pod obžalobu pre zločin, alebo ak bude odôvodnené, aby so zreteľom na priebeh trestného alebo disciplinárneho pokračovania nevykonával civilný inžinier svoju činnosť,

(2) Ministerstvo dopravy a verejných prác môže na návrh Komory odobrať oprávnenie civilnému inžinierovi z dôvodov, uvedených v § 27, ods. 2.

(3) Stratu oprávnenia podľa § 27 alebo § 28 vyhlási Ministerstvo dopravy a verejných prác v Úradných novinách.

O. Trestné ustanovenia.

§ 29.

(1) Kto užíva neoprávnene názvu, označenia alebo pečatí, určených pre civilných inžinierov, kto užíva označenie, ktorým môže byť verejnosť uvedená do omylu, ako by šlo o civilného inžiniera, ďalej kto sa dal "kryť" oprávnením civilného inžiniera alebo prevádza práce do oprávnenia civilného inžiniera spadajúce, nemajúc k tomu oprávnenie, bude potrestaný okresným (štátnym policajným) úradom, ak nejde o čin trestný súdne, pre priestupok peňažným trestom od Ks 200— do 50.000.—. V prípade nevymožiteľnosti peňažný trest má sa premeniť na trest zatvorenia podľa miery zavinenia, najviac ale na jeden mesiac.

(2) Peňažné tresty (ods. 1) plynú do osobitného sociálneho fondu, ktorý spravuje Komora.

HLAVA II. P. Ustanovenia prechodné.

§ 30.

Pre kandidátov, ktorí složili alebo složia do konca roku 1946 druhú štátnu skúšku, skracuje sa predpísaný čas praktického zamestnania (§ 16, ods. 1) na polovicu a do neho sa môže polovicou zarátať aj čas praxe, ktorú vykonali od skúšky dospelosti alebo vo vojenskej službe pri technických zbraniach a službách.

§ 31.

(1) Diplomovaní inžinieri, inžinieri bez prídomku "diplomovaní" a oprávnení zememerači, ktorí vykonávajú oprávnenia, uvedené v § 32, ods. 3 a 4, podliehajú obdobne ustanoveniam tohto zákona.

(2) Ich práva, nadobudnuté za platnosti doterajších predpisov, zostávajú nedotknuté.

§ 32.

(1) Civilní technikovia, ktorí nadobudli oprávnenia podľa nariadenia Ministerstva vnútra č. 8152/1886 alebo podľa nariadenia č, 77/1913 r. z. alebo podľa vládneho nariadenia č. 38/1934 Sb. z. a n., a ktorí vykonávajú do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona oprávnenie na území Slovenskej republiky, používajú názvov a vykonávajú oprávnenia podľa tohto zákona. Doterajší "civilní geometri a kultúrni technikovia" budú sa na budúce menovať "civilní inžinieri zememeračskí a kultúrni".

(2) Diplomovaní inžinieri a inžinieri bez prídomku "diplomovaný", ktorí vykonávajú oprávnenia, nadobudnuté podľa bývalých uhorských právnych predpisov, môžu tieto oprávnenia vykonávať i naďalej v rozsahu, stanovenom týmito predpismi, ak sú členmi Komory, musia však užívať len názvov, ktoré odpovedajú označeniu odborov, ktoré absolvovali na vysokej škole technickej v Budapešti alebo na vysokej škole banskej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Užívať názvu a vykonávať oprávnenia podľa tohto zákona môžu len vtedy, ak im bude udelené oprávnenie civilného inžiniera.

(3) Zememerači, ktorým bolo udelené oprávnenie podľa nariadenia č. 40/1909 I. M. (uhor. min. spravodlivosti) alebo- podľa vládneho nariadenia č. 148/1922 Sb. z. a n., alebo podľa vládneho nariadenia č. 65/1930 Sb. z. a n., sú členmi Komory a môžu toto oprávnenie vykonávať aj naďalej v rozsahu, určenom týmito predpismi a budú užívať názvu "civilný inžinier zememeračský".

(4) Pre civilných inžinierov zememeračských, ktorým bolo udelené oprávnenie civilného geometra s obmedzením sídla na určitý súdny okres, platí toto obmedzenie naďalej.

§ 33.

(1) Uchádzačom o oprávnenie civilného inžiniera, ktorí sú diplomovanými inžiniermi alebo inžiniermi bez prídomku "diplomovaný", ktorí sú členmi Komory a slovenskými štátnymi občanmi a vykonávajú oprávnenie na základe úradného povolenia, môže byť po vypočutí Komory Ministerstvom dopravy a verejných prác po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety skúška (§ 17) celkom odpustená.

