Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 4. zasadanie.

302. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona o opatreniach proti všeobecne nebezpečnému používaniu traskavín a všeobecne nebezpečnému zachádzaniu s nimi (tlač 297).

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutí dňa ó. februára 1941.

Osnova nahradzuje starý zákon o traskavinách č. 134/1885 r. z" ktorého platnosť pre Slovensko zaviedol § 43 zákona na ochranu republiky. Nový zákon o trestných činoch proti štátu č. 320/1940 Sl. z. zrušil všetky ustanovenia bývalého zákona na ochranu republiky s výnimkou práve uvedeného § 43, ktorý sa má zrušiť až teraz novým zákonom o traskavinách. *

Doterajší, nie v každom smere vyhovujúci zákon o trestných činoch spáchaných traskavinami nahradzuje sa tu uceleným a praktickej potrebe vyhovujúcim zákonom, ktorý organicky zapadá do všeobecných zásad trestného práva hmotného a do celkovej sústavy nášho právneho poriadku.

Ústavno-právny výbor uskutočnil vo vládnom návrhu tieto zmeny:

Názov osnovy skrátil sa na "Zákon o traskavinách". Nový titul s dostatočnou presnosťou poukazuje na obsah zákona a jasne vymedzuje právny úsek, ktorý sa ustanoveniami tohto zákona upravuje.

Po stránke systematiky rozdelila sa osnova na dva diely, z ktorých prvý obsahuje skutkové podstaty jednotlivých trestných činov, — druhý však všeobecné ustanovenia. 

V § l, ods. 2 vynechala sa stať "ďalej ustanovenia o traskavinách, ktoré nespadajú pod ods. l", nakoľko všeobecný zákaz, vyslovený v § l, ods. l, vzťahuje sa na traskaviny monopolizované i nemonopolizované. Vynechaná veta bola by však viedla k tomu mylnému názoru, že ohľadom traskavín monopolizovaných nemení sa doteraz platný právny stav, to jest že ohľadom týchto ani pre budúcnosť neplatí zákaz, vyjadrený v § l, ods. 1.

Druhá veta § l, ods. 2 doplnila sa dodatkom "ak nejde o zmenu platných zákonov", nakoľko zmena zákona má sa diať zásadne formou zákona a nie vládnym nariadením.

V ustanovení § 3, ods. 2 sa použilo výstižnejšej formulácie, v podstate sa však toto ustanovenie nezmenilo.

V § 4, ods. l — v súlade so skutočnou myšlienkovou náplňou tohto ustanovenia — sa zdôraznilo, že sprísnená kvalifikácia, vyjadrená v druhej vete, je

viazaná na poškodenie cudzieho majetku, nestačí teda pre túto kvalifikáciu poškodenie vlastného majetku vinníkovho.

Znenie § 5 sa prispôsobilo doterajšej legislatívnej úprave, použitej v obdobných ustanoveniach iných trestných zákonov, najmä zákona o trestných činoch proti štátu.

Ustanovenia § 6 pre úzku súvislosť trestných činností, uvedených v pôvodnom vládnom návrhu pod osobitnými písmenami a) a b), sa slúčily.

Paragraf 7 neobsahuje ustanovenie o takzvanom objektívnom pokračovaní, behom ktorého sa má rozhodnúť o zhabaní v tých prípadoch, ak sa nerozhodlo v tomto smere za trestného pokračovania, vedeného proti vinníkovi. Z tohto dôvodu doplnil sa tento paragraf osobitným odsekom 2, v ktorom sa odkazuje na použitie obdobných ustanovení zákona o trestných činoch proti štátu. Inak — z dôvodov systematiky — sa celý § 7 zaradil do druhého dielu osnovy ako § 11 a v dôsledku toho nastalo potrebné prečíslovanie ostatných paragrafov.

V § 8, ods. 2 pojem "verejne" bol nahradený uvedením skutočného obsahu tohto právneho pojmu podľa definície, vyjadrenej v § 46, ods. 2 zákona o trestných činoch proti štátu,

V § 9 upustilo sa od kazuistických a právne neopodstatnených osobitných kvalifikácií, viazaných na objektívny výsledok trestnej činnosti, nakoľko ide tu o omissívny delikt, ktorého trestnosť nemá byť závislá. na objektívnych následkoch zavinenia. Trestná sadzba, použitá pre tento delikt, je totožná so základnou trestnou sadzbou, použitou pre obdobný omissívny delikt, uvedený v § 15 zákona o trestných činoch proti štátu.

V § 10, ods. 3 vsunutím slova ,,sám" sa výstižnejšie zdôraznila skutočná podstata takzvaného "agent-provokatérstva".

