Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
270.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa----------------------1940
o štátnej štatistickej službe.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Všeobecné ustanovenia.
§ l.
Pre štatistickú službu sa zriaďuje Štátny štatistický úrad.
§ 2.
Pri organizovaní štatistických prác spolupôsobí Poradný sbor štatistický, zriadený pri Štátnom štatistickom úrade.
§ 3.
Všetky úrady sú povinné podporovať Štátny štatistický úrad pri plnení jeho povinností.
§ 4.
(1) Každý obyvateľ štátu — okrem osôb požívajúcich právo exteritoriality alebo podobnú právnu ochranu — a všetky právnické osoby verejno-právnej a súkromnoprávnej povahy, ako aj iné sdruženia osôb sú povinné oznamovať správne, pravdivo a včas všetky dáta a zprávy, ktoré bude od nich požadovať Štátny štatistický úrad priamo alebo prostredníctvom iných úradov.
(2) Kedy povinnosť uvedená v ods. l vzniká, vyhlási predseda vlády v Slovenskom zákonníku.
§ 5.
(1) Pri uverejňovaní štatistických dát treba brať zreteľ na ochranu individuálnych záujmov.
(2) Štatistické dáta, ktoré podľa § 4 oznamujú Štátnemu štatistickému úradu súkromné osoby, nesmú sa použiť za základ pre ukladanie daní.
§ 6.
Všetky osoby, prostredníctvom ktorých Sa štatistické dáta sbierajú alebo spracovávajú, sú povinné zachovať prísnu mlčanlivosť o pomeroch súkromných osôb, poťažne ich sdružení, o ktorých sa dozvedely pri výkone štatistickej práce. Túto mlčanlivosť sú povinné zachovať voči každému, a to aj voči iným úradom.
Diel druhý. Štátny štatistický úrad.
§ 7.
(1) Štátny štatistický úrad je podriadený predsedovi vlády.
(2) Na čele Štátneho štatistického úradu je predseda, ktorého ustanovuje vláda. Vláda ho môže tiež z dôležitých dôvodov odvolať.
(3) Predseda a ostatní zamestnanci Štátneho štatistického úradu sú štátnymi zamestnancami. Platia pre nich predpisy ako pre iných štátnych zamestnancov.
§ 8.
Pre štatistické práce, ktoré sa opakujú len po dlhších obdobiach, môže predseda Štátneho štatistického úradu po predbežnom súhlase predsedu vlády prijímať dočasných pomocných zamestnancov smluvných, a to v medziach úveru povoleného na tento cieľ v štátnom rozpočte.
§ 9.
Štátnemu štatistickému úradu prináleží organizovať, riadiť, poťažne prevádzať
štatistické zisťovania a spracovať a uverejňovať ich výsledky. Vláda môže výnimočne sveriť tieto úlohy aj inému úradu (orgánu), ktorý ich vykonáva pod dozorom Štátneho štatistického úradu.
§ 10.
(1) Riadne práce Štátneho štatistického úradu sa budú určovať pre každý rok pracovným plánom.
(2) Pracovný plán sostaví predseda po jeho prerokovaní v Poradnom sbore štatistickom.
(3) Mimoriadne práce, nepojaté do pracovného plánu možno previesť len so svolením vlády.
§ 11.
(1) Štátny štatistický úrad dodáva výsledky štatistických zisťovaní úradom, ktorých oboru sa týkajú.
(2) Štátny štatistický úrad je povinný dodávať verejným úradom na ich žiadosť štatistické dáta a odborné štatistické posudky, ak to na základe dát ním už zistených môže urobiť so zreteľom na ustanovenia §§ 5 a 6.
(3) Štátny štatistický úrad môže i súkromným osobám a ustanovizniam dodávať na ich žiadosť štatistické dáta a odborné posudky, ak tomu nebránia ustanovenia §§ 5 a 6 a ak sa tým nezdržujú, neohrozujú, alebo nesťažujú vlastné jeho práce.
§ 12.
Štátny štatistický úrad udržuje a sprostredkuje obvyklé medzinárodné styky a výmenu publikácií so štatistickými úradmi iných štátov.
Diel tretí. Poradný sbor štatistický.
