Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 4. zasadanie.
274.
Vládny návrh,
Zákon
zo dňa______________1940
o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Predmet dávky.
§ 1.
(1) Dávke za úradné výkony vo veciach správnych (v ďalšom texte,, dávka") podliehajú:
a) úradné výkony, ak sa stály podstatne v záujme súkromnom,
b) udelenia oprávnení a
c) poskytnutia výhod (v ďalšom texte výkony) vo veciach správnych, ktoré vykonaly súdy, štátne úrady alebo štátne ústavy a podniky (v ďalšom texte "úrady") vo svojej vrchnostenskej právomoci.
(2) Výkony a výšku dávok určí dávkový sadzobník, ktorý vydá vláda nariadením.
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na výkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.
(4) Pre požadovanie dávky je rozhodný čas, kedy došlo k výkonu.
§ 2.
(1) Potvrdenie výkonu nižšieho úradu vyššou inštanciou nepodlieha novej dávke.
(2) Ak vyššia inštancia zmení výkon nižšieho úradu v prospech poplatníka (§ 5), podrobí sa dávke výkon vyššej inštancie, pričom dávka zaplatená z výkonu nižšieho úradu sa započíta.
(3) Ak vyššia inštancia zmení alebo zruší výkon nižšieho úradu v neprospech poplatníka, dávka sa sníži alebo vráti v pomere k menšiemu významu výkonu vyššej inštancie.
Základ a sadzba dávky.
§ 3.
(1) Dávka sa určí pevnou sadzbou alebo v určitých číselných hraniciach so zreteľom na výšku výdavkov, na rozsah a obťažnosť príslušného administratívneho pokračovania, na význam (aj nehmotný) veci a na prospech poplatníkovi vznikajúci.
(2) Sadzba dávky za úradné výkony nesmie prevyšovať 5. 000. — Ks a za udelenie oprávnení alebo poskytnutie výhod 100. 000. — Ks.
(3) Ak je sadzba dávky vymedzená určitými číselnými hranicami, stanoví jej výšku úrad (§ 7) so zreteľom na okolnosti uvedené v ods. l, ako aj na majetkové, dôchodkové pomery a platobnú schopnosť poplatníka a kolkové poplatky v pokračovaní zaplatené.
(4) Ak je v jednej a tej istej veci niekoľko výkonov dávke podliehajúcich, určí sa výška dávky so zreteľom na túto kumuláciu dávok.
(5) Dávku, určenú pevnou sadzbou, nemôže úrad zmeniť a hranice sadzieb určených dávkovým sadzobníkom nesmie prekročiť.
Hotové výdavky.
§ 4.
(1) Hotové výdavky úradných orgánov, ktoré vzniknú určitým výkonom, treba zaplatiť osobitne.
(2) Za hotové výdavky sa považujú len skutočné výdavky úradného pokračovania,
ako: náhrada cestovného úradných orgánov, výdavky znaleckého posudku, výdavky uverejnenia a pod., nie však platy úradníkov, písací materiál, poštové trovy a pod.
Podmet dávky (poplatník).
§ 5.
(1)Dávku platiť je povinný ten, kto zapríčinil (hoc aj nepriamo) výkon, dostal oprávnenie alebo výhodu (poplatník). Ak je viac poplatníkov, sú zaviazaní za dávku rukou spoločnou a nerozdielnou.
(2) Ak sa výkon stal na žiadosť súdu v záujme strán, ktoré ho nepriamo zapríčinily, sú solidárnymi poplatníkmi tieto strany.
Oslobodenia.
§ 6.
(1) Od dávky sú oslobodené štát, štátne ústavy a podniky, Sväzky územnej samosprávy (obce, župy) sú oslobodené od dávky len potiaľ, pokiaľ im patrí osobné oslobodenie od kolkov a poplatkov podľa poplatkových predpisov.
(2) Osoby fyzické, ktoré bez skrátenia nevyhnutnej výživy, potrebnej pre nich, poťažne pre ich rodinu, nemôžu dávku zaplatiť ani v prípade povolenia odkladu jej platenia, najviac však na čas l roku, majú nárok na odpustenie dávky, poťažne na jej sníženie v hraniciach sadzby. Žiadosť o priznanie nároku doložená svedectvom chudoby má odkladný účinok na zaplatenie dávky až do konečného rozhodnutia; táto žiadosť nepodlieha kolku.
