d) úmrtie alebo iné mimoriadne udalosti v rodine;
e) nepriaznivé povetrnostné pomery.
(3) Stíhať previnenia proti ustanoveniam tohto zákona, najmä porušenie školskej povinnosti a dochádzky, patrí okresným úradom. Tresty sú: za vyňatie dieťaťa zo súpisu od Ks 50 do Ks 200; za neprihlásenie dieťaťa do školy a za porušenie povinnosti školskej dochádzky od Ks 25 do Ks 200. Ak sa porušenie povinnosti školskej dochádzky stalo zo ziskuchtivostí rodičov (zákonitých zástupcov), možno uložiť peňažný trest od Ks 40 do Ks 400 a pri opätovnom potrestaní za tento priestupok od Ks 50 do Ks 1000. Nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na náhradný trest zatvorenia od jedného do štrnásť dní.
DIEL TRETÍ. Vnútorná organizácia ľudovej školy.
Rozdelenie ľudovej školy a úloha školských stupňov.
§ 14.
(1) Ľudová škola je dvojstupňová. Prvý stupeň zahrňuje prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň piaty až ôsmy ročník. Prvé dva ročníky nižšieho stupňa sa volajú elementárnymi ročníkmi.
(2) Nižší stupeň dáva elementárnu výchovu náboženskú, národnú, občiansku, telesnú, všeobecné vzdelanie a usmerňuje základný výcvik v zručnosti.
(3) Vyšší stupeň pokračuje v rozšírenej miere v úlohe nižšieho stupňa. Vyučovanie tu zachováva všeobecné zameranie nižšieho stupňa, ale postupne sa zobrodňuje podľa potrieb spoločenských a hospodárskych. Rozhodujú tu najmä osobitné potreby praktického života, dediny a mesta, ale aj inakšie význačné ohľady regionálne a stavovské.
(4) V rámci jednotlivých stupňov rozdeľuje sa podľa zreteľov hospodárskych a pedagogických ľudová škola na triedy, oddelenia a ročníky. Bližšie ustanovenia určujú učebné osnovy.
(5) Škola ľudová podľa pohlavia žiakov môže byť chlapčenská, dievčenská a smiešaná.
Organizácia tried. § 15.
(1) Počet tried na ľudovej škole závisí od počtu žiactva. Najväčší počet detí na jednotriednych školách je 45 žiakov a na viactriednych školách 50 žiakov v jednej triede.
(2) Ak prestúpi počet detí v niektorejtriede ľudovej školy príslušné najväčšie číslo v ods. l uvedené a ak preplneniu triedy nedá sa odpomôcť prípustnými zmenami v zaradení žiactva, zriadi sa na škole ďalšia postupná alebo pobočná trieda.
(3) Počet literných učiteľských miest na ľudových školách spravuje sa počtom tried tak, že na každú triedu pripadá jedno učiteľské miesto, a to aj s miestom riaditeľa školy. Okrem toho podľa potreby možno ustanoviť aj zvláštnu učiteľku pre vyučovanie ženských ručných prác a domácich náuk.
(4) Ministerstvo môže povoliť z vážnych dôvodov odchýlky od ustanovenia ods. l, 2 a 3.
(5) Trieda sa má zrušiť, ak podľa zákona nie je potrebná.
Učebné predmety. § 16.
(1) Učebné predmety sú povinné a nepovinné. Povinné učebné predmety sa učia všetci žiaci, nepovinné lén tí, ktorých rodičia (zákonití zástupcovia) na začiatku školského roku požiadajú, aby sa ich deti učíly niektorý takýto predmet.
(2) Povinné predmety sú: náboženstvo, vyučovací jazyk, štátoobčianska náuka, prvouka, vlastiveda, dejepis, zemepis, prírodopis, prírodospyt, počty a merba, písanie, kreslenie, spev, ručné práce výchovné (s príslušnou náukou o poľnom hospodárstve, s náukou o prácach remeselníckych a s náukou o domácnosti), telesná výchova, zdravoveda a na školách národnostných skupín aj jazyk slovenský. Ďalší
povinný predmet, opodstatnený časovými verejnými potrebami, môže určiť Ministerstvo.
