b) sa dozvie vierohodným spôsobom, že sa pripravuje takýto čin, alebo že sa spáchal čin, uvedený v §§ 5 až 7, a opominie to bezodkladne oznámiť vierohodným spôsobom úradu, prípadne bezpečnostnému orgánu, alebo ohrozenému, hoci tak mohol urobiť ľahko a bez nebezpečenstva pre seba alebo pre osoby blízke,
potresce sa pre zločin žalárom do dvoch rokov.
(2) Ak vinník má obzvláštnu povinnosť čin prekaziť alebo oznámiť, alebo ak pokračoval s úmyslom páchateľa podporovať, potresce sa žalárom od jedného roku do päť rokov.
(3) Neoznámenie sa nepotresce, ak sa vinník dozvedel o čine (ods. l a 2) v čase, keď sa od činu už odstúpilo, okrem prípadu zločinov, uvedených v §§ 5 až 7.
DIEL TRETÍ.
Ohrozovanie pokoja y republike a jej vojenskej bezpečnosti.
Nedovolené ozbrojovanie. § 16.
(1) Kto bez povolenia príslušného úradu
a) obstará, prechováva, alebo inému prenechá delo, guľomet, samostrel (automatickú pušku), ručný granát, mínomet, plameňomet alebo zbraň podobnej účinnosti, alebo súčiastky, ktoré sú nevyhnutne potrebné na použitie takejto zbrane,
b) hromadí, alebo rozdeľuje ručné alebo strelné zbrane, strelivo, na vojenské ciele slúžiace výbušniny, bojové plyny alebo iné bojové látky,
c) tvorí ozbrojené alebo na vojenský spôsob organizované sbory, spolky alebo skupiny, alebo ich organizuje, alebo cvičí vojensky, alebo ich cvičí zachádzať so zbraňou,
potresce sa pre zločin žalárom do dvoch rokov.
(2) Ak činnosť vinníka, v ods. l uvedená, diala sa cieľom shluknutia, vzbury alebo násilenstvá proti ústavným činiteľom, potresce sa pre zločin trestnicou do desať rokov.
(3) Kto sa zúčastní ozbrojeného alebo na vojenský spôsob organizovaného sboru, spolku alebo skupiny, vediac, že ich cieľom je shluknutie, vzbura alebo násilenstvo, uvedené v ods. 2, potresce sa pre zločin žalárom do troch rokov.
(4) Kto opominie bezodkladne a vieryhodným spôsobom oznámiť úradu alebo bezpečnostnému orgánu nedovolené ozbrojovanie (ods. l až 3), o ktorom sa dozvedel vieryhodným spôsobom, hoci tak mohol urobiť ľahko a bez nebezpečenstva pre seba alebo pre osoby blízke, potresce sa pre prečin väzením do šesť mesiacov.
(5) Ak štátna správa vyzve obyvateľstvo vyhláškou, aby vydalo zbrane, nepotresce sa pre nedovolené ozbrojovanie, spáchané držbou týchto zbraní, kto zbrane odovzdá úradu v lehote vyhláškou ustanovenej, ani ten, kto sa previnil tým, že túto osobu pre nedovolenú držbu zbrane neoznámil (ods. 4),
Poburovanie proti republike. § 17.
Kto verejne, alebo viac než dve osoby poburuje proti republike pre jej vznik alebo jestvovanie, proti jej samostatnosti, jednotnosti, územnej alebo ústavnej celistvosti, republikánskej forme alebo kresťanskému a sociálnemu štátnemu poriadku, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do päť rokov.
Hanobenie republiky.
§ 18.
(1) Kto verejne, alebo aspoň pred dvoma osobami súčasne prítomnými hanobí republiku, Snem, jeho predsedníctvo alebo člena jeho predsedníctva, výbor alebo komisiu Snemu, vládu alebo člena vlády, Štátnu radu, jej predsedníctvo, člena jej predsedníctva alebo komisiu Štátnej rady, potresce sa pre prečin väzením od štrnásť dní do dvoch rokov.
