Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie,
288. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd
(tlač 278).
Ústavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona súčasne s výborom národohospodárskym dňa 16. decembra 1940.
Daň z limonád, minerálnych a sódových vôd bola zavedená v bývalej republike zákonom č. 533/1919 Sb. z. a n, spolu so všeobecnou daňou nápojovou. Tento zákon bol potom novelizovaný zákonom č. 677/1920 Sb. z. a n. V roku 1937 bol vydaný pod č. 248/1937 Sb. z. a n. samostatný zákon o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd.
Návrh nového zákona zásadne preberá ustanovenia posledne citovaného zákona. Dbalo sa pritom o to, aby sa doterajšie predpisy prispôsobily potrebám slovenskej finančnej správy a vzaly do ohľadu aj záujmy daňovníkov. Po stránke obsahovej nový zákon proti doterajšiemu stavu žiadne podstatnejšie novoty nezavádza a neznamená ani väčšie zaťaženie daňovníkov, ako boli zaťažení doteraz.
Ináč ústavno-právny výbor k jednotlivým paragrafom poznamenáva toto:
K §§ l až 8.
V týchto paragrafoch výbor previedol len štylárne a legislatívne-technické zmeny.
K §9.
Ods. 4 tohto paragrafu sa vynechal ako nepraktický. Ostatné odseky sa následkom toho prečíslovaly.
K §§ 10 až 12.
Aj v týchto paragrafoch sa previedly len potrebné zmeny po stránke štylárnej.
K § 13,
Ods. 6 tohto paragrafu sa vynechal preto, aby nebola narušená všeobecná zásada, že odvolacia inštancia nemôže vyrubiť vyššiu daň, než prvá stolica. Nemožno predsa ponechať také ustanovenie v zákone, ktoré má slúžiť na odstrašenie poplatníka, aby nepodával odvolanie aj vtedy, keď sú pre to dôvody. Finančná
správa má možnosť previesť revíziu v každom podniku aj po právoplatnom vyrubení dane a keď zistí, že poplatník ukrátil štát, zaviesť proti nemu trestné dôchodkové pokračovanie. Týmto všeobecným ustanovením je záujem fiškálny dostatočne chránený.
Ostatné odseky sa prečíslovaly.
K odseku 6 (bývalému ods. 7) výbor navrhuje rezolúciu, ktorá nasleduje za výborovými zprávami, Mnoho existencií bolo zničené jedine preto, že odvolanie v daňových a poplatkových veciach nemalo odkladného účinku pri platení a vymáhaní. V mnohých prípadoch odvolaniam bolo vyhovené až vtedy, keď finančná správa pre nezaplatenie právoplatne ešte nevyrubených daní a poplatkov majetok poplatníka už dávno na dražbe predala, čo znamenalo obyčajne zničenie existencie.
K §§ 14 až 16.
V týchto -paragrafoch výbor previedol len formálnu úpravu.
K § 17.
Výbor ustanovenie tohto paragrafu vynechal, lebo túto zrušovaciu klauzulu obsahoval už § 17 zákona č. 248/1937 Sb. z. a n. Následkom toho sa ostatný paragraf prečísloval.
Na základe týchto dôvodov Ústavno-právny výbor osnovu v upravenom znení spolu s rezolúciou Snemu na prijatie odporúča.
V Bratislave 16. decembra 1940.
Dr. Karol Mederly v. r"
predseda.
Dr. Matej Huťka v. r.,
zpravodajca.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Národohospodársky výbor prejednal vládny návrh zákona o daní z limonád, minerálnych a sódových vôd na zasadnutí dňa 16. decembra 1940.
Vládny návrh shoduje sa v podstate s ustanoveniami zákona č. 248/1937 Sb. z. a n. Vynechávajú sa iba tie ustanovenia, ktoré výslovne platily pre územie Čiech, Moravy a Sliezska.
Zákon č. 248/1937 Sb. z. a n. za tri roky jeho platnosti sa plne vžil. Námietky dorábateľov a konzumentov proti jeho ustanoveniam dokázaly sa neopodstatnené. Preto národohospodársky výbor zaujal k jeho predĺženiu kladné stanovisko. Uzákonením vládneho návrhu nebude zaťažená ani výroba, ani konzum novými poplatkami; štátna pokladnica nepríde o bezpečný zdroj svojich príjmov.
Národohospodársky výbor preto navrhuje Snemu, aby vládny návrh zákona o daní z limonád, minerálnych a sódových vôd uzákonil v tom znení, v akom sa na ňom usniesly výbory Ústavno-právny a národohospodársky. Výbor odporúča prijať aj pripojenú rezolúciu,
V Bratislave 16, decembra 1940.
