Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

245.

Návrh

poslancov: Dr. Štefana Polyáka, Jána Lišku, Štefana Danihela, Dr. Ing. Petra Zaťku, Dr. Karola Mederlyho, Ing. Františka Karmasina, Teodora F. Turčeka, Dr. Pavla Opluštila, Rudolfa Čavojského, Jána Hollého, Konštantína Čulena, Jozefa Drobného, Dr. Františka Orlického, Ferdinanda Mondoka, Dr. Ernesta Rosivala a Ph. Mg. Andreja Martvoňa

na vydanie zákona o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste Bratislave,

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa_____________1940

o vybudovaní výstavišťa v hlavnom meste Bratislave.

§ l.

V hlavnom meste Bratislave vybuduje sa výstavište, ktorého časť bude tvoriť veľtržný priestor s príslušnými budovami.

§ 2.

(1) Pozemky potrebné a vhodné pre vybudovanie výstavišťa prenechá hlavné mesto Bratislava štátu k používaniu.

(2) Podrobnosti určí vláda nariadením.

§ 3.

(1) Na cieľ vybudovania výstavišťa možno v prospech hlavného mesta Bratislavy aj vyvlastniť zastavané a nezastavané nehnuteľnosti a práva k nim, ako aj vodné práva, pri čom platia — s výnimkou §§ 14—16 — obdobne ustanovenia zákona zo dňa 3. júla 1940 o vyvlastnení nehnuteľnéstí (práv) na diela verejného záujmu, na ciele stavebného ruchu a o Všeobecnom stavebnom družstve č. 177/1940 Sl. z., pokiaľ tieto ustanovenia upravujú vyvlastnenie na diela verejného záujmu.

(2) Takto vyvlastnené nehnuteľnosti a práva k nim, ako aj vodné práva prenechá Mávne mesto Bratislava štátu k používaniu.

(3) Podrobnosti určí vláda nariadením.

§ 4.

(1) Pozemky získané podľa §§ 2 a 3 tohto zákona prenechá štát Medzinárodnému dunajskému veľtrhu k používaniu.

(2) Podrobnosti určí vláda nariadením.

§ 5.

(1) Minister hospodárstva za účasti ministra dopravy a verejných prác vypíše verejnú ideovú súťaž na zastavenie pozemkov určených pre výstavište.

(2) Správa Medzinárodného dunajského veľtrhu na podklade prijatých ideových návrhov nechá vypracovať podrobné stavebné plány veľtržných budov, zadá ich stavbu ako aj ostatné práce spojené s vybudovaním výstavišťa. Pre zadanie týchto prác platia obdobne predpisy vl. nar. zo dňa 17. decembra 1920 o zadávaní štátnych dodávok a prác (zadávací poriadok), č. 667 Sb. z. a n.

(3) Po úplnom zaplatení pôžičky poskytnutej podľa § 6, ods. l tohto zákona prejdú veľtržné budovy do majetku Medzinárodného dunajského veľtrhu.

§ 6.

(1) Vláda prevezme štátnu záruku za pôžičky do Ks 30, 000. 000. —, ktoré uzavre Medzinárodný dunajský veľtrh na vybudovanie výstavišťa podľa § l tohto zákona.

(2) Minister hospodárstva spolu s ministrom financií určia podmienky pre amortizovanie a úrokovanie pôžičky uzavretej podľa predchádzajúceho odseku.

§ 7.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykoná ho minister hospodárstva v dohode s ministrami dopravy a verejných prác, financií a vnútra.

Dôvodová zpráva.

Súťaživosť bola už od dávnych čias hlavným podnecovateľom výrobného pokroku v priemysle i v poľnohospodárstve. V najkrajších formách sa prejavovala na výstavách a veľtrhoch, kde sa pred skúmavé zraky spotrebiteľov predkladaly popri dobrých aj lepšie a najlepšie výrobky. V užšom slova smysle boly a sú teda výstavy a veľtrhy pretekami v akostnej práci, prehliadkami výsledkov pracovného pokroku a technického rozvoja jednotlivých pracovných oborov, ba v konečnom výsledku i prehliadkou pracovnej zdatnosti jednotlivých národov.

Súťaživosť, prevádzaná na výstavách a veľtrhoch mala vždy ušľachtilú, výchovnú tendenciu. Povzbudzovala driemajúce schopnosti jednotlivcov, ktorí nachádzali v nej často rozhodujúci impuls k tvorivej požehnanej práci a široké ľudové vrstvy hľadaly tam zas bohatý zdroj poučenia v oboroch, ktoré im boly ináč temer neprístupné.