(2) Kto
a) potupí meno alebo symbol republiky, najmä jej znak, vlajku, zástavu alebo
farby, hymnu alebo vyobrazenie prezidenta republiky,
b) zničí, poškodí alebo odstráni symbol republiky, najmä jej znak, vlajku, zástavu, farby alebo vyobrazenie prezidenta, aby prejavil opovrhnutie republikou alebo prezidentom republiky, alebo nepriateľské smýšľanie o nich,
potresce sa pre priestupok zatvorením od osem dní do dvoch mesiacov.
(3) Ak niektorý čin, uvedený v ods. 2, sa spáchal verejne, alebo aspoň pred dvoma osobami súčasne prítomnými, potresce sa vinník pre prečin väzením od štrnásť dní do jedného roku.
Hanobenie cudzieho štátu, § 19.
(1) Kto verejne hanobí cudzí štát, hlavu, ústavného činiteľa alebo zástupcu cudzieho štátu, uznaného republikou, potresce sa pre prečin väzením do dvoch rokov.
(2) Kto
a) potupí znak, vlajku, zástavu, hymnu alebo vyobrazenie hlavy cudzieho štátu,
b) zničí, poškodí alebo odstráni znak, vlajku, zástavu alebo vyobrazenie hlavy cudzieho štátu, aby prejavil opovrhnutie tým štátom, jeho hlavou alebo nepriateľské smýšľanie o nich,
potresce sa pre priestupok zatvorením do dvoch mesiacov.
(3) Ak niektorý čin, uvedený v ods. 2, sa spáchal verejne, potresce sa vinník pre prečin väzením do šesť mesiacov.
(4) Činy, uvedené v predošlých odsekoch, možno stíhať len ak minister pravosúdia, poťažne v odbore vojenského súdnictva minister národnej obrany, nariadi zaviesť trestné pokračovanie.
Hanobenie národa. § 20.
Kto verejne hanobí národ alebo niektorú národnosť, rasu alebo jazyk, takže z toho môže nastať verejné pohoršenie, alebo môže byť ohrozený všeobecný pokoj
alebo medzinárodné vzťahy republiky, potresce sa pre prečin väzením od osem dní do dvoch rokov.
Verejné štvanie. § 21.
(1) Kto verejne popudzuje k násilnosti alebo k iným nepriateľským činom proti jednotlivým skupinám obyvateľov pre ich národnosť, jazyk, rasu alebo náboženstvo, alebo preto, že sú bez vyznania, alebo že sú zástancami republikánskej štátnej formy alebo kresťanského a sociálneho štátneho poriadku, potresce sa pre prečin väzením od osem dní do jedného roku.
(2) Kto verejne popudzuje pre niektorú príčinu, uvedenú v ods. l, k nenávisti proti jednotlivým skupinám obyvateľov, potresce sa pre prečin väzením do šesť mesiacov.
(3) Kto verejne popudzuje pre niektorú príčinu, uvedenú v ods. l, k násilnosti alebo k iným nepriateľským činom proti jednotlivcovi, potresce sa pre prečin väzením do troch mesiacov.
Výzva na neplnenie zákonitých
povinností alebo na trestné
činy.
§ 22.
(1) Kto vyzýva na hromadné neplnenie verejnoprávnych povinností, uložených zákonom, potresce sa pre prečin väzením od osem dní do jedného roku.
(2) Kto verejne podnecuje na zločin alebo prečin, potresce sa pre prečin väzením od osem dní do jedného roku.
(3) Ak vinník verejne podnecoval na zločin, uvedený v §§ l až 3, 5 až 11, na zločin vojenský, na zločin podľa § 17 zákona č. 280/1940 Sl. z., alebo na hromadné páchanie prečinu podľa §§ 46 až 50 branného zákona č. 20/1940 Sl. z., potresce sa pre zločin žalárom do päť rokov.
(4) Kto verejne vyzýva na hromadné páchanie priestupku, potresce sa pre priestupok zatvorením do dvoch mesiacov.
