Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
220.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.----------------------1940
o výkupe nehnuteľností, na exekučnej dražbe židmi kúpených.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Dlžník nežid (fyzická osoba), ktorého nehnuteľnosť na exekučnej dražbe, vykonanej po 30. októbri 1918, kúpil žid (§ 23), má právo túto nehnuteľnosť vykúpiť za výkupnú cenu.
§ 2.
Ustanovenie § l neplatí, keď v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona
a) je na nehnuteľnosti už vložené vlastnícke právo v prospech nežida (fyzická alebo právnická osoba), alebo
b) je žiadosť o vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosť v prospech nežida (fyzická alebo právnická osoba) u pozemnoknižného súdu podaná a nebude neskôr zamietnutá,
§ 3.
(1) Výkupná cena (§ 1) rovná sa cene, za ktorú žid kúpil nehnuteľnosť na dražbe.
(1) Ak na nehnuteľnosti odo dňa dražby nastaly investície, výkupná cena sa zvyšuje o skutočnú hodnotu, o ktorú investície zvyšujú hodnotu nehnuteľnosti v čase odhadu (ods. 4, § 10).
§ 4.
(1) Ak dlžník zomrel, právo výkupu prechádza na osobu, ktorá by podľa zákona bola dedila nehnuteľnosť po dlžníkovi.
(2) Ak je takýchto osôb viac, právo výkupu môže uplatniť alebo každá osobitne alebo spoločne.
§5.
(1) Právo výkupu treba uplatniť písomnou žiadosťou do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a v prípade, keď žiadosť o vklad vlastníckeho práva v prospech nežida v deň nadobudnutia účinností tohto zákona bola podaná a neskôr zamietnutá (lit. b), § 2) odo dňa právoplatnosti tohto zamietnutia.
(2) Žiadosť treba podať u okresného súdu, na území ktorého je nehnuteľnosť, a to v toľkých exemplároch, koľko je pozemnoknižných záujemcov a okrem toho jeden exemplár pre súd, jeden exemplár pre berný úrad a jeden exemplár pre Štátny pozemkový úrad.
§ 6.
(1) Žiadosť má obsahovať:
a) označenie súdu,
b)označenie strán podľa mena, povolania alebo zamestnania ich bydliska alebo pobytu,
c) označenie podľa pozemkovej knihy nehnuteľnosti, výkup ktorej sa žiada,
d) označenie spisov (spisovú značku a súd) o dražbe, ktorá je podkladom výkupu,
e) označenie skutočností, rozhodných pre podmienky výkupu, a dôkazov na tieto skutočnosti,
f) žiadosť o povolenie výkupu,
(2) So žiadosťou súčasne má byť složený do súdneho depozitu preddavok na výkupnú cenu vo výške jednej polovice ceny, za ktorú žid nehnuteľnosť na dražbe kúpil, a potvrdenie o tom má byť k žiadosti pripojené.
§ 7.
Oneskorenú žiadosť alebo žiadosť, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o složení preddavku podľa ods. 2, § 6, treba z úradnej povinnosti odmietnuť.
§ 8.
(1) Žiadosť o výkup treba poznačiť v pozemkovej knihe.
(2) Ak žiadosť nebola odmietnutá, súd o nej upovedomí všetkých pozemnoknižných záujemcov, berný úrad, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, a Štátny pozemkový úrad, ktorým súčasne doručí po jednom exemplári žiadosti.
(3) Ak upovedomenie pozemnoknižnému záujemcovi nemohlo byť doručené, alebo do 30 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd mu ustanoví kurátora a upovedomenie, aj ďalšie svoje usnesenia, doručí kurátorovi.
§ 9.
(Právo na zvýšenie výkupnej ceny o hodnotu investícií môže uplatniť každý pozemnoknižný záujemca písomnou žiadosťou, ktorú treba podať do 15 dní od doručenia upovedomenia (§ 8).
§ 10.
(1) Po vypršaní 15 dňovej lehoty (§ 9) súd určí rok, na ktorý predvolá dlžníka a všetkých pozemnoknižných záujemcov na zistenie skutkových okolností, či sú dané podmienky výkupu a výkupnej ceny.
(2) Ak na rok nepríde dlžník alebo pozemnoknižný záujemca, ktorý podal žiadosť o zvýšenie výkupnej ceny (§ 9), treba mať za to, že od svojich žiadostí odstupujú. Ináč neprítomnosť pozemnoknižného záujemcu neprekáža rokovaniu.
