Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
311. Zpráva
technicko-dopravného výboru
o vládnom návrhu zákona o civilných inžinieroch (tlač 306).
Technicko-dopravný výbor prerokoval osnovu s hradiska požiadaviek a potrieb technického rozvoja a podrobil ju starostlivému skúmaniu menovite po tej stránke, či vzhľadom na veľký nedostatok technikov a technického dorastu je časové potrebné a žiadúce zaoberať sa e touto otázkou už teraz a či by nebolo vhodnejšie riešiť celú matériu osnovy až v rámci celkovej novej úpravy stavebného podnikania a technických povolaní.
Osnova zákona, ako je z jej obsahu vidno, veľmi prenikavé zasahuje do oboru pôsobnosti staviteľov a znamená veľký prielom v našom zákonodarstve, i keď staviteľské oprávnenia získané do 31. decembra 1944 zostávajú novou úpravou nedotknuté.
Dôvodová zpráva, k osnove pripojená, zdôrazňuje však naproti tomu, že treba dať štúdiu na vysokej škole technickej pevný základ, a že osnova nie je ničím iným, než úpravou otázok, v skutočností existujúcich, ale normatívne neupravených, ktorých vyriešenia prv alebo neskoršie je nevyhnuteľné. Právna úprava najvyššej technicko-hospodárskej činnosti je teda potrebná.
Technicko-dopravný výbor zmenil § 10 vládneho návrhu v tom smysle, že doplnil ods. l ďalšou vetou, že ustanovenia o oprávneniach civilných inžinierov nevzťahujú sa do konca roku 1942 ani na zamestnancov sväzkov územnej samosprávy a ich podnikov, a vylúčil celé ustanovenie ods. 2, Tieto zmeny boly potrebné jednak preto, aby technickí zamestnanci miest mali čas získať oprávnenia civilného inžiniera, a jednak preto, aby nenastaly pochybnosti o oprávneniach civilných inžinierov. Výbor zaujal totiž stanovisko, že všetky oprávnenia civilných inžinierov nie sú výlučné a že nie je potrebné vyslovovať už teraz, že v budúcnosti vydané predpisy o vylúčení určitých osôb z úkonov spadajúcich do oprávnenia civilných inžinierov zostávajú nedotknuté.
Okrem tejto vecnej zmeny upravili výbor osnovu aj po stránke legislatívnetechnickej. Navrhuje, aby Snem vládny návrh zákona v upravenom znení prijal.
V Bratislave 5. marca 1941.
Štefan Suroviak v. r., Ján Liška v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona o civilných inžinieroch dňa 6. marca 1941. Zmeny, ktoré vykonal na osnove technicko-dopravný výbor, plne akceptoval, ale pokladal za, potrebné urobiť v texte osnovy ešte tieto ďalšie zmeny:
Výbor dospel k presvedčeniu, že ustanovenie § 11 v navrhovanom rozsahu nie je účelné a mohlo by zapríčiniť aj rozličné trestné pokračovania proti osobám, ktoré by hocijaké výkresy, výpočty, posudky atď. civilných inžinierov pozmenily. Preto ústavno-právny výbor navrhuje takú štylizáciu, aby úrady verejnej správy vnútornej pokladaly len tie listiny, vysvedčenia, výkresy, výpočty, posudky atď. za také, ako by ich bol vyhotovil štátny úrad, ktoré civilní inžinieri vyhotovili na ich žiadosť.
Podobne nepovažuje za potrebné predpísať v § 21, aby civilní inžinieri boli povinní na všetkých písomnostiach používať štátny znak a svoju úradnú miestnosť označiť štítkom so štátnym znakom.
Paragraf 25, ktorý obsahuje ustanovenia o zániku oprávnenia, doplnil v ods. l, písm. d) slovami ,,a upadnutím do konkurzu" a na. konci samostatným odsekom, že zánik oprávnenia vyhlási Komora v Úradných novinách.
Na ochranu verejných záujmov vsunul do § 26, ods. 2 ustanovenie, že Komora môže na trovy spoločnosti vymenovať odborníka — civilného inžiniera, aby odborne viedol alebo zastupoval spoločnosť na čas, spomenutý v prvej vete.
