Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
283.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa-----------------------1940
o Stavebnom úrade a o Fonde pre stavbu rodinných robotníckych domkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Stavebný úrad.
§ 1.
(1) Cieľom zvýšenia stavebného ruchu a bytovej úrovne sa zriaďuje Stavebný úrad so sídlom v Bratislave.
(2) Stavebný úrad je podriadený predsedovi vlády.
(3) Na čele Stavebného úradu je predseda, ktorého ustanovuje predseda vlády.
(4) Organizačný štatút a systemizáciu služobných miest Stavebného úradu určí vláda usnesením,
§ 2.
(1) Verejnoprávne a súkromnoprávne korporácie a ustanovizne sú povinné uvoľňovať pre Stavebný úrad, a to najviac na čas jedného roku, svojich zamestnancov, ktorých určí predseda vlády.
(2) Z dôvodu uvoľnenia nesmú zamestnanci (ods. 1) vo svojom služobnom pomere utrpieť nijakú újmu.
(3) Zamestnancom uvoľneným podľa ods. l sa zachováva počas uvoľnenia nárok na ich pravidelné požitky voči zamestnávateľovi, ktorý ich uvolnil. Vyplatené požitky sa ma žiadosť zamestnávateľa refundujú.
(4) Uvoľnenie zamestnancov podľa ods. l sa nemôže stať na újmu verejného záujmu.
Diel druhý.
Fond pre výstavbu rodinných robotníckych domkov.
§3.
(1) Zriaďuje sa Fond pre stavbu rodinných robotníckych domkov (v ďalšom texte "Fond").
(2) Fond je samostatnou právnickou osobou.
(3) Štatút Fondu vydá vláda nariadením.
(4) Prostriedky Fondu možno použiť
a) na stavbu a podporovanie stavieb obytných domov určených pre stálych poľnohospodárskych a priemyselných robotníkov;
b) na stavbu a podporovanie stavieb typizovaných rodinných domčekov pre robotníkov [písm. a)];
c) na podporu iných stavieb, slúžiacich sociálnym a zdravotným účelom robotníkov [písm. a)];
d) na úpravu bytov pre ženatých robotníkov [písm. a)];
e) na úpravu obytných miestností pre slobodných robotníkov [písm. a)].
§4.
(1) Fond spravuje predseda Stavebného úradu a zastupuje ho pred úradmi a súdmi.
(2) Pri správe Fondu radí predsedovi Stavebného úradu 6-členný poradný sbor, ktorého členov ustanovuje predseda vlády na návrh širšieho predsedníctva Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
(3) Funkcia členov Poradného sboru je čestná; členovia majú nárok len na úhradu skutočných výdavkov, ktoré nesmú presahovať mieru určenú predsedom vlády.
§ 5. Prostriedky Fondu sú najmä:
a) štátna podpora,
b) pôžičky od Robotníckej sociálnej poisťovne,
c) príspevky robotníkov, ktorí sa chcú uchádzať o stavbu typizovaného rodinného domku a platby robotníkov, ktorým Fond takýto domok vystaval,
d) poplatok z prevodu židovských obytných domov, ktoré boly vybudované s finančnou podporou štátu podľa zákonov o stavebnom ruchu,
e) dary, odkazy a venovania.
§ 6.
O hospodárení a majetku Fondu treba každoročne sostaviť účet zisku a straty a súvahu a predložiť ich Ministerstvu financií a Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu.
§7.
Výška štátnej podpory sa určuje finančným zákonom.
§ 8.
(1) Výšku pôžičiek Robotníckej sociálnej poisťovne Fondu určí vláda usnesením so zreteľom na jej finančné možnosti.
(2) Pôžičky uvedené v ods. l sa úrokujú 43/4 % a umorujú 11/4%, počítajúc v to aj manipulačné výdavky. Fond môže umorovanie kedykoľvek zrýchliť.
(3) Za pôžičky uvedené v ods. l preberá záruku štát najviac však do výšky 50 miliónov Ks,
(4) Bližšie podmienky o záruke štátu určí štatút Fondu.
