Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
239. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva (tlač 238).
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na spoločnej porade s výborom národohospodárskym a rozpočtovým 19. septembra 1940. Priklonil sa k tomu hľadisku vládneho návrhu, že hospodárske pomery slovenských kúpeľov vyžadujú vydanie pripravovaného zákona.
Pri úprave textu vládneho návrhu doplnil sa § l, písm. a) tak, že hospodárske podniky možno so zariadením len vtedy vyvlastniť, ak doteraz v prevažnej miere slúžily k prevádzke vyvlastňovaných podnikov s liečivými alebo minerálnymi prameňmi a ak by svojím pokračovaním ohrožovaly ďalší chod alebo rozvoj týchto podnikov.
Pôvodná osnova vládneho návrhu šla pri vyvlastňovaní do takej šírky, ktorá pre dosiahnutie cieľa nezdala sa účelnou a bola priveľkým zásahom do majetkových pomerov občanov štátu.
Vládny návrh sa ďalej doplnil ustanovením, že štát má nahradiť škody spôsobené prípravnými prácami. Ústavno-právny výbor zmenil i to ustanovenie vládneho návrhu, že sa má poskytnúť náhrada len za užitočné investície, lebo vyvlastnenie má sa diať za náhradu a v takýchto prípadoch je už povahou veci dané, aby boly nahradené investície vôbec, a nie len investície užitočné. Práve v kúpeľných miestach bude mnoho investícií, ktoré nemajú povahu investícií užitočných, a predsa je spravodlivé, aby štát poskytol za ne náhradu.
Podľa názoru ústavno-právneho výboru je odôvodnené, aby zákon bol časové obmedzený a preto sa pojalo už do § l ustanovenie, že podľa tohto zákona možno vyvlastniť nehnuteľnosti, prípadne zriadiť alebo zrušiť práva len do 31. decembra 1941.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu ako hospodárskymi pomermi slovenských kúpeľov odôvodnenú schválil.
V Bratislave 19. septembra 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda. zpravodajca
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Národohospodársky výbor prerokoval tento vládny návrh zákona 19. septembra 1940, v rámci spoločnej porady s výborom ústavno-právnym a rozpočtovým.
S hľadiska národohospodárskeho priklonil, sa k intenciám, ktoré viedly vládu k podaniu tohto návrhu zákona. V zmenách, ktoré sa podľa zprávy ústavnoprávneho výboru na osnove previedly, vidí uplatnené aj svoje stanovisko.
Preto osnovu v upravenom znení slávnemu Sneniu na schválenie odporúča,
V Bratislave 19. septembra 1940. Štefan Danihel v. r., Ján Liška v. r,
predseda. zpravodajca
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor prerokoval osnovu vládneho návrhu na spoločnom zasadnutí s ústavno-právnym a národohospodárskym výborom.
Rozpočtový výbor v zásade súhlasí s osnovou, ako aj so zmenami a doplnkami, prijatými na spoločnom zasadnutí uvedených výborov a v predpoklade, že sa uskutočnenie tohto zákona umožní primeranou finančnou úhradou, odporúča Snemu osnovu prijať.
V Bratislave 19. septembra 1940.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Mg. Ph. Andrej Martvoň v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________1940
o využití liečivých a minerálnych prameňov na ciele verejného zdravotníctva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Všeobecné ustanovenia.
§ l.
Na ciele verejného zdravotníctva alebo z iných vážnych dôvodov verejného záujmu môže štát do 31. decembra 1941:
a) vyvlastniť nehnuteľností s liečivými alebo minerálnymi prameňmi s budovami a s celým príslušenstvom, ďalej nehnuteľnosti s nimi územne súvisiace, ako aj hospodárske podniky so zariadením, ktoré doteraz v prevažnej miere slúžily k prevádzke vyvlastňovaných podnikov s liečivými alebo minerálnymi prameňmi, ak by svojím pokračovaním ohrožovaly ďalší chod alebo rozvoj týchto podnikov,
b) zriadiť na nehnuteľnostiach a na hospodárskych podnikoch, uvedených v bode a), bez ohľadu na súhlas ich vlastníka prípadne iných oprávnených osôb také práva, ktoré vyžadujú potreby verejného zdravotníctva alebo iné verejné záujmy. Právne pomery, ktoré odporujú takto zriadeným právam, sa zrušia.