Paragraf 27 doplnil výpočtom disciplinárnych trestov, ktoré môže Komora civilnému inžinierovi uložiť, a medzi tresty pojal aj stratu oprávnenia civilného inžiniera. V dôsledku toho bolo potrebné tento paragraf doplniť ďalším odsekom, ktorým sa vláda splnomocňuje nariadením vydať disciplinárny poriadok, a § 28 preštylizovať a vylúčiť z neho odseky 2 a 3.
So zreteľom na zákon o verejnej správe vnútornej a na jednotnosť predpisov o manipulovaní peňažných trestov vylúčil výbor ustanovenie § 29, ods. 2.
Ústavno-právny výbor odporúča Snemu prijať tento vládny návrh zákona, v znení upravenom výbormi.
V Bratislave 6. marca 1941.
Dr. Miloš Vančo v. r., Dr. František Orlický v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o civilných inžinieroch.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Pojem.
§ 1.
Civilní inžinieri sú osoby, ktoré dostaly oprávnenie vykonávať činnosť podľa tohto zákona.
Roztriedenie a titul.
§ 2.
(l) Kategórie civilných inžinierov sú:
1. civilní inžinieri stavební;
2. civilní inžinieri pre architektúru a pozemné staviteľstvo;
3. civilní inžinieri strojní;
4. civilní inžinieri elektrotechnickí;
5. civilní inžinieri banskí;
6. civilní inžinieri lesní;
7. civilní inžinieri chemickí;
8. civilní inžinieri zememeračskí;
9. civilní inžinieri poľnohospodárski.
(2) Civilní inžinieri majú právo a pri výkone svojho oprávnenia aj povinnosť užívať príslušný titul podľa ods. 1.
(3) Minister dopravy a verejných prác môže po vypočutí príslušnej záujmovej organizácie inžinierskej {v ďalšom texte "Komora") vyhláškou v Slovenskom zákonníku zmeniť kategórie civilných inžinierov alebo zriadiť nové kategórie,
(4) Vláda po vypočutí Komory môže nariadením ustanoviť alebo zmeniť predpísanú odbornú spôsobilosť a rozsah oprávnenia civilných inžinierov, ako aj podrobnejšie vymedziť ich povinnosti.
Rozsah oprávnenia. § 3.
(1) Civilní inžinieri kategórií, uvedených v § 2, ods. l, č. l až 9, sú oprávnení vykonávať príslušné práce len vo svojich odboroch, pokiaľ §§ 4 až 8 neurčujú inak.
(2) Obsahom oprávnenia civilných inžinierov stavebných sú stavby cestné, mostné, pozemné, vodné a vodohospodárske, stavby a práce vodárenské, stokovacie, prameňové a kúpeľne práce vodohospodárske, stavby v súvislosti s technickou úpravou pôdy, meliorácie každého druhu a sceľovania pozemkov, s výnimkou zememeračských prác pri sceľovaní pozemkov alebo iných všeobecných úpravách pozemkovej držby, ďalej stavby železničné, jaskové, hlbinné a príbuzné stavby s výnimkou banských prác, ako aj špeciálne stavebné konštrukcie, ktoré vyžadujú složité statické výpočty, z každého materiálu a všetkých systémov.
(3) Odbory civilných inžinierov, uvedených v § 2, ods. l, č. 2 až 9, sú určené ich titulmi (§ 2).
(4) Vo svojich odboroch sú civilní inžinieri oprávnení:
a) vyhotovovať plány a technické návrhy každého druhu, technické zprávy, výpočty, výkazy hmôt a prác, ako i rozpočty predbežné a podrobné;
b) viesť technické práce, spadajúce do ich odboru, prevziať vykonávanie takýchto prác, ako i preberať (kolaudovať) práce inými vykonané;
c) vykonávať meranie (zamerovanie, zápisy, výpočty, plány), pokiaľ súvisia s navrhovaním a vykonávaním technických prác — vynímajúc tie zememeračské práce, ktoré sú potrebné pre sostavenie nového alebo pre úpravu doterajšieho katastrálneho operátu —, vyhotovovať príslušné plány polohopisné a svahomerné, potom iné práce prípravné, zisťovacie a vymerovacie, skúšobné a kontrolné, pokiaľ súvisia s ich poradnou a znaleckou činnosťou, alebo s navrhovaním a vykonávaním technických prác, a to v medziach svojich oprávnení.
