Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
257.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa--------------------- 1940
o podpore výstavby priemyslu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
Úrady, a orgány verejnej správy sú povinné v rámci svojej pôsobnosti a v medziach platných predpisov podporovať vznik a rozvoj nových výrobných podnikov a znovuzapočatie výroby v podnikoch zastavených, ako aj udržanie a rozšírenie výroby v podnikoch už jestvujúcich.
§ 2.
(1) Zakazujú sa akékoľvek zásahy nepovolaných osôb do výrobného hospodárstva.
(2) Zásahom do výrobného hospodárstva je každý úkon, ktorý priamo alebo nepriamo sťažuje alebo ohrozuje vznik a rozvoj výrobných podnikov (závodov).
(3) Nepovolanou je každá osoba, ktorá nie je alebo nevystupuje v súkromnoprávnom pomere k patričnému podniku. Nepovolanou osobou nie je orgán verejnej správy, činný v rámci príslušných zákonných predpisov.
Diel druhý. Vyvlastnenie v prospech výroby.
§ 3.
(1) Pre stavby, zariadenia a práce cieľom postavenia nových alebo rozšírenia už jestvujúcich výrobných podnikov, ktoré zavedú v tuzemsku doteraz nezastúpenú alebo len nedostatočne zastúpenú výrobu a ktorých vznik alebo rozšírenie je želateľné z dôvodov národohospodárskych, sociálnych alebo branných, možno previesť vyvlastnenie podľa ustanovení opatrenia Stáleho výboru č. 291/1938 Sb. z. a n. s odchýlkou, že potvrdenie podľa § 4, ods. 3 uvedeného predpisu vydáva Ministerstvo hospodárstva.
(2) Ak sú dané predpoklady ods. l, možno previesť vyvlastnenie aj v tom prípade, ak podnik vlastnú už jestvujúcu výrobu podstatne rozšíri alebo takúto výrobu premiesti na iné prevodzovacie miesto.
(3) Vyvlastenie podľa ods. l a 2 je možné aj pre stavby priemyselných železníc, vlečiek, skĺzaviek, lanoviek, ciest, kanálov, rúrových vedení, vodných diel, čerpadiel, zdvíhadiel, prístavných staníc, nákladíšť, zariadení na rozvádzanie elektrického osvetlenia a k prevodu elektrickej energie, ako aj obytných domov a sociálnych zariadení pre zamestnancov podniku (závodu).
§ 4.
Vyvlastnenie započaté podľa tohto zákona vylučuje vyvlastnenie podľa iných predpisov.
Diel tretí.
Poplatkové, daňové, colné a tarifné výhody.
§ 5.
(1) Minister finacií v dohode s ministrom hospodárstva, prípadne s ministrom národnej obrany môže podnikom, ktoré spadajú pod ustanovenia § 3 a vedú riadne obchodné knihy, povoliť čiastočné alebo úplné poplatkové oslobodenie pre tie
právne úkony a listiny, ktoré súvisia priamo so založením podniku a zavedením želateľnej výroby, a to:
a) pre úplatné nadobudnutie továrenských pozemkov, budov, zariadení, strojov a práv alebo pre ich bezplatné nadobudnutie od štátu a samosprávnych sväzkov, nie však pre knihovný vklad vecného práva. Pod továrenskými budovami a zariadeniami sa rozumejú tiež stavby uvedené v § 3, ods. 3 a pod továrenskými pozemkami — tiež pozemky potrebné pre tieto stavby,
b) pre smluvy spoločenské,
c) pre smluvy nájomné a pachtovné o predmetoch a právach, ktoré patria k majetku investičnému,
d) pre zápis do obchodného registra,
e) pre úkony, ktoré podliehajú dávkam za úradné úkony vo veciach správnych.
(2) Poskytnuté oslobodenie stráca platnosť, ak podnik rozdelí v niektorom z prvých 5 obchodných rokov akýmkoľvek spôsobom medzi svojich účastníkov zisk prevyšujúci 6% kapitálu v podniku trvalé uloženého (§ 57, ods. 7 zákona o priamych daniach), prípadne kapitálu ukladacieho (§ 83, ods. 17 uvedeného zákona).