(3) Vyučovanie nepovinných predmetov povoľuje Ministerstvo.
(4) Od vyučovania povinných predmetov nemožno oslobodiť; môže sa tak stať pri ich manuálnej časti, ak je dieťa na ňu nespôsobilé pre telesnú chybu alebo chorobu.
(5) Náboženstvo sa vyučuje v budove školy vo všetkých triedach 2 hodiny týždenne.
(6) Učitelia náboženstva a úrady cirkevné sú povinné spravovať sa školskými zákonmi a v ich medziach vydanými inými právnymi a správnymi predpismi.
(7) Tam, kde v jednotlivých triedach je menej ako 15 žiakov, ktorí hodiny vyučovania svojho náboženstva skutočne navštevujú, spôsob vyučovania tohto náboženstva v oddeleniach upraví Ministerstvo so súhlasom patričnej cirkevnej vrchnosti,
(8) Náboženské cvičenia a úkony treba v dohode s patričnou cirkevnou vrchnosťou časové určiť tak, aby boly v súlade s ostatnými školskými predpismi.
Učebné osnovy. § 17.
(1) Základnými pravidlami výchovy a vyučovania na ľudových školách sú učebné osnovy.
(2) Učebné osnovy vydáva Ministerstvo po vypočutí znalcov školstva a za spolupráce príslušných cirkevných vrchností. Učebnú osnovu náboženstva ustaľuje príslušná cirkevná vrchnosť.
(3) Učebné osnovy ustália výber z povinných predmetov, uvedených v § 16, ods. 2, určia predmety nepovinné, ich vyučovací cieľ, počet týždenných vyučovacích hodín, obsah učebnej látky, ideové smernice a hlavné didaktické a metodické zásady vyučovania.
Vyučovací čas a prázdniny.
§ 18.
(1) Časová vyučovacia jednotka sa určuje na 45 minút.
(2) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta.
(3) Trvanie vyučovacieho času určuje Ministerstvo.
(4) Hlavné prázdniny a voľné dni v školskom roku ustaľuje podľa voľného uváženia Ministerstvo po dohode s cirkevnými vrchnosťami a s ohľadom na predpisy o sviatkoch a pamätných dňoch.
Učebnice a vyučovacie pomôcky.
§ 19.
(1) O používaní učebníc a vyučovacích pomôcok na ľudových školách rozhoduje Ministerstvo, a to, ak ide o cirkevné školy, so súhlasom na to určeného orgánu patričnej cirkví; súhlas tohto orgánu týka sa posúdenia učebníc alebo učebných pomôcok s hľadiska nábožensko-mravného.
(2) Učebnice a vyučovacie pomôcky náboženstva schvaľuje príslušná cirkevná vrchnosť. Ak by takéto učebnice alebo vyučovacie pomôcky odporovaly ustanoveniam o národnej, náboženskej alebo spoločenskej snášanlivostí, trestným zákonom alebo boly chybné so stránky jazykovej správnosti, môže Ministerstvo ich užívanie zakázať. Výzdoba cirkevnej školy má zodpovedať aj rázu jej náboženskej príslušnosti,
(3) Užívanie zakázaných učebníc a pomôcok je priestupok, ktorý na návrh Ministerstva stíha okresný súd peňažným trestom od Ks 100 do Ks 3. 000, ktorý v prípade nedobytnosti treba premeniť na zavretie do 2 mesiacov. Zakázané učebnice alebo pomôcky treba zhabať bez ohľadu na výsledok trestného pokračovania.
(4) Priestupok, uvedený v ods. 3, u
osôb učiteľských je okrem pokuty tam
uvedenej aj dôvodom pre disciplinárne stíhanie.
(5) Každá ľudová škola musí mať sbierky vyučovacích pomôcok pre názorné vyučovanie a pre výzdobu školských miestností. Podrobnosti určí Ministerstvo.
Školské knižnice.
§ 20.
