Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 4. zasadanie.
281 Zpráva
ústavno-právneho výboru
k vládnemu návrhu zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach
správnych (tlač 274).
ústavno-právneho výboru
k vládnemu návrhu zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach
správnych (tlač 274).
´´Utavno-právny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona 12. decembra 1940 na spoločnom zasadnutí s výborom národohospodárskym a rozpočtovým.
Výbor si plne osvojil dôvody, ktoré viedly vládu k podaniu tohto návrhu zákona. Dávka za úradné výkony vo veciach správnych je spravodlivou požiadavkou štátu na poplatníkoch, ktorí majú z výkonov verejnej správy individuálny prospech a preto sú povinní prispieť štátu na výdavky, spojené s verejnou správou. Práve tá okolnosť, že činnosťou orgánov verejnej správy vzniká osoh jednotlivcovi, bola svojho času podkladom zavedenia tejto dávky namiesto zvyšovania poplatkov kolkových, stanovených pevnou sadzbou, u ktorých by nebolo možné vziať do ohľadu rozličné skutočnosti a spravodlivé určiť výšku dávky.
Dôvody, ktoré viedly k zavedeniu tejto dávky v minulostí, trvajú aj teraz. Ba odôvodnenosť dávky za úradné výkony správnych orgánov je v terajšej dobe podložená aj skutočnosťou, že štát je nútený intenzívnejšie zasahovať do hospodárskych pomerov súkromných osôb a tým aj, agenda orgánov verejnej správy značne vzrástla. Vítať treba, že slovenský štát miesto zavedenia nových poplatkov prikročil k novelizácii doterajších predpisov tejto dávky s patričným ich prispôsobením pre nové pomery.
Podstatné zmeny, ktoré sa počas rokovania na texte osnovy previedly, sú tieto:
Z § 6 vypustil sa odsek 5, aby sa zabránilo tvrdostiam voči neoslobodeným poplatníkom, ktoré by sa mohly vyskytnúť pri výklade tohto ustanovenia.
Paragraf 7 doplnil sa ustanovením, ktorý úrad rozhoduje o doklade platenia dávky, lebo toto ustanovenie chýbalo.
V § 12 vypustily sa slová "a skúmať ... " až do konca paragrafu, aby i pri ponechaní kontrolného práva finančnej správy (podľa prvej časti paragrafu) prílišným zásahom finančnej správy do prevedeného už vyrubovacieho pokračovania nenastala neistota u poplatníkov a nežiadúci prieťah úradnej agendy, ako aj úzkostlivosť pri vyrubovaní.
V § 15 vynechal sa ods. l ako odporujúci odseku 2 tohto paragrafu, ale aj preto, že ustanovenie ods. l bolo uznané za príliš príkre.
Okrem týchto zmien sa text osnovy upravil po stránke štylárnej.
Ustavno-právny výbor odporúča Sneniu vládny návrh zákona v upravenej forme prijať.
V Bratislave 12. decembra 1940.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Vojtech Tvrdý v, r,
zpravodajca.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Snem Slovenskej republiky živelným úsilím odstraňuje a napravuje všetky nedostatky nášho verejného života. Behom času získanými skúsenosťami doplňuje staré normy a zákony, aby takto naše zákonodarstvo hodnotne poslúžilo záujmom slovenského národného celku a jeho samobytnosti.
Vysoká slovenská vláda predložila Snemu osnovu zákona o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych, lebo koncom tohto roku vyprší platnosť zákona č. 53/1925 Sb. z. a n., v znení dodatkov k nemu, zákonov č. 253/1926, 180/1929, 192/1930, 190/1932 a 247/1935 Sb. z. a n.
Zvýšené výdavky na verejnú správu prinútily zákonodarné kruhy v roku 1925 zaviesť dávku za úradné výkony vo veciach správnych. Výnos tejto dávky mal kryť výdavky verejnej správy. Pritom sa uplatnila zásada spravodlivosti, lebo dávka sa vymeriavala len pri priaznivom vybavení žiadosti a zásadne sa braly do úvahy sociálne pomery stránky.
Zavedenie dávky za úradné výkony neznamená zaťaženie poplatníkov, lebo zo správnych pokračovaní, o ktoré tu ide, len poplatníkovi plynú výhody.