(2) Týmto uchádzačom môže byť po vypočutí Komory ich samostatná činnosť plne zarátaná do praktického zamestnania (§ 16) od času, keď sa stali členmi Komory,

(3) V prípadoch, keď! uchádzač vykonal svoje štúdia po 31. júli 1919 v cudzine, možno previesť toto zarátanie len pri predpoklade, že jeho cudzozemské štúdia boly podľa platných predpisov nostrifikované.

§ 34.

(1) Oprávnenie staviteľskej živnosti (§ 2 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb. z. a n.), získané do dňa 31. decembra 1944, zostáva nedotknuté.

(2) Oprávnenie staviteľskej živnosti (§ 2 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb. z. a n.), získané po 31. decembri 1944, oprávňuje na samostatné vykonávanie pozemných stavieb — okrem rámových konštrukcií, — ako aj všetkých stavebných prác v takom rozsahu, v akom sa vyskytujú pri pozemných stavbách v tomto odseku uvedených.

(3) Oprávnenie staviteľskej živnosti, uvedenej v ods. 2, môže byť rozšírené v pomere k študijnej osnove odborných škôl. Takéto rozšírenie upraví minister hospodárstva v dohode s príslušnými ministrami a vyhlási v Úradných novinách.

HLAVA III. R. Ustanovenia záverečné.

§ 35.

Týmto zákonom sa mení nariadenie č. 130/1917 r. z., ktorým sa upravuje oprávnenie na užívanie stavovského názvu "inžinier", natoľko, že nabudúce môžu užívať názvu "inžinier" (ing.) tiež všetky osoby, ktorým prislúcha podľa tohto zákona názov ,,civilný inžinier".

§ 36.

Ustanovenie § 251, ods. 2, písm. f) živnostenského zákona č. 259/1924 Sb. z. a n., že zákonu tomuto nepodliehajú úkony inžinierov a zememeračov podľa nariadenia č. 22.578/1890 V. K. M. (uh. ministra kultu a vyučovania) o užívaní názvu "inžinier" a podľa zákonného článku XXXI; 1908 a vládneho nariadenia č. 148/1922 Sb. z. a n., menia sa tak, že živnostenskému zákonu nepodliehajú úkony civilných inžinierov, diplomovaných inžinierov, inžinierov bez prídomku "diplomovaný" a oprávnených zememeračov podľa tohto zákona.

§ 37.

(1) Dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť, pokiaľ tento zákon neustanovuje inakšie, všetky ustanovenia, ktoré mu odporujú. Zrušujú sa najmä:

Vládne nariadenie č. 38/1934 Sb. z. a n.,

ustanovenia oddielu I, a II. vládneho nariadenia č. 65/1930 Sb. z. a n.,

§ 34 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb. z. a n.,

§ 4 zák. čl. XXXIX/1908, nakoľko sa ním zmocňuje minister pravosúdia, aby vydal nariadenie o spôsobilosti a skúške zememeračov a ich pomocníkov a disciplinárne predpisy pre nich,

bod 6, nariadenia č. 22.578/1890 V. K. M. (uh. ministra kultu a vyučovania).

(2) Týmto zákonom zostávajú nedotknuté ustanovenia § 44 zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. a § 42 a nasledujúce vládneho nariadenia č. 64/1930 Sb. z. a n.

§ 38.

Tento zákon nadobúda účinnosť - dňom vyhlásenia; vykoná ho minister dopravy a verejných prác a minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Všeobecne:

Osnova zákona o civilných inžinieroch je iba výslednicou požiadavky všeobecného vývoja techniky, ktorý tak ďaleko predbehol vývoj zákonodarstva. Osnova táto nie je ničím iným ako úpravou otázok v skutočnosti existujúcich, resp. skutočnosťou požadovaných, ale normatívne predsa len neupravených. Je to samozrejmé, keď si uvedomíme, že jednoduché a staticky určité konštrukcie stavebné boly vystriedané účelnejšími, úspešnejšími a cieľu primeranejšími konštrukciami staticky neurčitými, rámovými a pod., keď sa objavily také odvetvia technickej práce, aké neboly známe v tom čase, v ktorom kotví náš (jestvujúcimi právnymi predpismi alebo ich podkladom vytvorený) právny stav.