§ 13.
(1) Poradný sbor štatistický (v ďalšom texte "Sbor") tvoria zástupcovia ústredných úradov a 10 odborníkov, menovaných na dobu 5 rokov na návrh predsedu Štátneho štatistického úradu predsedom vlády. Člen sboru-odborník, ktorý neplní
svoje povinnosti, môže byť pozbavený členstva; na zbytok funkčného obdobia vymenuje sa nový člen.
(2) Predsedom Sboru je predseda Štátneho štatistického úradu.
(3) Rokovací poriadok Sboru vydá vláda usnesením.
§ 14.
Sbor:
a) prerokuje pracovný plán Štátneho štatistického úradu;
b) spolupôsobí pri organizovaní štatistických zisťovaní, najmä nakoľko ide o metódu sbierania a spracovania štatistických dát;
c) navrhuje zavedenie nových štatistických zisťovaní; prerokuje zprávu o činnosti Štátneho štatistického úradu.
§ 15.
(1) Člen Sboru má nárok na jeden výtlačok zo všetkých publikácií, ktoré vydá Štátny štatistický úrad.
(2) Členovia Sboru majú nárok na odmenu vo výške diéty úradníka v druhej platovej stupnici za každý deň schôdze Sboru a nakoľko nebývajú v Bratislave, — nárok na úhradu cestovných trov podlá tej istej platovej stupnice.
§ 16.
Ustanovenia §§ 6 a 7 platia í pre členov Sboru.
Diel štvrtý. Trestné ustanovenia.
§ 17.
(1) Kto poruší niektorú povinnosť, uloženú podľa § 4, potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 10, — do Ks 5 000. — a pri opakovaní do Ks 10. 000. —, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti podľa miery zavinenia premeniť na zavretie do 2 týždňov a pri opakovaní — do l mesiaca.
(2) Štátny štatistický úrad môže pri nesplnení povinnosti uloženej podľa § 4
okrem tuho dať previesť zistenie požadovaných dát na útraty previnilca. Výšku útrat určí s konečnou platnosťou Štátny štatistický úrad výmerom, ktorý je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8, 1928 Sb. z. a n.
(3) Ustanovenia ods. l a 2 sa nevzťahujú na zamestnancov štátnej alebo inej verejnej správy.
§ 18.
Kto poruší niektorú povinnosť uvedenú v § 6, ako aj ten kto zneužije zprávy alebo dáta získané pre účele štatistické, potresce sa pre priestupok okresným súdom zatvorením do 2 mesiacov alebo peňažným trestom do Ks 10. 000. —, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť podľa miery zavinenia na náhradný trest zatvorenia do 2 mesiacov; pri opakovaní sa alebo pri inej zvlášť priťažujúcej okolnosti potresce sa vinník okresným súdom pre prečin väzením do l roku a peňažným trestom do Ks 5. 000. —, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť podľa miery zavinenia na náhradný trest väzenia do l mesiaca.
Diel piaty. Záverečné ustanovenia.
§ 19.
(1) Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušujú: zákon č. 49/1919 Sb. z. a n., vládne nariadenie č. 634/1919 Sb. z, a n., vládne nariadenie č. 635/1919 Sb. z. a n. a vládne nariadenie č. 58/1939 Sl. z.
(2) Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho predseda vlády so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Moderná doba stavia štáty a ich administratívu pri riešení politických a správnych funkcii štátu pred zvýšenú potrebu štatistických poznatkov o najrôznejších sociálnych, hospodárskych a populačných dejoch v štáte. Táto potreba sa každým dňom stále čo viac uplatňuje. Štatistická
metóda ako jedna z poznávacích metód vedeckých pri účelnom použití umožňuje získať spoľahlivé základy pre štátnu politiku a pre štátnu správu. Preto sa snaží každý štát vybudovať si dobrú službu pre obstarávanie štátnych štatistík, predovšetkým pre účele praktickej potreby vládnej a správnej moci v štáte. Z týchto predpokladov sa vychádza i pri navrhovaní osnovy tohto zákona.
