Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
297.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o opatreniach proti všeobecne nebezpečnému používaniu traskavín a všeobecne
nebezpečnému zachádzaniu s nimi.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:
§ l.
(1) Zakazuje sa bez úradného povolenia traskaviny vyrábať, do obehu dávať, prechovávať a dopravovať do územia republiky.
(2) Doterajšie ustanovenia o tom, kto udeľuje úradné povolenie, a policajne-bezpečnostné predpisy o traskavinách vôbec, ďalej ustanovenia o traskavinách, ktoré nespadajú pod ods. l, ostávajú v platnosti, nakoľko neodporujú tomuto zákonu. Tieto predpisy môžu sa zmeniť, alebo doplniť vládnym nariadením.
(3) Ustanovenia predošlých odsekov sa nevzťahujú na vojenskú správu.
§ 2.
(1) Kto proti ustanoveniu § l bez úradného povolenia traskaviny vyrába, prechováva, do obehu dáva, do územia republiky dopravuje, potresce sa pre priestupok zatvorením od jedného dňa do dvoch mesiacov. Vedľa trestu na slobode môže byť uložený aj peňažitý trest od 100 Ks do 3.000 Ks.
(2) Rovnako sa potresce, kto poruší riadne vyhlásené policajne-bezpečnostné predpisy o traskavinách.
§ 3.
(1) Činy, uvedené v § 2, sú prečiny, ak mohly ohrozovať život, zdravie, alebo majetok iného.
(2) Trestom je väzenie od jedného dňa do troch rokov, a ak nimi nastala smrť iného, väzenie od jedného mesiaca do päť rokov,
(3) Vedľa trestu podľa ods. 2 môže byť uložený peňažitý trest od 1.000 Ks do 10.000 Ks.
§ 4.
(1) Kto úmyselne vydá nebezpečenstvu život, zdravie, alebo majetok iného tým, že použije traskaviny ako trhacieho prostriedku, potresce sa pre zločin trestnicou od päť do desať rokov a ak bol niekto poškodený na tele, alebo ak bol poškodený majetok vo väčšom rozsahu, trestnicou od desať do pätnásť rokov.
(2) Ak čin mal za následok smrť človeka, potresce sa doživotnou trestnicou, a ak mohol vinník takýto výsledok predvídať, smrťou.
§ 5.
Ak sa spolčia aspoň dve osoby, že vykonajú čin, trestný podľa § 4, alebo ak sa spolčia na trvalé páchanie takýchto činov, hoci ešte podrobne neurčených, potrescú sa pre zločin žalárom od šesť mesiacov do päť rokov, a ak k spolčeniu pristúpi nejaký prípravný čin, trestnicou od dvoch do desať rokov,
§ 6.
Kto
a) vyrobí, obstará, objedná, alebo prechováva traskaviny, ich súčiastky, alebo prístroje na ich použitie s úmyslom, aby ich použitím (§ 4), alebo sám vydal nebezpečenstvu život, zdravie, alebo majetok iného, alebo aby umožnil iným osobám spáchať takýto čin,
b) traskaviny iným osobám prenechá, vediac, že sú určené na spáchanie takéhoto činu,
potresce sa pre zločin trestnicou od dvoch do päť rokov.
§ 7.
V prípade § 2, ods. l, §§ 3 až 6, alebo ak v prípade § 2, ods. 2 boly dané traskaviny do dopravy pod nepravým ohlásením, treba traskaviny, ich súčiastky, prístroje, aj na ich výrobu upotrebené, alebo určené predmety vyhlásiť za zhabané, aj keď nepatria vinníkovi.
§ 8.
(1) Kto viac ako dvoch ľudí nabáda spáchať trestný čin, uvedený v §§ 4, alebo 5, alebo na účasť na ňom, alebo kto takýto čin viac ako dvom rudom vychvaľuje, alebo hľadí ospravedlniť, alebo kto vôbec dáva návod, ako sa majú páchať tieto činy, potresce sa pre zločin žalárom od šesť mesiacov do päť rokov.