Právny poriadok Slovenska neupravil tiež možnosť takej technickej činností, pre akú sa vyžaduje vysoké odborné vzdelanie, lebo je vytvorený právnymi predpismi zastaralými alebo nedostačujúcimi.

Z vyššie uvedeného vidno, že osnova je samozrejmou potrebou, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že bývalé Československo prevzalo po prevrate roku 1918 právny stav bývalého Uhorska a s ním aj mnoho neupravených otázok, ktorých nebolo napr, v rakúskej časti štátu, lebo v zemiach Českej a Moravskosliezskej bola inštitúcia civilných technikov (civilných inžinierov a civilných geometrov) zriadená podľa § 27 nariadenia štátneho ministerstva zo dňa 8. decembra 1860, č. 268 r. z., o organizácii štátnej stavebnej služby, a bola upravená nariadením ministerstva verejných prác zo dňa 7. mája 1913, č. 77 r. z,, v znení vládneho nariadenia zo dňa 9. februára 1934, č. 38 Sb. z. a n., a ustanovenia nariadenia štátneho ministerstva zo dňa 11. decembra 1860, č. 36.413.

Keďže už zákonodarstvo býv. Československej republiky pociťovaly, že právny stav na Slovensku vo veciach oprávnenia inžinierov nie je vyhovujúci novým pomerom, t. j. vývinu techniky, v § 3 zákona č. 185/1920 Sb. z. a n. a v § 4 vládneho nariadenia č. 654/1920 Sb. z. a n., ktorými bola rozšírená pôsobnosť inžinierskej komory aj na Slovensko, bolo vyslovené, že na Slovensku pôsobiaci diplomovaní inžinieri majú byť do 5 rokov zrovnoprávnení s inžiniermi z historických zemí. Touto snahou mala byť vyplnená medzera v právnom stave na Slovensku a preto bola osnova vypracovaná ministerstvom verejných prác a predložená ako vládny návrh zákona Národnému shromaždeniu. Vládny návrh zákona o civilných inžinieroch bol schválený senátom (tlač senátu 565/1937), ale pre zmenu štátoprávnych pomerov v roku 1938 nebol schválený poslaneckou snemovňou, hoci ho už schválil jej technicko-dopravný výbor (tlač poslaneckej snemovne č. 1.3621938).

Osnova zákona o civilných inžinieroch je tedy dôkladne pripravená a bola prerokovaná nielen v bývalej Československej republike, ale po 14, marci 1939 v samostatnom Slovenskom štáte. Pôvodná osnova bola totiž poslaná do medziministerského pripomienkového pokračovania Ministerstvom dopravy a verejných prác ešte dňa 12. augusta 1939 pod číslom 3,508 prez. 1939 a bola mnoho ráz prepracovaná a doplňovaná na podklade došlých pripomienok a na rôznych poradách zainteresovaných činiteľov.

Definitívny vládny návrh zákona je prispôsobený špeciálnym slovenským potrebám a vyplňuje medzeru, ktorá bola prevzatá z právneho stavu býv. Uhorska a ktorá bola na území bývalého Uhorska odstránená už prv a pomerne dávno (napr. v Maďarsku zákonným článkom XVII/ 1923 a v Juhoslávii, kde bol skupine predložený návrh zákona o civilných inžinieroch roku 1937 (Vestník Inžinierskej komory zo 7. januára 1937 č, l, ročn. XVI. str. 2).

II.

Účelom osnovy zákona o civilných inžinieroch okrem potreby, spomenutej! pod bodom I. tejto dôvodovej zprávy, je najmä:

a) umožnenie a regulovanie výkonu takej technickej práce, pre ktorú sa požaduje vysoké odborné vzdelanie,

b) vymedzenie oprávnenia technicky vzdelaných resp. technicky činných osôb v pomere k ich teoretickej príprave,

c) vymedzenie oprávnenia civilných inžinierov v rámci ich odborných kategórií,

d) poskytnutie existenčného základu pre absolventov Slovenskej vysokej školy technickej,

e) zachovanie nadobudnutých práv osobami, ktoré sa pripravily alebo pripravujú pre odbornú činnosť podnikateľskú v doterajšom rozsahu (ide tu o živnosť staviteľskú — § 2 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb. z. a n.).