Je všeobecným zjavom takmer vo všetkých európskych štátoch, že si upravujú organizáciu štatistickej služby centrálne, t. j. že túto službu sústreďujú v jedinom úrade za tým cieľom, aby odbornou pripravenosťou štatistikov sústredených u tohto úradu a vhodným pracovným vybavením bolo možno čo najhospodárnejšie a najrýchlejšie štatistické zisťovanie prevádzať. Toto sústredenie je dôležité nie menšou mierou i preto, aby centrálnym vedením štatistických šetrení bol budovaný a zachovaný jednotný systém štatistík, najmä jednotný systém štatistík hospodárskych, aby metódy štatistických šetrení zavedených vyhovovaly požiadavke modernej vedy štatistickej, aby bola umožnená a zachovaná srovnatelnosť štatistických dát a konečne, aby bolo zamedzené podvojné súčasne prevádzanie štatistických zisťovaní.
Na túto zásadu je postavená organizácia štatistickej služby vo veľkej väčšine štátov na svete, najmä u tých štátov, ktoré organizáciu svojej štatistickej služby uprav ovaly v novšej dobe. Tak napr. organizovaná štatistická služba v Nemeckej ríši, Švajčiarsku, Itálii, Baltických štátoch, Španielsku, Maďarsku, Turecku, Dánsku a vo väčšine amerických štátov.
Aby úrad štatistickej služby mohol so zdarom a účelne vykonávať úsek štátne služby, prikázanej do jeho pôsobnosti, je účelné postaviť ho na také organizačné základy, aby pri plnení svojich úkolov spolupracoval v najširšej miere s úradmi; je treba, aby takto mal možnosť dobre dbať o záujmy štátu, ktoré ležia na poli používania štatistickej metódy v duchu modernej vedy štatistickej, aby sa mohol účinne starať o zachovanie jednotnej systematiky v štátnych štatistikách vôbec dbať o náležité rešpektovanie vyšších záujmov štátu pri výkone štatistickej služby.
Úrad štátnej štatistiky musí byť ďalej vybavený mocou, ktorá mu umožní sbieranie potrebných štatistických zpráv od obyvateľov štátu, sdružení, spoločnosti, spolkov, družstiev a vôbec právnických osôb verejnej í súkromno-právnej povahy. Na druhej strane, aby výkon tejto moci nenarážal na nedôveru občanov pri vykonávaní ich zpravodajskej povinností, a nevzbudzoval v občanoch obavy, že ich sdelenia budú zneužité proti nim samotným pre účele štátneho zisku, musí byť daná
občanom záruka, že zprávy, ktoré dajú Štátnemu štatistickému úradu pre ciele štatistické sa za žiadnych okolností nepoužijú inak ako pre potrebu štatistiky. Táto záruka je bez podmienečne potrebná a musí byť vyjadrená výslovne v zákone, nakoľko v minulosti štátna moc často požadovala od občianstva cestou súpisových akcií zprávy, ktoré potom používala ako pomôcku pre ukladanie štátnych daní. Preto bez takejto výslovnej záruky by nebolo možno Štátnemu štatistickému úradu účinne obhajovať záujmy štatistického zpravodajstva proti tradičnej nedôvere občianstva.
Pracovný program štatistickej služby má sa riadiť predovšetkým praktickými potrebami štátu. Preto je pri príprave pracovného programu potrebná spolupráca Štátneho štatistického úradu so všetkými odvetviami štátnej správy a táto má mať možnosť prejaviť svoje želania a osvedčovať potrebu, aby sa určité štatistické šetrenie konalo alebo nekonalo, Z funkcie posudzovania účelnosti a potrebností prevádzaných štatistík sa nemajú vylučovať ani odborné kruhy — laické. Naopak tieto osoby, ktoré stoja stranou od štátnej správy samotnej, budú mať často lepšie predpoklady pre posúdenie významu hociktorej štatistiky alebo pre posúdenie jej potrebnosti. Spolupráca s nimi bude mať dobrý vplyv na budovanie štátnych štatistík.
Z týchto základných predpokladov vychádza návrh zákona o organizácii štatistickej služby.
K jednotlivým ustanoveniam osnovy zákona sa uvádza toto:
K § 1
Týmto ustanovením sa zriaďuje pre službu štátnej štatistiky Štátny štatistický úrad, V ňom dochádza výrazu potreba centrálneho miesta pre službu štátnej štatistiky.