(2) Kto sa dopustí činu, v predošlom odseku uvedeného, verejne, potresce sa pre zločin trestnicou od dvoch do päť rokov.
§ 9.
Kto sa dozvie vierohodným spôsobom o tom, že sa chystá zločin, uvedený v § 4, alebo o spolčení, uvedenom v § 5, alebo o skutočnostiach, zakladajúcich zločin, uvedený v § 6, v čase, keď nebezpečenstvo (§ 4) mohlo byť odvrátené, a úmyselne opominie to vierohodným spôsobom oznámiť úradu, alebo bezpečnostnému orgánu, hoci to mohol urobiť ľahko a bez nebezpečenstva pre seba a pre osoby blízke, dopúšťa sa zločinu a potresce sa, ak bol ohrozený život, zdravie, alebo majetok iného, žalárom od šesť mesiacov do jedného roku, a ak bol v prípade § 4 usmrtený človek, žalárom od jedného do päť rokov.
§ 10.
(1) Pre činy, uvedené v §§ 4, 5 a 6, nie je trestný ten, kto dobrovoľne a nie pretože jeho činnosť bola odhalená, od nej upustí a buď urobí oznámenie úradu včas, keď škodlivý výsledok mohol byť zamedzený, buď sám ho zamedzí, alebo napraví,
(2) Nie je trestný ani ten, kto sa zúčastnil na spolčení pri trestných činoch, uvedených v § 5, ak pred odhalením spolčenia dosiahol, že od spolčenia bolo upustené, alebo spolčenie úradu oznámil.
(3) Oznámením trestného podujatia nestáva sa beztrestným ten, kto s úmyslom, aby ho úradu prezradil, ho nastrojil, alebo navádzal na účasť na ňom.
§ 11.
Ak súd uzná vinu pre zločin, uvedený v tomto zákone a vymeria trest na slobode aspoň jeden rok, vysloví súčasne ako vedľajší trest stratu čestných práv občianskych podľa § 37 zákona o trestných činoch proti štátu č. 320/1940 Sl. z.
§ 12.
(1) Ak cudzinec je odsúdený pre zločin podľa tohto zákona, súd súčasne vysloví, že odsúdený sa vypovedá z územia republiky.
(2) V ostatných prípadoch odsúdenia podľa tohto zákona môže to súd vysloviť, ak bola činom ohrozená bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť, alebo verejný poriadok.
§ 13.
Pokus prečinov podľa tohto zákona je trestný.
§ 14.
Pri osobách, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa tohto zákona dovŕšily 18 rokov, je podmienečné odsúdenie vylúčené, ak verejný záujem vyžaduje výkon trestu.
§ 15.
Ak je čin podľa iných zákonov trestný prísnejšie než podľa tohto zákona, nech sú použité prísnejšie trestné ustanovenia iných zákonov.
§ 16.
Osobami blízkymi sú manželia, príbuzní v priamom pokolení a súrodenci; iné osoby v pomere rodinnom, alebo v pomere obdobnom pokladajú sa za blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá pociťovala ako ujmu vlastnú.
§ 17.
(1) Konať trestné pokračovanie pre zločiny a prečiny podľa tohto zákona patrí do pôsobnosti krajského súdu a pre priestupok podľa § 2, ods. l do pôsobnosti okresného súdu.
(2) Konať trestné pokračovanie pre priestupok podľa § 2, ods. 2 tohto zákona patrí do pôsobnosti okresného (štátne-policajného) úradu.
§ 18.
(1) Ustanovenia tohto zákona platia ipre osoby, podriadené vojenskej (Súdnej právomoci.
(2) Pre činy, spáchané za vojny, ostávajú v platnosti prísnejšie trestné sadzby, podľa vojenského trestného zákona.