Rudolf Čavojský v, r.,
podpredseda,
Ján. Petrovič v. r., zpravodajca.
Rezolúcia.
Vláda sa žiada, aby pri vyrubovaní verejných dávok jednotne a kladne vyriešila otázku odkladného účinku odvolania čo do platenia a vymáhania týchto dávok.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Predmet dane.
§ 1.
(1) Predmetom dane sú:
a) limonády,
b) minerálne vody,
c) sódové vody.
(2) Limonádami sú nápoje zpravidla označované podľa určitého druhu plodov a pripravené smiešaním ovocného syrupu s vodou alebo surovej ovocnej šťavy s vodou a cukrom. Limonádami sú aj limonády umelé, pripravené z umelých syrupov alebo z cukorných roztokov s prísadou trestí, organických kyselín, farbiva a pod., ako aj šumivé limonády, nasýtené za tlaku kyselinou uhličitou. Za limonády sa považujú aj výrobky z ovocných štiav zriedených viac ako do 2/3 a ich umelé náhražky.
(3) Minerálne vody prírodné i umelé sú vody, ktoré obyčajne obsahujú väčšie množstvo rozpustených solí a plynov ako obyčajná voda a ktoré sa zpravidla vyznačujú zvláštnou chuťou, vôňou, po prípade i farbou a mávajú liečivé účinky,
(4) Sódové vody sú vody umelé, nasýtené za tlaku kyselinou uhličitou bez prísady alebo s takou prísadou, ktorá z nich nečiní limonády alebo minerálne vody.
Sadzba dane.
§ 2. Daň činí z jedného litra:
a) limonád.......32 haliere,
b) minerálnych vôd .... 28 halierov,
c) sódových vôd.....28 halierov.
Povinnosť a splatnosť dane.
§ 3. (1) Daň je povinný platiť:
a) kto nápoje tejto daní podrobené po živnostenský vyrába na ďalší predaj a odbyt,
b) kto ich vyrába pre vlastnú spotrebu,
c) poplatník colnej požiadavky pri dovoze.
(2) Pri prírodných minerálnych vodách považuje sa za výrobu plnenie do fliaš alebo iných nádob, v ktorých sa tieto minerálne vody dávajú do obchodu.
(3) Daň je splatná v prípade ods. l, písm. a) pred vypravením nápojov z výrobného podniku, v prípade ods. l, písm. b) pred použitím k vlastnej spotrebe a v prípade ods. l, písm. c) pri vzniku platobnej povinnosti.
Paušalovanie dane.
§ 4.
Minister financií sa splnomocňuje, aby pod podmienkami, ktoré určí vláda nariadením, povolil paušalovanie dane z nápojov, podliehajúcich dani podľa tohto zákona.
Ohlasovanie poplatných úkonov a spôsob platenia dane.
§ 5.
Ohlasovanie poplatných úkonov a spôsob platenia dane určí vláda nariadením.
Zásielky limonád, minerálnych a sódových vôd z iných podnikov alebo vrátené.
§ 6.
Nápoje, dopravené do výrobného podniku z iného takéhoto podniku, alebo do výrobného podniku vrátené, nepodliehajú opätovnému zdaneniu, ak body už zdanené a pod podmienkami, ktoré určí vláda nariadením.
Oslobodenie od dane.
§ 7.
(1) Kto neprevodzuje obchod nápojmi tejto dani podrobenými a vyrába ich výlučne pre spotrebu vo vlastnej domácnosti len v takom rozsahu, že dočasná úhrnna ich zásoba nepresahuje 20 litrov, je oslobodený od platenia dane z tejto výroby.
(2) Minerálne vody, ktoré vyrábateľ dáva v kúpeľnom mieste svojim hosťom v otvorených nádobách zadarmo alebo za režijný príspevok, taktiež minerálne vody, ktoré vyrábateľ dáva zadarmo na liečebné alebo vedecké ciele alebo svojim za- , mestnancom pre ich vlastnú spotrebu, sú oslobodené od dane pod podmienkami, ktoré určí vláda nariadením.
(3) Nápoje vyvážané priamo z výrobného podniku do cudziny nepodliehajú dani pri zachovaní podmienok určených vládnym nariadením.
Premlčanie a vymáhanie dane.
§ 8.
(1) O premlčaní a vymáhaní dane podľa tohto zákona platia predpisy o premlčaní a vymáhaní priamych daní.
(2) Pri dovoze platia obdobne ustanovenia §§ 102 a 104 colného zákona.
Úradný dozor.
§ 9.