§ 2.
(1) Orgány štátu môžu vykonať pred podaním žiadosti o vyvlastnenie alebo zriadenie práv, po ohlásení vyvlastňovacieho úmyslu podľa tohto zákona okresnému úradu, na nehnuteľnostiach a v podnikoch v § l uvedených všetky prípravné práce. Škody spôsobené prípravnými prácami je povinný navrhovateľ nahradiť do 8 dní. O nároku rozhodne okresný úrad, v obvode ktorého vznikla škoda.
(2) Vlastník, držiteľ alebo osoby, ktoré majú užívacie alebo akékoľvek iné práva na nehnuteľnostiach alebo podnikoch (§
1) sú povinné na požiadanie poskytnúť štátnemu orgánu potrebné informácie o skutkových a právnych pomeroch nehnuteľností a podniku, najmä predložiť obchodné knihy a iné písomnosti, ktoré sa na ne vzťahujú, menovite dáta, ktoré sa týkajú požiadaviek a dlžôb.
DIEL DRUHY. Pokračovanie.
§ 3.
Pokračovanie podľa tohto zákona začne na návrh Ministerstva vnútra župný úrad, v obvode ktorého leží väčšina nehnuteľností alebo hlavný závod.
§4.
(1) Hneď, po podaní návrhu (§ 3) požiada župný úrad poznačiť začiatok pokračovania vo verejných knihách. Táto poznámka je účinná proti každému neskoršiemu nadobúdateľovi práv na nehnuteľností, podniky alebo práva, ktorých sa týka.
(2) Župný úrad verejnou vyhláškou predvolá zainteresovaných na termín s poučením, aby svoje námietky a nároky pod následkami nepovšimnutia prípadne straty najpozdejšie pri termíne prihlásily.
(3) Súčasne predvolá na pojednávanie pod následkami v ods. 2 uvedenými navrhovateľa a — s odpisom návrhu — vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku a všetkých zainteresovaných, o ktorých sa dozvie z verejných kníh alebo z návrhu, a vyzve ich, aby sa dobrovoľne dohodli.
(4) Ak pri pojednávaní z akéhokoľvek dôvodu sa nedohodli navrhovateľ a osoby, ktorých práva majú byť podľa návrhu prevedené, obmedzené alebo zrušené, rozhodne župný úrad o návrhu výmerom.
§5.
(1) Vo výmere treba uviesť najmä nehnuteľnosť alebo podnik, vlastníctvo ktorého sa prevádza alebo obmedzuje, iné vecné alebo osobné práva k ním, ktoré sa zrušujú alebo obmedzujú, stručne a presne práva, ktoré sa v prospech navrhovateľa zriaďujú, dĺžku ich trvania, vzájomné práva a povinnosti a konečne náhradu za prevedené, zrušené či obmedzené práva a spôsob jej platenia,
(2) Proti výmeru je prípustné odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Sťažnosť na Najvyšší správny súd [§ 5, písm. f) ústavného zákona č. 120/1940 Sl. z. ] a porád práva podľa § 66, ods. 4 Ústavy sa vylučuje.
(3) Právoplatný výmer je i súdnym exekučným titulom a listinou, spôsobilou na vklad do pozemkových a iných verejných kníh.
DIEL TRETÍ.
Náhrada.
§ 6.
(1) Za vyvlastnené nehnuteľnosti a podniky je navrhovateľ povinný poskytnúť obecnú cenu.
(2) Štát nahradí skutočnú škodu, ktorá vznikne vlastníkovi alebo tretej osobe zriadením alebo zrušením práva na nehnuteľnostiach alebo podniku podľa tohto zákona.
(3) V prípade zrušenia osobných práv, najmä pomerov nájomných a podobných, oprávnená osoba má bez ohľadu na obsah smluvy nárok na náhradu len voči navrhovateľovi a len z titulu učinených investícií. Jej výšku určí župný úrad.
§ 7.
Náhradu rozdelí príslušný okresný súd podľa zásad exekučného pokračovania.
DIEL ŠTVRTÝ. Záverečné ustanovenia.
§ 8.
Prevod nehnuteľností, podnikov a zriadenie práv v § l uvedených vyžaduje súhlas Ministerstva vnútra.
§ 9.
Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušuje zákon č. 103/1940 Sl. z.
§ 10.
Zákon tento platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná (ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.