(3) Konať trestné pokračovanie pre trestné činy, uvedené v ods. l, § 17, spáchané osobami, podliehajúcimi vojenskej súdnej právomoci, patrí do pôsobnosti vojenského súdu.
(4) Pri ukladaní a vykonávaní trestov na slobode, uvedených v tomto zákone, súdmi vojenskými majú sa použiť tieto zásady:
a) zatvorenie podľa tohto zákona rovná sa väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona,
b) väzenie podľa tohto zákona rovná sa tuhému väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona,
c) žalár podľa tohto zákona a žalár podľa ustanovení vojenského trestného zákona sú rovnaké a
d) trestnica podľa tohto zákona rovná sa ťažkému žaláru podľa ustanovení vojenského trestného zákona.
§ 19.
(1) Týmto zákonom sa zrušujú všetky doterajšie ustanovenia, ktoré ustanoveniam tohto zákona odporujú a ktoré sa nahrádzajú ustanoveniami tohto zákona.
(2) Najmä sa zrušuje § 43 zákona na ochranu republiky č. 50/1923 Sb. z. a n.
§ 20.
(1) Tento zákon nadobudne účinnosti pätnástym dňom po vyhlásení.
(2) Vykoná ho minister pravosúdia a národnej obrany po dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť.
Látku, ktorá je upravená touto osnovou pôvodne upravoval § 43 zákona č, 50/23 Sb. z. a n., ktorý recipoval právo platné na území býv. Historických zemí aj na území býv. Slovenska, a to zákon č. 134/1885 r. z. o opatreniach proti všeobecne nebezpečnému používaniu traskavín a všeobecne nebezpečnému zachádzaniu s nimi. Tento zákon, — v ďalšom o traskavinách, — v podstate preberá aj táto osnova s väčšími-menšími zmenami a doplnkami vyplývajúcimi zčasti zo zastaralostí jednotlivých ustanovení a zčasti zo samého ducha doby.
Predovšetkým treba povedať, že táto osnova je samostatná a nezávislá od iných zákonov alebo osnov, ktoré prípadne sa textujú. Pôvodne totiž zákon o traskavinách bol skoro nedeliteľnou súčasťou zákona na ochranu republiky už nielen preto, že jeho § 43 bol na Slovensko recipovaný, ale aj preto, že v § 43/11 výslovne bolo stanovené, že o trestných činoch podľa zákona o traskavinách platia ustanovenia § 28, ods. l, veta 2 a ods. 3, §§ 32, 35 a 40 č. 2 zákona na ochranu republiky a teda tým zákonu o traskavinách bol priznaný akýsi politický charakter.
Nemožno poprieť, že porušenie jednotlivých ustanovení tohto zákona, najmä nakoľko ide o ich závažnejší obsah, budú sú-
visieť s politikou, ak pravda nepôjde o činnosti týmto zákonom bez hocijakej politickej motivácie postihnuté. Toto však nijako neodôvodňuje zákon tento ponímať ako zákon politický, lebo konečne, — skoro sa dá povedať, — mnoho trestných činov môže byť politicky motivovaných, ktoré však svojou podstatou, tak ako tento zákon, nijako s politickým životom nesúvisia. Je síce pravda, že §§ 4 a nasl. tejto osnovy majú na mysli atentáty a že slovom atentát každému človekovi sa vybaví v mysli predstava aj o jeho politickom pozadí, ale toto nijako nesúvisí so samými ustanoveniami tohto zákona, ktoré atentáty ponímajú už svojou povahou ako všeobecne — nebezpečné trestné činy.
Pokiaľ ide o názov tejto osnovy, prevzal sa tento z pôvodného ustanovenia, nakoľko aj nové pravidlá slovo "traskavina", ako správne poznajú. Je síce pravda, že táto osnova má na mysli výbušniny ako najširší pojem, v ktorom sú zhruba zahrnuté streliviny (napr. bezdymný prach), u ktorých výbuch sa volá explóziou, trhaviny (napr. tritol), u ktorých výbuch sa volá detonáciou a traskaviny (napr. traskavá rtuť, azídy, rezorcináty) u ktorých sa volá výbuch treskom, napriek tomu osnova ponecháva slovo ,,traskaviny", ako slovo vžité v právnických kruhoch.