(5) Po dokončení stavby domčeku a po jeho prevedení do vlastníctva robotníka vloží sa naň a to na žiadosť Fondu v prospech Robotníckej sociálnej poisťovne hypotekárne záložné právo za časť požiadavky uvedenej v ods. 3, určenú dohodou predsedu Robotníckej sociálnej poisťovne a predsedu Stavebného úradu, najvyššie však do výšky požiadavky Fondu voči robotníkovi, vzniklej prevedením domčeku do vlastníctva robotníka. Za požiadavku takto zaistenú stáva sa dlžníkom vlastník domčeku; štát ručí za anuity (úrok a úmor), ktorých výška a podmienky sa určia smluvou medzi Fondom a robotníkom zpravidla pred vystavaním domku. Anuity vyberá pre Robotnícku sociálnu poisťovňu Stavebný úrad. Nezaplatené anuity sa vymáhajú exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. na základe výmeru Stavebného úradu.
(6) Ustanovenia ods, 5 platia obdobne aj pre požiadavku Fondu vzniklú voči robotníkovi z výstavby domku podľa § 11.
(7) Pôžičky zaistené podľa ods. 3 a 5 majú sirotskú istotu.
§9.
(1) Robotník, ktorý zamýšľa postaviť rodinný domček za prispenia Fondu (§§ 10, 11 a 12), môže doň vkladať peňažné príspevky na stavbu ešte predtým, než sa o ňu alebo o podporu na ňu uchádza.
(2) Robotníkovi, ktorému vystaval Fond rodinný domček podľa § 11 alebo 12, sa srazia zaplatené príspevky s bankovými úrokami — po odpočítaní manipulačných poplatkov — z požiadavky fondu, vzniklej z vystavania domčeku. Ak robotník, ktorý si platil príspevky, žiada na stavbu len podporu od Fondu (§ 10), má okrem toho nárok na zvýšenie pravidelne poskytovanej podpory o 25%.
§ 10.
Robotníkovi, ktorý má alebo si obstará vhodný stavebný pozemok a na tomto pozemku si vystaví typizovaný rodinný domček, môže Fond poskytnúť podporu. Spôsob a podmienky udeľovania podpôr a ich výšku určí štatút Fondu.
§ 11.
(1) Robotníkovi, ktorý má síce stavebný pozemok, ktorý si ale nemôže obstarať potrebný stavebný náklad ani pri udelení podpory podľa § 10, môže vystaviť typizovaný rodinný domček na vlastný účet Fond.
(2) Domček po vystavaní podľa ods. l stáva sa hneď vlastníctvom robotníka, na ktorého pozemku bol vystavaný. Požiadavku Fondu z vystavania domku voči robotníkovi ustáli Stavebný úrad. Podmienký úrokovania a umorovania požiadavky majú sa dojednať v rámci stanov Fondu smluvou medzi Fondom a robotníkom pred započatím stavby.
§ 12.
(1) Pre robotníka, ktorý nemá stavebného pozemku, môže vystavať typizovaný rodinný domček na vlastný účet Fond na základe smluvy ujednanej v rámci štatútu Fondu, v ktorej sa majú určiť tiež podmienky prevodu domčeku do vlastníctva robotníka, ako aj podmienky jeho užívania do tohto prevodu.
(2) Robotníkovi, pre ktorého Fond domček vystavil a ktorý neplní do prevodu domku do jeho vlastníctva smluvné podmienky podľa ods. l, môže Fond odňať domček z užívania a prideliť ho inému robotníkovi na základe novej smluvy, uzavretej v rámci stanov Fondu. Robotníkovi, ktorému bolo užívanie domku odňaté, sa vrátia zaplatené príspevky (§ 9, ods. 2) a anuity — tieto bezúročné — po odpočítaní potrebných výdavkov na úpravu domu a primeranej sumy za užívanie domu. Výšku sumy, ktorá sa má robotníkovi vrátiť, určí Stavebný úrad.
§ 13.
(1) Za splátky na požiadavku Fondu voči robotníkovi vzniklú z vystavania domčeku podľa § 11 alebo 12 ručia spoločne a nerozdielne s hlavným dlžníkom jeho manželka a detí, ak sú zárobkové činné a ak bývajú s ním v spoločnej domácnosti,
(2) Na žiadosť Stavebného úradu je zamestnávateľ osôb uvedených v ods. l povinný im srážať zo mzdy splátky na požiadavku Fondu (ods. 1).