(1) Každá škola musí mať školskú knižnicu s oddeleniami pre učiteľov, pre žiakov, a sbierku učebníc pre chudobných žiakov.
(2) Do školských knižníc a sbierok učebníc možno zaradovať iba knihy (časopisy) a učebnice bezchybné so stránky národnej, náboženskej a jazykovej.
(3) Ministerstvo má právo vysloviť zákaz užívať niektoré knihy pre mládež alebo detské časopisy.
Klasifikácia a vysvedčenia. § 21.
(1) Žiactvo ľudovej školy treba klasifikovať dva razy do roka. Po každej klasifikácii vydá sa rodičom alebo ich zástupcom školské vysvedčenie v dňoch, ktoré určuje Ministerstvo.
(2) Ak žiaka nemožno klasifikovať za druhý polrok pre chorobu, podrobí sa skúške.
(3) Na konci školského roku rozhoduje učiteľská konferencia o tom, či je dieťa súce postúpiť do najbližšej vyššej triedy, oddelenia alebo ročníka. Zásadou pri rozhodovaní má byť, či môže žiak viac získať opakovaním alebo postúpením.
(4) Žiaci, ktorí vychodili ôsmy ročník ľudovej školy, dostanú prepúšťacie vysvedčenie po záverečnej skúške.
(5) Žiaci, ktorí na záverečnej skúške neobstáli, alebo ktorí v nižšom ročníku urobili zadosť svojej školopovinnosti, dostanú vysvedčenie na odchod.
(6) Prvopisy školských vysvedčení nepodliehajú kolkovému poplatku a dávke za úradný výkon. Duplikáty školských vysvedčení podrobujú sa kolkovému poplatku Ks 5.
(7) Predlohy na rozličné vysvedčenia a úradné spisy sostavuje Ministerstvo.
Správa a zdravotný dozor. § 22.
(1) Predstaveným ľudovej školy je riaditeľ školy, ustanovený Ministerstvom
na návrh personálnej komisie [§ 26, ods. 3, písm. a)].
(2) Zdravotný dozor na škole vykonávajú zdravotné policajné orgány v rámci svojej lekárskej služby.
(3) Podrobné povinností orgánov, uvedených v ods. l a 2, určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom vnútra, ak ide o zdravotný dozor.
Učiteľské konferencie. § 23.
(1) Učiteľský sbor ľudovej školy schádza sa v pedagogických, vyučovacích, administratívnych a hospodárskych veciach školy na riadne a mimoriadne konferencie. Členom učiteľského sboru je aj učiteľ (učitelia) náboženstva.
(2) Úlohu, právomoc a rokovací poriadok-učiteľských konferencií určí Ministerstvo.
Školský a vyučovací poriadok. § 24.
Školský a vyučovací poriadok a podrobnosti o vnútornej organizácii ľudovej školy sostaví v dohode s patričnými ministerstvami a príslušnými cirkevnými vrchnosťami Ministerstvo.
Pokusné školy. § 25.
(1) Ministerstvo môže podľa potreby poveriť niektoré školy funkciou školy pokusnej, a to na trvalo alebo na prechodný čas,
(2) Pokusné školy nesmú porušiť najmenšie výchovné a vyučovacie požiadavky, ktoré kladie ľudová škola, a nesmú snížiť počet vyučovacích hodín náboženstva.
(3) Vyskúšaním reforiem, ktoré by nepredpokladaly podstatné zmeny v normálnej práci ľudovej školy, môže podľa potreby Ministerstvo poveriť istý počet ľudových škôl alebo tried.
DIEL ŠTVRTÝ. Učiteľské osoby.
Služobné a platové pomery. § 26.
(1) Učiteľské osoby na ľudových školách sú verejnými zamestnancami; ak tento zákon neurčuje ináč, majú všetky práva a povinnosti štátnych zamestnancov.