Uzákonením tejto osnovy nevzniknú štátu žiadne nové výdavky.
Zvláštna časť.
§ 1.
Toto ustanovenie bolo prevzaté z § l zákona o traskavinách s týmito podstatnými zmenami:
Podľa pôvodného platného znenia tento zákon sa nevzťahoval na traskaviny štátneho monopolu, ak šlo o zákaz bez úradného povolenia ich vyrábať, dávať do obehu, prechovávať a dopravovať do územia, kde platil tento zákon. Toto malo za následok, že ešte Najvyšší súd v Brne judikoval (Zm III 328/30, Zm IV 395/32 Zm I 387/26 a Zm I 941/31; viď Právny obzor XIV str. 10), že § 2 a 3 zákona o traskavinách nemožno použiť vtedy, keď ide o traskaviny štátneho monopolu podľa vládneho nariadenia číslo 414/19, 615/20, 46/21, 166/22, 239/22 a 176/38 Sb. z. a n. a tedy nastala tu istá nedôslednosť v tom, že páchateľ pri traskavinách nemonopolizovaných bol súdom trestaný, — teda v podstate prísnejšie, lebo mu ostal trest poznačený v trestnom registríku, — a pri traskavinách monopolizovaných, — traskavinách to viac nebezpečných, — bol trestaný len finančnými úradmi za finančný priestupok, ktorý sa mu nedostal do trestného registríka podľa vládneho nariadenia č. 198/22 Sb. z. a n. ako aj vládneho nariadenia č. 61/39 Sl. z.
Túto nedôslednosť osnova opravuje v tom smysle, že v každom prípade zavádza súdnu trestnosť, teda i keď ide o traskaviny monopolizované, pri čom ponecháva u traskavín monopolizovaných aj trestnosť vyplývajúcu z porušenia zákonov finančných, ktoré vo svojej podstate s trestnosťou súdnou nijako nesúvisí. Výslovne sa poznamenáva, že nepôjde o duplicitu trestného stíhania, lebo súd naďalej bude trestať činy pre ich všeobecne — nebezpečnú povahu, naproti tomu finančné úrady, tak ako to bolo vlastne aj doteraz, len pre ich finančne — monopolný ráz.
§ 2.
Ustanovenie toto bolo prevzaté z § 2 zákona o traskavinách a so zreteľom na platné právo slovenské trest bol vhodne uspôsobený. Na priestupok totiž podľa §§ 15 a nasl. tr. zák. priest. sa nemá väčší trest stanoviť ako 2 mesiace zatvorenia a keď ide o trest peňažný, podľa § 5 zákona č. 31/29 Sb. z, a n. 3.000 Ks.
Tretí odsek citovaného paragrafu bol vynechaný so zreteľom na to, že pôsobnosť súdu upravuje osobitne § 17 tejto osnovy.
Treba pripomenúť, že nastala zmena, aj vo veci konania proti riadne vyhláseným policajhe-bezpečnostným predpisom o traskavinách, a to v tom, že pod toto bude možné zahrnúť aj traskaviny, na ktoré netreba úradné povolenie so zreteľom na všeobecne nebezpečnú povahu traskavín vôbec, pravda pri predpoklade, že policajne-bezpečnostné predpisy budú vydané a že sa aj na tieto budú vzťahovať.
§ 3.