(3) Výmer Stavebného úradu o požiadavkách Fondu, neuhradených podľa ods, l alebo 2, je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. Exekúciu pre tieto požiadavky možno viest i nad mieru, určenú v § l zákona č. 314/1920 Sb. z. a n.
§ 14.
(1) Ustanovenia §§ 9, 10, 11 ,a 12, ods. l platia aj v prípade stavby družstevných domov pre robotníkov [§ 3, ods. 4, písm. a)].
(2) Ak družstvo robotníkov neplní podmienky užívania domu do prevodu vlastníctva, ustanoví preň Stavebný úrad vládneho komisára, na ktorého prechádza právomoc všetkých orgánov družstva.
§ 15.
(1) Ak pozemok vybraný pre stavbu domov [§ 3, ods. l, písm. a)] alebo typizovaných rodinných domčekov [§ 3, ods. 4, písm. b] náleží štátu, pre prejímaciu cenu a spôsob predaja sú smerodajné ustanovenia § 15 zákona č. 177/1940 Sl. z.; ak takýto pozemok náleží župe alebo obci (mestu), určí jeho prejímaciu cenu Stavebný úrad so schválením Ministerstva vnútra.
(2) Fond môže prejímaciu cenu zaplatiť v hotovosti alebo v splátkach alebo ju umorovať 5% ročne, počítajúc do toho aj úroky.
§ 16.
(1) Fond môže žiadať o vyvlastnenie stavebných pozemkov podľa zákona č. 177/1940 Sl. z., potrebných pre stavby podľa § 3, ods. 4. Ak ležia tieto pozemky mimo stavebného obvodu obce (mesta) môžu byť na základe rozhodnutia (výmeru) Stavebného úradu zamenené za pozemky ležiace v obci (meste). Podmienky zámeny určí Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí, ktoré je súčasne listinou, spôsobilou pre vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy.
(2) V prípadoch, v ktorých nežid neuplatnil právo zpätkúpy nehnuteľnosti podľa zákona č. 213/1940 Sl. z., alebo v ktorých Štátny pozemkový úrad neuplatnil právo podľa § 15 uvedeného zákona, je Fond oprávnený právo výkupu podľa uvedeného zákona uplatniť, a to do konca roku 1941.
§17.
(1) Obce nad 6.000 obyvateľov, v ktorých jedna alebo viac tovární zamestnávajú viac ako 300 robotníkov, sú povinné pre Fond na požiadanie Stavebného úradu — prípadne aj vyvlastnením podľa zákona č. 177/1940 Sl. z. — zaopatriť v roku 1941 a 1942 vhodné stavebné pozemky na stavbu typizovaných rodinných domčekov pre robotníkov.
(2) Povinnosť uvedená v ods. l nepostihuje obce finančne slabé.
(3) Robotníkovi, ktorému bol postavený domček na pozemku poskytnutom obcou podľa ods. l, sa odpočíta z požiadavky Fondu vzniklej z vystavania domku
a) 100 % hodnoty pozemku, ak má 4 nezaopatrené deti,
b) 75% hodnoty pozemku, ak má 3 nezaopatrené deti,
c) 50% hodnoty pozemku, ak má 2 nezaopatrené deti.
(4) Hodnotu pozemku podľa ods. 3 určí Stavebný úrad.
§ 18.
(1) Fond je oslobodený od kolkov a poplatkov.
(2) Od kolkov a poplatkov sú oslobodené smluvy, pozemnoknižné zápisy a iné výkony — okrem sporného pokračovania súdneho — ktoré sa vzťahujú
a) na nadobudnutie a zaistenie pozemkov a práv pre Fond,
b) na ujednanie, zaistenie, zaručenie a splatenie pôžičiek Fondu poskytnutých,
c) na ujednanie, zaistenie, zaručenie a splatenie príspevkov pre Fond a požiadavok Fondu, ako aj na ich vrátenie,
d) na výplaty podpôr z Fondu,
e) na prevody domov z Fondu na robotníkov — okrem pozemnoknižného zápisu, z ktorého treba zaplatiť poplatok vkladný,
(3) Venovania (dary) Fondu [§ 6, písm. e] sú odpočítateľnou položkou všeobecnej a zvláštnej zárobkovej dane.
(4) Fond je oslobodený od rentovej dane, a to tak od priamo platenej, ako aj srážanej dlžníkom.
§ 19.