(5) Ak sa podnecovalo na prečin alebo priestupok, ktorý sa môže stíhať len súkromnou obžalobou, trestné pokračovanie
podľa ods. 2 a 4 môže sa zaviesť len ak sa čin na súde oznámil do dvoch mesiacov po jeho spáchaní.
Vychvaľovanie trestných činov, § 23.
(1) Kto
a) verejne vychvaľuje alebo výslovne schvaľuje zločin alebo prečin, alebo inakšie verejne prejavuje s ním súhlas,
b) verejne vychvaľuje alebo oslavuje páchateľa pre takýto čin,
c) vopred sa s páchateľom nedohodnúc, hocijakým spôsobom ho za takýto čin odmení, alebo, aby tým prejavil súhlas s jeho činom, poskytne mu náhradu za trest alebo za iné plnenie, rozsudkom trestného súdu mu uložené, alebo s tým istým úmyslom sbiera na takúto náhradu,
potresce sa pre prečin väzením od osem dní do jedného roku.
(2) Ak ide o zločin, uvedený v §§ l až 3, 5 až 11, potresce sa vinník pre zločin žalárom do troch rokov.
(3) Ak ide o prečin, ktorý sa môže stíhať len súkromnou obžalobou, trestné pokračovanie sa môže zaviesť len ak sa čin na súde oznámil do dvoch mesiacov po jeho spáchaní.
Uverejnenie obrazu zločincovho. § 24.
(1) Kto počas trestného pokračovania, alebo do roka po spáchanom čine v tlačive alebo v rozšírenom spise uverejní, verejne ukazuje, vystavuje alebo rozširuje obraz osoby, stíhanej tunajšími verejnými úradmi pre zločin podľa §§ 4 až 11, potresce sa pre priestupok zatvorením od Ks 50 do
Ks 10. 000.
(2) Čin nie je trestný, ak bol obraz uverejnený len na ciele vedecké, alebo s povolením súdu, prípadne úradu.
Sdružovanie štátu nepriateľské.
§ 25. (1) Kto
a) založí tajnú organizáciu, ktorej cieľom je podvracať samostatnosť, jednotnosť,
územnú alebo ústavnú celistvosť, alebo republikánsku formu štátu,
b) znajúc cieľ takéhoto sdruženia k nemu pristúpi, s ním sa stýka, jeho činnosti hocijakým spôsobom sa zúčastní, sdruženie alebo jeho členov v ich podvratných snahách hmotne alebo hocijakým iným spôsobom podporuje,
potresce sa pre zločin žalárom do päť rokov.
(2) Tajná organizácia je aj taká, ktorá majúc vo skutočnosti cieľ, uvedený v ods. l, predstiera cieľ iný.
(3) Úradník, ktorý sa dozvie vierohodným spôsobom o organizácii, uvedenej v ods. l a 2, alebo o jej činností a opominie to bezodkladne oznámiť vierohodným spôsobom úradu alebo bezpečnostnému orgánu, potresce sa, ak nie je trestný prísnejšie podľa ods. l, pre zločin žalárom do jedného roku a za okolnosti obzvlášť priťažujúcej žalárom do dvoch rokov.
Rozširovanie poplašných zpráv. § 26.
(1) Kto rozširuje nepravdivú zprávu, hoci nemá dostatočných dôvodov pokladať ju za pravdivú
a) a vie, že tým ohrozuje verejný pokoj, poriadok alebo verejnú bezpečnosť, alebo vážne znepokojí alebo poplaší obyvateľstvo nejakého kraja alebo miesta, alebo časť tohto obyvateľstva,
b) a vie, že tým spôsobuje predražovanie vecí dennej potreby, prekotné a hromadné nákupy alebo predaje, alebo prekotné a hromadné vyberanie vkladov,
potresce sa pre prečin väzením do jedného roku alebo peňažným trestom od Ks 200 do Ks 40. 000.
