožoval počet nezamestnaných učiteľov. Nadbytok učiteľských síl posudzoval by sa pri tom so zreteľom na celkový počet učiteľských miest, pre ktoré by dotyčná učiteľská akadémia povolaná bola vychovávať učiteľský dorast, bez toho, že by si dotyčný kandidát rozšíril maturitné vysvedčenie aj oprávnením vyučovať na inojazyčnej škole podľa § 28 osnovy. Do ohľadu by prichádzala celková predvídaná potreba nových učiteľských síl na území celého štátu. Ak by bolo viac neštátnych učiteľských akadémií, zrušila by vláda z nich ako prebytočnú v prvom rade tú, ktorá je najbližšie k už jestvujúcej štátnej učiteľskej akadémii s tým istým vyučovacím jazykom. Toto ustanovenie sleduje v prvom rade ten praktický cieľ, aby sa zrušením neštátnej učiteľskej akadémie nepoškodil dotyčný kraj a aby sa jeho obyvateľstvu neodňala možnosť nadobudnúť potrebného vzdelania pre učiteľské povolanie. Celé ustanovenie použije vláda iba v krajnom prípade nutnosti, ak sa nadprodukcia učiteľského dorastu nebude môcť zamedziť inak, ako zrušením prebytočnej neštátnej učiteľskej akadémie.
K §7.
5 ročníková učiteľská akadémia namiesto doterajšieho 4 ročného učiteľského ústavu má dvojaký zámer:
a) Pripraviť učiteľský dorast pre jeho budúce povolanie na ľudových školách, ktoré budú reorganizované podľa pripravovaného návrhu zákona hlavne v tom smere, aby behom 8 školských rokov mohly poskytnúť dôkladnejšie základné vzde-
lanie, prispôsobené regionálnym potrebám jednotlivých krajov.
Z kauzálnej súvislosti medzi organizáciou istého druhu a stupňa školy a vzdelaním jej učiteľstva plynie, že reforma učiteľských ústavov na učiteľské akadémie podľa tohto návrhu je len logickým dôsledkom hore vylíčených presunov vo vnútornej organizácii ľudovej školy.
b) Predĺžením učiteľského vzdelania na 5 rokov v súvise so stanovením prísnejších prijímacích podmienok (§ 18 osnovy návrhu) má byť zaistený výber kvalitných učiteľských osôb a zároveň regulovaný aj nežiadúci nával na toto povolanie.
Ustanovenie, podľa ktorého odborné školy na vzdelávanie opatrovateliek a učiteliek domácich náuk môžu byť pričlenené k učiteľským akadémiám a pod spoločnou správou s týmito odôvodňuje skutočnosť, že u všetkých týchto škôl ide vlastne o výchovu a o odborné vzdelanie budúcich učiteliek. Okrem toho je tu i dôvod hospodárnosti. Toto ustanovenie však nevylučuje možnosť organizovať tieto školy — podľa miestnych, prípadne krajových pomerov — i osobitne.
Internát pri učiteľských akadémiách nevystupuje ako nóvum. Bol uzákonený už v §§ 91—94 vyše cit, zák. článku a stretáme sa s jeho obdobou i u iných európskych štátov (na pr. u dánskej vysokej ľudovej školy). Zriadenie internátu pri akadémiách má dvojaký účel: zaistiť trvalým pobytom žiakov v ústave možnosť sústredenia všetkých výchovných metód a možností ústavu na vytvorenie uceleného charakteru žiaka: poskytnúť sociálne slabším ale nadaným žiakom možnosť lacnejšieho štúdia, čo je možné len pri takejto hospodárskej sústave ústavu.
Vzorné hospodárstvo pri učiteľských akadémiách, ktoré podľa finančných možností má sa zriadiť pri každej učiteľskej akadémii, je podmienkou pre praktický výcvik učiteľov v náukách hospodárskych, aby žiakov — najmä na vidieckych školách — vychovávať mohli pre racionálne využitie všetkých možností v poľnom a lesnom hospodárstve,
K§ 8.