(3) Osobám podrobeným moci rodičovskej, poručenstvu alebo opatrovníctvu priznáva sa nárok podľa ods 2, ak sú podmienky pre jeho priznanie splnené tak u nich, ako aj u tých osôb, ktoré sú podľa zákona alebo smluvy povinné ich živiť.
(4) Cudzozemcom prislúcha nárok podľa ods. 2 na základe medzinárodných smlúv alebo na základe materiálnej vzájomnosti.
(5) Ak je viac poplatníkov (§ 5, ods. 1), z ktorých bolo priznané oslobodenie len niektorému, zaplatia celú dávku poplatníci neoslobodení.
(6) Oslobodenia od dávky, priznané osobitnými predpismi ostávajú nedotknuté.
Príslušnosť úradov k výrubu.
§ 7.
Dávku vyrubuje úrad (§ l, ods. 1), rozhodujúci o veci, ktorej prejednanie zakladá dávkovú povinnosť, a to alebo v rozhodnutí samom alebo osobitne. Tento úrad je príslušný rozhodnúť tiež o žiadosti o priznanie nároku podľa § 6, ods, 2.
Vyrubovacie pokračovanie.
§ 8.
(1) Pre pokračovanie vo veci vyrubenia a vymáhania dávky platia všeobecné ustanovenia poplatkových predpisov.
(2) Ak je k výrubu dávky podľa § 7 príslušný úrad verejnej správy vnútornej, vo veci vyrubenia a vymáhania dávky majú sa použiť predpisy platné pre tieto úrady s tou odchýlkou, že odvolanie nemá odkladný účinok na zaplatenie dávky a že odvolanie je vylúčené (§ 24, ods. 5 zákona č. 190/1939 Sl. z. ) len vtedy, ak predpísaná dávka nepresahuje 50. — Ks (§ 10).
(3) Dávky určené pevnou sadzbou sa písomne nevyrubujú, ale úrad je povinný tak učiniť, ak poplatník o to žiada.
(4) Dávky vymedzené v určitých číselných hraniciach vyrubujú sa písomným rozhodnutím (výmer, výrok, platobný rozkaz), ktorý sa doručí poplatníkovi (§ 7).
Splatnosť a spôsob zaplatenia dávky.
§ 9.
(1) Dávku treba zaplatiť do 15 dní, vždy však pred skončením príslušného výkonu okrem prípadu povolenia odkladu platenia (§ 6, ods. 2). V prípade odkladu platenia možno vydať poplatníkovi vybavenie pred zaplatením dávky, ale poplatník je povinný platiť 6% úroky zo zameškania.
(2) Dávky treba platiť výhradne vplatným lístkom, určeným Ministerstvom financií, prostredníctvom Poštovej sporiteľne a na účet Ministerstva financií.
(3) Ministerstvo financií môže povoliť v prípadoch, ktoré vyžadujú neodkladné vybavenie, aby sa určité druhy dávok vyberaly v hotovosti na bloky alebo kolkami.
(4) Podrobné predpisy o manipulácii, účtovaní a kontrole dávky vydá Ministerstvo financií po dohode s Najvyšším účtovným kontrolným úradom.
Opravné prostriedky.
§ 10.
(1) Proti rozhodnutiu (výmeru, výroku, platobnému rozkazu a pod. ) o výrube dávky, proti rozhodnutiu o žiadosti o zníženie alebo odpustenie dávky alebo o povolenie primeranej lehty na zaplatenie možno podať odvolanie u úradu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať do 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia.
(2) Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyrubená dávka vo výške 50. — Ks, nie je odvolanie prípustné.
(3) Odvolanie nemá odkladný účinok na platenie dávky.
(4) O odvolaniach rozhoduje s konečnou platnosťou inštancia nadriadená úradu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Vrátenie a odpísanie dávky.
§ 11.
(1) Zaplatená dávka má sa z úradu alebo na žiadosť poplatníka úplne alebo z časti vrátiť, ak:
a) bola snížená alebo zrušená rozhodnutím o odvolaní alebo rozhodnutím ústredného úradu vydaným vo vlastnej pôsobnosti;
b) príslušné rozhodnutie (opatrenie), ktoré založilo dávkovú povinnosť, bolo neskoršie zrušené ako nezákonné alebo v odvolacom pokračovaní vôbec;
c) poplatník vzal svoju žiadosť o prevedenie príslušného výkonu zpät pred aprobovaním úradného rozhodnutia (opatrenia);
d) poplatník preplatil dávku.