(2) Ak vinník vie, že zpráva je nepravdivá, alebo ak rozširoval zprávu o nejakej skutočností aj keď pravdivú ale spôsobom hrubo skresľujúcim, takže by to mohlo poškodiť vážny záujem štátu, potresce sa pre prečin väzením od štrnásť dní do dvoch rokov.
Hrubá neslušnosť.
§ 27.
(1) Kto hrubou neslušnosťou ruší výkon právomocí prezidenta republiky, Snemu, jeho predsedu, predsedníctva, výboru alebo komisie, vlády, jej člena, Štátnej rady, jej predsedu, predsedníctva alebo komisie, potresce sa pre prečin väzením do šesť mesiacov.
(2) Ak vinník čin, v ods. l uvedený, spácha] tým cieľom, aby ponížil ich vážnosť, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
Účastenstvo a nadržovanie
pri vojenských zločinoch.
§ 28.
(1) Osoba, nepodliehajúca trestnému súdnictvu vojenskému, ktorá navedie alebo sa snaží naviesť iného na vojenský zločin, alebo pri takomto zločine pomáha, potresce sa, ak čin nie je prísnejšie trestný, pre zločin žalárom do päť rokov.
(2) Osoba, nepodliehajúca trestnému súdnictvu vojenskému, ktorá páchateľovi alebo účastníkovi vojenského zločinu, nedohodnúc sa s ním o tom pred činom, poskytne pomoc, aby unikol úradnému stíhaniu, aby zostal bez trestu, alebo aby sa zmaril výsledok trestného pokračovania, potresce sa pre zločin žalárom do dvoch rokov.
(3) V prípadoch ods. l a 2 trest na slobode nesmie byť prísnejší než trest, stanovený v zákone pre páchateľa vojenského zločinu.
(4) V prípade ods. 2 sa vinník nepotresce, ak nadržoval osobe blízkej.
Zakázané zpravodajstvo. § 29.
(1) Kto uverejní zprávu
a) o sile, vojenskej zdatnosti alebo o pohybe vojska, alebo o podniku, zariadení alebo opatrení, dôležitom pre obranu štátu alebo pre obranu jeho spojenca, hoci sa to úradne zakázalo, alebo hoci mohol zo zprávy alebo z iných okolností vedieť, že uverejnením ohrozuje záujem štátu,
b) o mimoriadnych zariadeniach na udržanie alebo obnovenie pokoja, hoci sa to úradne zakázalo,
c) o niektorom trestnom čine, uvedenom v §§ 5 až 9, alebo o úradnom pátraní alebo o trestnom pokračovaní, v ktorých ide o taký čin, ak nebola o tom vydaná alebo schválená zpráva úradom,
potresce sa pre prečin väzením do jedného roku.
(2) Rovnako sa potresce, kto poskytne nepovolanej osobe informáciu o niektorom trestnom čine, uvedenom v §§ 5 až 9, alebo o úradnom pátraní, alebo o trestnom pokračovaní, v ktorých ide o takýto čin.
(3) Zariadením dôležitým pre obranu štátu sú aj komunikačné prostriedky, ako pošta, telegraf, telefón, rádioelektrické zariadenie, železnice, hradské a pod., nakoľko môžu byť použité pre obranu štátu.
Ohrozovanie obrany republiky.
§ 30.
Kto bez povolenia úradu
a) vyhotoví popis, plán, nákres alebo snímok niektorého zariadenia alebo opatrenia na obranu republiky,
b) odpíše, odkreslí alebo odfotografuje, alebo inému dá alebo nechá odpísať, odkresliť, odfotografovať plán, nákres, snímok alebo spis o takomto zariadení alebo opatrení,
c) niektorý spomenutý predmet uverejní, pre seba alebo pre iného zadováži,
potresce sa, ak čin nie je prísnejšie trestný, pre prečin väzením do jedného roku.
Neodstránenie alebo zriadenie nedovolených pomníkov.
§ 31.
(1) Župný, okresný (štátny policajný) úrad môže nariadiť odstránenie pomníkov, nápisov a iných pamätností, umiestených na verejnom mieste alebo na mieste, kde sú viditeľné s verejného miesta, ak sú
rázu protištátneho alebo protinárodného.