Vládny návrh zákona obsahuje cenné doplnky a zmeny oproti dnešnému stavu, najmä pri oslobodzovaní od dávky z dôvodov chudoby a pri zvýšení hornej hranice dávkovej sadzby.
S národohospodárskeho hľadiska zavedenie dávky znamená prínos do štátneho hospodárenia, odbremenenie výdavkov verejnej správy, lebo pri pokračovaní správnych orgánov ocení sa výkon štátneho aparátu, stránka pri očakávanej výhode dávku nepocíti a štátna pokladnica dostane spravodlivý príjem.
Zmeny, ktoré sa počas rokovania na osnove previedly, sú zrejmé zo zprávy ústavno-právneho výboru.
Národohospodársky výbor odporúča Snemu, aby vládny návrh zákona prijal v tom znení, na akom sa usniesly výbory ústavo-právny, národohospodársky a rozpočtový.
V Bratislave 12. decembra 1940.
Rudolf Čavejský v. r.,
podpredseda
Vincent Boleček v. r.,
zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor prerokoval tento vládny návrh zákona 12. decembra 1940 na spoločnom zasadnutí s výbormi ústavno-právnym a národohospodárskym.
So štátne-finančného hľadiska výbor víta, že sa prikročilo k predĺženiu doterajších zákonných predpisov o dávke za úradné výkony vo veciach správnych a k novelizácii týchto predpisov podľa potrieb slovenského štátu. Je nesporné, že vtedy, keď sa štát sústavne stará o blahobyt širokých vrstiev obyvateľstva a v záujme toho svojím aparátom účinne zasahuje do všetkých odvetví života svojich občanov, majú občania prispievať na ťarchy štátu, spojené s vydržiavaním štátneho aparátu. Táto zásada sa uplatňuje práve pri tejto dávke, ktorú platí jednotlivec, majúci z výkonu štátneho úradu verejnej správy osobný osoh.
Ale rozpočtový výbor súhlasí s vládnym návrhom aj preto, že obsahuje dobre volené novoty, ktoré doterajšie predpisy zdokonaľujú ako v záujme fíškálnom, tak aj v záujme spravodlivého ich uplatnenia pri určovaní výšky dávky a jej vyberania. S rozpočtového hľadiska je práve to dôležité, aby sa dávka za úradné výkony vo veciach správnych, ako významný príjem štátnej pokladnice, vyberala presne, bez ukracovania štátu.
Pokiaľ ide o úpravu textu, rozpočtový výbor súhlasil so zmenami, ktoré sú obsažené v zpráve ústavno-právneho výboru.
Z uvedených dôvodov rozpočtový výbor odporúča Snemu, aby osnovu zákona schválil tak, ako ju výbory pripravily.
V Bratislave 12. decembra 1940.
Ján Líška v. r,,
podpredseda.
MgPh. Andrej Martvoň v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa-----------------------1940
o dávkach za úradné výkony vo veciach správnych.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Predmet dávky.
§ l.
(l) Súdy, štátne úrady alebo štátne ústavy a podniky (v ďalšom texte "úrady") vyberajú, pokiaľ vykonávajú vrchnostenskú právomoc, dávky za úradné výkony vo veciach správnych (v ďalšom texte "dávky") za
a) úradné výkony, ak sa stály podstatne v záujme súkromnom,
b) udelenia oprávnení a
c) poskytnutia výhod vo veciach správnych (v ďalšom texte "výkony").
(2) Výkony a výšku dávok určí dávkový sadzobník, ktorý vydá vládal nariadením.
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na výkony zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.
(4) Pre požadovanie dávky je rozhodný čas, kedy došlo k výkonu.
§ 2.
(1) Potvrdenie výkonu nižšieho úradu vyššou inštanciou nepodlieha novej dávke.
(2) Ak vyššia inštancia zmení výkon nižšieho úradu v prospech poplatníka (§ 5), vyrubí sa dávka za výkon vyššej inštancie, pričom dávka zaplatená z výkonu nižšieho úradu sa započíta.
(3) Ak vyššia inštancia zmení alebo zruší výkon nižšieho úradu v neprospech poplatníka, dávka sa sníží alebo vráti v pomere k menšiemu významu výkonu vyššej inštancie.
Základ a sadzba dávky.
§ 3.
