Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
296. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o finančnom zabezpečení vodohospodárskych stavieb štátnych alebo štátom podporovaných a o úhrade štátnych výdavkov s tým spojených (tlač 273).
Navrhovanou osnovou zákona sleduje sa dobrá snaha, aby naša dosť okyptená slovenská zem sa čím viac rozmnožila tým, že vodnými stavbami ochránime ju pred veľkými vodnými škodami, účelnými a plánovitými stavbami vysušíme a zúrodníme zamokrené, neužitočné alebo len málo užitočné plochy a účelnými vodnými dielami zachytíme veľkú energiu vody. Pomocou týchto stavieb môžeme niekoľkonásobne zvýšiť výnos pôdy na veľkých plochách zamokrených, alebo veľkým vodným škodám vystavených, čím veľmi podstatne zvýšime národný dôchodok, z ktorého štátu — ako najväčšiemu investorovi týchto stavieb — nevráti sa len investovaný kapitál, ale aj úrok v podobe stálych daňových príjmov. Odborníci dokazujú, že štátna podpora, udelená na melioračné práce, vracia sa štátu zpäť z vyšších dôchodkov a obratov záujemcov už v piatich rokoch.
Národohospodársky výbor — majúc na zreteli vysokú rentabilnosť, týchto podnikaní — v snahe umožniť rýchle, účelné a plánovité prevedenie prác, zmenil pôvodnú osnovu tak, aby sa tento veľký cieľ aj dosiahol. V § 3 napríklad rozšíril kompetenciu ministra hospodárstva pri udelení jednorázovej podpory na stavby so schváleným rozpočtom, lebo zvýšil sumy s 250.000 poťažne 500.000 na 400.000, poťažne 800.000 Ks.
Paragraf 5 pozmenil v tom smysle, že štát podniká stavby nie vtedy, keď župa uhradí najmenej 15%, iní záujemci 100%, poťažne 5% nákladov, ale vtedy, keď uzná, že podnikanie toto je pre verejný záujem účelné a preto môže predpísať župe k náhrade do 15%, iným záujemcom do 10%, poťažne do 5% celkového nákladu na stavbu.
Pravú náplň dal tejto osnove národohospodársky výbor ustanoveniami, na ktoré pôvodná osnova vôbec nepamätala a ktoré shrnul v novom § 17. Tento paragraf vzťahuje sa hlavne len na stavby štátom podporované a odchyľuje sa od predchádzajúcich ustanovení tým, že štát môže z úradnej moci uskutočniť vodné stavby, ktoré zlepšujú, alebo umožňujú výnos poľnohospodárskej pôdy. Stavby tieto sa budú uskutočňovať 100% nákladom štátnym, ale príspevky záujemcov vo výške
podľa § 9 štát predpíše k úhrade záujemcom vo viacročných splátkach a budú ich vyberať spoločne s ostatnými daniami daňové úrady.
K tomuto spôsobu uskutočňovania stavieb bolo treba siahnuť, keďže v mnohých krajoch konzervatívnosť jednotlivých záujemcov je vstave roky a roky prekážať dobrej snahe. Takéto stavby zahrňujú široké záujmové oblasti a sú vysoko rentabilné pre záujemcov. Toto je najlepší spôsob, ako tieto stavby urýchliť, lebo ináč by sa vôbec nedaly plánovité a účelne budovať.