(2) Vrátenie dávky podľa ods. l, písm. a) a b) zakladá nárok poplatníka na nahradzovacie úroky.
(3) Úrad odpíše v registri predpísanú, ale nezaplatenú dávku, ak sú splnené podmienky pre jej odpis podľa ods. l, písm. a) až c).
(4) O vrátení dávky (ods. 1) rozhoduje úrad príslušný podľa § 7.
(5) Nárok na vrátenie sa premlčuje v 3 rokoch odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej nárok na vrátenie.
Revízne oprávnenie.
§ 12.
Finančné úrady sú oprávnené u úradov, ktoré sú povinné vyberať dávky, presvedčiť sa prehliadkami o spôsobe prevádzania zákona a dávkového sadzobníka a skúmať, či bol pri vyrubovaní dávok vymedzených v určitých číselných hraniciach vzatý náležitý zreteľ na predpisy § 3, ods. l a 3.
Osobitné ustanovenia pre mestské notárske úrady.
§ 13.
Vo veciach, v ktorých mestský notársky úrad pokračuje ako okresný úrad (§ 14 zák. č. 190/1939 Sl. z. ), predpisuje a vyberá dávku pre mesto tento úrad. Na tieto prípady sa vzťahujú obdobne ustanovenia tohto zákona okrem revízneho oprávnenia finančnej správy.
Ustanovenia podporné,
§ 14.
Ak v tomto zákone nie je nič iného stanovené, platia podporné všeobecné predpisy poplatkové.
Prechodné ustanovenia.
§ 15.
(1) Vláda môže nariadením určiť, aby z výkonov prevedených pred účinnosťou tohto zákona a pojatých do dávkového sadzobníka sa dávka mohla požadovať aj dodatočne.
(2) V prípadoch, v ktorých úrad vydal rozhodnutie o dávke pred účinnosťou tohto zákona, platia doterajšie predpisy.
Účinnosť.
§ 16.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1941; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Koncom roku 1940 vyprší platnosť zákona zo dňa 3. apríla 1925 č. 53 Sb. z. a n. u dávkach za úradné výkony vo veciach, správnych, v znení zákonov č. 253/1926, 180, 1929, 192/1930, 190/1932 a 247/1935 Sb. z. a n.
K zavedeniu dávky došlo v roku 1925 po zistení, že výnos na kolkových poplatkoch z podaní a zápisníc ani približne nekryje výdavky na správne pokračovanie. Uvažovalo sa síce aj o zvýšení sadzby kolkových poplatkov, ale táto eventualita padla, keď bolo zistené, že toto zvýšenie by bolo spojené s mnohými veľmi citeľnými a vážnymi nevýhodami pre úrad ako aj pre. stranu. Rozmanitosť povahy správnych výkonov, výdavku s výkonom spojeného, prospechu, ktorý strane z vybavenia plynie, predpokladá veľkú individualizáciu a odstupňovanie sadzby, čo u poplatkov s pevnou sadzbou stanovených je neprevediteľné bez ťaživého zvýšenia priemernej kolkovej dávky a sťažovania styku strán s úradmi. Zapravovanie dávky dodatočne, po vydaní správneho aktu umožňuje brať zreteľ na výsledok pokračovania, sociálne pomery strany a iné dôležité skutočnosti podmieňujúce spravodlivé ustanovenie výšky dávky.
Dôvody, za ktorých došlo k vydaniu zákona v roku 1925 jestvujú aj dnes, naopak intenzívnejším zasahovaním štátu do súkromného hospodárstva a všeobecným zvýšením cenovej hladiny rastie výdavok na verejnú správu, na úhradu ktorého slúži výnos tejto dávky. Ďalším dôvodom pre predĺženie účinnosti zákona č. 53/1925 Sb. z. a n. v znení dodatkov k nemu je aj stanovisko štátu nezavádzať nové poplatky a nezvyšovať sadzbu platných poplatkov, ako by to bolo opodstatnené z dôvodov už uvedených. Zásada spravodlivosti je prevedená zo všetkých poplatkov dávky za úradné výkony najdokonalejšie, lebo dáv-
ková povinnosť je podmienená priaznivým vybavením žiadosti strany a výška dávky sa riadi výdavkom na úradný výkon a prospechom pre stranu.
