Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
269.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa-----------------------1940
o organizácii motorizmu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Zriaďuje sa Slovenský autoklub so sídlom v Bratislave.
(2) Slovenský autoklub je verejnoprávnou záujmovou korporáciou, ktorá slúži k podpore motorizmu a ochrane hospodárskych, sociálnych, dopravne-politických, turistických, športových a iných s motorizmom súvisiacich záujmov,
(3) Slovenský autoklub sa spravuje podľa stanov, ktoré schvaľuje Ministerstvo dopravy a verejných prác.
§ 2.
Slovenský autoklub môže používať na svojich písomnostiach štátny znak Slovenskej republiky.
§ 3.
(1) Povinnými členmi Slovenského autoklubu sú všetci držitelia motorových vozidiel, uvedených v § l, č. l až 5 zákona č. 81/1935 Sb. z. a n., ktoré sú zapísané do registra slovenských motorových vozidiel (§ 6 zákona č. 81/1935 Sb. z. a n. ).
(2) Členovia Slovenského autoklubu platia členské príspevky za vozidlá uvedené
v § l podľa zásad určených stanovami. Výšku členského príspevku určí každoročne na návrh predsedníctva Slovenského autoklubu minister dopravy a verejných prác po dohode s ministrom financií vyhláškou v Úradných (novinách. Vyhláška sa má uverejniť do 15. januára.
(3) Členské príspevky sa neplatia za motorové vozidlá štátu, jeho podnikov, sväzkov územnej samosprávy a ich podnikov.
(4) Členské príspevky vyrubuje predseda Slovenského autoklubu výmerom, proti ktorému možno podať odvolanie na Ministerstvo dopravy a verejných prác do 15 dní od doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(5) Výmer podľa ods. 4. je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
§ 4.
Každé motorové vozidlo (§ 1) musí byť pri jazde opatrené preukazom, že jeho držiteľ je členom Slovenského autoklubu. Nezachováme tohto ustanovenia sa stíha ako priestupok podľa častí druhej, oddielu XV. zákona č. 81/1935 Sb. z. a n.
§ 5.
Vláda môže pôsobnosť úradov vo veci vydávania medzinárodných preukazov pre jazdu motorovými vozidlami podľa zákona č. 81/1935 Sb. z. a n. preniesť len na Slovenský autoklub.
§ 6.
(1) Dozor nad Slovenským autoklubom vykonáva Ministerstvo dopravy a verejných prác, ktoré môže v prípade nevyhnutnej potreby alebo nebezpečia zo zameškania vykonať na jeho účet náhradný úkon, keby jeho orgány ani na vyzvanie nevykonaly svoje povinnosti.
(2) Dozor nad hospodárením Slovenského autoklubu vykonáva Ministerstvo dopravy a verejných prác a Najvyšší účtovný kontrolný úrad.
§ 7.
Vláda môže uložiť Slovenskému autoklubu osobitné úlohy vyplývajúce z potreby — jednotnosti v doprave.
§ 8.
Tento zákon platí od 22. júna 1940; vykoná ho minister dopravy a verejných prác so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
I. Časť všeobecná.
1. Organizácia motoristov pred 6. októbrom 1938.
Za trvania bývalej republiky ČeskoSlovenskej mal v Prahe sídlo klub, ktorému vláda prepožičala oficiálny názov Autoklub republiky Česko-Slovenskej. Zatiaľ, čo na území Čiech a Moravy bolo asi 80 drobných klubov, boly na Slovensku iba 4 odbory Autoklubu republiky Česko-Slovenskej (v Bratislave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici). Členov, t. j. organizovaných motoristov vo všetkých uvedených kluboch na Slovensku bolo asi 3. 200. Na tento pomerne malý počet organizovaných motoristov bolo organizácií priveľa, práca sa štiepila a výsledok práce bol veľmi malý. Preto činitelia v slovenskom motorizme obrátili sa na vládu Slovenskej krajiny so žiadosťou, aby motorizmus na Slovensku bol sjednotený a aby bola vytvorená len jedna ústredná organizácia.
2. Zásah ústredných úradov.
Odbor VIII, rezort verejných prác pri Ministerstve dopravy a verejných prác Slovenskej krajiny chopil sa iniciatívy, svolal všetkých funkcionárov uvedených spolkov a trval na tom, aby sa kluby čo najskôr slúčily nielen po stránke hmotnej, ale aj ideovej. Pred Vianocami roku 1938 vyslovily všetky bývalé kluby zásadný súhlas s tým, aby bol vytvorený jediný klub s názvom Autoklub Slovenskej krajiny.