(2) Učiteľské osoby pôsobiace na školách, zriadených podľa § 4, ods. 6, § 6, ods. l a podľa § 30, poslednej vety ods. l sú v služobnom pomere s uhradzovateľmi osobného nákladu týchto škôl; títo ich ustanovujú a honorujú podľa predpisov platných pre učiteľov, uvedených v ods. 3; nositeľom ich penzijného zaopatrenia, ako aj penzijného zaopatrenia ich pozostalých je Penzijný fond učiteľov, zriadený podľa zák. čl. XXXII/1875. Ostatné Učiteľské osoby dostávajú služobné a penzijné (zaopatrovacie) platy zo štátnej pokladnice.
(3) Pre všetky učiteľské osoby platia platové a služobné predpisy, platné do dňa účinnosti tohto zákona pre učiteľské osoby na štátnych ľudových školách, s týmito zmenami:
a) služobné miesta na cirkevných ľudových školách alebo pobočkách menšinovej cirkvi (§ 4, ods. 2) zapĺňa a učiteľské osoby na týchto školách (pobočkách) premiesťuje Ministerstvo, pričom je viazané návrhom personálnej komisie zriadenej pri Ministerstve. Polovicu členov personálnej komisie vymenúva minister školstva a národnej osvety a druhú polovicu delegujú patričné cirkevné vrchnosti. Podrobnosti o složení komisie a jej rokovací poriadok určí Ministerstvo v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami. Súbeh na uprázdnené miesta vypisuje príslušná cirkevná vrchnosť. V prípade súrnej potreby môže Ministerstvo vo vlastnej právomocí najdlhšie na pol školského roka ustanoviť výpomocného učiteľa;
b) služobné miesta na obecných ľudových školách zapĺňa Ministerstvo, pričom
je povinné dbať, aby tieto miesta zastávali príslušníci vierovyznaní úmerne k počtu žiakov vierovyznaní v patričnej škole;
c) udržovatelia škôl, zriadených podľa § 4, ods. 6, § 6, ods. l, § 30, poslednej vety ods. l, alebo — ak ide o rehoľné školy podľa § 3, ods. 3 — príslušné cirkevné vrchností sú povinné ustanovenie učiteľskej osoby do 15 dní odo dňa nastúpenia do služby oznámiť Ministerstvu, ktoré môže do troch mesiacov po obdržaní oznámenia zakázať zamestnávanie takej učiteľskej osoby, ktorá nevyhovuje platným ustanoveniam;
d) pri zaplňovaní miest na všetkých ľudových školách alebo pobočkách menšinovej cirkvi (§ 4, ods. 2) treba mať zreteľ na potrebný počet cirkevných kantorov, ktorý určuje patričná cirkevná vrchnosť. Učiteľská osoba, ktorá prijme ustanovovací dekrét s podmienkou, že sa zaväzuje zastávať i miesto cirkevného kantora, je povinná konať úkony cirkevnokantorské za vopred určený honorár (podľa vokátora), ktorý sa do jej učiteľských požitkov nezapočítava;
e) do kvalifikačných a disciplinárnych komisií pre učiteľov cirkevných škôl (pobočiek menšinovej cirkvi] vysielajú polovicu členov vrchnosti cirkví, ku ktorým patrí učiteľská osoba, ktorá sa má kvalifikovať, alebo proti ktorej sa vedie disciplinárne pokračovanie,
(4) Ak by patričná cirkevná vrchnosť nedelegovala svojich zástupcov do personálnej komisie [ods. 3, písm. a)] môže Ministerstvo, ak to neodkladná povaha konkrétnej personálnej veci vyžaduje, pokračovať a rozhodovať samostatne bez súčinnosti delegátov tejto cirkevnej vrchnosti.
(5) Pedagogickému správcovi pobočky (pobočiek) menšinovej cirkvi, zriadenej podľa poslednej vety § 4, ods. 2, patrí riaditeľský prídavok podľa § 15, ods. l zákona č. 104/1926 Sb. z. a n. Služobné povinnosti pedagogického správcu určí Ministerstvo.
(6) Podrobnosti o ustanoveniach, uvedených v ods. 2, 3 a 4, určí Ministerstvo
v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami.