Skúsenosti so spoločným vyučovaním. dievčat a chlapcov vo veku prebúdzajúcej sa puberty, získané nielen u nás, ale aj v iných európskych štátoch, hovoria proti koedukácíí. (Na pr. v Dánsku všetky štát. učit, ústavy sú len chlap., len niektoré súkromné aj smiešané; vo Švédsku z 15 učit. ústavov len l koedukačný; v Anglicku
starší konfesijný učit. ústav delený podľa pohlavia, atď.). Tým sú odôvodnené i osobitné chlapčenské a dievčenské učiteľské akadémie. Ostatne v tomto smere nenastáva zmena proti doterajšiemu stavu, kedže už ustanovenie §§ 81 a 106 doteraz platného zákon, článku XXXVIII z roku 1868 pripúšťalo len samostatné chlapčenské a dievčenské učiteľské ústavy. Koedukácia na týchto ústavoch zavedená bola po roku 1918, a to len opatrením administratívnym a proti výslovnému zneniu zákona.
Jednako môže nastať nepredvídaná situácia, že koedukácii v konkrétnych prípadoch nebude možno vyhnúť. V odseku 2 tohto § ponecháva sa Ministerstvu školstva a národnej osvety právo, aby v podobných konkrétnych prípadoch určilo výnimku zo zásady tu vyslovenej.
K §9.
Povinné predmety sú určené so zreteľom na potrebné všeobecné a odborné pedagogické vzdelanie učiteľov ľudových škôl. Preto sa zavádza ako nóvum spoločenská výchova, jazyk nemecký a pre dievčence náuka o domácnosti a ručné práce a hra na organe pre chlapcov sa rozširuje i na necirkevné učiteľské akadémie. Ďalšia novota spočíva v tom, že Ministerstvo školstva a národnej osvety môže podľa potreby určiť aj ďalšie povinné predmety, čím sa v tomto smere zaisťuje určitá terajšími žvotnými potrebami vynútená pružnosť.
K §§ 10, 11, 12 a 13.
Ustanovenia týchto §§ nevyžadujú osobitného odôvodnenia, lebo v podstate nejde o nič nového proti doterajšiemu stavu. Oslobodenie od povinných predmetov sa nepripúšťa z ohľadov na povahu učiteľského povolania. Doteraz bolo možné čiastočné oslobodenie od telocviku tak, že žiak nemusel cvičiť, ale musel na hodine byť, účastniť sa na vyučovaní teoretickom. Táto polovičatosť sa odstraňuje.
K§ 14.
Školský plat, prijímacie a skúšobné taxy, príspevky na učebné pomôcky a iné školské poplatky sa zavádzajú preto, aby sa učiteľské akadémie prispôsobily v tejto veci stredným školám a aby sa učebné pomôcky nemusely zadovažovať na účet štátnej pokladnice.
K §§ 15, 16 a 17 .
Nevyžaduje nijakého odôvodenia.
K§ 18.
Určenie minimálnej a maximálnej vekovej hranice pre prijímanie do I. ročníka učiteľskej akadémie vyplýva z toho, že sa môžu prijímať len absolventi nižšej strednej školy alebo meštianskej školy. Na strednej škole pre prijatie do I. triedy je určený minimálny vek 10 rokov, maximálny 14 rokov.
Zákaz zriaďovať pobočky a pripustenie maximum 30 žiakov pre jeden ročník akadémie reguluje pomer ponuky k dopytu. Priemerná ročná potreba nových učiteľských síl na školách ľudových je 400—450. Počítajúc so 16 učiteľskými akadémiami (dnešný počet učíteľských ústavov), činil by počet ich abiturientov — keby totiž nebolo tohto obmedzenia v osnove návrhu — ročite cca 600—630, čiže asi o 200 viac, ako vykazuje ročitá potreba nových učiteľských síl. Toto obmedzujúce ustanovenie osnovy návrhu smeruje teda k predídeniu nadvýrobe a súvisiacim s ňou sociálnym kalamitám.
K §§ 19, 20, 21, 22, 23.
Zákaz súkromného štúdia, úprava podrobnosti prijímania žiakov, školských pravidiel, klasifikovania prospechu Ministerstvom školstva a národnej osvety je odôvodnená povahou veci. Doplnenie pravidiel a disciplinárneho poriadku cirkevnými školskými vrchnosťami na neštátnych učiteľských akadémiách vyžaduje prehĺbenie náboženskej výchovy podľa príslušného vierovyznania,
K §24.
Zrušenie skúšok externistov má za cieľ zaistiť pedagogické vzdelanie teoretické a najmä praktické, ktoré sa súkromným štúdiom nedá v plnej miere dosiahnuť, a tiež zamedziť prílišné zvyšovanie počtu učiteľov ľudových škôl; odôvodnené výnimky môže povoliť Ministerstvo školstva a národnej osvety.
K § 25.
Netreba odôvodniť.
K § 26.