Ustanovenie toto v podstate bolo prevzaté z § 3. zákona o traskavinách a vhodne prispôsobené. Najmä bola snížená spodná hranica trestu na slobode na l deň (§ 25 tr. zák.) pri čom ,,tuhé" väzenie ako slovenskému právu neznáme bolo zmenené na väzenie a peňažný trest, ako trest vedľajší, bol zvýšený z pôvodných 200 až 2.000 Ks na 1.000 až 10.000 Ks. Stalo sa to preto, že toto ustanovenie vzťahuje sa aj na zákonnú skutkovú podstatu, uvedenú v § 2, ods. 2, ktorá zahrnuje zčasti činností veľmi závažné a zčasti činnosti vo svojej podstate nepatrnej závažnosti, a tak pri uzákonení horeuvedených sadzieb aj tieto okolnosti bude môcť sudca uvážiť pri vymeriavaní trestu. Inak pri treste na slobode spodná hranica bola aj preto vynechaná, aby obsah tohto ustanovenia vhodnejšie zapadol do celého systému slovenského platného práva. Tento delikt je totiž svojou podstatou deliktom ohrožovacím na rozdiel od deliktu výsledočného, ako je napríklad zabitie človeka z nedbanlivosti podľa § 290 tr. z., pri ktorom trestná sadzba i čo do druhu trestu je tá istá, ako je tu uvedená.
§ 4.
Toto ustanovenie bolo prevzaté z § 4 zákona o traskavinách a vhodne, bez podstatnej zmeny, upravené. Trestné je už samo použitie traskavín bez ohľadu na výsledok, pravda pri predpoklade, že ním sa úmyselne vydajú nebezpečenstvu tam uvedené právne majetky. Ide v podstate o právnické formulovanie zákonnej skutkovej podstaty atentátu, a preto je bezpochybné, že aj trestné sadzby prevzaté z citovaného ustanovenia sú na mieste.
Pri tomto sa treba zmieniť o tom, že podľa všeobecnej časti trestného zákona dočasná trestnica na slobode môže byť najviac 15 ročná a preto v tomto prípade sa horná hranica pôvodnej trestnej sadzby snížila.
V ods. 2 osnova sa stavia na objektívne stanovisko. Tento zásadne objektivistický postoj je odôvodnený zčasti závažnosťou trestného činu a zčasti zmiernený tým, že ide o výsledok, vzniklý použitím traskavín pri úmyselnom vydaní nebezpečenstvu právnych majetkov v ods. l uvedených.
§ 5.
Podľa pôvodného znenia uvedeného v § 5 zákona o traskavinách trestné bolo spolčenie sa len pri viac osobách. Táto osnova rozlišuje spolčenie aspoň dvoch osôb na určitý a určený trestný čin a spolčenie na trvalé páchanie viac činov ešte neurčitých a neurčených. V druhom prípade tedy musí byť daný predpoklad nielen čo do množstva činov, ale i čo do časového špácia, v ktorom sa majú vykonať. Trest pôvodne ustanovený musel byť opravený a vhodne prispôsobený. Ťažký žalár totiž slovenské zákony nepoznajú. Výška trestu sa určila analógiou s inými podobnými ustanoveniami (najmä §§ 2, 6 a 9 zákona č. 50 23 Sb. z. a n., §§ 288, 156, 157, 160 a 428 tr. z.), pri čom sa uvážila aj všeobecne nebezpečná vlastnosť predmetu spolčenia. Taktiež bolo vynechané z pôvodného znenia, že spolčenie je aj vtedy trestné, keď ešte nebol podujatý nejaký čin, vedúci ku skutočnému vykonaniu zločinu, a to z tej príčiny, že v tomto prípade ide o trestné represívne postihnutie samého spolčenia bez ohľadu na to, či bol vykonaný nejaký prípravný čin a prípad, keď prípravná činnosť pristúpila ku spolčeniu, toto osnova postihla prísnejšou trestnou sadzbou, úmernou konkurencii spolčenia sa bez prípravného činu s prípravnou činnosťou samou postihnutou v nasledujúcom paragrafe.
§ 6.
