Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 4. zasadanie

301. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona o úprave služobných a platových pomerov duchovenstva v súvislosti s ústavným zákonom o štátnom občianstve (tlač 293).

Ústavný zákon č. 255/1939 Sl. z. o štátnom občianstve dotýka sa existenčne duchovenstva kongruálnych cirkví, lebo podľa zákona č. 122/1926 Sb. z. a n., poťažne podľa § 3 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb, z. a n. na kongruu mali nárok len ti duchovní, ktorí boli česko-slovenskými štátnymi občanmi, takže aj od 14. marca 1939 majú nárok na kongruu len tí duchovní, ktorí sú slovenskými štátnymi občanmi.

Vládny návrh spravodlivé a vyhovujúcim spôsobom rieši všetky tie sporné otázky, ktoré sa vyskytly v súvislosti so služobnými a platovými pomermi duchovenstva jednak v dôsledku novej úpravy štátneho občianstva, jednak v dôsledku odstúpenia slovenského územia cudzím štátom Tieto otázky existenčne sa dotýkajú mnohých našich duchovných, ktorí pôsobia na území Slovenskej republiky a preto ich zákonná úprava je skutočne dôležitou a naliehavou úlohou nášho zákonodarstva.

V jednotlivých ustanoveniach vládneho návrhu uskutočnil výbor tieto zmeny:

V §§ l a 2 vynechaly sa všetky tie odkazy na doterajšie predpisy, ktoré v dôsledku konštitutívnej povahy nových ustanovení osnovy sú zbytočné, pričom sa však meritórne na týchto ustanoveniach nič nezmenilo.

Ustanovenia § 3 podrobily sa taktiež len formálnemu a štylárnemu zjednodušeniu; najmä sa prepracoval celý ods. 3 tohto paragrafu, z ktorého sa vynechaly jednak odkazy na ustanovenia vládneho nariadenia č. 124 1928 Sb. z. a n., jednak tie označenia personálneho okruhu, ktoré sú už implicite obsažené v ostatných znakoch, novým znením tohto ustanovenia výstižne a jasne vyjadrených.

V ustanovení § 4, ods. l dikciou "aj keď neúčinkovali nepretržite na takom území, ktoré patrilo bývalej Česko-Slovenskej republike alebo Slovenskej republike" sa vyzdvihol skutočný myšlienkový základ a právny význam tohto ustanovenia a zdôraznil sa rozdiel medzi podmienkami použitia §§ 3 a 4 osnovy.

Výhoda, poskytovaná ustanovením § 4, ods. l, rozšírila sa tým, že termín 31. augusta 1939 (to jest termín, do kedy opustil duchovný cudzí štát) predĺžil sa až do dňa 31. decembra 1940

V ods. 2 tohto paragrafu mylné označenie "najneskôr" sa opravilo na "najskôr". V poslednej vete odpadol odkaz na paragraf 2, ods. 3, lebo toto ustanovenie je už vyjadrené v § 4, ods, 2.

V ods. 3 sa vynechala posledná stať, nadväzujúca na ustanovenie § 11, ods. 2 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n., lebo jej obsah vyplýva už z odkazu na citované ustanovenie.

Ohľadom dôvodovej zprávy sa zistilo, že v predposlednom odseku všeobecnej dôvodovej zprávy omylom sa uvádza stať: "zrušiť aj ustanovenia odseku 2, § 13 vl. nar. č. 124/1928 Sb. z, a n. a"; ďalej že v dôvodovej zpráve k § 3, ods. 2 a 3, na strane 8, v predposl. riadku 2. štipca mal byť udaný miesto roku 1938 rok "1928".

Okrem uvedených uskutočnil ešte výbor žiadúce zmeny legislatívne-technickej povahy.

Ústavno-právny výbor odporúča Snemu osnovu v predloženom znení prijať.

V Bratislave 6. februára 1941.

       Dr. Karol Mederly v. r.,                             Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,

                 predseda.                                                  zpravodajca.

Rezolúcia.