3. Výsledok slúčenia.
Po ustanovení Autoklubu Slovenskej krajiny predložil rezort verejných prác pri
Ministerstve dopravy a verejných prác návrh vládneho nariadenia, podľa ktorého Autoklub Slovenskej krajiny stáva sa celoštátnou a oficiálnou organizáciou s povinným členstvom (vl. nar. č. 10/1939 Or. nov. ).
4. Potreba jedinej a jednotnej organizácie.
Každý kultúrny národ a každý civilizovaný štát má svoju vrcholnú organizáciu pre motorizmus. Čestným protektorom motoristických organizácií býva hlava štátu. Aj Autoklub republiky Česko-Slovenskej mal povahu oficiálneho klubu, ktorého protektorom bol prezident republiky.
5. Systém povinného členstva.
Je síce pravda, že v zahraničí sa stretávame len zriedka s prípadmi, kde je zavedené povinné členstvo; väčšina motoristických organizácií jestvuje na podklade dobrovoľného členstva. Všade ide však o národy mnohomiliónové, v ktorých je nielen veľký počet motorových vozidiel, ale aj automobilizmus má omnoho priaznivejšie predpoklady ako u nás.
(t. Kritika zo zahraničia.
Netreba ani spomínať, že pri vytváraní novej organizácie pre motorizmus s povinným členstvom vyskytli sa jednotlivci, ktorí sa snažili, aby na podklade kritiky zo zahraničia bolo Slovenskému autoklubu povinné členstvo odňaté. Preto Ministerstvo dopravy a verejných prác, ktorému podľa vládneho nariadenia č. 10/1939 Úradné noviny prislúcha konať dozor nad Slovenským autoklubom, rozoslalo všetkým čelným motoristickým organizáciám v Europe dotazníky, ako sa pozerajú na organizovanie motorizmu na podklade povinného členstva. Odpovede boly kladné a jednotné; zahraničie vyslovilo obdiv, že sa na Slovensku podarilo zaviesť povinné organizovanie motoristov.
7. Veľká protislužba za malé členské príspevky.
Podľa vládneho nariadenia č. 10/1939 Úradné noviny platí sa za každý automobil ročite Ks 100. —, za motocykel Ks 50. —. Členský príspevok, ktorý motorista zaplatil, vracia sa členom mnohonásobne vo forme výhod, ktoré Slovenský autoklub poskytuje svojím členom.
II. Časť zvláštna. K § 1.
Ustanovuje organizačnú povahu Slovenského autoklubu.
K § 2.
Nevyžaduje vysvetlenia,
K § 3.
Obsahuje ustanovenia o povinnom členstve, o vyrubovaní členských príspevkov a o spôsobe ich vymáhania. Odsek 3 bol vložený v záujme štátu, jeho podnikov, sväzkov územnej samosprávy a ich podnikov.
K § 4.
Obsahuje trestnú sankciu.
K § 5.
Ustanovenie má na zreteli sústredenie agendy vystavovania medzinárodných preukazov pri jazde motorovými vozidlami.
K § 6.
Slovenský autoklub je podriadený dozoru Ministerstva dopravy a verejných prác, ktoré môže v prípade potreby a nebezpečia zo zameškania vykonať aj náhradný úkon, keby orgány Slovenského autoklubu nekonaly svoju povinnosť ani na jeho vyzvanie. Dozor nad hospodárením Slovenského autoklubu vykonáva Ministerstvo dopravy a verejných prác a Najvyšší účtovný kontrolný úrad.
K § 7.
Ustanovenie dáva vláde možnosť sveriť Slovenskému autoklubu aj úkony, ktoré patria do kompetencie úradov,
K § 8.
Je doložkou účinnosti a výkonu.
Zpätná účinnosť má za účel dodatočne sankcionovať úkony vykonané Slovenským autoklubom od 22. VI. 1940 do vyhlásenia zákona, teda odstrániť bezprávny stav, do ktorého sa Slovenský autoklub dostal vydaním ústavného zákona č. 145/1940 Sl. z.
Vykonanie zákona nevyžiada si nových výdavkov zo štátnej pokladnice.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby vládny návrh zákona bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Július Stano v. r.,
minister dopravy a verejných prác.