Osnova oproti dnes platnému právnemu stavu obsahuje dôležité zmeny. Tak najmä oslobodenie z dôvodov práva chudoby je prispôsobené odlišnej povahe dávky od ostatných poplatkov, revízne oprávnenie finančných úradov rozšírené aj na správne stanovenie výšky dávky.
Zákonom č. 190/1939 Sl. z. boly zrušené krajinský úrad, krajinská samospráva, okresné samosprávy a obnovené bolo župné zriadenie. Citovaný zákon ustanovením obsaženým §§ 55 a 57 dáva župným výborom práva, aby vyberaly poplatky za určité úradné výkony v pôsobnosti župného výboru konanými župnými orgánmi. Týmto opatrením stáva sa ustanovenie § 10 zákona č. 53/1925 Sb. z. a n. v znení zákona č. 253/1926 Sb. z. a n. a ďalších v prvom odseku uvedených, bezpredmetným.
Podrobnosti k zmenám sú uvedené v odôvodnení k jednotlivým paragrafom.
K § 1.
Ustanovenie bolo prevzaté z pôvodného zákona a vládneho nariadenia č. 248/ 1935 Sb. z. a n.
K § 2.
Zachováva doterajší právny stav článku II. vládneho nariadenia č. 248/1935 Sb. z. a n.
K § 3.
Horná hranica sadzby dávky za udelenie oprávnení a poskytnutie výhod bola zvýšená na 100. 000. — Ks vzhľadom na to, že vládnym nariadením č. 91/1939 Sl. z. bola zavedená nová dávka za stanovenie
výnimky z vymedzenia pojmu Žida podlá § l, ods. 2 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z., pohybuje sa medzi Ks 100. — a Ks 100. 000. —. Stanovenie hornej hranice u dávky za udelenie štátneho občianstva, ako to bolo v pôvodnom zákone, odpadá, nakoľko udelenie štátneho občianstva je v podstate tiež len poskytnutím výhody a dávka na toto udelenie pripadajúca nevybočuje z rámca všeobecne pre poskytovanie výhod a udelenie oprávnení stanoveného. Do odseku 4 bolo pojaté ustanovenie vládneho nariadnia č. 248/1935 Sb. z. a n. obsažené v čl. IV. ods. 7. V ďalšom sa doterajší právny stav nezmenil.
K § 4.
Prevrate z pôvodného zákona § 3 a vl. nar. čl. V.
K § 5.
Zodpovedá odseku 2, § l zákona a čl III. vl. nar.
K § 6.
V odseku prvom priznáva sa oslobodenie osobné pre štát, štátne ústavy, štátne podniky sväzkov územnej samosprávy len potiaľ, pokiaľ im patrí osobné oslobodenie od kolkov a poplatkov podľa poplatkových predpisov. Toto ustanovenie bolo prevzaté z čl. IX. vl. nar. č. 248/1935 Sb. z. a n. Pojatie tohto ustanovenia do zákona je odôvodnené tým, že použitie analogického ustanovenia § 14 tejto osnovy na poplatkové oslobodenie vyvolalo v minulosti mnoho sporov. Z dôvodových zpráv československého zákonodarstva, ktoré zdôrazňujú, že dávke môžu sa podrobiť aj také výkony štátnej moci, ktoré kolkovej a poplatkovej povinnosti nepodliehajú, vychádza na javo, že nebolo úmyslom zákonodarcu okruh poplatkového oslobodenia, vymedzený v čl. IX cit vl. nar., rozširovať.
Oslobodenie z dôvodu práva chudobných je ustanovením výnimočným zo všeobecnej dávkovej povinnosti, preto ho možno priznať len v prípadoch zvlášť odôvodnených majetkovými pomeranú strany. Oslobodenie nebude teda odôvodnené u strany, ktorá je síce momentálne (l rok) nemajetná, ale z úradného výkonu pre budúcnosť kynie jej majetkový prospech, na ktorý treba tiež brať zreteľ vzhľadom na ustanovenie § 3, ods. l osnovy.
K § 7.
Zachováva doterajší právny stav.
K§ 8.