§ 4.
(1) Civilní inžinieri banskí sú oprávnení vyhotovovať a prevádzať návrhy, projekty a rozpočty technických prác s baníctvom súvisiacich (§ 131 obecného banského zákona), najmä strojov a zariadení potrebných pre banské závody, úpravne a huty, ďalej vymeriavať a mapovať v bani a na povrchu, kontrolovať a overovať plány a kópie banských diel, mať dohľad, vedenie a dozor pri vykonávaní takýchto prác osobami inými, podávať posudky, výpočty a odhady vo veciach banských a pod.
(2) Výkony civilných inžinierov banských, vykonané na príkaz banského úradu, ako vymedzníkovanie, obnova a určenie hraníc banských oprávnení (§§ 64, 67 a 68 obecného banského zákona), osvedčenia vydané nimi na podklade takých výkonov o zistených skutočnostiach, overovanie originálov a kópií máp, pokladajú sa za také, ako keby boly vykonané úradníkom vrchnostenského banského úradu.
§ 5.
Civilní inžinieri chemickí sú oprávnení vyhotovovať projekty a návrhy na chemicko-technické práce — v tom aj na menšie práce stavebné, strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, s nimi priamo súvisiace, zariaďovať chemicko-technické postupy, vykonávať na žiadosť alebo na príkaz výrobnú, technickú, pracovnú, hospodársku a bezpečnostnú kontrolu v chemicko-technických závodoch, konať chemicko-technické rozbory, podávať chemicko-technické a technologické posudky.
§ 6.
Civilní inžinieri zememeračskí sú oprávnení vyhotovovať a vykonávať všetky zememeračské práce spojené s úpravou pozemkovej držby i sceľovania pozemkov, s výnimkou melioračných prác každého druhu, ďalej každé projektovanie, vymeriavanie vo vodorovnom a svislom smere vo vymeriavacom odbore, a to najmä: plány polohopisné a svahomerné, plány na rozdelenie a ohraničenie pozemkov, plány komasačné a arondačné s výnimkou plánov bonitačných, plány parcelačné, segregačné, proporciačné, vytýčenie, upravovanie a obmedzníkovanie hraníc, meranie výšok, všetky kartografické a fotogrametrické práce a plány.
§ 7.
Civilní inžinieri poľnohospodárski sú oprávnení vyhotovovať návrhy, projekty a rozpočty pre poľnohospodársku výrobu, tieto uskutočňovať, pre poľnohospodársku výrobu prevádzať výskummíctvo, pokusníctvo, rozbory a skúšanie výrobných prostriedkov poľnohospodárskych (okrem paliva, svietiva a mazadiel), ďalej rozbory, skúšanie poľnohospodárskych a poľnohospodársko-priemyselných výrobkov, pokiaľ sa ďalej technologicky nespracujú a nepoužívajú, podávať odborné mienky a posudky, vykonávať bonitácie a bonitačné plány, odhady poľnohospodárskych podnikov a pozemkov i odhady škôd živelných na nich, kalkulácie a štatistiky, preskúmavať uvedené činnosti a vydávať o tom overenia, organizovať a viesť poľnohospodárske podniky a poľnohospodársko-priemyslové závody, vyhotovovať hospodárske dispozície a rozpočty na ich zariadenie a vykonávať na žiadosť alebo na príkaz výrobnú, účtovnú a obchodnú revíziu prevádzky; projektovať* a vykonávať hospodárske zveľadenie pôdy, jednoduché zariadenia odvodňovacie a zavodňovacie na jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch, a to len v súvislosti s hospodárskou melioráciou, v tej istej súvislosti úpravu pastvín, rekultiváciu pozemkov, okrem zalesňovania, a to bez akýchkoľvek úprav tokov a väčších zariadení stavebných a pokiaľ súvisia s prevádzkou a zariadením poľnohospodárskych závodov; dispozičné projektovať poľnohospodárske stavby pozemné a jednoduché zariadenia strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, pokiaľ súvisia s prevádzkou a zariadením poľnohospodárskych a poľnohospodársko-priemyslových podnikov.