Domy vystavané podľa tohto zákona sú oslobodené v rozsahu podľa zákonov o priamych daniach od domovej dane a prirážok k nej, ako aj od dávky z nájomného. Vlastníci domov sú povinní odovzdať v prospech Fondu poplatok Ks 10 až 20 ročne podľa štatútu Fondu.
§ 20.
(1) Domy vystavané s podporou (§ 10) alebo vystavané Fondom (§§ 11 a 12) nemôžu byť zaťažené inou hypotékou, než uvedenou v § 8 a nemôžu byť prenajaté, ani scudzené bez povolenia Stavebného úradu.
(2) Obmedzenie vlastníckeho práva podľa ods. l vloží sa na žiadosť Stavebného úradu do pozemkovej knihy,
§ 21.
(1) Prevody židovských domov, vystavaných s podporou štátu podľa zákonov o stavebnom ruchu, podliehajú 20 % poplatku z kúpnej ceny v prospech Fondu na ťarchu Žida, poťažne židovského sdruženia.
(2) Poplatok podľa ods. l vyrubuje Stavebný úrad.
(3) Výmer Stavebného úradu (ods. 2) je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n.
Diel tretí. Ustanovenia prechodné a záverečné.
§ 22.
Administratívne-technické stavebné práce môže na požiadanie Stavebného úradu celkom alebo čiastočne previesť Ministerstvo dopravy a verejných prác alebo jemu podriadené úrady (orgány).
§ 23.
Pôsobnosť Ministerstva vnútra: a) v obore priamej i nepriamej podpory stavebného ruchu a bytovej starostlivosti podľa zákonov a iných právnych predpisov o tom vydaných,
b) podľa § 5, ods. l zákona č. 177/1940 Sl. z.
prechádza na Stavebný úrad (§ l, ods. 1).
§ 24.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1940; vykoná ho predseda vlády so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Jedným z najdôležitejších činiteľov rázu sociálneho je aj podporovanie stavebného ruchu a starostlivosť o bytovú úroveň obyvateľstva. Stavebný ruch znamená účinné podporovanie obytných stavieb a súkromného stavebného podnikania zo strany štátu. Za tým účelom boly vydávané za trvania Česko-slovenskej republiky početné zákony o stavebnom ruchu. Ďalekosiahlych finančných výhod, ktoré zákony o stavebnom ruchu poskytovaly, bolo Slovensko účastné len sumou asi 10 % z celkovej sumy. Ale aj tejto podpory využili predovšetkým verejní a súkromní zamestnanci a iné osoby českej národnosti, pridelení služobne na Slovensko po roku 1918. Náš ľud, hlavne vidiecky, mohol využiť týchto výhod len v nepatrnej miere. Z postavených objektov bola väčšina postavená v mestách, zatiaľ čo slovenská dedina vo svojej bytovej kultúre zostala skoro na pôvodnej svojej úrovni. Zákony o stavebnom ruchu na Slovensku minulý sa teda svojho účelu.
Úlohou slovenskej vlády je preto postarať sa o dostatok lacných a zdravých bytov, aby boly odstránené človeka nedôstojné kolónie a nevyhovujúce byty po stránke zdravotnej. Je nesporné, že súkromné stavebné podnikanie nemôže v plnej miere uspokojiť bytovú pohrebu najširších vrstiev, Preto štát účinným podporovaním stavebného ruchu podľa určeného plánu má pre svojich občanov zabezpečiť dôstojné bývanie.
Za bývalej Československej republiky mal stavebný ruch predovšetkým zmierniť nezamestnanosť. Teraz však ide o stránku sociálnu. Tým sa vysvetluje, že doterajšie stavebné akcie neodstránily bytovú núdzu najširších a najchudobnejších vrstiev. Keďže akcia bola prevádzaná nesústavne a bez plánu, úroveň projektov a
ich prevedenie a v dôsledku toho aj hodnota týchto bytov je menejcenná v porovnaní s podobnými akciami zahraničnými.
Zákon o stavebnom ruchu č. 65/1936 Sb. z. a n. sveril bytovú starostlivosť o chudobné rodiny obciam. Iniciatíva obcí však nestačila rozriešiť obťažný problém ubytovania chudobných rodín.