Druhý diel osnovy upravuje otázku úhrady štátnych výdavkov. Národohospodársky výbor mnohé ustanovenia pôvodnej vládnej osnovy nemohol si osvojiť. Zásadne sa stavia proti tomu, aby sa tvoril z rozličných úhradových zdrojov akýsi fond pre spomínané stavby. Úhrada schválených stavieb sa má zabezpečiť podľa § 2 osnovy v štátnom rozpočte. Usporí sa tým veľa námahy a veľa neproduktívnej práce. Upustili sme od 25%-nej prirážky k pozemkovej dani, lebo roľníctvo na tento čas pre nerentabilnosť poľnohospodárskeho podnikania .nesnesie nové zaťaženie a štát si vyjde na svoj účet i tak z príspevkov a vyšších dôchodkov priamych záujemcov. Niektoré z navrhovaných dávok (dávka z práva užívať vodnú energiu, dávka z vodného a stočného, dávka z práva odvádzať znečistené vody a dávka z práva užívať vodu na priemyselné účely) boly z osnovy vypustené, lebo náklad, spojený s predpisovaním a vyberaním týchto dávok, by pohltil skoro celý výnos dávky. Ponechala sa len dávka z mimoriadneho prírastku hodnoty.
Národohospodársky výbor navrhuje túto osnovu prijať v tom znení, ako sa snemovému plénu predkladá,
V Bratislave 14. januára 1941.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Štefan Beniak v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Rozpočtový výbor rokoval o osnove súčasne s výborom národohospodárskym.
Oba výbory sa shodly na tom, že spôsob fondového hospodárenia nevyhovuje. Fond pre vodohospodárske meliorácie, zriadený zákonom č. 49/1931 Sb. z. a n., je už zrušený, preto prakticky stratily cenu aj ustanovenia uvedeného zákona. Výbory vylúčily z osnovy všetky náznaky fondového hospodárenia, čo je zrejmé najmä z § 2, ktorý výslovne ustanovuje, že úhradu výdavkov treba zaistiť v rámci štátneho rozpočtu. Tomu primerane boly aj ostatné ustanovenia osnovy pozmenené.
V záujme urýchleného uskutočňovania vodných prác boly zmenené ustanovenia § 5. Štát bude môcť priamo predpísať záujemníkom k úhrade časť stavebných nákladov, kým podľa doterajšej praxe skoro všetky stavby štátne boly závislé na vôli záujemníkov. Podobný cieľ sledujú aj výbormi vsunuté ustanovenia nového § 17 o prácach, ktoré sa môžu vykonať na náklad záujemníkov z úradnej moci.
Vládny návrh pomýšľal okrem prirážky k pozemkovej dani zaviesť aj rozličné
nové dávky. Od zavedenia prirážky k pozemkovej dani sa upustilo so zreteľom na
tendenciu nezvyšovať dane, vyslovenú pánom ministrom financií pri prerokovaní
štátneho rozpočtu na rok 1941, Navrhované nové dávky znamenajú také malé vý-
nosy, že sa nepokladajú za účelné. Skoro celý ich výnos by bol potrebný na administráciu, spojenú s vyrubovaním a vymáhaním, takže by boly len ťarchou pre daňové subjekty, beztak veľmi zaťažené.
Ponechala sa len jednorázová dávka z mimoriadneho prírastku hodnoty na nehnuteľnostiach a dielach umožneného uskutočnenými vodnými stavbami. Táto je odôvodnená, keď prírastok hodnoty nehnuteľnosti alebo diela v dôsledku vykonaných prác je vyšší než 40% pôvodnej ceny alebo úžitkovej hodnoty. Dávka sa preto vypočítava tak, že prírastok hodnoty určí sa v percentoch, od týchto sa odpočíta číslica 40 (t. j. tá percentuálna časť prírastku, ktorá nepodlieha dávke), aby sme dostali takzvaný smerný základ. Ak smerný základ je najviac 20, činí dávka 10% mimoriadneho prírastku hodnoty a postupne pri smernom základe do 50, 100, 200, 500 a vyše 500 činí dávka 20, 30, 40, 50 a 60% mimoriadneho prírastky hodnoty.
Ako tiež odôvodnená bola ponechaná v osnove aj prirážka k dávke za úradné výkony vo veciach vodoprávnych.