Skúšky spôsobilostí sa zrušujú a nahradzujú sa skúškami ustanovovacími, keďže po úspešnom absolvovaní 5 ročnej učiteľskej akadémie pôjde už len o praktické použitie získaných vedomostí a oboznámenie sa s prácou školskou; a to sa môže zistiť dostatočne na skúškach ustanovovacích.
K § 27.
Ustanovenia tohto paragrafu o skúškach dospelosti sa shodujú s ustanoveniami platnými pre stredné školy (§ 36, vl. nar. čís. 168/39 Sl. z.).
K §28.
Nevyžaduje odôvodnenia.
K článku III. K § 29.
Proti doterajšiemu stavu neprináša osnova v tomto paragrafe zmien. Bezprostredná správa akadémie vyžaduje zodpovednú osobu, ktorá sa stará o celkový prospech ústavu v ohľade vedeckom, ďalej dozerá na disciplínu, prevádza všeobecné školské predpisy a úradné opatrenia.
Na túto funkciu sa ustanovuje riaditeľ školy, ktorý má k ruke profesorský sbor nápomocný radou a rozhodovaním na konferenciách.
K §30.
Doterajšie rozlišovanie zamestnancov akadémie zostáva nedotknuté. Akademický personál je dvojakého druhu, a to:
Učiteľský, ktorý sa delí na pragmatikálny (riaditelia, definitívni profesori, dočasní profesori a suplujúci), smluvný (smluvní učitelia a výpomocní učitelia) a na vedľajších učiteľov, ktorí sú označení len podľa funkcie.
Zriadenecký, ktorý tvoria definitívni zriadenci, pomocní zriadenci a smluvné sily námezdné.
K § 31.
Účelom tohto ustanovenia je stabilizovať v rámci normálnej potreby počet profesorov (učiteľov) s úplnou aprobáciou, aby tak bola zachovaná náležitá úroveň pri výchove a vyučovaní žiakov,
Od tohto všeobecného ustanovenia, pre nedostatok úplne aprobovaných stredoškolských profesorov a z príčin v nutnosti bezodkladného prijatia potrebných učiteľských síl na čas, než tieto nedostatky pominú, môže Ministerstvo školstva a národnej osvety povoliť odchýlky.
K §33.
Podľa doterajšieho stavu dialo sa menovanie profesora za riaditeľa súbehom. Od tejto zásady sa upúšťa preto, lebo výber osoby ponecháva sa Ministerstvu školstva a národnej osvety a menovanie deje
sa najvyšším výkonným orgánom štátu na návrh vlády; tým je daná dostatočná zábezpeka, že bude vymenovaná za riaditeľa len služobne schopná a dôveryhodná osoba. Pretože na zdatností riaditeľa závisí aj prospech a stav učiteľskej akadémie, požadujú sa isté schopnosti a prax, vyjadrená podmienkou 10 ročnej započítateľnej služby, aby tak mohly byť tiež posúdené mravné a odborné schopnosti profesora, ktorý má byť vymenovaný za riaditeľa. Odchýlku od ustanovenia, týkajúceno sa dĺžky praxe, môže povoliť Ministerstvo školstva a národnej osvety.
K §34.
Menovanie riaditeľa prezidentom republiky na návrh vlády a stredoškolských profesorov a ostatných zamestnancov stredných škôl Ministerstvom školstva deje sa v duchu ústavnej listiny a § 152 platového zákona.
Udržovateľom neštátnych škôl ponechávajú sa naďalej práva ustanovovať svojich zamestnancov po predbežnom, súhlase Ministerstva školstva a národnej osvety pokiaľ ide o splnenie zákonom určených podmienok.
K §§ 35—41,
Nevyžaduje sa bližšieho zdôvodnenia.
K §42,
Srov. ustanovenie § 37 služob. pragmatíky profesorskej.
K § 43.
Ustanovením odseku l, § 212 platového zákona bola úprava učiteľských platov na neštátnych učiteľských akadémiách v zásade ponechaná vydržovateľovi s tým obmedzením, že služobné požitky a právne nároky profesorov a učiteľov nesmelý presahovať mieru jednotlivých druhov platov a nárokov štátnych zamestnancov tej istej alebo rovnocennej kategórie. Odchýlka proti doterajšiemu stavu spočíva v tom, že neštátnemu profesorovi (učiteľovi) priznáva sa právny nárok na tie isté služobné požitky, ktoré majú štátni profesori (učitelia). Zmena je odôvodnená tým, aby v platových pomeroch bola jednotnosť a úmernosť a tak bol odstránený stav, že štátny profesor mohol mať voči neštátnemu pôžitkové nadlepšenie.