(1) Dávka sa určí pevnou sadzbou alebo v určitých číselných hraniciach so zreteľom
na výšku výdavkov, na rozsah a obťažnosť príslušného administratívneho pokračovania, na význam (aj nehmotný) veci a na prospech, ktorý vznikne poplatníkovi.
(2) Sadzba dávky za úradné výkony nesmie prevyšovať Ks 5.000 a za udelenie oprávnení alebo poskytnutie výhod Ks 100.000.
(3) Ak je sadzba dávky vymedzená určitými číselnými hranicami, určí jej výšku úrad (§ 7) so zreteľom na okolnosti uvedené v bode. l, ako aj na majetkové (dôchodkové) pomery a platobnú schopnosť poplatníka a na kolkové poplatky zaplatené v pokračovaní,
(4) Ak je v jednej a tej istej veci niekoľko výkonov podliehajúcich dávke, určí sa výška dávky so zreteľom na túto kumuláciu dávok.
(5) Úrad nemôže zmeniť dávku, určenú pevnou sadzbou a nesmie prekročiť hranice sadzieb, určených dávkovým sadzobníkom.
Hotové výdavky.
§4.
(1) Hotové výdavky úradných orgánov, ktoré vzniknú určitým výkonom, treba zaplatiť osobitne.
(2) Za hotové výdavky sa považujú len skutočné výdavky úradného pokračovania, ako: náhrada cestovného úradných orgánov, výdavky spojené so znaleckým posudkom, s uverejnením a pod., nie však platy úradníkov, písací materiál, poštové trovy a pod.
Podmet dávky (poplatník).
§ 5.
(1) Dávku je povinný platiť ten, kto zapríčinil (hoc aj nepriamo) výkon, dostal oprávnenie alebo výhodu (poplatník). Ak je viac poplatníkov, sú zaviazaní platiť rukou spoločnou a nerozdielnou.
(2) Ak sa výkon stal na žiadosť súdu v záujme strán, ktoré ho nepriamo zapríčinily, sú solidárnymi poplatníkmi tieto strany.
Oslobodenia.
§ 6.
(1) Od dávky sú oslobodené štát, štátne ústavy a podniky. Sväzky územnej samosprávy (obce, župy) sú oslobodené od dávky, ak im patrí osobné oslobodenie od kolkov a poplatkov podľa poplatkových predpisov.
(2) Osoby fyzické, ktoré bez skrátenia nevyhnutnej výživy potrebnej pre nich alebo pre ich rodinu nemôžu dávku zaplatiť ani v prípade odkladu jej platenia, — ktorý možno povoliť najviac na l rok —, majú nárok na odpustenie dávky, alebo na jej sníženie v hraniciach sadzby. Žiadosť o priznanie nároku na odpustenie dávky, doložená svedectvom chudoby, má až do jej konečného vybavenia odkladný účinok na zaplatenie dávky; taká žiadosť nepodlieha kolku.
(3) Osobám podliehajúcim moci rodičovskej, poručenstvu alebo opatrovníctvu, priznáva sa nárok podľa ods. 2, ak sú podmienky pre jeho priznanie splnené tak u nich, tak aj, u tých osôb, ktoré sú podľa zákona alebo smluvy povinné ich živiť.
(4) Cudzozemcom prislúcha nárok podľa ods. 2 na základe medzinárodných smlúv alebo na základe materiálnej vzájomnosti.
(5) Oslobodenia od dávky priznané osobitnými predpismi ostávajú nedotknuté.
Príslušnosť úradov k výrubu.
§ 7.
Dávku vyrubuje úrad (§ 1, ods. 1), rozhodujúci o veci, ktorej prejednanie zakladá dávkovú povinnosť, v rozhodnutí samom alebo osobitne. Tento úrad je príslušný roznodnúť tiež o žiadosti o priznanie nároku podľa § 6, ods. 2 a o povolení odkladu platenia,
Vyrubovacie pokračovanie.
§ 8.
(l) Pre pokračovanie vo veci vyrubenia a vymáhania dávky platia všeobecné ustanovenia poplatkových predpisov.
(2) Ak je k výrubu dávky podľa § 7 príslušný úrad verejnej správy vnútornej, vo veci vyrubenia a vymáhania dávky majú sa použiť predpisy platné pre tieto úrady s tou odchýlkou, že odvolanie nemá odkladný účinok na zaplatenie dávky a že odvolanie je vylúčené, ak predpísaná dávka nepresahuje Ks 50 (§ 10).
