Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

224.

Odpoveď

ministra vnútra

na interpeláciu poslancov Rudolfa Čavojského a Jána Moru

vo veci

úpravy miezd robotníkov v stavebnom podnikaní (tlač 174).

Dňa 17. apríla 1940 došlo medzi Spoločenstvom staviteľov v Bratislave a Slovenským kresť. soc. odborovým sdružením v Bratislave k dohode, podľa ktorej sa mzdy vo všetkých kategóriách robotníkov v stavebnom podnikaní pre rok 1940 zvyšujú o 15%, za predpokladu, že pokiaľ pôjde o verejné stavby, bude znášať toto zvýšenie miezd verejná pokladnica. Menované organizácie súčasne požiadaly, aby úprava miezd bola vyhlásená za zákonnú.

Vzhľadom na to, že prevažne sú stavební robotníci zamestnaní na verejných stavbách a podlá odhadov 15% zvýšenie miezd by znamenalo zaťaženie štátneho rozpočtu, prípadne sníženie investičného programu o 30—35 miliónov Ks, Ministerstvo vnútra predložilo žiadosť organizácií vláde k rozhodnutiu.

Vláda vzhľadom na značné finančné zaťaženie, ktoré by plynulo z navrhovanej úpravy, návrh neprijala, ale sa usniesla mzdy ustálené záväzne v roku 1939 nasledovne upraviť:

Najnižšie hodinové mzdy, a to až do 2,80 Ks sa zvyšujú takto:

1. slobodnému a bezdetnému ženatému zamestnancovi zvyšuje sa hodinová mzda o 5%,

2. ženatému, ktorý sa stará o jedno dieťa, sa zvyšuje hodinová mzda o 10% a

3. ženatému, ktorý sa stará o dve alebo viac detí, zvyšuje sa hodinová mzda o 15%.

Zvýšenie toto vzťahuje sa na príslušných zamestnancov bez ohľadu na pohlavie. Zvýšená mzda po tejto úprave nesmie prevyšovať 2,80 Ks na hodinu.

Vláda súčasne sa usniesla, že táto úprava má byť vyhlásená za záväznú. Toto sa stalo vyhláškou Ministerstva vnútra zo dňa 6. mája 1940, číslo 102 Sl. z.

Na jednotlivé otázky interpelácie odpovedám nasledovne:

K č. 1. Mzdy v stavebnom podnikaní podľa usnesenia vlády boly vyhlásené na základe § 2 vládneho nariadenia 104/39. Žiadosť o vyhlásenie zaväznej úpravy miezd s 15 % zvýšením podľa § 3 citovaného nariadenia došla Ministerstvu vnútra s výhradou, o ktorej mala rozhodnúť a rozhodla vláda. Usnesenie vlády malo rozhodujúci význam pre dohodu organizácií o mzdách a bolo podstatnou podmienkou dohody.

Keďže išlo o opatrenie, ktorým sa už na počiatku stavebnej sezóny mal urobiť poriadok v stavebnom podnikaní, vláda vo verejnom záujme toto opatrenie musela nariadiť. Vytknutý nedostatok, totiž že podľa § 3 citovaného nariadenia malý zažiadať organizácie zamestnávateľov a zamestnancov, poťažne jedna z nich o vyhlásenie mzdovej úpravy za záväznú, nemohol byť vláde pri tak naliehavej ochrane verejného záujmu na prekážku.

K č, 2. Vyhlášku Ministerstva vnútra č. 102/1940 Sl. z., ktorá platí len do konca roku 1940 — nemožno odvolať, pokiaľ nedôjde k inej úprave miezd v stavebnom podnikaní.

K č. 3. Minister vnútra je ochotný urobiť opatrenie, aby došlo k takej úprave miezd robotníkov v stavebnom podnikaní, aká je potrebná a možná so zreteľom k cenovým pomerom, ak bude nájdený a vládou schválený spôsob úhrady, ktorá je potrebná vzhľadom k zaťaženiu štátnej pokladnice, vzniklému z úpravy miezd.

K č. 4. Uspokojenie kvalifikovaných stavebných robotníkov by sa dalo dosiahnuť riešením otázky uvedenej pod bodom k č. 3. Táto otázka však vedľa problému miezd výpomocných stavebných robotníkov nie je otázkou prvoradou.

Formálne upozorňujem, že interpelácia mala byť adresovaná na vládu, lebo išlo o opatrenie, urobené podľa usnesenia vlády.

Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,

minister vnútra.