Slovensko je hádam v Európe jediným štátom, ktorý neupravil oprávnenie technikov v pomere k ich teoretickej príprave. Dôsledkom týchto pomerov je, že civilný inžinier, keď skončil v býv. Československej republike vysokú školu technickú a chcel na Slovensku vykonávať práce zo svojho oboru, musel ešte složiť staviteľskú skúšku a stať sa živnostníkom. To je ten istý prípad, ako keby sa od lekára po skončení jeho štúdií žiadalo, aby složil skúšku ránhojičskú. Už z tohto prirovnania vidno, že je tento stav, ak nie už sám v sebe, tak tedy iste pri porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými osobami prinajmenej nedôstojný a aj úplne zbytočný, lebo štúdium na vysokej škole technickej sa nedá porovnať so štúdiom na priemyselných školách. Na vysokých školách technických je nie jedno (stavebné), ale až 14 oddelení a štúdium pri takej diferenciácii je prirodzene veľmi dôkladné. Na priemyselnej škole sa neprednášajú z pozemných stavieb železobetónové skeletové stavby, železobetónové mo-

sty väčších rozpätí, ani stavby cestné, vodné, železničné, tunelové, vodárenské, kúpeľné, melioračné a pod. Tiež sa tam nekonajú dve štátne skúšky, ako na vysokej škole technickej.

Ďalej autorizovaní civilní inžinieri majú povinnosť, na výzvu štátnej správy zastupovať vo svojich oboroch štátnych inžinierov, po ktorý čas pôsobia ako orgány štátu. Na Slovensku tento stav má tedy do tých čias, kým nebudeme mať dosť inžinierov v štátnej službe, aj z toho ohľadu veľmi dôležitý význam,

A predsa činnosť inžiniera je obmedzená na malý výsek technickej činnosti napr. oprávnenia staviteľského, na ktoré stačí aj nižšie ako stredoškolské vzdelanie — meštianska škola.

Štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej týmto uzákonením dostane svoj pevný základ.

Úradne autorizovaní civilní inžinieri a diplomovaní inžinieri na Slovensku, ktorých prevrat roku 1918 zastihol na Slovensku a mladší civilní inžinieri tento nemožný stav znášajú ľahšie, lebo sa do naho dostali postupne. Ale aká bude situácia študujúcich na Slovenskej vysokej škole technickej, ktorí budú 5 rokov pôsobiť a keď budú chcieť vstúpiť do života, t. j. keď budú chcieť vykonávať inžinierske práce, budú sa musieť stať ešte živnostníkmi a budú musieť skladať staviteľskú skúšku? Staviteľskú spôsobilosť možno nadobudnúť na základe štúdia na 4 triedach strednej školy, na 4 triedach priemyselnej školy a po 3 rokoch praxe. Ale miesto priemyselnej školy stačí složiť doplňujúcu skúšku. Staviteľ — nevysoko - školák tedy v 21. roku svojho veku môže začať so samostatnou zárobkovou činnosťou, kdežto inžinier po 8 rokoch strednej školy, po 5 rokov štúdia na vysokej škole technickej a 5 rokoch praxe, tedy 28, poťažné 29 ročný musí skladať ešte staviteľskú skúšku!

Na druhej strane nie je možné od absolventov priemyselných škôl žiadať, aby sa zúčastnili veľkých technických prác pre rozvoj Slovenska, keď sa im práce železničné, tunelové, staticky neurčité železobetónové, vodné, potom moderné vozovky a pod. neprednášajú a mohol by sa vyskytnúť stav, že by na Slovensku nebolo kvalifikovaných podnikateľov vôbec pre výkon týchto prác

Je tedy zmena tohto dnešného stavu nielen záujmom tých úradne autorizovaných a diplomovaných inžinierov, ktorí sú už dávnejšie v životnej praxi, ale je aj záujmom budúceho technického dorastu, ktorý vyjde v budúcnosti zo Slovenskej vysokej školy technickej. Slovensko očakáva od svojich terajších a aj budúcich inžinierov, aby ho po každej stránke dobudovali, aby sa inak stalo so železnicami, cestami, úpravami riek a potokov, údolnými priehradami, budovami všetkého druhu, priemyselnými podnikmi, medzi nimi hlavne podnikmi na spracovanie dreva, priemyslu chemického, aby slovenský ľud takýmto činom mohol dosiahnuť zamestnanie doma a aby nemusel odchodiť pre živobytie do cudziny. Tým, že sa zaistí slovenským inžinierom vybudovanie Slovenska po technickej stránke, umožní sa slovenskému národu jeho zamestnanie doma, ďalej využitie prírodných bohatstiev Slovenska a tým vybudovanie Slovenska vôbec.