V tomto ustanovení je normovaná trestnosť prípravnej činnosti samej a to nezávisle od spolčenia. Ustanovenie toto bolo prevzaté z § 6 zákona o traskavinách bez podstatnej zmeny. Pôvodná trestná sadzba ťažkého žalára od päť do desať rokov bola podstatne snížená, — tak ako pri predošlom paragrafe, — pri čom výška trestu sa ustálila analogickými ustanoveniami (najmä §§ 2, 6 a 13 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. a § 5 zákona č, 269/19 Sb. z. a n.) s uvážením aj všeobecne nebezpečnej vlastnosti samej činnosti.
§ 7.
O zhabaní predmetov má ustanovenie aj § 61 tr, zák. Ale toto ustanovenie ide ďalej ako predpis v § 61 tr. zák., lebo rozhoduje aj o súčiastkach, prístrojoch, predmetoch upotrebených alebo určených (nielen upotrebiteľných) na ich výrobu a s ohľadom na všeobecne nebezpečnú vlastnosť traskavín aj o traskavinách daných do dopravy pod nepravým ohlásením.
Ustanovenie toto bolo prevzaté z § 7 zákona o traskavinách a je samozrejmé, že ho nemožno extenzívne vykladať.
§ 8.
Ustanovenie toto bolo prevzaté z § 8 zákona o traskavinách s menšími zmenami. Tak pôvodne dikcia "verejne alebo pred viac ľudmi" sa zmenila na dikciu ako je v samotnom ustanovení uvedená, čím sa dosiahlo zreteľného vyjadrenia postupnej prítomnosti viac ako dvoch ľudí, pri čom, činnosť spáchaná verejne bola prísnejšie postihnutá. Ako vo dvoch predošlých paragrafoch, tak aj tu bol trest na slobode od päť do desať rokov ťažkého žalára snížený. Výška trestu na slobode sa ustálila analogickými ustanoveniami (§§ 15, 16 a 21 zákona č. 50/23 Sb. z. a n" §§ 222, 293, 295 a 470, § 2 zákona č. 178/24 a § 56/11 zákona č. 19320 Sb. z. a n.) a všeobecne nebezpečnou vlastnosťou samej činnosti.
§ 9.
Toto ustanovenie bolo prevzaté v podstate z § 9 zákona o traskavinách s menšími zmenami.
Moderné zákonodarstva stoja na tej zásade, že v pojme osobnej slobody je zahrnuté i to, že žiadon jednotlivec nie je povinný pátrať za trestnými činmi iných osôb a úradom štátu ich oznamovať. Úrady štátu totiž sú na to, aby sa samy staraly o verejnú bezpečnosť a verejný poriadok a teda aby samy pátraly po trestných činoch. Na tejto všeobecnej zásade je vybudovaný aj náš trestný systém a výnimky robí len tam. kde to vyžaduje ochrana najzávažnejších a najcennejších právnych majetkov, (Tak je tomu pri §§ 12 a 17 zákona č. 50/23 Sb. z. a n., § 6 zákona č. 269/19 Sb. z. a n., § 131 zák. čl. XL/1879). Nemožno pochybovať o tom, že oznamovacia povinnosť je aj tu na mieste.
Osoby blízke definuje § 16 tejto osnovy.
§ 10.
V tomto ustanovení je normovaná účinná ľútosť všeobecne pre vinníka, tedy nielen pre páchateľa samého ale aj pre vinníka v smysle spolčenia.
Ustanovenie toto prevzaté v podstate z § 10 zákona o traskavinách bolo prispôsobené podobnému predpisu uvedenému v § 27 zákona č. 50/23 Sb. z. a n., a to podľa znenia nového, ktoré bolo pojaté aj do osnovy nového zákona o trestných činoch proti štátu.
Treba si uvedomiť, že účinná ľútosť na jednej strane sa honoruje ako pokánie, a teda osoba jej dobrodenia použijúca ostáva beztrestnou, pri čom si svoju beztrestnosť navonok vykupuje tým, že prípadne iné osoby, ktoré jej nepoužily, budú trestané. Toto chce osnova zmierniť a otupiť tým, že navrhuje ako 2. odsek, ustanovenie o vylúčení účinnej ľútosti pri agent-provokatérovi. Po stránke ekvity a právneho citu je to samozrejmá vec.