Uznanie, ktoré si výstavy a veľtrhy dosiaľ získaly, prejavuje sa i v horúčkovitej snahe mnohých národov a štátov, aby si získaly vo výstavníctve a v poriadaní veľtrhov primát. Vidíme, že na jednaj strane nie je jedna výstava, rešp. veľtrh ešte ani zlikvidovaný a už sa robia prípravy alebo sa dokonca otvára druhý. I vo výstavníctve a v poriadaní veľtrhov sme svedkami súťaživosti a keď chceme držať s ostatnými národmi spoločný krok, musíme sa do tejto súťaživosti plne zapojiť.

Prvý krok pre toto zapojenie sme vykonali už dávnejšie. Dunajský veľtrh poriada sa v Bratislave už od roku 1921 pravidelne každý rok a je už v kruhoch výrobných i spotrebných inštitúciou vžitou, ktorá sa môže smelé pozrieť na svoju doterajšiu činnosť.

Dunajskému veľtrhu dostalo sa hneď pri jeho založení cennej výhody v polohe mesta Bratislavy, ktorá má kľúčové postavenie v hospodárskych stykoch podunajských a balkánskych štátov. Možno povedať, že Dunajský veľtrh s touto svojou výhodou dobre hospodáril, lebo si vedel v bývalej ČSR získať dobrú povesť a cennú tradíciu vzdor všetkým prekážkam, ktoré sa mu stávaly do cesty. Táto tradícia je najlepším základom pre jeho ďalší priaznivý rozvoj aj pri veľkom počte medzinárodných veľtrhov najmä od vzniku Slovenského štátu.

V tej chvíli stal sa z veľtrhu, budovaného z hospodárskych ašpirácií Slovenska ako regionálneho celku — veľtrh, ktorý bude verne zobrazovať hospodársku vyspelosť, pracovitosť, organizačný talent a hospodárske vzťahy nášho štátneho celku k cudzine v očiach cudzincov a pred zrakmi nášho ľudu.

Posudzujúc poslanie a význam Dunajského veľtrhu s tohoto zmeneného hľadiska, treba uznať, že musí byt zmenené aj prostredie, v ktorom sa Dunajský veľtrh dosiaľ usporadúval, ba treba zlepšiť aj osobné a vecné predpoklady úspešnej jeho činnosti.

Expozície Dunajského veľtrhu boly dosiaľ umiestené v drevených stavbách, ktoré už pri svojom (začiatku maly ráz vysloveného provizória. Je už osudom každého provizória, že trvá dlhšie, než je zdravé a tak tomu bolo aj s drevenými výstavnými pavilónmi Dunajského veľtrhu. Pretrvaly už dávno ten čas, pre ktorý boly určené a keďže ich konštruktívna odolnosť silne poklesla, prekonalo technické vedenie veľtrhu za posledné roky mnoho starostlivých chvíľ, spôsobených obavami, aby sa vo výstavných pavilónoch, preplnených expozíciami a návštevníkmi, nestalo nenapraviteľné a poľutovaniahodné nešťastie.

Aktuálnosť nebezpečia, vyplývajúceho z dezolátneho stavu veľtržných pavilónov ukázala sa najvypuklejšie už v roku minulom a priamo v hrozivej forme v roku bežnom, keď sa o Dunajský veľtrh prejavil rekordný záujem so strany vystavovateľov a návštevníkov. Hlavná veľtržná budova bola tak zaťažená, že technická správa veľtrhu, aby ďalšie preťaženie konštrukcie hlavného pavilónu zamedzila, vyžiadala si policajnú asistenciu pre zastavenie prúdu návštevníkov v prvý veľtržný deň, kedy bol nával obecenstva najväčší.

Avšak dezolátny stav provizórnych veľtržných pavilónov nie je jediným a najväčším dôvodom preto, aby sa inštitúcia Dunajského veľtrhu dostala do nového a dôstojného stánku.

Omnoho významnejším dôvodom pre stavbu veľtržných výstavných budov je fakt, že terajšia výstavná plocha nie je už pre terajší veľtrh dosť veľká a možnosti prehľadného a na pohľad účinného rozčlenenia vystavovateľov do jednotlivých odborných skupín sú zas malé.

To, čo postačovalo. pre Dunajský veľtrh forsírovaný slovenskými regionálnymi ašpiráciami v medzinárodných hospodárskych stykoch, nemôže postačiť pre medzinárodné hospodárske ašpirácie Slovenskej republiky a výsledok 2 posledných veľtrhov, poriadaných už za trvania nášho štátu potrebu zväčšiť výstavnú plochu veľtrhu priamo prikazuje.