(1) Kto po živnostenský vyrába nápoje podľa tohto zákona dani podrobené, je povinný ohlásiť príslušnému dôchodkovému kontrolnému úradu písomne dvojmo tento podnik s vyznačením výrobných, skladných a predajných miestností, ako aj každú neskoršiu podstatnú zmenu týchto skutočností. O výrobe (príjme) a odbyte (vydaní) je vyrábateľ povinný viesť zápisy.
(2) Ustanovenia ods. l platia i pre vyrábateľov pre vlastnú, dani podliehajúcu spotrebu (§ 7, ods. 1) alebo pre akýkoľvek iný odbyt.
(3) Vyrábatelia, uvedení v ods. l, sú povinní podnik zvonku zreteľne označiť,
(4) Odberateľ nápojov z výrobného podniku je povinný žiadať od vyrábateľa a tento je povinný odberateľovi vydať potvrdenku o tom, že odobrané nápoje sú zdanené. Ak odberateľ takúto potvrdenku nedostane, je to povinný ohlásiť bez meškania príslušnému dôchodkovému kontrolnemu úradu.
(5) Podrobnosti určí vláda nariadením.
§ 10.
(1) Kto vyrába alebo predáva nápoje podľa tohto zákona dani podrobené, podlieha úradnému dozoru.
(2) Orgány, poverené dozorom podľa ods. l, sú oprávnené kedykoľvek vstúpiť do podniku a priestorov s ním spojených, tam sa zdržiavať podľa potreby, sledovať postup výroby, zisťovať zásoby surovín a nápojov podľa tohto zákona dani podrobených, žiadať od podnikateľa alebo jeho zástupcu vysvetlivky potrebné na kontrolovanie tejto dane, nahliadať do predpísaných zápisov, účtov, cenníkov, dopravných listín a iných dokladov, nakoľko tieto pomôcky môžu slúžiť ako doklady na kontrolovanie tejto dane, činiť z nich výpisy, po prípade ich na potvrdenku odobrať a po úradnom upotrebení vrátiť; sú však povinní zachovávať o zistených okolnostiach najprísnejšie tajomstvo.
(3) Osoby uvedené v ods. l sú povinné samy alebo svojimi zamestnancami poskytnúť orgánom povereným dozorom potrebnú pomoc pri úradnom výkone podlá ods. 2 a na svoje útraty obstarať i potrebné pomôcky.
(4) Ustanovenia ods. l až 3 platia i pre tých, ktorí vyrábajú nápoje pre vlastnú spotrebu vo väčšom ako v § 7, ods. l určenom rozsahu alebo k akémukoľvek inému odbytu.
(5) Ak je odôvodnená obava, že ustanovenia ods. l až 4 nepostačujú na zaistenie dane, je finančný úrad I. inštancie oprávnený dať vyrábateľov nápojov pod zostrený úradný dozor, ktorý záleží v tom, že sa vyrábateľovi nariadi ohlásil množstvo a spôsob uloženia vyrobených nápojov, ako aj hlásiť vopred každé ich vypravenie z výrobného podniku a viest podrobné zápisy o ich výrobe, prijatí a vydaní. Okrem toho môže finančný úrad žiadať složenie istoty za daň.
(6) Finančný úrad I. inštancie môže, ak to uzná za vhodné, zariadiť vo výrobnom
podniku stály úradný dozor. V tomto prípade vyrábateľ je povinný zaistiť vo výrobnom podniku primeranú miestnosť s potrebným zariadením ako úradovňu pre orgány, poverené stálym dozorom, a postarať sa o osvetľovanie a vykurovanie tejto miestnosti. Náhrada za osvetľovanie a vykurovanie určí sa dohovorom medzi finančnou správou a výrábateľom. Osobné výdavky s týmto dozorom spojené uhradí finančná správa. Ak bol vyrábateľ pre skrátenie alebo zatajenie dane potrestaný, môže finančný úrad I. inštancie nariadiť stály úradný dozor na jeho útraty.
Poskytovanie pomoci.
§ ll.
(1) Štátne a iné verejné úrady alebo orgány sú povinné v medziach svojej pôsobnosti, pokiaľ tomu nebránia osobitné právne predpisy, poskytovať pomoc pri vykonávaní tohto zákona.
(2) Dopravné podniky sú povinné podávať na dožiadanie miestne príslušného finančného úradu I, inštancie tomuto úradu výkazy o zásielkach nápojov tejto dani podrobených, ktoré k doprave prijaly a dovoliť orgánom povereným vykonávať tento zákon, aby v úradných hodinách mohly nazrieť do dopravných záznamov o zásielkach nápojov k doprave prijatých; pritom treba dbať, aby nebola zdržiavaná preprava.