Ďalej k racionalizácii a zvýšeniu výnosu poľnohospodárskeho a k vybudovaniu priemyslu, ktorým je jedine možné zamestnať prebytok obyvateľstva Slovenska, sú zase potrební inžinieri, aby poľnohospodárstvo zveľadili a priemysel vybudovali a v ňom po stránke odborne-technickej pôsobili.

Na Slovensku je už teraz veľký nedostatok civilných inžinierov. Viacerí Slováci-inžinieri nemôžu skladať autorizačné skúšky a nemôžu rozmnožiť počet slovenských inžinierskych firiem k vlastnej veľkej škode slovenského štátu, .slovenského inžinierskeho stavu a slovenskej pospolitosti.

Slovenské požiadavky, ktoré prízvukovaly vybudovanie Slovenskej vysokej školy technickej, boly oprávnené, lebo je samozrejmé, že na vybudovaní Slovenska môžu mať záujem v prvom rade iba Slováci sami. Keby bola bývala slovenská technika vybudovaná už pred 10 rokmi, bolo by už v živote a v civilnej i v štátnej službe omnoho viac inžinierov Slovákov, takže by dnes nebol tak veľký nedostatok technických síl. Dnes treba sa usilovať o to, aby bolo na daných pomeroch zmenené to, čo sa zmeniť musí. ak nemá byť Slovensko na technickom poli zanedbávané aj v budúcnosti. Slovenský technický svet musí byť oslobodený od zbytočných

prekážok svojho vývinu a musia mu byť poskytnuté zákonodarstvom potrebné podklady, aby mohol odborným zásahom prispieť k povzneseniu Slovenska a blahobytu jeho ľudu.

Návrh zákona o oprávnení civilných inžinierov predvída, že už bude uzákonená Technická komora, na zriadenie ktorej je súčasne podaný príslušný návrh zákona.

Osnova je veľmi podrobná, čo je potrebné, pretože ide o presné rozhraničenie životných záujmov početnejších skupín pracovníkov s najvyšším vzdelaním a pretože prudký vývoj technický zvlášť pre budúcnosť si to vyžaduje.

Ako vidno zo všeobecného určenia, cieľov opatrenia, je ono prvým krokom k úprave otázok, súvisiacich s technickou výstavbou štátu a jeho zaradenie medzi štáty s právnymi pomermi, upravenými v pomere k vývoju techniky.

K jednotlivým ustanoveniam:

Jednotlivé ustanovenia osnovy sú jasné a nevyžadujú bližšieho odôvodnenia. Preto treba objasniť iba niektoré ustanovenia:

K § 26.

Ustanovenie toto je obdobné ako ustanovenie § 20 živnostenského zákona.

K § 34.

Ustanovenie toto zužuje oprávnenie staviteľskej živnosti (§ 2 vládneho nariadenia č. 103/1925 Sb. z. a n.), ale osobám, ktoré ju získajú* do 31. decembra 1944 ponecháva sa bezo zmeny. Opatrenie toto vyžaduje skutočný stav, t. j. potreba vymedziť doteraz upravené oprávnenie v pomere k teoretickej pripravenosti a súčasne ponechať nadobudnuté práva, ako aj práva, ktoré budú nadobudnuté do 31. decembra 1944 (tým sa zachycujú absolventi priemyselných škôl zo šk. r. 1940/41).

Úmyslom je nevylučovať z účastenstva na technickej výstavbe štátu (t. j. na výkone verejného technického diela takého charakteru, kde sa vyžaduje vysoké odborné vzdelanie technické) ani osoby, pred tým spomínané, i keď nemajú predpokladaného odborného vzdelania. Ustanovením týmto zaisťuje sa totiž potrebný počet technických síl, aké bude technická vystavba štátu vyžadovať v prechodnom čase, i. j, až do tedy, kým nevyjde zo Slovenskej vysokej školy technické; potrebný počet inžinierov.

K §38.

Vykonanie zákona sveruje sa ministrovi dopravy a verejných prác a ministrovi

hospodárstva, a to tomuto, pokiaľ ide o ustanovenie § 12, ods. 2, § 13 a § 34, ods. 2 a 3. S vykonaním zákona nebudú spojené osobitné výdavky.

Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola prikázaná technicko-dopravnému a ústavno-právnemu výboru.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

     predseda vlády.

                                      Július Stano v. r.,

                      minister dopravy a verejných prác.