Ustanovenie § 18, ods. 4 so zreteľom na podobné odkazy v § 7, ods. 2 a v § 11 vládneho návrhu sa nahradilo s poukazom na obdobné použitie § 44, ods 4 zákona o trestných činoch proti štátu.

Paragraf 20 sa upravil podľa doterajších legislatívnych zvyklostí a výkon zákona so zreteľom na § 17, ods. 2 prikázal sa aj do právomoci ministra vnútra.

Okrem uvedených uskutočnil ústavno-právny výbor ešte žiadúce štylárne zmeny.

Ústavno-právny výbor odporúča Snemu osnovu zákona v predloženom znení na prijatie.

V Bratislave 6. februára 1941.

Dr. Karol Mederly v. r.,                           Dr. František Orlický v. r.,

          predseda.                                               zpravodajca.                   

Zákon

zo dňa_____________ 1941

o traskavinách.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

DIEL PRVÝ.

§ l.

(1) Zakazuje sa bez úradného povolenia traskaviny vyrábať, prechovávať, do obehu dávať a dopravovať na územie republiky.

(2) Doterajšie ustanovenia o tom, kto udeľuje úradné povolenie, a policajne-bezpečnostné predpisy o traskavinách vôbec ostávajú v platnosti, nakoľko neodporujú tomuto zákonu. Tieto predpisy môžu sa zmeniť alebo doplniť — ak nejde o zmenu platných zákonov — vládnym nariadením.

(3) Ustanovenia predošlých odsekov sa nevzťahujú na vojenskú správu.

§ 2.

(1) Kto proti ustanoveniu § l bez úradného povolenia traskaviny vyrába, prechováva, do obehu dáva, na územie republiky dopravuje, potresce sa pre priestupok zatvorením od jedného dňa do dvoch mesiacov. Vedľa trestu na slobode možno uložiť aj peňažný trest od Ks 100 do Ks 3.000.

(2) Rovnako sa potresce, kto poruší riadne vyhlásené policajne-bezpečnostné predpisy o traskavinách.

§ 3.

(1) Činy, uvedené v § 2, sú prečiny, ak mohly ohrozovať život, zdravie alebo majetok iného.

(2) Trestom je väzenie od jedného dňa do troch rokov, a ak následkom týchto činov nastala smrť iného, väzenie od jedného mesiaca do päť rokov,

(3) Vedľa trestu podľa ods, 2 možno uložiť peňažný trest od Ks 1.000 do Ks 10.000.

§ 4.

(1) Kto úmyselne vydá nebezpečenstvu život, zdravie alebo majetok iného tým, že použije traskaviny ako trhací prostriedok, potresce sa pre zločin trestnicou od päť do desať rokov, a ak bol niekto poškodený na tele, alebo ak bol poškodený cudzí majetok vo väčšom rozsahu, trestnicou od desať do pätnásť rokov.

(2) Ak čin mal za následok smrť človeka, potresce sa vinník doživotnou trestnicou, a ak mohol takýto výsledok predvídať, smrťou.

§ 5.

Kto sa s niekým spolčí na zločin podľa § 4, alebo na trvalé páchanie takýchto zločinov, hoci ešte podrobne neurčených, potresce sa pre zločin žalárom od šesť mesiacov do päť rokov, a ak pristúpi k spolčeniu nejaký prípravný čin, trestnicou od dvoch do desať rokov,

§ 6.

Kto vyrobí, obstará, objedná alebo prechováva traskaviny, ich súčiastky alebo prístroje na ich použitie s úmyslom, aby ich použitím (§ 4) vydal nebezpečenstvu život, zdravie alebo majetok iného, alebo aby umožnil iným osobám spáchať takýto čin, alebo traskaviny iným osobám prenechá vediac, že sú určené na spáchanie takéhoto zločinu, potresce sa pre zločin trestnicou od dvoch do päť rokov.

§ 7.

(1) Kto viac ako dve osoby nabáda spáchať trestný čin, uvedený v §§ 4 alebo 5, alebo na účasť na ňom, alebo kto takýto čin viac ako dvom osobám vychvaľuje, alebo hľadí ospravedlniť, alebo kto vôbec dáva návod ako sa majú páchať tieto činy, potresce sa pre zločin žalárom od šesť mesiacov do päť rokov.

(2) Kto sa dopustí činu, v predošlom odseku uvedeného, rozhlasom, tlačivom, rozširovaným spisom, na shromaždení alebo pred zástupom, potresce sa pre zločin trestnicou od dvoch do päť rokov.

§ 8.