Výnimka pre profesorov-rehoľníkov, účinkujúcich na učiteľských akadémiách svojej rehole, je potrebná vzhľadom na
zvláštnu úpravu právneho postavenia rehoľníkov a reholí v cirkevnom práve; úpravu služobných požitkov rehoľníkov sveruje osnova Ministerstvu školstva a národnej osvety, ktoré ju má vykonať v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami.
K § 44.
Pre profesorov verejných necirkevných učiteľských akadémií platia disciplinárne predpisy, stanovené pre štátnych profesorov. U profesorov cirkevných škôl ponecháva sa cirkvám ich disciplinárna právomoc, ktorá sa má vykonávať podlá disciplinárnych predpisov, vydaných patričnou cirkevnou vrchnosťou po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety.
§§ 45—50, obsahujúce prechodné, rozličné a záverečné určenia, nevyžadujú odôvodnenia.
Finančný efekt.
I. Spojenie s premenou učiteľských ústavov na učiteľské akadémie.
Štatistický prehľad: K dnešnému dňu je na úlzemí slovenského štátu 8 štátnych učitelských ústavov slovenských a l maďarský. Dovedna 9, Z nich 6 so štyrmi, 2 s troma a l s dvoma kmeňovými ročníkmi a dovedna s 9 pobočkami.
Z uvedeného počtu zaniká k 1. septembru 1940: l štátny slovenský učiteľský ústav postupne počnúc II. ročníkom. Rovnako zaniká postupne l učiteľský ústav maďarský (srovnaj s dôvodovou zprávou časť I.).
Okrem toho zanikne v nasledujúcich troch rokoch postupne všetkých 9 pobočiek, keďže § 4, odst. 6, osnovy návrhu vlád. nariadenia kategoricky zakazuje zriaďovanie pobočiek na učiteľských akadémiách.
K 1. septembru 1940 prípadne ku dňu účinnosti navrhovaného vládneho nariadenia prichodí teda do úvahy 7 štátnych učiteľských ústavov, ktoré podliehajú premene v učiteľské akadémie podľa osnovy návrhu.
Finančný efekt.
A. V náklade osobnom.
Podľa ustanovenia § 36 osnovy návrhu platia pre platové a služobné pomery zamestnancov učiteľských akadémií príslušné predpisy platového zákona (zák. č. 103/26 Sb. z. a n.), vzťahujúce sa na zamestnancov stredných škôl, a predpisy služobnej pragmatiky učiteľov (zák. č. 319/1917 r. z. so zmenami vyplývajúcimi z neskorších zákonov).
V smysle § 14 v súvise s § 32 osnovy návrhu týždenná povinná vyučovacia miera profesorov učiteľských akadémií stanovená bude — v podstate vecí — rovnako ako u profesorov stredných škôl. Na každú triedu akadémie pripadne teda teoreticky približne, ale maximálne 1 1/2 profesorov.
Počítajúc reálne s prírastkom l ročníka na učiteľských akadémiách proti 4 ročníkom na doterajších učiteľských ústavoch (§ 4, ods. l, osnovy návrhu) vznikne premenou 7 štátnych učiteľských ústavov na učiteľské akadémie o 7 kmeňových ročníkov viac, ako bolo na doterajších 7 učiteľských ústavoch. V dôsledku toho i väčší náklad vo výške platu 10 profesorov.
10 profesorov s približným, ale maximálnym ročitým platom priemerne po Ks 30.000.—300.000.— Ks
Naproti tomu zanikne premenou doterajších učiteľských ústavov na učiteľské akadémie 9 pobočiek, v dôsledku čoho dostaví sa úbytok v osobnom náklade vo výške platu 14 profesorov. Počítajúc týmže ročným priemerným platom, činí úbytok osobného nákladu ročne .... 420.000.— Ks
U ostatných zamestnancov učiteľských ústavov nie je počítané pri premene týchto ústavov na učiteľské akadémie so zmenami v ich služobných a platových pomeroch . . .