Vláda sa žiada urobiť opatrenie:

a) aby tým účinkujúcim duchovným, o ktorých štátnom občianstve nie je ešte rozhodnuté, vyplácaly sa kongruové platy (doplnky) ako preddavok,

b) aby o žiadostiach prv spomenutých duchovných o udelenie štátneho občianstva rozhodlo sa mimo poradia.

Zákon

zo dňa_____________ 1941

o úprave služobných a platových pomerov duchovenstva v súvislosti s ústavným zákonom o štátnom občianstve.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Duchovným (§§ 4 a 182 vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n.) — v ďalšom texte "duchovným" —, ktorí sú od- 14. marca 1939 slovenskými štátnymi občanmi podľa § l, ods. l, písm. a) alebo podľa § 13, ods. 2 zákona č. 255/1939 Sl. z., treba započítať pre zvýšenie kongruy a pre vymeranie penzie podľa zákona č. 122/1926 Sb. z. a n. a vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n. služobný čas, strávený na farských úradoch a pri inej verejnej duchovnej a cirkevnej správe pred 14. marcom 1939, v predpoklade, že i po odstúpení slovenského územia cudzím štátom zostali a nepretržite účinkovali na takom území, ktoré patrilo bývalej Česko-Slovenskej republike alebo Slovenskej republike a i teraz nepretržite účinkujú na uzemí Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste, systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej.

§ 2.

(1) Obdobne ako v prípade § l má sa započítať služobný čas, strávený pred 14. marcom 1939, aj tým duchovným, ktorým bolo alebo bude priznané slovenské štátne občianstvo podľa § l, ods. 2 zákona č. 255/1939 Sl z., v predpoklade, že i po odstúpení slovenského územia cudzím štátom zostali a nepretržite účinkovali na takom území, ktoré patrilo bývalej Česko-Slovenskej republike alebo Slovenskej republike a i teraz nepretržite účinkujú na území Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste, systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej.

(2) Duchovní, u ktorých bola síce daná zákonitá, podmienka na priznanie slovenského štátneho občianstva, ale si žiadosť o priznanie v lehote, určenej v § l, ods. 2 zákona č. 255/1939 Sl. z., nepodali, sú povinní kongruové platy (doplnky), ktoré od 1. mája 1940 prípadne dostali, štátnej pokladnici vrátiť v lehote, ktorú určí poukazujúci úrad, ale najneskôr do jedného roku.

(3) Duchovní, ktorí si podali žiadosť o priznanie slovenského štátneho občianstva v zákonitej lehote, ale sa jej nevyhovelo, povinní sú kongruové piaty (doplnky), ktoré prípadne dostali od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po doručení zamietavého rozhodnutia, štátnej pokladnici vrátiť v lehote, ktorú určí poukazujúci úrad, ale najneskôr do jedného roku.

§ 3.

(1) Duchovným, ktorým sa udelilo alebo udelí slovenské štálne občianstvo po 14. marci 1939 podľa § l, ods. 4 alebo podlá § 5 zákona č. 255/1939 Sl. z., započítava sa služobný čas, započitateľný podľa platných kongruových predpisov pre vymeranie kongruy a penzie, len odo dňa složenia štátno-občianskej prísahy a len od tohto dňa im prislúcha nárok na kongruu.

(2) Pre zvýšenie kongruy, ako aj pre vymeranie penzie podľa zákona č. 122/1926 Sb. z. a n a vládneho nariadenia č. 124/1928 Sb. z. a n. treba započítať služobný čas, strávený na farských úradoch alebo pri inej verejnej duchovnej a cirkevnej správe pred nadobudnutím slovenského štátneho občianstva, takým duchovným, ktorým sa udelilo alebo udelí slovenské štátne občianstvo, ak pred 10. októbrom 1938 boli česko-slovenskými štátnymi občanmi a ak po odstúpení slovenského územia cudzím štátom zostali a nepretržite účinkovali na takom území, ktoré patrilo bývalej Československej republike alebo Slovenskej republike a i teraz nepretržite účinkujú na území Slovenskej republiky pri verejnej duchovnej správe na mieste, systemizovanom so súhlasom štátnej správy kultovej.