(3) Premlčanie vyrubenia poplatkov, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa ods. l, sa začne až po uplynutí 5 obchodných rokov, ktoré boly základom pre vyrubenie zárobkových daní.
(4) Žiadosť o povolenie oslobodenia treba podať najneskôr v lehote, predpísanej pre ohlásenie patričného úkonu alebo listiny k vyrubeniu poplatku, na Ministerstvo financií. Podanie žiadostí má odkladný účinok na platenie.
(5) Úľavy uvedené v ods. l až 4 sa nevzťahujú na poplatky, ktoré treba platiť v kolkoch.
§ 6.
(1) Pre poskytovanie daňových úľav podnikom, ktoré spadajú pod ustanovenia § 3, platia predpisy § 52 a ods. 2 až 4, § 73 zákona o priamych daniach.
(2) Ak podnik prevádza okrem výroby od dane neoslobodenej aj výrobu od dane
podľa ods. l oslobodenú, je povinný suroviny, polotovary a tovary, vyrobené v podniku (závode) neoslobodenom a použité pri výrobe oslobodenej, a opačne suroviny, polotovary a tovary vyrobené v podniku (závode) oslobodenom a použité pri výrobe neoslobodenej, účtovať predajnou cenou.
(3) Podniky (§ 3) môžu si vyúčtovať príspevky na stavby vlečiek, poskytnuté správe verejného železničného podniku, príspevky na stavbu prípojných ciest, poskytnuté verejnoprávnemu udržovateľovi cesty a príspevky na zariadenie pripojenia na elektrickú sieť verejnoprávneho alebo všeužitočného elektrického podniku, medzi prechodné aktíva a zaťažiť nimi každoročne prevádzkový účet do výšky, ktorá zodpovedá znehodnoteniu tohto zariadenia na prevádzku prispievajúceho podniku.
§ 7.
(1) Sväzky územnej, prípadne záujmovej samosprávy, sú oprávnené povoliť so súhlasom dozorčieho úradu oslobodenie od prirážok, vyberaných v ich prospech súčasne s priamymi a nepriamymi daňami a poplatkami, podnikom uvedeným v § 3, najviac na 10 rokov počnúc od zahájenia novej alebo rozšírenej výroby aj vtedy, keby od príslušnej verejnej dávky, ku ktorej sa prirážka vyberá, podnik oslobodený nebol. Povolenie oslobodenia zanikne, ak podnik rozdelí v niektorom roku, pre ktorý toto oslobodenie platí, medzi svojich účastníkov ako zisk viac ako 6% kapitálu v podniku trvalé uloženého (§ 57, ods. 7 zákona o priamych daniach), poťažne kapitálu ukladacieho (§ 83, ods. 17 uvedeného zákona).
(2) Obce a mestá môžu so súhlasom dozorčieho úradu povoliť podnikom (§ 3) najviac na 10 rokov oslobodenie od príspevkov, poplatkov, dávok a naturálnych plnení, uvedených v §§ 26, 28, 30, 33 až 35, 38 a 39 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n., v znení zákona č. 77/1927 Sb. z. a n. a zákona č. 69/1935 Sb. z. a n.
§ 8.
Ak niektorý podnik zavedie výrobu tovaru, ktorý podľa svojho technického určenia môže nahradiť suroviny alebo tovary doteraz do tuzemska prevažne dovážané, môže mu minister financií v súhlase s ministrom hospodárstva povoliť, aby sa mu najviac 10 rokov po zavedení výroby nahradzovalo zo štátnej alebo príslušnej verejnej pokladnice až do 80% rozdielu medzi daňovou ťarchou, spôsobenou tuzemskými obchodovými a spotrebnými daňami, pripadajúcimi na suroviny, polotovary a pomocné látky, potrebné na tovar vyrobený v tuzemsku, a medzí tuzemským zaťažením, pripadajúcim pri prekročení colnej hranice na tovar, ktorý bolo by treba doviezť namiesto náhražky.
§ 9.