Po úplnom prevedení reorganizácie učiteľských ústavov na učiteľské akadémie podľa osnovy návrhu dostaví sa teda — proti doterajšiemu stavu — úspora v osobnom náklade ročite........120.000.— Ks
B. V náklade vecnom.
Celý riadny vecný náklad doterajších učiteľských ústavov bol uhradzovaný z rozpočtových, prostriedkov štátnych (viď riadne vecné výdavky, kap. 5, tit. 4, § 2 štátneho rozpočtu na rok 1939). Na doterajších učiteľských ústavoch nebol totiž predpísaný školský plat, ktorý by bol vyvážil bežné vecné výdavky ústavu obdobne, ako tomu bolo na stredných školách (porovnaj štátny rozpočet kap. 5, tit. 4,
§ l, príjmy — školné na stredných školách — Ks 2,000.000.— vecnými výdavkami na str. 22 v sume Ks 2,064.000.—). Paragraf 15 osnovy návrhu predpisuje školský plat aj na učiteľských akadémiách, ktorý bude určený približne v tejže miere, ako na stredných školách a za rovnakých predpokladov bude pripustené aj oslobodenie od platenia školského platu.
So zreteľom na ustanovenie § 4, ods. 5 osnovy návrhu načim počítať na 7 učiteľských akadémiách s 1050 žiakmi. Maximum 1/3 týchto bude oslobodená od platenia školského platu, a to jednako úplne, jednako čiastočne. Počítajúc školský plat od zbývajúcich 700 žiakov po 400.— Ks, znamená príjem z tohto zdroja ročite 280.000.— Ks. Príjem zo školského platu od 150 žiakov, oslobodených vo výške polovice školského platu (po Ks 200.—) ročite ........30.000.— Ks
Hrubý príjem zo školského platu dovedna . . 310.000.— Ks
Naproti tomu snižuje sa doterajší vecný náklad riadny zánikom 9 pobočiek a počítajúc minimálnym priemerom po 5.000 Ks na pobočku ročne o .... 45.000 Ks
Z toho odpočítajúc riadny vecný náklad, ktorý vznikne prírastkom po l ročníku na každej učiteľskej akadémii (na miesto doterajších 4 ročníkov na učiteľských ústavoch bude po 5 triedach na učiteľských akadémiách), spolu na 7 ročníkov po 5.000 Ks 35.000.— Ks
Skutočné sníženie vecného nákladu proti doterajšiemu stavu ročne o . . 10.000.— Ks
Čistý príjem zvyšuje sa proti doterajšiemu stavu o 320,000.— Ks
Resumé I.
A. Osobný náklad sa
snižuje ročne o .... 120.000.— Ks
B. Vecný náklad riadny
sa snižuje ročne o ... 320.000.— Ks
dovedna 440.000.— Ks (V náklade mimoriadnom nenastáva zmena!) ____
II. Súbežne s reorganizáciou učiteľských ústavov na učiteľské akadémie dochádza — ako bolo uvedené už v dôvodovej zpráve, — k zrušeniu 2 štátnych učiteľských ústavov, a to: v Banskej Štiavnici a v Bratislave (maďarský).
V dôsledku toho po úplnom prevedení likvidácie týchto ústavov zmenší sa náklad, zaťažujúci štátny rozpočet proti doterajšiemu stavu takto:
a) v osobných požitkoch (počítajúc náklad na r. 1939 tak, ako by bol býval efektívne vyplatený, keby tieto ústavy boly trvalý celý rok 1939):
Štát. učit. ústav v Bán.
Štiavnici dovedna . . . 238.092.— Ks
Štát. učit. ústav v Bratislave....... 236.964.— Ks
Dva ústavy dovedna 475.056.— Ks
b) v riadnych vecných výdajoch:
Štát. učit. ústav v Ban.
Štiavnici dovedna . . . 37.819.— Ks
Štát. učit, ústav v Bratislave dovedna .... 16.680.— Ks
Štát. učil, ústav v Michalovciach (vecný náklad
prevzalo mesto) , . . 15.000.— Ks
Ústavy dovedna 69,499.— Ks
V osobnom a vecnom
náklade dovedna .... 544.555.— Ks
Celková úspora proti doterajšiemu stavu:
Pod I. (z osnovy návrhu) 440.000.— Ks
Pod II. (súbežne s osnovou)........ 544.555.— Ks
Dovedna 984.555.— Ks
Pri riadnych osobných a vecných výdajoch na doterajšie učiteľské ústavy i doterajšou pedagogickou akadémiou v úhrnnej sume 3,772.400.— Ks (kap. 5, tit. 4, § 2 štátneho rozpočtu na rok 1939), vykazuje toto celkové sníženie 25% doterajšieho nákladu.
Po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená výboru kultúrnemu, rozpočtovému a ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r., Jozef Sivák v. r.,
predseda vlády. minister školstva a národnej osvety.