(2) Ten istý úrad môže zakázať zriaďovať takéto pomníky, nápisy a pamätnosti,
(3) Za pomníky a pamätnosti treba pokladať najmä aj poprsia, tabule, obrazy, znaky a odznaky.
(4) Za miesto verejné treba pokladať podľa tohto ustanovenia námestia, ulice, verejné cesty, sady, kúpele, školy, zábavné miestnosti a iné verejne prístupné priestranstvá a miestnosti.
(5) Kto
a) nevyhovie v ustanovenej lehote právoplatnému nariadeniu úradu o odstránení takéhoto pomníka, nápisu alebo pamätnosti,
b) zriadi proti úradnému zákazu nový takýto pomník, nápis alebo pamätnosť,
potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok zatvorením do dvoch mesiacov.
DIEL ŠTVRTÝ. Záverečné ustanovenia.
Účinná ľútosť.
§ 32.
(1) Pre činy, uvedené v §§ l až 3, 6 až 9, nie je trestný ten, kto dobrovoľne, a nie preto, že jeho činnosť bola odhalená, od nej upustí a urobí oznámenie úradu včas, keď škodlivý výsledok mohol byť zamedzený, alebo sám ho zamedzí alebo napraví.
(2) Nie je trestný ani ten, kto sa zúčastnil na spolčení pri trestných činoch, uvedených v §§ 2 a 3, 6, 8, 9 a 12, ak dobrovoľne a prv než spolčenie bolo odhalené dosiahol, že od spolčenia bolo upustené, alebo spolčenie úradu oznámil.
(3) Oznámením trestného podujatia nestáva sa beztrestným ten, kto s úmyslom, aby ho úradu prezradil, sám ho nastrojil, alebo navádzal na účasť na ňom.
Vymeriavanie trestu. § 33.
(1) Ak bol na osobách a za okolností, uvedených v § 10, spáchaný zločin vraždy a poľahčujúce okolnosti sú tak závažné, že trest smrtí by bol neprimerane prísny, môže súd miesto trestu smrti uložiť len doživotnú trestnicu,
(2) Pre osobu, ktorá v čase spáchania trestného činu podľa tohto zákona dovŕšila 18, ale ešte nie 20 rokov, základ- ným trestom namiesto trestu smrtí je doživotná trestnica. Ustanovenia § 32 tr. nov. (zák. čl. XXXVI/1908) nemožno použiť pri trestoch, uložených podľa tohto zákona.
Trest peňažný.
§ 34.
Pre čin, trestný podľa tohto zákona, môže súd vedľa hlavného trestu uložiť aj trest peňažný, najmä ak bol čin spáchaný zo zištnosti, alebo s úmyslom spôsobiť nejakú ujmu republike. Tento trest sa vymeriava pre priestupok od Ks 50 do Ks 3. 000, pre prečin od Ks 200 do Ks 40. 000 a pre zločin od Ks 1. 000 do Ks 200. 000.
Konfiškácia majetku, § 35.
(1) Pri odsúdení pre zločiny, uvedené v §§ l až 6, 8, 9 a 25, ods. l, môže súd vysloviť konfiškáciu majetku odsúdeného.
(2) Konfiškácia majetku záleží v tom, že všetok majetok vinníkov alebo jeho časť, ktorú súd určí v rozsudku, prepadá v prospech štátu.
(3) Odsúdenému, ktorý je neschopný na zárobkovú činnosť a býva v tuzemsku, aj osobám, ktoré majú voči odsúdenému zákonitý nárok na výživu a výchovu, ak nemajú vlastného majetku a ak sú zárobkové neschopné a bývajú v tuzemsku, ponechá sa z majetku toľko, koľko nevyhnutne potrebujú na svoju výživu, prípadne výchovu.
(4) Výkon konfiškácie majetku sa upraví osobitným zákonom.
23.
Zhabanie trestných znakov. § 36.