Podnikom uvedeným v § 3 môže minister financií v dohode s ministrom hospodárstva povoliť bezcolný dovoz potrebného strojného zariadenia z colnej cudziny, pokiaľ sa nevyrába v tuzemsku.
§ 10.
Minister dopravy a verejných prác v dohode s ministrom hospodárstva môže povoliť podnikom uvedeným v § 3 sníženie dopravnej tarify na železniciach pri doprave materiálu potrebného k výstavbe a zariadeniu nových, poťažne už jestvujúcich podnikov.
Diel štvrtý.
Štátne záruky a amortizačné príspevky. § 11.
(1) Minister financií môže prevziať na návrh ministra hospodárstva v rámci finančného zákona štátnu záruku do výšky 20 miliónov Ks ročne za straty Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky z hypotekárnych pôžičiek, poskytnutých priemyselným podnikom.
(2) Záruku do výšky l milión Ks môže minister financií prevziať vo vlastnej pôsobnosti; vyššiu len s predbežným súhlasom úsporného a kontrolného výboru Snemu.
§ 12.
(1) Minister hospodárstva so súhlasom ministra financií môže sa zaviazať prispieť na úrok alebo na úmor hypotekárnych pôžičiek, povolených priemyselným podnikom, ak ide o podnik pracujúci prevažne pre vývoz alebo o podnik zriadený v oblasti s nadbytkom pracovných síl.
(2) Záručné listiny a doložky, vydané podľa tohto paragrafu a podľa § 11, sú oslobodené od poplatkov.
Diel piaty. Ustanovenia záverečné.
§ 13.
Úrad rozhodujúci o výhodách a úľavách výrobných podnikov podľa ustanovení tohto zákona, môže svoje rozhodnutie viazať podmienkami.
§ 14.
Zákon tento platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a stratí ju dňom 31. decembra 1944; vykonajú ho minister hospodárstva a financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Slovenské národné hospodárstvo veľmi často pociťuje nedostatok industrializačnej normy, ktorá by umožňovala zakladanie nových priemyselných podnikov (závodov) najmä preto, aby sa doplnil výrobný program potrebný vzhľadom k utvoreniu sa Slovenského štátu. Osnova chce usnadniť regeneračný proces krajov, v ktorých došlo k zániku priemyslu po roku 1918, prípadne doplniť medzery, ktoré vzniklý tým, že za bývalého ČeskoSlovenska slovenské podniky spolupracovaly alebo sa doplňovaly s podnikmi v Čechách a na Morave.
Osnova je vypracovaná vo forme pokiaľ možno pružnej, chce zachytiť všetky okolnosti, ktoré pri podpore výstavby slovenského priemyslu môžu prísť do úvahy. Aby však neboly porušené iné záujmy
štátu, najmä finančné, dáva sa pokračujúcemu úradu možnosť, aby pri povoľovaní výhod a úľav rozhodoval podľa voľného uváženia.
Delí sa na päť dielov.
Prvý diel dáva podnikateľovi istotu, že jeho činnosť sa stretne s porozumením a podporou verejných orgánov, druhý diel upravuje možnosť vyvlastnenia v prospech želateľnej výroby, tretí umožňuje poskytnúť tejto výrobe poplatkové, daňové, colné a tarifné výhody, štvrtý usnadňuje poskytovanie úveru a piaty diel obsahuje ustanovenia záverečné.
K dielu prvému.
Určuje sa tu povinnosť úradov vychádzať podnikateľom v ústrety a podporovať výrobné podniky. Zachycujú sa tu rôzne povolenia a úľavy, ktoré úrady poskytujú podľa voľného uváženia na podklade osobitných noriem. (Napr. verejné dodávky, pracovné povolenia a iné).
Ustanovenie § 2 má v budúcnosti zabrániť rušivým zásahom nepovolaných osôb do výroby. Na prvý pohľad zdá sa byť toto ustanovenie nadbytočné, ale doterajšie platné predpisy sú príliš kazuistické a nepružné, aby mohly zachytiť všetky okolnosti, ktorými možno rušivé zasahovať do výroby. Podnikateľovi má byť zabezpečená čo najväčšia právna istota a dôvera v platný právny poriadok.
