Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

242.

Návrh

poslanca Rudolfa Č a vo j s ké h o a spoločníkov

na vydanie zákona o pracovných a mzdových podmienkach robotníkov.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa-------------------1940

o pracovných a mzdových podmienkach robotníkov.

§ 1.

(1) Pre osoby, podliehajúce nemocenskému poisteniu podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. a podľa zákona č. 242/1922 Sb. z. a n., a právnych predpisov tieto zákony pozmeňujúcich a doplňujúcich, na ktoré sa nevzťahuje zákon č. 154/1934 Sb. z. a n. (ďalej "robotníci"), musia byť ustálené pracovné a mzdové podmienky hromadnou smluvou pracovnou, uzavretou medzi organizáciami robotníkov a zamestnávateľov, u všetkých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 10 robotníkov a ak o to žiada príslušná robotnícka organizácia.

(2) Organizácie robotníkov a zamestnávateľov môžu v zastúpení svojich členov záväzne uzavierať hromadnú smluvu pracovnú pre jedného alebo viac zamestnávateľov a u nich zamestnaných robotníkov, alebo pre celé hospodárske odvetvie a pre územie určitej oblasti alebo celého štátu.

(3) Hromadná smluva pracovná má obsahovať ustanovenia o základnej mzde hodinovej alebo akordnej a o iných pracovných podmienkach, najmä o pracovnom čase, o odmene za prácu po čase, o nedeliach a sviatkoch, o platenej dovolenke, o náhrade za ušlú mzdu, o naturálnych požitkoch, o platnosti smluvy atď.

§2.

(1) Ministerstvo vnútra môže na návrh príslušnej organizácie robotníkov po vypočutí príslušného ministerstva určiť vyhláškou najnižšiu základnú mzdu a iné pracovné podmienky alebo mzdové prídavky pre určité alebo všetky podniky, alebo hospodárske odvetvia a pre územie určitej oblasti alebo celého štátu aj bez ohľadu na počet robotníkov u jedného zamestnávateľa.

(2) Takáto vyhláška platí na miesto hromadnej pracovnej smluvy (§ l, ods. 1) a pokiaľ by taká jestvovala, mení, doplňuje prípadne zrušuje jej ustanovenia.

(3) Vyhláška Ministerstva vnútra podľa ods. l uverejní sa v Úradných novinách.

§ 3.

(1) V hromadnej pracovnej smluve (§ 1), alebo vo vyhláške Ministerstva vnútra (§ 2) treba určiť, ktoré nároky plynúce zo smluvy alebo vyhlášky prislúchajú len členom robotníckej organizácie a ktoré aj ostatným robotníkom.

(2) Odchýlky od hromadnej smluvy pracovnej alebo od vyhlášky Ministerstva vnútra prípustné sú len vtedy, keď k tomu dala súhlas príslušná robotnícka organizácia.

§ 4.

Dozor nad zachovávaním ustanovení hromadných úprav pracovných a mzdových podmienok prislúcha úradom, ktoré určí Ministerstvo vnútra, a príslušnej organizácii robotníckej a zamestnávateľskej.

§ 5.

Vynucovať splnenie požiadaviek zastavením práce (štrajkom), alebo iným rušením práce je neprípustné. Rovnako je neprípustné iných nahovárať na zastavenie práce alebo iné rušenie práce.

§ 6.

Činy alebo zanedbania proti ustanoveniam tohto zákona a vyhláškam Ministerstva vnútra tresce okresný (policajný) úrad peňažným trestom od 100 do 50. 000 Ks alebo zavretím do 6 mesiacov. Tieto tresty možno uložiť aj súčasne. Pre prípad nedobytností peňažného trestu treba uložiť náhradný trest zavretia do 6 mesiacov; trest na slobode spolu s náhradným trestom nesmie však presahovať 6 mesiacov.

§ 7.

Vládne nariadenie č. 104/1939 Sl. z. o záväznosti hromadných pracovných smlúv sa zrušuje.

§ 8.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra.

Dôvodová zpráva.

Otázka pracovných a mzdových pomerov robotníctva je hlavnou a najsúrnejšou sociálnou a hospodárskou otázkou, ktorú je nevyhnutne potrebné čím skôr riešiť. Uzákonenie tejto osnovy je prvou a hlavnou podmienkou, aby tieto otázky mohly byť riešené.

Uzákonenie tejto osnovy si vyžadujú aj ustanovenia § 87 Ústavy našej republiky. Obsah osnovy sa srovnáva s programovými rečami predstaviteľov nášho štátu a našej vlády. V týchto rečiach sa najmä v poslednom čase zdôrazňovalo, že majú byt spravodlivé upravené pracovné a mzdové pomery robotníctva.

Je potrebné upozorniť najmä na tri požiadavky, ktorých uskutočnenie osnova uplatňuje:

1. aby bola prevedená hromadná úpra-

va pracovných a mzdových podmienok všade tam, kde je zamestnaných vyše 10 robotníkov,

2. aby sa úprava pracovných podmienok a základných miezd riešila priamym rokovaním a dohodou príslušných organizácií zamestnávateľov a robotníkov,

3. aby Ministerstvo vnútra určilo mzdové a pracovné podmienky tam, kde nedošlo k dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a robotníkov.

Takéto riešenie zodpovedá naším potrebám a pomerom.