(7) Zmenou doterajších služobných a disciplinárnych predpisov, najmä ich prispôsobením odchýlkam, určeným v ods. 3, poveruje sa Ministerstvo, ktoré má pokračovať v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami. Zmenené predpisy treba vyhlásiť v Slovenskom zákonníku.
DIEL PIATY. Dozor nad ľudovými školami.
§ 27.
(1) Pre každú školu treba zriadiť osobitný školský výbor; Ministerstvo môže zriadiť aj spoločný výbor pre viaceré školy.
(2) Členmi výboru, zriadeného pre školu cirkevnú, sú: duchovný príslušnej cirkvi, dvaja delegáti príslušnej cirkevnej vrchnosti, prípadne delegát cirkvi, ktorá má zriadenú pobočku menšinovej cirkvi (§ 4, ods. 2), riaditeľ školy (riaditelia), člen delegovaný obcou, prípadne pričlenenými obcami a obecný (obvodný) lekár. Členmi výboru, zriadeného pre obecnú školu, sú: člen delegovaný obcou, duchovný každej cirkvi, ak má aspoň 5 % príslušníkov z celkového počtu školopovinných detí v škole, riaditeľ školy (riaditelia) a obecný (obvodný) lekár, sídliaci v obci (obvode).
(3) Tajomníka výboru deleguje riaditeľ z učiteľských osôb školy.
(4) Členstvo vo výbore je bezplatné a trvá na čas trvania funkcií alebo delegovaní vymenovaných v ods. 2. Prerušením alebo zánikom týchto funkcií prerušuje sa a zaniká členstvo vo výbore.
§ 28.
(1) Školský výbor:
a) spravuje kmeňový majetok školy, stará sa o jeho výnosnosť a dobrý stav, podáva zprávy a návrhy škôldozornému úradu a na cirkevných školách aj cirkev- nej vrchnosti o všetkých otázkach školských objektov;
b) dbá o riadny zápis a dochádzku školopovinných delí do školy a ustálené prípady porušenia platných predpisov po bezvýslednom napomenutí oznamuje patričným úradným orgánom;
c) organizuje sociálnu a zdravotnú starostlivosť o školskú mládež a dbá o dobrý pomer medzi rodičmi (zákonitými zástupcami) školopovinných detí na jednej strane a medzi riaditeľstvom školy a učiteľstvom na druhej strane;
d) je poradným orgánom školských úradov.
(2) Splnomocnenec školského výboru je oprávnený kedykoľvek navštíviť školu, prezrieť školské objekty a vyžiadať si potrebné písomnosti a informácie o majetku školy.
(3) Rokovací poriadok pre školské výbory a podrobnosti o jeho účinkovaní podľa ods. l určí Ministerstvo, a to, ak ide o školské výbory cirkevných škôl, po dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami,
§ 29.
(1) Priamy dozor nad ľudovými školami vykonávajú škôldozorné úrady a nad cirkevnými ľudovými školami aj patričné cirkevné vrchnosti. Na škôldozorné úrady prechádza tiež všetka pôsobnosť vo veciach školských, ktorá podľa § 13 zák. č. 190/1939 Sl. z. prešla na župné úrady. Podrobnosti o súčinnosti škôldozorných úradov s cirkevnými vrchnosťami určí Ministerstvo v dohode s patričnými cirkevnými vrchnosťami.
(2) Dozor nad vyučovaním náboženstva na ľudových školách patrí do pôsobnosti patričných cirkevných vrchností. Vo veciach vyučovania náboženstva podliehajú právomoci patričných cirkevných vrchností i obecné školy.
(3) Sídlo, vecnú a miestnu pôsobnosť škôldozorných úradov, ako aj služobné a platové pomery škôldozorcov určia sa nariadením.
DIEL ŠIESTY.
Školy národnostných skupín.
§ 30.