Kto sa dozvie vierohodným spôsobom o tom, že sa chystá zločin, uvedený v § 4, alebo o spolčení, uvedenom v § 5, alebo o skutočnostiach, zakladajúcich zločin, uvedený v § 6, v čase, keď nebezpečenstvo (§ 4) mohlo byť odvrátené, a úmyselne opominie to vierohodným spôsobom oznámiť úradu alebo bezpečnostnému orgánu, hoci to mohol urobiť ľahko a bez nebezpečenstva pre seba a pre osoby blízke, potresce sa pre zločin žalárom od šesť mesiacov do dvoch rokov.

DIEL DRUHÝ. § 9.

(1) Pre činy, uvedené v §§ 4, 5 a 6, nie je trestný ten, kto dobrovoľne a nie preto, že jeho činnosť bola odhalená, od nej upustí a buď urobí oznámenie úradu včas, keď škodlivý výsledok mohol byť zamedzený, buď sám ho zamedzí, alebo napraví.

(2) Nie je trestný ani ten, kto sa previnil len spolčení m v smysle § 5, ak pred odhalením spolčenia dosiahol, že od spolčenia bolo upustené, alebo spolčenie úradu oznámil.

(3) Oznámením trestného podujatia nestáva sa beztrestným ten, kto s úmyslom, aby ho úradu prezradil, sám ho nastrojil, alebo navádzal na účasť na ňom.

§ 10.

Ak súd uzná vinu pre zločin, uvedený v tomto zákone, a vymeria trest na slobode aspoň jeden rok, vysloví súčasne ako vedľajší trest stratu čestných práv občianskych podľa § 37 zákona č. 320/1940 Sl. z.

§ 11.

(1) V prípade § 2, ods. l, §§ 3 až 6, alebo ak v prípade § 2, ods. 2 boly dané traskaviny do dopravy pod nepravým ohlásením, treba traskaviny, ich súčiastky, prístroje, ako aj predmety, na ich výrobu upotrebené alebo určené, vyhlásiť za zhabané, aj keď nepatria vinníkovi.

(2) Ak súd za súdneho pokračovania nerozhodol o veciach, v ods. l uvedených, rozhodne o nich dodatočne. Pri tomto pokračovaní treba použiť ustanovenia § 36, ods. 3 až 7 zákona č. 320/1940 Sl. z.

§ 12.

(1) Ak cudzinec je odsúdený pre zločin podľa tohto zákona, súd súčasne vysloví, že odsúdený sa vypovedá z územia republiky.

(2) V ostatných prípadoch odsúdenia podľa tohto zákona môže to súd vysloviť, ak bola činom ohrozená bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť alebo verejný poriadok.

§ 13.

Pokus prečinov podľa tohto zákona je trestný.

§ 14.

Pri osobách, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa tohto zákona dovŕšily 18 rokov, je podmienečné odsúdenie vylúčené, ak verejný záujem vyžaduje výkon trestu.

§ 15.

Ak je čin podľa iných zákonov trestný prísnejšie než podľa tohto zákona, treba použiť prísnejšie trestné ustanovenia iných zákonov.

§ 16.

Osobami blízkymi sú manželia, príbuzní v priamom pokolení a súrodenci; iné osoby v pomere rodinnom alebo v pomere obdobnom pokladajú sa za blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá pociťovala ako ujmu vlastnú.

§ 17.

(1) Konať trestné pokračovanie pre zločiny a prečiny podľa tohto zákona patrí do pôsobnosti krajského súdu a pre priestupok podľa § 2, ods. l do pôsobnosti okresného súdu.

(2) Konať trestné pokračovanie pre priestupok podľa § 2, ods. 2 patrí do posobnosti okresného (štátne-policajného) úradu.

§ 18.

(1) Ustanovenia tohto zákona platia i pre osoby, podriadené vojenskej súdnej právomoci.

(2) Pre činy, spáchané za vojny, ostávajú v platnosti prísnejšie trestné sadzby podľa vojenského trestného zákona.

(3) Konať trestné pokračovanie pre trestné činy, uvedené v § 17, ods. l, spáchané osobami, podliehajúcimi vojenskej súdnej právomoci, patrí do pôsobnosti vojenského súdu.

(4) Pri ukladaní a vykonávaní trestov na slobode, uvedených v tomto zákone, súdmi vojenskými treba použiť zásady, vyslovené v § 44, ods. 4 zákona č. 320/1940 Sl. z.

§ 19.

(1) Týmto zákonom sa zrušujú všetky doterajšie ustanovenia, ktoré ustanoveniam tohto zákona odporujú a ktoré sa nahrádzajú ustanoveniami tohto zákona.

(2) Najmä sa zrušuje § 43 zákona na ochranu republiky č. 50/1923 Sb. z. a n.

§ 20.

Tento zákon nadobudne účinnosť pätnástym dňom po vyhlásení; vykoná ho minister pravosúdia, národnej obrany a vnútra po dohode so zúčastnenými ministrami.