(1) Ak obžalovaný má vo svojom majetku veci, o ktoré sa trestným činom obohatil, alebo iné predmety, ktoré si za ne nadobudol, alebo hodnotu takýchto vecí, súd má vyhlásiť, že tieto veci alebo ich hodnota prepadajú v prospech štátu.
(2) Veci, ktorými bol trestný čin spáchaný, alebo ktoré trestným činom boly vyrobené alebo získané, alebo ktoré sú zrejme určené na spáchanie trestného Čínu, môže súd vyhlásiť prepadlými v prospech štátu, nehľadiac na výsledok trestného pokračovania, ak ohrozujú bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, a to aj keď nepatria obvinenému.
(3) Ak súd za súdneho pokračovania nerozhodol o veciach, v ods. l a 2 uvedených, rozhodne o nich dodatočne. Ak sa nezaviedlo súdne pokračovanie, rozhodne o prepadnutí vecí v ods. 2 uvedených ten súd, ktorý by bol ináč príslušný rozhodovať o trestnom čine. V oboch prípadoch rozhodne súd na verejnom pojednávaní usnesením, za primeraného použitia ustanovení trestného poriadku o hlavnom pojednávaní. Týmto usnesením sa rozhodne len o zhabaní trestných znakov a o znášaní útrat tohto pokračovania.
(4) Na verejné pojednávanie podľa ods. 3 treba predvolať verejného žalobcu a podľa možnosti aj. všetky osoby, ktoré by mohly byť postihnuté zhabaním. Tieto osoby majú rovnaké práva ako obžalovaný.
(5) Ak niektorá z týchto predvolaných osôb, vyjmúc verejného žalobcu, na verejné pojednávanie nepríde, alebo sa nedá zastúpiť advokátom, to neprekáža vo veci pojednávať a rozhodovať.
(6) Ak osoby, ktoré by boly týmto zhabaním postihnuté, sú neznáme, alebo sa zdržujú na neznámom mieste, súd im má z úradu ustanoviť obhajcu.
(7) Proti usneseniu, vynesenému podľa ods. 3, možno podať sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok. Sťažnosť treba ohlásiť pri vyhlásení usnesenia. Jej prevedenie možno podať na súde, ktorý usnesenie vyhlásil, buď pri jej ohlásení, alebo do osem dní odo dňa vyhlásenia usnesenia. Ak usnesenie bolo neprítomným stranám doručené, sťažnosť treba podať aj s jej prevedením do osem dní od doručenia na súde, ktorý vo veci rozhodol.
Strata čestných práv občianskych.
§ 37.
(1) Ak súd uzná vinu pre zločin, uvedený v tomto zákone, a vymeria trest na slobode aspoň jedného roku, vysloví sú časne ako vedľajší trest stratu čestných práv občianskych.
(2) Strata čestných práv občianskych obsahuje:
a) trvalú stratu vyznamenaní, rádov a čestných odznakov, verejných úradov a služieb, verejných hodností, funkcií a titulov, akademických hodností a povolaní, pre ktoré taká hodnosť je podmienkou, stratu odpočivných a zaopatrovacích požitkov z verejných peňazí, platov z milostí a iných podobných platov z verejných peňazí,
b) stratu spôsobilosti nadobudnúť alebo opätovne nadobudnúť práva, uvedené pod písm. a),
c) stratu práva voliť a byť voleným alebo povolaným na verejnú funkciu, alebo hlasovať vo verejných veciach.
(3) Strata čestných práv občianskych nastáva právoplatnosťou rozsudku,
(4) Strata čestných práv občianskych sa skončí:
a) vykonaním súdom uloženého trestu, ak ide o spôsobilosť nadobudnúť alebo opätovne nadobudnúť akademické hodnosti a povolania, pre ktoré je takáto hodnosť podmienkou,
b) podľa rozhodnutia súdu po 3 až 10 rokoch, ak ide o spôsobilosť nadobudnúť alebo opätovne nadobudnúť ostatné práva, uvedené v ods. 2, písm. a),
c) po 3 rokoch, ak ide o práva, uvedené v ods. 2, písm. c).