K dielu druhému.
Umožňuje previesť vyvlastnenie v prospech výroby.
Vyvlastnenie sa prevádza podľa opatrenia Stáleho výboru č. 291/1938 Sb. z. a n., ktorého formálne predpisy vyhovujú aj tomuto cieľu. Predmet a rozsah vyvlastnenia, ako aj vyvlastňovacie pokračovanie s odchýlkou v ods. l, § 3 ostáva oproti ustanoveniam cit. opatrenia bez zmeny. Rozširuje sa iba účel vyvlastnenia (§ l cit. opatrenia), a to v prospech výrobných podnikov tak nových, ako aj jestvujúcich, ktoré zavedú výrobu v tuzemsku doteraz nezastúpenú alebo len nedostatočne zastúpenú. Musí však vždy ísť o výrobu, ktorej zavedenie alebo rozšírenie je želateľné z dôvodov národohospodárskych, sociálnych alebo branných, tedy z dôvodov dôležitých verejných záujmov. Okolnosť túto posúdi úrad, ktorý vydáva potvrdenie podľa ods. 3, § 4 a ods. 3, § 5 cit, opatrenia — konkrétne Ministerstvo hospodárstva.
Aby boly zachytené všetky prípady, bolo treba zabezpečiť v norme výhody vyvlastnenia a v dôsledku štylizácie ďalších paragrafov aj ostatné výhody a úľavy aj tým výrobným podnikom, ktoré iba vlastnú už jestvujúcu výrobu podstatne rozširujú alebo takúto výrobu premiestňujú z doterajšieho prevodzovacieho miesta na iné prevodzovacie miesto. Obava, že by podnik využíval, prípadne i zneužíval povoľované výhody a úľavy, nie je odôvodnená, nakoľko úrad pokračuje vždy podľa voľného uváženia a má takto možnosť posúdiť, či rozšírenie alebo premiestnenie výroby je odôvodnené s hľadiska záujmov národohospodárskych, sociálnych alebo branných.
K dielu tretiemu.
Nové podniky uľahčujú podstatne štátu na poli sociálnej starostlivosti, preto nie je neodôvodnená požiadavka, aby štát zrieknuc sa niektorých príjmov, prispel takto na získavanie pracovnej príležitosti.
Osnova splnomocňuje príslušné úradné orgány poskytnúť výrobným podnikom niektoré poplatkové, daňové, colné a tarifné výhody cieľom podpory rozvoja želateľnej výroby. Usiluje sa byť bez medzier, preto berie do úvahy všetky spôsoby, ktorými možno výrobu napomáhať. Charakteristickým rysom celej úpravy zostáva, že úrad rozhoduje podľa voľnej úvahy. To znamená, že rozhodujúcim momentom, či tá-ktorá výhoda alebo úľava bude v konkrétnom prípade podniku priznaná, bude často zreteľ finančný.
K § 5. Ustanovenie má za cieľ uľahčiť založenie a rozšírenie podnikov, ktoré zavedú výrobu želateľných druhov tovaru a prebudiť záujem o priemyselné podnikanie. Z toho dôvodu sú úľavy obmedzené len na také právne úkony, ktoré priamo súvisia so založením podniku a zahájením výroby. Či tomu tak v skutočnosti je, bude vo väčšine prípadov zrejmé z príslušného právneho úkonu alebo z listiny samej. Inak bude možno zistiť účel z obchodných kníh.
Ods. 2 má zabrániť tzv. "gründerstvu", t. j., aby zakladatelia podniku nerozdelili dosiahnuté úľavy medzi jednotlivých účastníkov (účastinárov, podielnikov) vo forme účasti na zisku, poťažne, aby vysokou dividendou nezvyšovali umele záujem o účastenstvo na podniku a aby účastiny sa neodpredávaly s mimoriadne vysokým a hospodársky neodôvodneným ziskom. Obmedziť úľavy iba na podniky určitej výnosnosti nebolo by rozumné. Obmedzoval by sa tým zárobkový potenciál podniku a na podnikateľov nepôsobilo by to psychologicky dobre.