Rozpočtový výbor uznáva za veľmi potrebné, aby sa čím skôr uskutočnila sústavná regulácia slovenských riek a plánovitá meliorácia poľnohospodárskej pôdy, lebo investície na tieto práce vynaložené vrátia sa štátu v podobe daní vo veľmi krátkej lehote, keďže sú to investície nadmieru rentabilné. Preto odporúča Snemu prijať osnovu v tom znení, ako ju oba výbory predkladajú.
V Bratislave 14. januára 1941.
Ján Líška v. r., Vojtech Hosárek v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa--------------.......— 1941
o finančnom zabezpečení niektorých vodných stavieb štátnych alebo štátom
podporovaných.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
Finančné zabezpečenie
s t a v i e b.
§ 1. Znaky vodných stavieb.
(1) Štát uskutočňuje alebo podporuje v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva všeobecne osožné vodné stavby (v ďalšom texte "stavby" alebo "práce"), ktoré
a) chránia nehnuteľnosti,
b) zlepšujú alebo umožňujú výnos poľnohospodárskej pôdy,
c) umožňujú využiť vodstvo hospodársky,
d) zásobujú obce alebo ich časti vodou, umožňujú ich stokovanie a zabezpečujú iné zdravotne-technické potreby,
e) zvyšujú alebo chránia čistotu vodstva.
(2) Na poskytnutie podpory nikto nemá právny nárok.
§ 2. Rozpočtový úver.
V štátnom rozpočte sa zaistí úhrada výdavkov
a) na stavby štátne a štátom udržované,
b) na plnenie záväzkov z povolených príspevkov na stavby podporované,
c) na poskytovanie nových príspevkov, povolených v rozpočtovom roku na stavby podporované,
d) na plnenie záväzkov z pôžičiek štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie, zriadeného zákonom č. 49/1931 Sb. z. a n., pre stavby na štátnom území fondom uskutočnené alebo podporované, a to podľa § 2 vládneho nariadenia č. 383/1938 Sb. z. a n.,
e) na prípravu projektov,
f) na úhradu nákladu alebo poskytnutie príspevkov na neodkladné povodňové práce a služby,
g) na odstránenie alebo zamedzenie povodňových škôd na stavbách a vodných tokoch a
h) na uskutočňovanie alebo udržovanie stavieb podľa § 17.
§ 3. Spôsob finančného zabezpečenia.
(1) Zabezpečenie stavieb s viacročným stavebným programom vyhlási minister hospodárstva po dohode s ministrom financií v Slovenskom zákonníku.
(2) Finančné zabezpečenie stavieb menších so schváleným rozpočtom do 800.000 Ks pri stavbách na ochranu nehnuteľností a do 400.000 Ks pri stavbách iných ustáli minister hospodárstva v rámci štátneho rozpočtu povolením jednorázového príspevku.
(3) Finančné zabezpečenie stavieb podľa ods. 2, ktoré v rozpočtovom roku neboly pojaté do programu, určí minister hospodárstva v rámci úveru na tento cieľ zaisteného v štátnom rozpočte,
(4) Zabezpečenie stavieb podľa ods. 2 a 3 vyhlási sa v Úradných novinách.
(5) Účinnosť finančného zabezpečenia uskutočneného podľa doterajších predpisov u stavieb technicky nezačatých prestáva. Tieto stavby majú sa finančne zabezpečiť podľa potreby znova, a to spôsobom uvedeným v ods. l až 3, pričom pomer finančného zaťaženia stavebníka pri prácach štátom podporovaných nesmie byť proti pôvodnému stavu zmenený v neprospech stavebníka.
§ 4. Začatie stavieb a stavebný program.
(1) Stavby možno začať len, ak a) sú zabezpečené podľa § 3, ods. l alebo pri iných stavbách (§ 3, ods. 2 a 3),
ak Ministerstvo hospodárstva projekt schválilo;
b) prípadne potrebné povoľovacie pokračovanie vodoprávne bolo skončené právoplatným rozhodnutím, alebo keď vodoprávne rozhodnutie vylúčilo odkladný účinok odvolania;
c) stavebník zabezpečil prostriedky na uskutočnenie stavby;
d) stavba je časťou schváleného stavebného programu;
e) iné zákonné podmienky a potreby boly splnené alebo zabezpečené.