§ 11
Ustanovenie toto je nové. Je nesporné, že činnosti týmto zákonom postihnuté sú zvlášť všeobecne nebezpečnej povahy a preto toto ustanovenie je na mieste.
§ 12.
Ustanovenie toto bolo prevzaté z § 33 zákona č. 50/23 Sb. z. a n. (§ 43/II).
So zreteľom na všeobecne nebezpečnú povahu trestných činov toto ustanovenie je na mieste a netreba ho zvlášť odôvodňovať.
§ 13.
Podľa § 65 tr. z. pokus prečinov je len tam trestný, kde to zákony výslovne uvádzajú a preto aj toto ustanovenie muselo byť sem zaradené.
§ 14.
Ustanovenie toto týka sa uceleného a jednotného súhrnu právnych noriem, pri ktorých porušení, — s ohľadom na to, že postihujú činnosť všeobecne nebezpečnej povahy, — je zaujatie zásadne objektivistického stanoviska na mieste a to ako výnimka zo stanoviska subjektivistického, upraveného zásadne v zákone o podmienečnom odsúdení (zákon č. 562/19 Sb. z. a n.).
§ 15.
Ustanovenie toto bolo prevzaté z § 12 zákona o traskavinách a vhodne prispôsobené. Vo svojej podstate ustanovenie toto vyjadruje princíp ideálnej konkurencie trestných činov.
§ 16.
Ustanovenie toto, definujúce pojem osôb blízkych, bolo prevzaté zo zákona na ochranu republiky (§ 39/IV) a zmenené bolo len v tom smere, že kruh rodiny tu bol viac zúžený. Len najbližší príbuzní patria do úzkeho kruhu rodinného a u ďalších príbuzných súd bude musieť zvlášť skúmať, či je tu aj ďalší predpoklad, či by totiž ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich pociťovala druhá ako újmu vlastnú.
§ 17.
Podľa pôvodného § 13 zákona o traskavinách trestné činy podľa §§ 4, 5, 6 a 8 zákona o traskavinách spadaly do pôsobnosti súdov porotných. Súdy porotné boly už zrušené zákonom č. 33/40 Sl. z.
§ 18.
Ustanovenie toto v podstate bolo prevzaté z § 37 zákona č. 50/23.
Pôsobnosť vojenskú pri priestupku podľa ods. 2 § 2 tejto osnovy (§17/11) netre ba osobitne určovať s ohľadom na to, že ustanovenia zákona č. 154/23 v znení vyhlášky č, 65/35 Sb. z. a n. týmto zákonom neboly dotknuté.
Ustanovenia v odseku 4 uvedené sú potrebné preto, že osnova má pomenovanie trestov podľa práva slovenského.
§ 19.
V tomto ustanovení ide o prechodné predpisy.
Ods. l obsahuje všeobecnú zrušovaciu klauzulu a právnu kontinuitu so zákonom o traskavinách č. 134/1885 r. z.
Ods. 2 obsahuje zrušovaciu klauzulu osobitnú. V krátkosti sa poukazuje na všeobecnú časť tejto dôvodovej zprávy.
§ 20.
Pätnásť dní po uverejnení zákona na nadobudnutie činnosti tohto zákona je dostatočne dlhý čas, aby sa so zákonom zainteresované kruhy oboznámily. Ide, — aj keď s väčšími zmenami a doplnkami, — o
kodifikáciu doteraz platných a všeobecne známych právnych noriem.
S vykonaním zákona nie sú pre štát spojené osobitné výdavky.
Po stránke formálnej prejavuje vláda želanie, aby osnova bola pridelená ústavnoprávnemu výboru.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia
Ferdinand Čatloš v. r,
minister národnej obrany