Stále zostáva nevyriešená otázka bývania stredných vrstiev. V najkratšej dobe bude učinené opatrenie za účelom zjednania nápravy aj v tejto veci.
Treba zdôrazniť, že zdravé byty sú preventívnou sociálnou starostlivosťou, ktorá tvorí lepší a zdravší národ. Dobrým bývaním budú ušetrené peniaze na stavby sanatorií, nemocníc, ústavov pre mrzáčkov a pod., teda ústavov bezprostrednej sociálnej starostlivosti, ktorých by nebolo toľko treba, keby národ dobre a zdravo býval. Lepšie bývanie pozdvihne potom aj životnú úroveň obyvateľstva. Najmä robotnícke obyvateľstvo býva v bytoch malých a preplnených. Často má robotnícka rodina s početnými deťmi len jednu izbu, v ktorej sa varí, pere, spí a prevádza domáca práca. Byty sú často v pivniciach, bývajú vlhké, nemajú slnka a vôbec málo svetla, s čím súvisí rozšírenie sociálnych chorôb medzi robotníctvom.
Predkladaná osnova zákona je prvým krokom k sociálnej reorganizácii štátu v duchu zásad národne-socialistických za účelom pozdvihnutia sociálnej úrovne najslabších vrstiev národa. Preto sa prikročuje k akcii vybudovania zdravých a hygienických domkov pre robotníkov, ktorí doteraz bývajú ľudí nedôstojným spôsobom a často v hromadných publikáciach, čo dáva podnet k šíreniu komunistických zásad.
Vláda vedená snahou uskutočniť program, oznámený pánom predsedom vlády,
najmä pokiaľ ide o urýchlenú výstavbu prvých 1000 rodinných robotníckych domkov, rozhodla sa predložiť Snemu návrh zákona o zriadení Stavebného úradu a Fonde pre stavbu týchto domkov. Aby tento úrad mohol nehatene s najväčším urýchlením pokračovať v plánovitej výstavbe projektovaných objektov, dáva sa splnomocnenie vo všetkých veciach predsedovi vlády, ktorému je tento úrad priamo podriadený.
Na odôvodnenie jednotlivých paragrafov sa uvádza toto:
K§ 1.
Ods. l ustanovuje Stavebný úrad a určuje rámcovým spôsobom jeho úlohy. Ods. 2 a 3 obsahujú organizáciu Stavebného úradu. Je organizovaný na princípe monokratickom. Ods. 4 splnomocňuje vládu vydať organizačný štatút a určiť systemizáciu služobných miest pre Stavebný úrad.
K § 2.
Toto ustanovenia bolo potrebné so zreteľom na citeľný nedostatok technických síl; preto v prípade potreby sú povinné verejnoprávne a súkromnoprávne korporácie a ustanovizne uvoľňovať svojich zamestnancov pre Stavebný úrad. Uvoľnením nesmú utrpieť ani záujmy zamestnancov ani zamestnávateľov. Povinnosť uvoľňovať zamestnancov podľa tohto paragrafu nevzťahuje sa na štátne úradu a podniky, lebo tu platí špeciálna norma (nariadenie s mocou zákona č. 312/1940 Sl. z.), ktorej platnosť zamýšľa vláda predĺžiť.
K §3.
Odsekom l sa, zriaďuje Fond pre stavbu rodinných robotníckych domkov, ktorému sa priznáva povaha právnickej osoby. Deje sa tak za účelom sústredenia finančných prostriedkov, potrebných pre uskutočnenie označeného programu. Prostriedkov Fondu možno použiť len na stavbu a podporovanie stavieb vrstiev sociálne najslabších, ktoré taxatívne vypočítava ods. 4 pod písm. a) až e). Pod písm. c) ide o stavby pre rekreačné a hygienické zariadenia.
K § 4.
Obsahuje ustanovenia o správe Fondu. Spravuje ho predseda Stavebného úradu a zastupuje ho tiež navonok pred úradmi a
súdmi. Pri správe je mu nápomocný 6-členný poradný sbor, ktorého funkcia je poradná a čestná.
K § 5.
Vypočítava prostriedky Fondu; výpočet je demonštratívny.
K § 6.
Zabezpečuje dozor nad hospodárením Fondu,
K §7.
Výška štátnej podpory sa určuje v rámci štátneho rozpočtu.
K § 8.