(2) Stavebný program a jeho zmeny schvaľuje v rámci štátneho rozpočtu minister hospodárstva.
(3) Ak sa stavba dotýka územia susedného štátu, bude jej zabezpečenie uskutočnené medzištátnou dohodou.
§ 5. Uskutočňovanie štátnych stavieb,
(1) Štát uskutoční len významnejšie stavby, určené na ochranu nehnuteľností. Ak také stavby nie sú úplne v záujme verejnom, štát predpíše k úhrade
a) na ťarchu župy najviac 15% a
b) na ťarchu iných záujemcov, ktorým zo stavieb vznikajú hospodárske alebo iné výhody, najviac 10% a celkom výnimočne pri úpravách väčších horských tokov a pri stavbách väčších vodných nádrží najviac 5% celkového stavebného nákladu, ak príspevok záujemcov nebol určený na základe vodoprávnych predpisov.
(2) Záujemcami podľa ods. l, písm. b) sú najmä majitelia koryta a brehov vôd, majitelia iného pozemkového majetku, vodných diel a práv, taktiež tí, ktorí pitia alebo plavia drevo, a iní jednotlivci, obce a právnické osoby, zainteresované priamo na plánovanej stavbe.
(3) So súhlasom Ministerstva hospodárstva môžu záujemci svoj príspevok nahradiť podľa povahy stavby dodávkou práce a materiálu, odstúpením alebo zabezpečením nehnuteľností a pod. Hodnotu takýchto naturálnych plnení treba vždy vopred určiť.
§ 6. Subjekty a objekty príspevkov.
(1) Štát prispeje stavebníkovi — ak o to žiada — na uskutočnenie projektovanej stavby a v odôvodnených prípadoch aj na zvýšené stavebné výdavky, stavebníkom nezavinené a Ministerstvom hospodárstva uznané, alebo na práce, ktoré doplňujú podporovanú stavbu, alebo obnovujú stavbu jestvujúcu a zabezpečujú jej udržovanie.
(2) Príspevok na stavby uskutočňované alebo udržované podľa § 17 sa zabezpečí z úradnej moci podľa § 3.
(3) Činitelia, povolaní podľa § 3 rozhodovať o finančnom zabezpečení stavieb, dbajú pri ustálení výšky príspevku na účely, význam a naliehavosť stavby pre všeobecné a verejné blaho, ako aj na celkovú národohospodársku osožnosť podporovanej stavby a na hospodárske pomery stavebníka.
§ 7. Udržovanie štátnych stavieb.
(1) Štátne stavby udržuje zpravidla štát.
(2) Župa a záujemci, zúčastnení na úhrade časti stavebného nákladu, prispievajú aj na udržovanie, a to aspoň v takom pomere, v akom prispeli na úhradu stavebných výdavkov.
§ 8. Spôsob udržovania stavieb podporovaných.
(1) Spôsob zabezpečenia udržovania stavby — nakoľko nie je už ustálený vodoprávnym pokračovaním alebo pri finančnom zabezpečení stavby podľa § 3 — ustáli Ministerstvo hospodárstva po vypočutí stavebníka a na veci zúčastnených strán.
(2) Ak udržovanie stavby má zabezpečiť udržovacia istina, sumu na to určenú treba vziať do rozpočtu stavby. Na jej úhradu poskytne štát príspevok.
(3) Štátny príspevok na udržovanie stavby nesmie presahovať výšku príspevku, ustálenú v § 9.
(4) Vzdúvacie zariadenia súkromných vlastníkov a komunikačné objekty, uskutočnené pri štátnych alebo štátom podporovaných stavbách, zásadne udržujú na vlastný účet a nebezpečenstvo vlastníci alebo príslušná správa takýchto zariadení a objektov, a to aj v tom prípade, ak zariadenia a objekty vybudoval štát alebo na ich vybudovanie poskytol príspevok.