(5) Čas, uvedený v ods. 4, písm. b) a c), počíta sa od vykonania trestu alebo od jeho odpustenia, alebo od premlčania jeho výkonu.
(6) Ustanovenie § 4 zákona č. 123/1931 Sb. z. a n. je týmto zákonom nedotknuté.
Vypovedanie. § 38.
(1) Ak cudzinec je odsúdený pre zločin podľa tohto zákona, súd súčasne vysloví, že odsúdený sa vypovedá z územia republiky.
(2) V ostatných prípadoch odsúdenia podľa tohto zákona, súd súčasne vysloví, ak bola činom ohrozená bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť alebo verejný poriadok.
Zastavenie periodického tlačiva.
§ 39.
(1) Ak sa vypovie v trestnom pokračovaní proti určitej osobe, alebo v objektívnom pokračovaní v tlačových veciach, že obsahom periodického tlačiva bal spáchaný zločin alebo prečin podľa tohto zákona, a ak hľadiac na predošlé takéto rozhodnutia, učinené v čase pomerne krátkom o tom istom tlačive, hoci pod iným názvom vydávanom, dá sa odôvodnene predpokladať, že spomenuté trestné činy budú obsahom toho istého periodického tlačiva aj ďalej páchané, môže súd vysloviť, že jeho vydávanie môže byť zastavené.
(2) Toto rozhodnutie možno napadnúť tými istými opravnými prostriedkami ako rozhodnutie o treste, alebo v objektívnom pokračovaní v tlačových veciach opravnými prostriedkami v tomto pokračovaní prípustnými.
(3) Keď rozhodnutie súdu stalo sa právoplatným, Ministerstvo vnútra môže nariadiť zastavenie periodického tlačiva, a to u tlačív, vychádzajúcich aspoň 5 krát týždenne, najdlhšie na 3 mesiace a u ostatných periodických tlačív najdlhšie na 6 mesiacov. Proti tomuto zastaveniu niet opravného prostriedku. Rozhodnutie súdu
v časti, týkajúcej sa možnosti zastavenia periodického tlačiva, stráca účinnosť, ak nebolo do dvoch mesiacov od jeho právoplatnosti nariadené zastavenie periodického tlačiva.
(4) Kto periodické tlačivo, ktorého vydávanie bolo zastavené, ďalej vydáva, potresce sa pre prečin väzením do troch mesiacov,
(5) Ak má tlačový úrad za to, že zastavené periodické tlačivo je vydávané alebo podľa oznamu jemu učineného má byť vydávané ďalej pod iným menom, zakáže toto vydávanie, alebo odmietne z tejto príčiny vziať oznam na známosť. To platí aj vtedy, keď rozhodnutie súdu, ktorým sa vyslovilo, že vydávanie periodického tlačiva môže byť zastavené, nenadobudlo ešte právoplatnosti. Sťažnosť proti tomuto opatreniu tlačového úradu nemá odkladný účinok.
(6) Kto i proti skutočnosti, uvedenej v ods. 5, periodické tlačivo ďalej vydáva, alebo pod iným menom vydávať začne, potresce sa podľa ustanovenia, uvedeného v ods. 4.
Podmienečné odsúdenie. § 40.
Pri osobách, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa tohto zákona dovŕšily 18 rokov, je podmienečné odsúdenie vylúčené, ak verejný záujem vyžaduje výkon trestu,
Pôsobnosť, príslušnosť a obžaloba v občianskom trestnom pokračovaní.
§ 41.
(1) Konať trestné pokračovanie pre činy podľa §§ l až 13 a 15 patrí do pôsobnosti krajského súdu v sídle hlavného súdu, prípadne v sídle oddelenia hlavného súdu.
(2) Konať trestné pokračovanie pre ostatné zločiny a prečiny, ako aj pre priestupky spáchané tlačou patrí do pôsobnosti krajského súdu.