Výšku pôžičiek Robotníckej sociálnej poisťovne určí vláda usnesením so zreteľom na jej finančné možnosti. Za pôžičky preberá záruku štát do úhrnnej výšky 50 miliónov Ks. Po dokončení stavby domčeku a po jeho prevedení do vlastníctva robotníka vloží sa naň hypotekárne záložné právo na časť požiadavky, najvyššie však do výšky požiadavky Fondu voči robotníkovi. Za požiadavku takto zaistenú záruka štátu sa snižuje, lebo ručí len za úrok a úmor.
K § 9.
Toto ustanovenie umožňuje robotníkovi, ktorý si zamýšľa postaviť rodinný domček za akéhokoľvek prispenia Fondu, ukladať si doň peňažné príspevky ešte pred tým, než sa o stavbu alebo o podporu na ňu bude uchádzať.
K §10.
Fond môže poskytnúť podporu robotníkovi, ktorý na stavebný pozemok a chce na ňom vystavať rodinný domček podľa typu, ktorý určí Stavebný úrad.
K § 11.
Podľa ods. l postaví Fond typizovaný rodinný domček robotníkovi, ktorý má síce stavebný pozemok, ale si nemôže zadovážiť potrebný stavebný náklad ani za prispenia Fondu. Postavený domček stáva sa vlastníctvom robotníka. Požiadavku Fondu z vystavania domku ustáli Stavebný úrad.
K § 12.
Normuje prípady, kedy Fond stavia typizované rodinné domčeky na vlastný účet a na vlastnom pozemku.
K § 13.
Obsahuje ustanovenia o zaistení požiadaviek Fondu.
K § 14.
Obsahuje ustanovenia o družstevných obytných domoch pre robotníkov.
K §§ 15 a 16.
Umožňuje zadováženie stavebných pozemkov pre stavbu domov alebo typizovaných rodinných domčekov. Ak stavebné pozemky vlastní štát, určí prejímaciu cenu predseda Stavebného úradu so schválením Ministerstva vnútra. Ak ide o pozemky iné, môže Fond žiadať o ich vyvlastnenie podľa zákona č, 177/1940 Sl. z.
K §17.
Ukladá obciam nad 6000 obyvateľov, v ktorých sú továrenské podniky s počtom robotníkov presahujúcim číslo 300, povinnosť zaopatriť pre nich vhodné stavebné pozemky. Ods. 3 poskytuje výhody robotníckym rodinám, ktorých výška je odstupňovaná podľa počtu detí.
K § 18.
Obsahuje finančné úľavy pre Fond, čím nepriamo zvyšuje jeho finančné prostriedky pre stavebné ciele.
K §19.
Nepriamo podporuje stavebný ruch vo forme úľav daňových, dávkových a poplatkových. Má za účel odstraňovať alebo
zmierňovať prekážky, ktoré sa stavajú do cesty stavebnému podnikaniu bytovému, a pôsobí tak nepriamo k zlacneniu stavebného nákladu.
K § 20.
Má za účel zaistiť bonitu požiadaviek, vzniklých Fondu z vystavania domčekov za jeho prispenia.
K § 21.
Má aspoň čiastočne vrátiť štátu vo forme poplatku podporu Žid, ktorý vystaval dom za prispenia štátu podľa doteraz platných zákonov o stavebnom ruchu.
K §22.
Toto ustanovenie bolo vložené z dôvodu hospodárnosti.
K § 23.
Ustanovenia zákonov o stavebnom ruchu, ktoré umožňovaly stavbu domov so štátnou podporou, prevádzalo príslušné oddelenie Ministerstva vnútra. Toto oddelenie neprevádzal vo svojej réžii žiadne stavby, ale obstarávalo výlučne len potrebnú administratívnu a účtovnú službu, súvisiacu s poskytovaním štátnych záruk, poťažne príspevkov na stavbu domov. Preto bolo treba poslušné oddelenie Ministerstva vnútra pričleniť k Stavebnému úradu, aby otázky súvisiace so stavebným ruchom boly sústredené v jednom úrade.
Prevedenie zákona nevyžiada si väčších výdavkov, než navrhuje vláda zabezpečiť pre tieto ciele v predloženom štátnom rozpočte.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh zákona bol prikázaný výboru ústavno-právnemu a sociálnemu a zdravotnému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.