K § 2.
Zriaďuje sa poradný sbor štatistický, ktorý má za účel umožniť spoluprácu ústredných úradov pri stanovení pracovného programu Štátneho štatistického úradu a odborne preskúmať plán každého nového alebo už zavedeného štatistického zisťovania nielen po stránke vhodnosti a potrebností, ale aj po stránke hospodárnosti, použitej metódy sbierania a spracovania dát a publikovania jeho výsledkov.
K § 3.
Toto ustanovenie ukladá povinnosť štátnym a iným verejným úradom v stále podporovať Štátny štatistický úrad pri prevádzaní štatistických prác. Táto potreba podporiť môže byť najrôznejšieho druhu. Najčastejšou jej formou je spolupráca určitých úradov pri sbieraní štatistických zpráv alebo spolupráca na vynútenie vykonania zpravodajskej povinností.
K § 4.
V ods. l sa stanoví zásadne všeobecná povinnosť podávať štátnemu štatistickému úradu na požiadanie zprávy. Je to základný kameň organizácie štatistickej služby, bez ktorého by nebolo možno prevádzať štatistické šetrenie. Povinnosť oznamovania je uložená spôsobom rámcovým, z ktorého sú vyňaté len osoby požívajúce práva exteritoriality alebo inej podobnej ochrany.
Ods. 2 upravuje spôsob, ktorým sa oznámi osobám povinnosť podať Štátnemu štatistickému úradu zprávy.
K § 5.
Ustanovenie tohto paragrafu má chrániť zneužitie zpráv poskytnutých Štátnemu štatistickému úradu k iným účelom ako štatistickým. Úrad má dbať na to, aby forma publikovania štatistických výsledkov nepripúšťala uverejňovanie pomerov o jednotlivom prípade, ale aby vždy obsahovala údaje vyvodené z množstva pozorovaných prípadov.
Ods. 2 zakazuje použiť štatistický materiál pre potreby iných úradov štátnej správy, najmä nesmie sa použiť za základ pre ukladanie daní.
K § 6.
Ustanovenie tohto paragrafu chráni pred vyzradením zprávy pre štatistické účele získané Štátnym štatistickým úradom. Musí sa preto toto ustanovenie vzťahovať na všetky osoby, ktoré pri sbieraní, spracovaní a publikovaní štatistického materiálu prídu do styku s jednotlivými oznámeniami alebo zprávami poslanými Štátnemu štatistickému úradu.
K § 7.
Toto ustanovenie má na mysli organizačný základ Štátneho štatistického úradu a jeho postavenie. Vedenie Štátneho šta-
tistického úradu má byť v rukách štátneho úradníka v súhlase so zásadou byrokratickej organizácie štátnych úradov. Vedúci úradník Štátneho štatistického úradu má byť zodpovedný len predsedovi vlády. Predseda vlády má týmto spôsobom vykonávať dozor nad riadnym obstarávaním štatistických prác a nad riadnym vedením úradu.
K § 8.
Dáva možnosť predsedovi Štátneho štatistického úradu prijímať do služieb úradu sily inak ako za podmienok služobnej pragmatiky alebo zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. Predpokladom je, že toto prijatie bude len dočasné, založený pracovný pomer len smluvný a že z tohto pomeru nevznikne iný pomer štátu voči zamestnancovi, než je obvyklé v súkromnoprávnom pracovnom pomere. Smysel ustanovenia tkvie v tom, že úrad bude mat často také úkoly, ktoré bude môcť zvládnuť len rozmnožením pracovného personálu na dobu potreby (sčítanie ľudu a pod. ).
K § 9.
Ustanovenia tohto paragrafu v súhlase so zásadou centrálnej organizácie štatistickej služby upravujú možnosť výnimky z tejto zásady, avšak í v takom prípade prikazujú Štátnemu štatistickému úradu dozor nad spôsobom a metódou štatistického zisťovania, ktoré má vykonať iný orgán, a prikazujú Štátnemu štatistickému úradu dozor, aby takéto šetrenie bolo riadne prevedené,
K § 10.