(1) Ak je v niektorej obci 30 školopoviných príslušníkov národnostnej skupiny, ktorá podľa platných ustanovení a najmä podľa §§ 94 a 95 Ústavy má nárok na školenie vo vlastnom jazyku, zriadi sa pre nich osobitná škola s vyučovacím jazykom národnostnej skupiny; odchýlky môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo. Pre menší počet ako 30, ale najmenej 15 školopovinných príslušníkov môže sa osobitná škola zriadiť iba vtedy, ak štátnej správe nevzniknú nijaké výdavky.
(2) Pre školy, uvedené v ods. l, platia ustanovenia tohto zákona s týmito odchýlkami:
a) Ministerstvo určí podľa možnosti v dohode s patričnou cirkevnou vrchnosťou, či má byť škola cirkevná alebo obecná;
b) okrem úlohy školy, určenej v § 10, Ministerstvo môže pre školu určiť aj ďalšie výchovné ciele, prispôsobené kultúre a svetonázoru patričnej národnostnej skupiny;
c) učebné osnovy, školský vyučovací poriadok, smernice o schvaľovaní a užívaní učebných pomôcok a podrobnosti o vnútornej organizácii školy určí alebo vydá Ministerstvo;
d) priamy dozor nad školami vykonávajú škôldozorné úrady podľa smerníc, určených Ministerstvom;
e) členov školského výboru vymenúva Ministerstvo z príslušníkov patričnej národnostnej skupiny.
DIEL SIEDMY. Prechodné ustanovenia.
§ 31.
(1) Učiteľským osobám, ustanoveným na cirkevných a obecných ľudových školách — okrem tých, ktoré účinkujú na školách podľa § 4, ods. 6, § 6, ods. l a § 30,
poslednej vety ods. l — patrí odo dňa účinnosti tohto zákona služobný plat zo štátnej pokladnice.
(2) Pri prvom zaplnení učiteľských služobných miest na školách, ktoré sa podľa tohto zákona pretvoria na školy cirkevné z iného druhu (štátnych, obecných) škôl, Ministerstvo nie je viazané návrhom personálnej komisie [§ 26, ods. 3, písm. a)], ale je povinné mať zreteľ na návrhy patričných cirkevných vrchností, aby sa zabezpečil potrebný počet cirkevných kantorov.
(3) Podrobnosti o prevode cirkevných a obecných učiteľov do nových služobných a platových pomerov určí Ministerstvo.
§ 32.
(1) Všetky jestvujúce ľudové školy treba pretvoriť na školy podľa tohto zákona najneskoršie do dvoch rokov odo dňa účinnosti zákona.
(2) Všetky ťarchy (dlžoby, verejné dávky, poistné atď. ) na školských objektoch a zariadeniach znášajú odo dňa účinnosti tohto zákona subjekty, ktoré tento zákon zaväzuje hradiť vecný náklad patričných škôl. Ak sa školský objekt alebo zariadenie podľa tohto zákona vráti do užívania vlastníka, na ktorého prejde i záväzok hradiť vecný náklad školy, je tento vlastník povinný doterajšiemu uhradzovateľovi (uhradzovateľom) vecného nákladu nahradiť ním splatené čiastky dlžôb, ktoré vzniklý do dňa účinnosti tohto zákona, ako aj náklady na užitočné investície, ktorými sa hodnota školského objektu alebo jeho zariadenia zvýšila. V prípade sporu o výške alebo spôsobe náhrady rozhodujú riadne súdy.
DIEL ÔSMY. Ustanovenia záverečné.
§ 33.
Ustanovenia zák. čl. XXXVIII/1868 — okrem §§ 38, 39 a 41 —, zák. čl. XXVIII/ 1876 a zák. č. 226/1922 Sb. z. a n., pokiaľ sa týkajú ľudových škôl, ďalej ustanovenia zák. čl. XXVI/1907, zák. čl. XXVII/1907, zák. čl. XLVI/1908, zák. čl. XV/1913, zák.
61. XVI/1913, zák. 61. XXXVII/1913, ako aj ostatné ustanovenia, ktoré tomuto zákonu odporujú, sa zrušujú.
§ 34.
Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. januára 1941; vykoná ho minister školstva a národnej osvety so zúčastnenými ministrami.