(3) Pomery a skutkové okolností, či sú dané podmienky výkupu, a jestvovanie investícií treba dokazovať podľa predpisov mimosporného pokračovania.
(4) Hodnotu investícií a hodnotu bremien, uvedených v § 191 exekučného zákona, vložených po dni dražby, treba zistiť podľa predpisov odhadného poriadku (vládne nariadenie č. 100/1933 Sb. z. a n.).
§ 11.
(1) Podľa výsledkov prevedeného dokazovania súd usnesením buď žiadosť o výkup zamietne, buď výkup povolí a svoje usnesenie doručí dlžníkovi, všetkým pozemnoknižným záujemcom, bernému úradu v obvode ktorého je nehnuteľnosť, a Štátnemu pozemkovému úradu.
(2) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má obsahovať:
a) označenie súdu,
b) označenie dlžníka a pozemnoknižného vlastníka a ich zástupcov podľa mena, povolania alebo zamestnania, ich bydliska alebo pobytu,
c) označenie výkupnej nehnuteľnosti podľa pozemkovej knihy,
d) výrok, že sa výkup povoľuje,
e) výkupnú cenu,
f) rozhodnutie o útratách pokračovania, g) odôvodnenie,
h) deň vynesenia usnesenia.
(3) Proti usneseniu, vynesenému podľa ods. l, je prípustný rekurz a, ak súd druhej stolice zmenil usnesenie súdu prvej stolice, je prípustný ďalší rekurz k súdu tretej stolice.
§ 12.
(1) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má dňom vynesenia účinok exekučnej dražby bez zachovania služobností, vložených po dni dražby; preto ustanovenia §§ 180 až 184 exekučného zákona treba použiť obdobne.
(2) Po právoplatnosti usnesenia, ktorým sa výkup povolil, rokuje sa o poradí podľa ustanovení §§ 188 až 199 exekučného zákona.
§ 13.
Zbytok výkupnej ceny má dlžník zaplatiť do súdneho depozitu do dvoch rokov odo dňa vynesenia usnesenia, povoľujúceho výkup.
§ 14.
Len čo dlžník zaplatil zbytok výkupnej ceny, súd nariadi jej výplatu podľa rozvrhového usnesenia.
§ 15.
(1) Ak dlžník v dvojročnej lehote zbytok výkupnej ceny nezaplatil, alebo odstúpil od výkupu, súd o tom upovedomí Štátny pozemkový úrad.
(2) Štátny pozemkový úrtad má právo prevziať nehnuteľnosť v 30 dňovej lehote od doručenia upovedomenia, podľa stavu pokračovania v čase uplatnenia tohto práva.
(3) Toto právo na prevzatie Štátny pozemkový úrad uplatní tým, že složí do súdneho depozitu výkupnú cenu a o tom upovedomí súd, ktorý výkup povolil.
§ 16.
Ak ani Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, súd z úradnej povinnosti zruší pokračovanie a nariadi výmaz poznámky výkupu v pozemkovej knihe.
§ 17.
(1) Ak došlo k zrušeniu pokračovania alebo k prevzatiu nehnuteľnosti Štátnym pozemkovým úradom, dlžník musí hneď odovzdať nehnuteľnosť pozemnoknižnému vlastníkovi respektíve Štátnemu pozemkovému úradu.
(2) Za obdobie, pokiaľ mal dlžník nehnuteľnosť v držbe, musí pozemnoknižnému vlastníkovi respektíve Štátnemu pozemkovému úradu vrátiť čistý výnos nehnuteľnosti.
§ 18.
Preddavok na výkupnú cenu (ods. 2, § 6) je súčasne i zálohou na útraty, ktoré obťažujú dlžníka, na výnos, ktorý dlžník je povinný vrátiť (ods. 2, § 17), aj na dane a verejné dávky, viaznuce na nehnuteľnosti a splatné po dni vynesenia usnesenia, povoľujúceho výkup, a ktoré podľa § 184 exekučného zákona znáša dlžník.
§ 19.
(1) Ak dlžník výkupnú cenu zaplatil, alebo v prípade nezaplatenia Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť prevzal, útraty pokračovania spolu s útratami kurátora, vynímajúc vlastných útrat strán (dlžníka a pozemnoknižných záujemcov) a útrat ich právnych zástupcov, sú prednostnými položkami pri rozvrhu výkupnej ceny.