Musíme si byť ďalej vedomí ešte jednej nespornej a významnej veci. Sme štátom s relatívne veľkými prebytkami svojej produkcie a štátom so spotrebou pomerne malou. Následkom pomerne malej konzumnej schopnosti svojho obyvateľstva budeme vždy odkázaní na vývoz, na možnosti umiestiť prebytky svojej produkcie na zahraničných trhoch, čo však pri terajšej povahe zahraničného obchodu značne závisí aj od toho, koľko tovaru budeme schopní zo zahraničia doviezť. Dne: ešte necítime ťažkosti, z tejto našej potreby vyplývajúce, ale len preto, že žijeme v časoch abnormálnych, keď je ľahšie tovar predať, než kúpiť. V normálnych časoch je to však práve naopak a jedným z najúčinnejších prostriedkov propagácie odbytu našich prebytkov je práve vzorne vybudovaný veľtrh, na ktorom by sme sústredili celkový obraz svojej výroby a umožnili zahraničným vystavovateľom a kupcom dobrú orientáciu v našich dovozných a vývozných možnostiach.

Je vždy žiadúce a zdravé, aby sa podobné investície, ako je stavba veľtržných budov, prevádzaly v dobe výrobnej konjunktúry. Doby normálne, alebo doby hospodárskej depresie prinášajú štátnemu aparátu i výrobným a obchodným kruhom mnohé iné a tiež vážne úlohy a starosti a je preto viac než oprávnená požiadavka, aby sa so stavbou nových veľtržných a výstavných budov započalo čím prv a to tým viac, že po uplynutí terajšej mimoriadnej výrobnej a odbytovej konjunktúry budeme služieb veľtrhu pre úspešnú propagáciu svojho exportu súrne potrebovať. Ďalej treba zdôrazniť, že železničná správa bude potrebovať pre rozšírenie

bratislavského prístavu plochu, na ktorej je teraz veľtrh, pretože preklad v bratislavskom prístave rapídne stúpa. Tak v roku 1938 obnášal celkový preklad v bratislavskom prístave cca 780. 000 ton, v roku 1939 už 1, 012. 000 ton a do konca septembra 1940 preložilo sa už cca 700. 000 ton, pričom treba pripomenúť, že vzhľadom na tohoročnú dlhotrvajúcu zimu, začalo sa s normálnym prekladom až v polovici marca. V septembri tohto roku preložilo sa cca 120 tisíc ton, kým v septembri 1939 len 61. 500 ton. Pre budúcnosť treba rátať s ročným prekladom 1, 800. 000 ton.

Konečne treba pripomenúť, že sme mnoho dlžní výstavbe svojho hlavného mesta. Asanačné snahy neprekročily dosiaľ v našom hlavnom meste štádium najskromnejších príprav. Je bezpodmienečne potrebné, aby sa i na tomto poli zahájila nová éra.

Moderná výstavba miest, ale v prvom rade miest hlavných vyžaduje, aby poskytovaly nielen ich obyvateľstvu, ale aj obyvateľstvu celého štátu všetko to, čo od kultúrneho hospodárskeho a sociálneho rozvoja štátu očakávať možno.

Každé mesto nemôže si dovoliť sústreďovať hodnoty národa v ich súhrne, tieto zverejniť a prístupnými urobiť širokému obecenstvu. Je ale treba aspoň jedno mesto pre tento účel sústavne budovať, k čomu je náchylné a ochotné aj obeťami prispieť všetko obyvateľstvo štátneho celku.

S tohoto hľadiska býva zpravidla budované hlavné mesto každého štátu a k nemu má obyčajne celý národ zvláštny srdečný a citové kladný pomer, snažiac sa v ňom vidieť všetko najdokonalejšie a najvzornejšie.

A práve vybudovanie veľtržnej štvrte so všetkým potrebnými príslušenstvom mohlo by byť prvým praktickým činom k zahájeniu asanácie a výstavby nášho hlavného mesta.

Výdavky s prevedením zákona spojené uhradia sa z príjmov veľtrhov.

Dr. Štefan Polyák v. r., Ján Liška v. r., Štefan Danihel v. r., Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Dr. Karol Mederly v. r., Franz Karmasin v. r., Teodor Jarček v. r., Dr. Pavol Opluštil v. r., Rudolf Čavojský v. r., Ján Hollý v. r., Konštantín Čulen v. r., Jozef Drobný v. r., Dr. František Orlický v. r., Ferdinand Mondok v. r., Dr. Ernest Rosival v. r., Mg. Ph. Andrej Martvoň v. r.