Obsahuje predpisy o spôsobe a postupe, akým sa určuje pracovný program. Tieto predpisy sú potrebné, nakoľko je treba nielen určiť vopred pracovný plán, ale v smysle zásad štátneho hospodárenia je treba vopred pripraviť rozpočet, a to nielen rozpočet prác, ale aj rozpočet celého "úradu. Táto tesná súvislosť pracovného programu a rozpočtu vyžaduje vymedziť postup na prípravu pracovného plánu aspoň na jeden rok.
K § 11.
Obsahuje povinnosť pre Štátny štatistický úrad informovať o štatistických šetreniach štátne úrady, prípadne povinnosť dávať odborné posudky a štatistické dáta úradom. Súčasne dáva mu možnosť vyhoveť poskytovaniu odborných posudkov ale,
bo štatistických dát i súkromným osobám, ak to dovolia ohľady na pracovné zaneprázdnenie úradu.
K § 12.
Týmto ustanovením dáva sa možnosť Štátnemu štatistickému úradu, aby shromažďoval výsledky štatistických zisťovaní prevedených v cudzích štátoch pre potrebu informovania jak úradných kruhov, tak aj súkromných záujemcov o štatistikách cudzích štátov. Praktická potreba nastáva tam, kde ide o výsledky štatistických zisťovaní, ktoré sú vo vzťahu k vzájomným stykom, najmä hospodárskym so Slovenskou republikou.
K § 13.
Povaha sboru vyplýva z ducha celého zákona. Nepriznáva s. a mu rozhodovanie vo veciach štátnej štatistickej služby, ktoré sa prenecháva úradu a predsedovi vlády.
Zástupcovia ústredných úradov majú reprezentovať hlavne požiadavky svojho rezortu na štatistické šetrenia a osoby laické (neúradníci) poslúžia odbornou radou, nakoľko ide o posúdenie významu a potreby štatistických zisťovaní. Pružnosť Poradného sboru možno zaistiť iba výberom zástupcov a hlavne ich malým počtom.
Pre scentralizovanie rozhodovacej a výkonnej moci na prevádzanie štatistických zisťovaní, ako aj pre zaistenie osobného spojenia medzi sborom a úradom osnova navrhuje, aby predsedom sboru bol predseda úradu.
K § 14.
Plenárne schôdze sboru majú poskytovať hlavne odborný posudok, a to či už zo stanoviska štátnej správy (úradníci) alebo zo stanoviska hospodárskych a finančných kruhov neúradných. Úlohy v tomto § uvedené majú povahu poradnú a ich roz-
sah rozprestiera sa na celý pracovný plán, ktorý má byť v budúcnosti prevedený, ako aj na súčasnú činnosť úradu.
K § 15.
Členom sboru sa priznáva nárok na štatistické publikácie a náhrada za čas strávený na poradách, ako aj cestovné trovy, ak nebývajú v Bratislave,
K § 16.
Týmto ustanovením sa špecializuje všeobecné pravidlo v §§ 5 a 6 vyslovené.
K § 17.
V § 4 je vyslovená všeobecná povinnosť oznamovacia. Porušenie tejto povinnosti trescú politické úrady I. stolice ako správny priestupok. Trestná sankcia je zosilnená možnosťou dať previesť zistenie o požadovaných údajoch na útraty previnilcove.
K § 18.
Porušenie štatistického tajomstva a zneužitie údajov štatistických je súdnym priestupkom. Účelom tohto ustanovenia je zaručiť stranám ochranu údajov pred zneužitím, získať u občianstva dôveru a tak dosiahnuť pravdivosť dát, požadovaných Štátnym štatistickým úradom.
K § 19.
Obsahuje právne predpisy, ktoré sa zrušujú dňom účinnosti tohto zákona.
Vykonanie zákona nevyžiada si nových výdajov zo štátnej pokladnice, ale naopak znamená zjednodušenie a zlacnenie štatistickej služby.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby vládny návrh zákona bol prikázaný výboru ústavno-právnemu a národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r., predseda vlády.
Alexander Mach v, minister vnútra.v.r.,
Dr. Gejza Fritz v, r., minister pravosúdia.