(3) Dávky určené pevnou sadzbou sa písomne nevyrubujú, ale úrad je povinný tak učiniť, ak poplatník o to žiada.
(4) Dávky vymedzené v určitých číselných hraniciach vyrubujú sa písomným rozhodnutím, ktoré sa doručí poplatníkovi (§ 7).
Splatnosť a spôsob zaplatenia dávky. § 9.
(1) Dávku treba zaplatiť do 15 dní, vždy však pred skončením príslušného výkonu. V prípade odkladu platenia možno vydať poplatníkovi vybavenie pred zaplatením dávky, ale poplatník je povinný platiť 6% úroky zo zameškania.
(2) Dávky treba platiť výhradne výplatným lístkom, určeným Ministerstvom financií, prostredníctvom Poštovej sporiteľne a na účet Ministerstva financií.
(3) Ministerstvo financií môže povoliť v prípadoch, ktoré vyžadujú neodkladné vybavenie, aby sa určité druhy dávok vyberaly v hotovosti na bloky alebo kolkami
(4) Podrobné predpisy o manipulácii, účtovaní a kontrole dávky vydá Ministerstvo financií po dohode s Najvyšším účtovným kontrolným úradom.
Opravné prostriedky.
§ 10.
(1) Proti rozhodnutiu o výrube dávky a proti rozhodnutiu o žiadosti o sníženie, odpustenie alebo o povolenie primeranej lehoty na zaplatenie dávky možno podať odvolanie na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať do 15 dní po doručení napadnutého rozhodnutia.
(2) Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyrubená dávka do výšky Ks 50, odvolanie nie je prípustné.
(3) Odvolanie nemá odkladný účinok na platenie dávky.
(4) O odvolaniach rozhoduje s konečnou platnosťou nadriadená inštancia úradu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Vrátenie a odpísanie dávky.
§ 11.
(l) Zaplatená dávka má sa z úradu alebo na žiadosť poplatníka úplne alebo z časti vrátiť, ak
a) bola snížená alebo zrušená rozhodnutím o odvolaní alebo rozhodnutím ústredného úradu, vydaným vo vlastnej pôsobnosti;
b) príslušné rozhodnutie (opatrenie), ktoré založilo dávkovú povinnosť, bolo neskoršie zrušené ako nezákonné alebo v odvolacom pokračovaní vôbec;
c) poplatník vzal svoju žiadosť o prevedenie príslušného výkonu zpäť pred aprobovaním úradného rozhodnutia (opatrenia) ;
d) poplatník preplatil dávku.
(2) Vrátenie dávky podľa ods. l, písm. a) a b) zakladá nárok poplatníka na nahradzovacie úroky.
(3) Úrad odpíše v registri predpísanú, ale nezaplatenú dávku, ak sú splnené podmienky pre jej odpis podľa ods. l, písm, a) až c).
(4) O vrátení dávky (ods. 1) rozhoduje úrad, príslušný podľa § 7.
(5) Nárok na vrátenie sa premlčuje v 3 rokoch odo dňa vzniku skutočnosti, zakladajúcej nárok na vrátenie.
Revízne oprávnenie.
§ 12.
Finančné úrady sú oprávnené presvedčiť sa prehliadkami na úradoch, ktoré sú povinné vyberať dávky, o spôsobe prevádzania zákona a dávkového sadzobníka.
Osobitné ustanovenia pre mestské notárske úrady.
§ 13.
Vo veciach, v ktorých mestský notársky úrad pokračuje ako okresný úrad (§ 14
zák. č. 190/1939 Sl. z.), predpisuje a vyberá dávku tento úrad pre mesto. Na tieto prípady sa vzťahujú obdobne ustanovenia tohto zákona okrem revízneho oprávnenia finančnej správy.
Ustanovenia podporné. § 14.
Ak v tomto zákone nie je nič iné stanovené, platia podporne všeobecné pred-
pisy poplatkové.
Prechodné ustanovenia.
§ 15.
V prípadoch, v ktorých úrad vydal rozhodnutie o dávke pred účinnosťou tohto zákona, platia doterajšie predpisy.
Účinnosť. § 16.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1941; vykonajú ho všetci členovia vlády.