Ods. 3 je dôsledkom ustanovenia ods. 2.
K § 6, Ustanovenia § 52 a ods. 2, § 73 zákona o priamych daniach sa rozširujú aj na tie podniky, ktoré zavedú alebo rozšíria výrobu želateľnú aj z dôvodov sociálnych alebo branných nielen národohospodárskych a ktoré vlastnú už jestvujúcu výrobu rozšíria alebo premiestnia.
Ods. 2 má zamedziť, aby ak podniky prevodzujú tak výrobu zdanenú, ako aj výrobu nezdanenú, sa nemohly prelievať
zisky z podniku (závodu) zdaneného do podniku (závodu) nezdaneného.
Ustanovenie ods. 3 umožňuje, aby podniky mohly umorovať aj tzv. konkurenčné príspevky. Príspevky tieto sú rôzneho druhu. Najčastejšie na zariadenia, ktoré pripojujú podnik na komunikačnú sieť cestnú, železničnú alebo elektrickú. Tieto zariadenia (vlečky, prípojné cesty, elektrické prípojky) stavajú verejnoprávne sväzky, od priemyselného podniku sa však vyžadujú stavebné príspevky na tieto zariadenia v značnej sume, niekedy tak vysoké, že uhradzujú celú hodnotu investície. Pretože takáto investícia nie je majetkom prispievajúceho (konkurujúceho) podniku, nie je možné tento náklad amortizovať, i keď zariadenie, na ktoré sa príspevok poskytol, sa pravidelne opotrebuje a treba ho po čase nahradiť alebo obnoviť.
K § 7. Osnova porušuje zásadu, že prirážky sú príslušenstvom dane. Zásada táto je čisté formálna, vyplýva len z pozitívneho právneho predpisu (zákon č. 77/ 1927 Sb. z. a n. ) a môže byť rovnocennou normou menená alebo modifikovaná. Vzťah podniku k obci alebo k inému sväzku samosprávy územnej, po prípade záujmovej je oveľa bližší a bezprostrednejší ako k štátu. Viazať vždy a bezpodmienečné prirážky na daň štátnu nebolo by vzhľadom k účelu, ktorý osnova sleduje, racionálne. Finančná správa nemusí poskytnúť oslobodenie od štátnej dane ani vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady tejto osnovy, lebo poskytnutie oslobodenia podľa § 52 a ods. 2 a 3, § 73 zákona o priamych daniach závisí od voľného uváženia úradu. Ak stav štátnej pokladnice nebude dovoľovať poskytnutie oslobodenia od zárobkových daní, nebolo by možno povoliť oslobodenie ani od prirážok, a to aj vtedy nie, keby obec alebo župa malý mimoriadny záujem na tom, aby poskytnutím oslobodenia od prirážok umožnily vybudovanie podniku tam, kde toho vyžaduje veľká nezamestnanosť. Skúsenosti z posledného desaťročia dokazujú, ako je dôležité, aby samosprávne sväzky mohly, samozrejme po schválení príslušným dozorčím úradom, povoliť oslobodenie od prirážok. Veď najväčšia časť dnešnej daňovej ťarchy spočíva v samosprávnych prirážkach, ktoré často sú tak veľké, že znemožňujú založenie nového podniku vôbec, lebo aj vo veľmi dobrých rokoch nemôže podnikateľ zarobiť ani na primeranú úhradu investičných dlžôb. Temer
celý výťažok podniku ide na úhradu daní, ktoré na tento výťažok pripadajú.
Okolnosť, že samosprávne sväzky môžu aj inými výhodami podporovať výrobu, napr. poskytnutím vhodných pozemkov, neprichádza vždy do úvahy, lebo samosprávny sväzok nemusí taký pozemok vlastniť.