(2) Ak dlžník výkupnú cenu nezaplatil, alebo od svojej žiadosti odstúpil a Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, všetky útraty pokračovania znáša dlžník.
§ 20.
(1) Ak žiadosť podala osoba, uvedená v § 4, a nedokázala, že je jedinou na výkup oprávnenou osobou, pokračovanie súd zavedie len po vypršaní lehoty podľa ods. l, § 5.
(2) Ak žiadosti podaly viaceré osoby osobitne, treba pokračovanie spojiť.
(3) Ak viac osôb splnilo podmienky výkupu a nedošlo medzi nimi k dohode o podieloch, pripadá im vykúpená nehnuteľnosť rovným dielom.
(4) Ak niektorá z týchto osôb od žiadosti odstúpila, alebo nesplnila podmienky výkupu, prechádza jej právo a povinnosti na ostatné osoby.
(5) Súd na splnenie povinností dá ostatným osobám primeranú lehotu.
§ 21.
Ak dlžník od žiadosti odstúpil, alebo výkupnú cenu včas nezaplatil, majú sa vrátiť dlžníkovi sumy, ním na výkupnú cenu složené, po zaplatení výnosu, útrat a daní a verejných dávok, uvedených v § 18.
§ 22.
(1) Ak osoby, uvedené v §§ l a 4, v lehote podľa § 5 neuplatnia právo na výkup, prechádza toto právo na Štátny pozemkový úrad, ktorý ho môže uplatniť buď podľa tohto zákona v ďalších šiestich mesiacoch, buď podľa zákona č. 46/1940 Sl. z.
(2) Nehnuteľnosť, získaná Štátnym pozemkovým úradom podľa tohto zákona, pokladá sa za nehnuteľnosť, nadobudnutú Štátnym pozemkovým úradom podľa zákona č. 46/1940 Sl. z.
§ 23.
Židom podľa tohto zákona je osoba fyzická, ktorá sa pokladá za žida podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z., a právnická, ktorá sa pokladá za židovskú podľa zákona č. 113/1940 Sl. z.
§ 24.
Uplatnenie práva výkupu podľa tohto zákona vylučuje uplatňovanie každého iného práva na výkup aj práva exekučného.
§ 25.
Ak v tomto zákone nie je ustanovené ináč, platia v tomto pokračovaní obdobné ustanovenia exekučného zákona.
§ 26.
Tento zákon nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová Zpráva.
Židia od nášho ľudu získali veľký nehnuteľný majetok. Značnú časť tohto majetku kúpili za lacný peniaz na exekučných dražbách.
Účelom tejto osnovy je umožniť, aby nehnuteľný majetok židov, získaný nimi od nášho ľudu na exekučných dražbách, vrátil sa zpät nášmu ľudu a to predovšetkým tým rodinám, ktorým patril.
Osnova umožňujúc vrátenie tohto nehnuteľného majetku nášmu ľudu i pri svojom revolučnom charaktere nevybočuje z rámca platných noriem a zachováva zásady ekvity.
Osnova nemieni konkurovať zákonu o pozemkovej reforme. Doplňuje len účel pozemkovej reformy a stará sa i o to, aby Štátny pozemkový úrad mal evidenciu o prechode nehnuteľností podľa tejto osnovy.
Pod zorným uhlom uvedených skutočností javia sa všetky ustanovenia osnovy.
30. október 1918 je medzníkom nielen politickým, ale i cenovým a menovým. Ceny zpred 30. októbra 1918 musia sa valorizovať. Valorizácia je príliš jednosmerná, a preto v konkrétnych prípadoch nespravodlivá. Obdobie vyše dvadsať rokov zmení nielen tvárnosť, povahu a jakosť nehnuteľností, ale zahladzuje i dôkaz.
Preto len nehnuteľnosti, ktoré židia od nášho ľudu kúpili na exekučných dražbách
po 30. októbri 1918, podliehajú výkupu podľa osnovy.
Právo výkupu osnova dáva predovšetkým dlžníkovi a keby tento už nežil, jeho zákonným dedičom. Ak dedičov je viac, žiadneho z práva výkupu nevylučuje, ale dáva možnosť jednému z viac dedičov, aby mohol celú nehnuteľnosť vykúpiť, ak ostatní dedičia nechcú uplatniť právo výkupu.