Osnova pamätá aj na odsek 4, § 87 Ústavy o zákaze štrajkov. Nakoľko sa robotníkom pri vymáhaní ich požiadaviek vzala možnosť použiť štrajkov, preto je potrebné a spravodlivé zabezpečiť ochranu robotníkov iným spôsobom, zodpovedajúcim duchu našej Ústavy.

Táto osnova vzťahuje sa iba na robotníkov. Nevzťahuje sa teda na zamestnancov vo vyšších službách (úradníkov). To preto, lebo riešenie otázky pracovných a mzdových pomerov je naliehavejšie pre robotníkov, než pre úradníkov. Okrem toho pri riešení týchto otázok sú iné podmienky pri robotníkoch a iné pri úradníkoch.

Uzákonenie tejto osnovy ukladá povinnosť voči robotníctvu, ďalej voči zásadám, ktoré sú u nás hlásané a je to aj v záujme konsolidácie a upevnenia nášho štátu.

K § 1.

Odsek 1. Hromadná smluva pracovná je teraz najvhodnejším prostriedkom pri riešení pracovných a mzdových podmienok robotníctva. Hromadná smluva zabezpečuje najnižšie prípustné pracovné a mzdové podmienky. Donedávna pre väčšinu robotníkov neboly hromadne upravené pracovné a mzdové podmienky. Keď budú musieť byť pracovné a mzdové podmienky robotníkov ustálené hromadnou smluvou, alebo rozhodnutím Ministerstva vnútra, týmto spôsobom sa najviac prispeje k usporiadaniu pracovných a mzdových pomerov.

Odsek 2. Toto ustanovenie vylučuje pochybnosť o práve organizácie robotníkov a zamestnávateľov uzavierať záväzne za svojich členov smluvy.

Odsek 3. Tu sú vypočítané tie najnutnejšie ustanovenia, ktoré má obsahovať hromadná smluva pracovná,

K § 2.

Odsek 1. Toto ustanovenie dáva možnosť, aby pracovné a mzdové podmienky robotníkov boly upravené autoritatívnym spôsobom. Tu je stručne vyslovená a rozšírená možnosť, ktorá je obsažená vo vládnom nariadení č, 104 Sl. z. zo dňa 17. mája 1939 o záväznosti hromadných pracovných smlúv, ktoré nariadenie je dosiaľ platné. Dôležitejšia zmena je iba v tom, že Ministerstvo vnútra môže rozhodovať samo pri vypočutí príslušného ministerstva a nie je viazané na jeho súhlas.

Odsek 2. K úprave pracovných a mzdových podmienok robotníctva vyhláškou Ministerstva vnútra môže dôjsť na návrh robotníckej organizácie bez ohľadu

na to, či hromadná pracovná smluva jestvuje alebo nie.

Odsek 3. Tu je určený spôsob publikácie príslušného rozhodnutia Ministerstva vnútra.

K § 3.

Odsek 1. Robotnícka organizácia, ktorej úlohou je starať sa o spravodlivé usporiadanie pracovných a mzdových pomerov robotníctva, má nielen práva, ale aj povinnosti. Má povinnosti voči zamestnávateľovi, najmä čo sa týka dodržiavania uzavretej hromadnej smluvy a má povinnosti voči štátu, aby bol zabezpečený nerušený chod práce, poriadok a disciplína. Aby robotnícka organizácia mohla tieto povinnosti dobre vykonávať, k tomu je potrebné, aby ovládala robotníctvo. Toto bude dosiahnuté aj tým spôsobom, keď organizácia bude mať možnosť označiť, že výhody vyplývajúce z hromadnej úpravy pracovných a mzdových podmienok, budú poskytované len jej členom. V poslednom čase sa podľa tohto pri riešení pracovných a mzdových otázok v skutočnosti aj pokračuje.

Odsek 2. Keď sa vyskytne potreba odchýlky od hromadnej úpravy pracovných a mzdových podmienok, môže sa to stať len za súhlasu príslušnej robotníckej organizácie.

K § 4.

Dôležité je hromadné pracovné smluvy nielen uzavrieť, ale aj dodržiavať. To isté platí aj o vyhláškach Ministerstva vnútra o hromadnej úprave pracovných a mzdových podmienok. Dozor nad dodržiavaním hromadných úprav pracovných a mzdových podmienok patrí príslušným úradom a organizáciám, ktoré hromadnú smluvu uzavrely, alebo navrhly vyhlásiť.

K § 5.

Toto ustanovenie sa navrhuje s ohľadom na odsek 4, § 87 Ústavy.

K § 6.

Trestné ustanovenia boly prevzaté takmer úplne z vládneho nariadenia č. 104 Sl. z. zo dňa 17. mája 1939. Tieto sú potrebné cieľom zabezpečenia dodržovania tohto zákona.

K § 7.

Nakoľko § 2 tohto návrhu zákona v podstate vyčerpáva obsah vlád. nar. č. 104 Sl. z. zo dňa 17. mája 1939, preto nie je toto nariadenie ďalej potrebné.

K § 8.

Takýto termín platnosti a účinnosti tohto návrhu zákona bol volený preto,

lebo je žiadúce, aby tento zákon nadobudol platnosti a účinnosti čím skôr.

Uskutočnenie zákona nebude vyžadovať nákladu zo štátnych prostriedkov.

Navrhujeme, aby tento návrh zákona bol pridelený výboru iniciatívnemu, sociálnemu a zdravotnému a ústavno-právnemu.

V Bratislave 25. septembra 1940.

- Rudolf Čavojský, Ján Mora, Ferdinand Mondok, Dr. Ernest Rosival, František Slameň.