K § 8. Osnova chce podporovať výrobu kvalitných náhražiek. Ak sa najvyšší postulát hospodársky považuje za zadováženie zárobkových možností, potom je správne podporovať výrobu kvalitných náhražiek z tuzemských surovín a nútiť hospodárskymi výhodami tuzemské podniky používať tieto náhražky namiesto surovín alebo tovarov dovážaných z cudziny. Okrem toho výrobou náhražiek nezaťažuje sa platobná bilancia voči cudzine. Usporené devízy môžu sa použiť na nákup iných surovín, ktoré nemožno nahradiť. Podporuje sa sebestačnosť.
Do rámca uvedeného postulátu spadá aj požiadavka, aby výrobcovia tuzemských náhražiek úspešne konkurovali s podnik-. mi, ktoré spracovávajú dovezené suroviny, t. j., aby ich výrobky boly kvalitné a vyradily tak cudzozemské výrobky zo súťaže.
Ďalej treba si uvedomiť, že veľa surovín sa dováža bez toho, aby pri ich dovoze plynulý slovenskému štátu nejaké príjmy; tak napr. suroviny textilné, surový kaučuk, gutaperča atď. Zatiaľ na druhej strane pri výrobe zodpovedajúcej náhražky, napr. umelej vlny, kaučuku, gutaperči, dostane štátna pokladnica množstvo daní a verejných dávok. Zvýšením výroby náhražiek zvýši sa príjem štátu a dávky, ktoré pripadajú na zvýšenú výrobu náhražky potrebnej k tomu, aby sa nahradilo doteraz spotrebované množstvo dovážanej suroviny, z ktorej štátu žiadny príjem neplynie. Z tohto zvýšeného príjmu chce osnova vrátiť 80% tomu, kto sa pričinil o výrobu kvalitnej náhražky, a to len počas 10 rokov. Úľava sa poskytuje podľa voľného uváženia, takže zreteľ fiškálny bude aj tu hrať rozhodujúcu úlohu.
Do úvahy prichádza aj tá okolnosť, že pri dovoze surovín nie je slovenské hospodárstvo temer zamestnané, zatiaľ čo výroba náhražiek je už dosť komplikovaným technickým procesom, ktorý zamestnáva časť obyvateľstva.
K §§ 9 a 10. Ustanovenia tieto umožňujú poskytnúť podnikom podľa voľného uváženia colné a tarifné výhody pri dovoze a doprave materiálu potrebného k zavedeniu alebo rozšíreniu želateľnej výroby.
K dielu štvrtému.
Usnadňuje poskytovanie úveru tým, že splnomocňuje ministra financií prevziať na návrh ministra hospodárstva až do výšky 20 miliónov Ks ročne záruky na straty Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky z hypotekárnych pôžičiek, povolených priemyselným podnikom. Ustanovenie bolo prispôsobené zákonu č. 47/1940 Sl. z.
Ustanovenie § 12 má obdobný účel, týka sa však len úrokovania alebo úmoru hypotekárnych pôžičiek podnikov pracujúcich prevažne pre vývoz alebo zriadených v oblasti s nadbytkom pracovných síl.
Obe ustanovenia (§§ 11 a 12) prebraly v celku ako trvalú ustanovizeň prax, ktorá sa vyvinula v ostatnom čase.
K dielu piatemu.
Ustanovenie § 13 umožňuje úradu, poskytujúcemu výrobnému podniku výhody alebo úľavy, viazať rozhodnutie na podmienky. Napriek tomu. že úrad rozhoduje podľa voľného uváženia, je samozrejmé, že podmienky môžu byť čerpané iba z okruhu verejných záujmov. Nebolo by napr. možné, aby úrad oslobodil podnik od platenia daní pod podmienkou, že dodá štátu určité množstvo vyrobeného tovaru
Účinnosť zákona je časové obmedzená. Chce sa tým prebudiť záujem o priemyselné podnikanie v najbližších rokoch.
Prevedenie zákona nevyžiada si nových výdavkov zo štátnej pokladnice. Daňovými úľavami príde síce štát o určité verejnoprávne príjmy, ktoré sa však uvážia v dobe prosperity založených podnikov.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby osnova zákona bola prikázaná výboru ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.
Dr. Gejza Medrický v. r.,
minister hospodárstva.