Nakoľko však mnohí dlžníci respektíve ich dedičia nebudú mať vôbec záujmu na výkupe alebo nebudú mať peňazí na výkup, osnova, aby sa predsa nehnuteľnosť mohla dostať do rúk nášho ľudu, podporne dáva možnosť nehnuteľnosť vykúpiť Štátnemu pozemkovému úradu, aby tento s ňou mohol naložiť podľa predpisov o pozemkovej reforme.
Keďže účelom osnovy je, aby uvedené nehnuteľnosti sa dostaly zpät do rúk nášho ľudu, netýka sa nehnuteľností, ktoré síce židia na dražbách kúpili, ale nehnuteľnosti medzičasom už prešly do rúk nášho ľudu.
Výkupnú cenu osnova určuje na základe princípu ekvity a na tom základe, že žid podľa platných predpisov bol poctivým držiteľom nehnuteľností.
Preto žid dostane za nehnuteľnosť tú cenu, za ktorú nehnuteľnosť prešla do židovských rúk a hodnotu nákladov potrebných, užitočných i prepychových, ktoré
židia učinili na nehnuteľnosti, pravda, len tých, nakoľko nimi nehnuteľnosť na skutočnej (objektívnej) hodnote získala.
Prednostné právo výkupu podľa osnovy týka sa vlastne len dlžníka a jeho zákonných dedičov. Toto prednostné právo je odôvodnené tým, že hlavným účelom osnovy je vrátiť nehnuteľný majetok tej rodine, ktorej patrí. Štátnemu pozemkovému úradu však osnova nielenže nebráni, ba naopak výslovne ho zmocňuje, aby nehnuteľnosť vykúpil, nie podľa osnovy, ale podľa zákona o pozemkovej reforme, ak sa to javí preň výhodnejším.
Za židov osnova považuje všetky osoby fyzické a právnické, ktoré už platnými normami za židov a židovské boly prehlásené.
Uplatnenie nároku na výkup a pokračovanie ako sa má nehnuteľnosť zpät vrátiť do rúk nášho ľudu, osnova upravuje obdobne, ako keby nehnuteľnosť prišla na exekučnú dražbu. S tohto hľadiska javí sa výkup podľa osnovy ako reexekúcia.
Osnova sa stará, aby neboly podávané žiadosti bez vážneho úmyslu.
Preto osnova
1. nariaďuje, aby žiadateľ výkupu už pri podaní žiadosti složil do súdneho depozitu polovicu ceny, za ktorú žid nehnuteľnosť na dražbe kúpil,
2. zaťažuje žiadateľa všetkými útratami pokračovania pre prípad, že by od žia-
dosti odstúpil alebo zbytok výkupnej ceny nezaplatil,
3. ukladá žiadateľovi vrátiť čistý výnos nehnuteľnosti za obdobie, po ktoré neoprávnene nehnuteľnosť mal v držbe.
Vzhľadom na to, že židovské majetky nie sú v skutočnosti zaťažené, netreba mať žiadnej obavy, že pri výške výkupnej ceny hypotekárni veritelia prídu o svoje požiadavky.
Odhad investícií prevádza sa na návrh a k prospechu pozemnoknižného vlastníka a pozemnoknižných veriteľov. Preto je spravodlivé, aby v tom prípade, ak žiadateľ podmienkam výkupu vyhovie, útraty odhadu investícií sa previedly na účet výkupnej ceny.
Útratami prípadných kurátorov a útratami prípadného odhadu bremien bolo treba tiež obťažiť výkupnú cenu, lebo bolo by proti účelu osnovy obťažiť nimi žiadateľa, keď tento splní podmienky výkupu.
Navrhovaný zákon a jeho prevedenie si nevyžiada nových nákladov osobných a vecných.
Štátny pozemkový úrad totiž výkup podľa tejto osnovy môže prevádzať len v rámci prostriedkov, ktoré má na prevádzanie zákona o pozemkovej reforme.
Vláda po stránke formálnej prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená národohospodárskemu a ústavno-právnemu výboru.
Dr. Vojtech Tuka v. r., Dr. Gejza Fritz v. r.,
predseda vlády. minister pravosúdia.