Príslušnosť finančných úradov.
§ 12.
(1) Vecne príslušným finančným úradom I. inštancie pre daň podľa tohto zákona je okresné finančné riaditeľstvo. Pri dovoze je vecne príslušný colný úrad,
(2) Pre určenie miestnej príslušnosti finančných úradov I. inštancie je rozhodné miesto výroby. Pri dovoze je miestne príslušný ten colný úrad, ktorý nápoje podrobené tejto dani prejednáva pre voľný obeh.
Opravné prostriedky.
§ 13.
(1) Rozhodnutia a opatrenia vo veciach tejto dane vydávajú úrady označené v § 12.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu a opatreniu treba podať do 30 dní písomne na úrade, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal.
(3) Odvolacia lehota počína dňom nasledujúcim po dni doručenia.
(4) Rozhodnutie a opatrenie vo veciach dane musí obsahovať označenie úradu, na. ktorom, a času, v ktorom možno podať opravný prostriedok.
(5) O odvolaní rozhoduje s konečnou platnosťou finančný úrad- II. inštancie.
(6) Odvolanie nemá odkladný účinok čo do platenia a vymáhania dane.
(7) Odvolanie podané na nepríslušnom mieste vrátil sa strane s patričným poučením. Odvolanie podané oneskorene odmietne finančný úrad I. inštancie; proti tomuto odmietnutiu možno sa odvolať k finančnému úradu II. inštancie.
(8) Odvolacia lehota (ods. 2) je zachovaná, ak odvolanie bolo v nej podané na poštu k doprave úradu, na ktorom má byť odvolanie podané.
(9) Ak posledný deň lehoty pripadne na nedeľu, Matom uznaný sviatok, pamätný deň alebo na všeobecný sviatok štátu, v ktorom strana býva, treba pokladať najbližší pracovný deň za posledný deň lehoty.
(10) O opravných prostriedkoch pri dovoze platia ustanovenia §§ 110 a 112 colného zákona.
Trestné ustanovenia.
§ 14.
(1) Skrátenie alebo zatajenie dane podľa tohto zákona alebo pokus oň tresce sa ako ťažký dôchodkový priestupok štvor- až osemnásobkom skrátenej alebo nebezpečenstvu skrátenia vystavenej dane.
(2) Ak nemožno výšku skrátenej alebo nebezpečenstvu skrátenia vystavenej dane ani zistiť, ani odhadnúť, treba vymerať
peňažný trest do Ks 100.000 podľa okolností prípadu.
(3) Iné činy alebo opomenutia proti ustanoveniam tohto zákona alebo nariadení podľa neho vydaných trescú finančné úrady I. inštancie, ktoré spravujú nepriame dane, ako prostý dôchodkový priestupok peňažným trestom od Ks 10 do Ks 15.000. O odvolaniach proti rozhodnutiam finančných úradov I. inštancie rozhodujú s konečnou platnosťou finančné úrady II. inštancie.
(4) Ak je uložený peňažný trest nevymožiteľný, má sa premeniť na náhradný trest väzenia (zatvorenia) od jedného dňa do jedného roka. Pri vymeraní náhradného trestu sa má uložiť jeden deň väzenia (zatvorenia) za Ks 100 až 300 podľa miery zavinenia a podľa zárobkových, majetkových a iných osobných pomerov vinníka.
(5) Trestnosť priestupkov sa premlčuje po troch rokoch, počínajúc dňom, ktorého priestupok bol spáchaný.
(6) Inak platí o stíhaní a trestaní priestupkov podľa tohto zákona a nariadení podľa neho vydaných tridsiatkový poriadok s inštrukciou k nemu z roku 1842 a hlava IX. zák. čl. XI/1909 s doplnkami a nariadeniami k nim vydanými,
Prepadnutie.
§ 15.
(1) Nápoje tejto dani podrobené, ktoré sú uložené inde než v miestnostiach ohlásených podľa § 9, alebo ktorých zdanenie sa riadne nepreukáže, môže u osôb uvedených v § 9 vyhlásiť finančný úrad (§ 12) za prepadnuté, bez ohľadu na to, komu patria a či sa proti určitej osobe zavedie dôchodkové trestné pokračovanie alebo nie.
(2) Orgány poverené úradným dozorom sú v tomto prípade oprávnené postarať sa na útraty patričných osôb o bezpečné uschovanie týchto nápojov až do rozhodnutia príslušného finančného úradu.
§ 16.
Daň podľa tohto zákona nie je podkladom pre vymeriavanie a vyberanie akýchkoľvek prirážok.
§ 17.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1941; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.