Ustanovenie § 8 vykazuje zmenu proti platnému právnemu stavu len v ods. 2, ktorý jedná o pokračovaní pred úradmi verejnej správy vnútornej. Táto otázka bola doteraz riešená v § 9 zákona č. 65/1933 Sb. z. a n., ale vzhľadom na zmenu organizácie úradov verejnej správy vnútornej bolo treba toto ustanovenie zrušiť a nahradiť ho úpravou podľa osnovy. Osnova proti doteraz platnému právnemu stavu vykazuje zmenu v tom, že odvolanie proti vyrubeniu dávky je prípustné aj vtedy, ak dávka prevyšuje 50. — Ks. Táto zmena je odôvodnená ustanovením § 10, ods. 3. Nie je totiž spravodlivé, aby u jedného úradu len preto, že pre pokračovanie o dávke platia iné predpisy, odvolanie do 200. — Ks bolo vylúčené, keď u iného úradu platí obmedzenie len do 50— Ks.
K §9.
Osnova odchylne od doteraz platného právneho stavu ustanovuje, že aj u dávok, u ktorých dochádza k vyrubeniu (§ 8, ods. 4), môže byť vybavenie doručené len po zaplatení dávky. Toto ustanovenie bolo treba pojať do zákona z toho "dôvodu, že tento nepozná ani osobné ani vecné ručenie, z ktorého dôvodu by bola vymožitelnosť dávky u nemajetného poplatníka po doručení vybavenia ohrožená.
Podmienky pre povoľovanie splátok sú sprísnené a odklad platenia prípustný len u chudobného poplatníka, ktorému nebolo priznané právo chudoby z dôvodu v § 6, ods. 2, druhá veta.
Ods. 2 a 3 o spôsobe platenia shoduje sa s dosiaľ platnými ustanoveniami pri čl. VIII. vl. nar. s tým doplnkom, že Ministerstvo financií môže povoliť v ojedinelých prípadoch platenie v hotovosti. Život ukázal, že aj tento spôsob platenia je v určitých prípadoch nutný a jedine možný.
K § 10.
V ods. 2 obmedzuje sa odvolacie právo poplatníka a nepripúšťa sa odvolanie, ak vyrubená dávka nepresahuje Ks 50. —. Toto obmedzenie je potrebné pre odbremenenie úradov od pojednávania bagateľných vecí.
K § 11.
V prvých štyroch odsekoch shoduje sa s platným právnym stavom. V ods. 5 bol nárok poplatníka na vrátenie dávky obmedzený na čas 3 rokov. Premlčanie tohto nároku podliehalo všeobecným ustanoveniam poplatkovým, ktoré v § 157 uh. p. p. stanovujú pre premlčanie 5-ročnú lehotu. Táto lehota ako príliš dlhá sa v osnove skracuje na 3 roky.
K § 12.
Na základe doteraz platných ustanovení zákona revidujúci finančný orgán bol oprávnený skúmať len to, či dávka nebola uložená menšou sumou, než aká zodpovedá spodnej hranici sadzby dávky. V budúcnosti tieto orgány budú oprávnené zisťovať tiež, či pri stanovení výšky dávky s pohyblivou sadzbou bol vzatý náležitý zreteľ na ustanovenia § 3, ods. 1.
K § 13.
Prevzatý z pôvodného zákona.
K § 14.
Shoduje sa s ustanovením doteraz platným.
K § 15 a 16.
Účinnosť zákona počína dňom 1. januára 1941, pretože týmto dňom končí platnosť doterajšieho zákona o dávkach za úradné výkony. Toto všeobecné ustanovenie je prelomené výnimkou uvedenou v § 15, ktorá pripúšťa, aby z výkonov pojatých do dávkového sadzobníka, ktoré spočívajú na novších zákonoch, mohla byť dávka dodatočne požadovaná.
Toto výnimočné opatrenie bolo potrebné z dôvodov vyššej spravodlivosti, aby sa zabránilo ukrivdeniu strán, ktoré si opatria určitú výhodu alebo oprávnenie po vyhlásení tohto zákona a preto platia dávky za úradný výkon, kdežto strany, ktoré obdržaly rovnaké oprávnenie alebo výhodu za rovnakých podmienok pred vyhlásením tohto zákona, dávku neplatily.
Vykonanie tohto zákona nevyžiada si nových výdavkov zo štátnej pokladnice.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby vládny návrh zákona bol prikázaný výboru ústavno-právnemu, rozpočtovému a národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.