(5) Stavby uvedené v § l, ods. l, písm. d) udržuje zásadne stavebník. Celkom výnimočne môže byť pre stavby zriadená udržiavacia istina podľa ods. 2, ak stavbu uskutoční obec finančne slabá a s obyvateľstvom prevažne chudobným, pre časté alebo pravidelne sa vyskytujúce epidémie chytľavých chorôb alebo pre nedostatok pitnej vody.
(6) Udržovaciu istinu s príslušenstvom treba uložiť na sirotskú istotu. Istina a jej príslušenstvo môžu byť exekučne zabavené len z titulu pohľadávky, vzniklej z uskutočnených udržovacích prác na dotyčnej stavbe.
(7) Ustanovenia podľa ods. 4 až 6 platia aj pre stavby zabezpečené finančne podľa doterajších predpisov.
§ 9. Výška príspevkov.
(1) Na úhradu stavebných výdavkov podporovaných stavieb poskytne štát príspevok najviac:
a) 75% — celkom výnimočne až 80% — na významnejšie stavby a práce, určené na ochranu nehnuteľností, alebo ak ide o úpravu väčších horských tokov alebo stavby väčších vodných nádrží;
b) 75% na menšie vodné, najmä ochranné nádrže a údolné ochranné hrádze;
c) 65% na iné ochranné stavby a práce;
d) 60% na hlavné stavby alebo ich jednotlivé diela, ktoré zlepšujú alebo umožňujú výnos poľnohospodárskej pôdy;
e) 50% na ostatné stavby zo skupiny podľa písm. d) a tiež na stavby, ktoré majú využitkovať vodstvo hospodársky, alebo ktoré zásobujú obce alebo ich časti vodou, umožňujú stokovanie sídlisk a zabezpečujú iné zdravotne-technické potreby a chránia čistotu vodstva. Pri výnimočných stavbách podľa § 8, ods. 5 môže sa štátny príspevok zvýšiť za rovnakých okolností o 10%.
(2) Štát poskytne príspevok,
a) ak župa prispeje v prípadoch, uvedených v ods. l, písm. a) až c), aspoň 15% a v ostatných prípadoch aspoň 10% stavebných výdavkov a
b) ak zbytok uhradí stavebník.
(3) Na stavby uskutočňované podľa § 17 župa nie je povinná prispieť.
(4) Stavebné výdavky ustáli príslušný úradný orgán pri konečnom zúčtovaní stavby a z neho vyplývajúci príspevok štátu alebo župy, povolený v hotovosti, vyčísli štátna správa na celé tisíce s vynechaním tisícového zlomku.
§ 10. Pôžičková forma príspevku.
(1) Namiesto príspevku v hotovosti môže štát platiť podľa § 9 určenú primeranú časť alebo percento anuity z pôžičky, ktorú stavebník podporovanej stavby so súhlasom Ministerstva hospodárstva alebo štát sám obstará na úhradu schválených výdavkov stavby.
(2) V časti alebo percente anuity podľa ods. l treba vyčísliť oddelene úrok a úmor, a to zaokrúhlene na celé stovky. Zlomky vyše sta správne výdavky a prípadne úroky z omeškania platby pôžičkového príspevku hradí stavebník z bežných prostriedkov alebo z prostriedkov určených na udržovanie stavby. Toto ustanovenie platí aj na pôžičkové príspevky, povolené podľa doterajších predpisov.
§ 11. Spoločné vodovody.
(1) Na zásobovanie aspoň troch obcí alebo ich častí spoločným vodovodom môžu sa zúčastnené obce sdružiť ako vodné družstvo na zásobovanie obcí vodou.
(2) Toto družstvo je právnou osobou a môže pod vlastným menom nadobúdať práva a zaväzovať sa.
(3) Vzájomné práva a povinnosti zúčastnených obcí treba ustáliť v stanovách,