§ 8.
Oprávnenia uvedené v § 3, ods. 4 prislúchajú aj mimo vlastný odbor: 1. civilným inžinierom stavebným, nakoľko ide o jednoduché zariadenia strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, ak súvisia priamo so stavbami a prácami
inžinierskymi, uvedenými v § 3, ods. 2, a sú ich doplnkom;
2. civilným inžinierom pre architektúru a pozemné staviteľstvo, nakoľko ide o iné stavebné zariadenia a jednoduché strojné a elektrotechnické zariadenia nízkeho napätia, ak tieto zariadenia súvisia priamo s pozemnými stavbami a sú ich doplnkom;
3. civilným inžinierom strojným, nakoľko ide o iné stavebné zariadenia, počítajúc v to jednoduché pozemné stavby a jednoduché elektrotechnické zariadenia, ak tieto stavby a zariadenia priamo súvisia so stavbami a prácami strojnými a sú ich doplnkom;
4. civilným inžinierom elektrotechnickým, nakoľko ide o iné stavebné zariadenia, počítajúc v to jednoduché pozemné stavby a jednoduché strojné zariadenia, ak tieto stavby a zariadenia priamo súvisia so stavbami a prácami elektrotechnickými a sú ich doplnkom;
5. civilným inžinierom lesným, nakoľko ide o jednoduché stavby pozemné, cestné, vodné, mostné, stavby lesných dopravných prostriedkov, zariadení na dopravu lesných produktov, lesných železníc pre neverejnú dopravu a jednoduché zariadenia strojné a elektrotechnické nízkeho napätia, nakoľko tieto stavby a zariadenia priamo súvisia s prevádzkovým zariadením a hospodárstvom lesným a sú jeho doplnkom, ďalej nakoľko ide o lesnícko-technické hradenie bystrín.
§ 9.
Civilní inžinieri sú oprávnení vo veciach svojho povolania radiť stranám a v medziach príslušných právnych predpisov ich zastupovať pred úradmi, ďalej vykonávať znaleckú činnosť pre súdy a úrady, korporácie a strany, podávať posudky, konať výpočty, odhady, kalkulácie, na žiadosť alebo na príkaz uskutočňovať kontrolu prevádzky a revízie vo všetkých odvetviach svojho odboru, preskúšavať a overovať príslušné listiny, projekty, plány, navrhy, výkresy, výpočty a postupy alebo ich kópie.
§ 10.
(1) Ustanovenia o oprávneniach civilných inžinierov nevzťahujú sa na práce konané zamestnancami štátu alebo štát-
nych podnikov a do konca roku 1942 ani na práce zamestnancov sväzkov územnej samosprávy a ich podnikov.
(2) Ak vznikne spor alebo pochybnosť o rozsahu oprávnenia jednotlivých kategórií civilných inžinierov alebo o udelení oprávnenia, rozhodne po vypočutí Komory minister dopravy a verejných prác, kde treba, v dohode s príslušnými ministrami.
§ 11.
(1) Úrady verejnej správy pokladajú listiny, vysvedčenia, výkresy, výpočty, posudky a pod., ktoré na ich žiadosť vyhotovili) civilní inžinieri vo svojom odbore predpísaným spôsobom, za také, ako by ich bol vyhotovil štátny úrad.
(2) Podľa plánov, vyhotovených alebo overených civilnými inžiniermi, možno udeliť najmä povolenie stavebné, vodoprávne a iné, ako aj živnostensko-právne schválenie.
Odborný a pomocný personál
§ 12.
(1) Civilní inžinieri môžu zamestnávať odborný a pomocný personál.
(2) Civilní inžinieri, pokiaľ vykonávajú práce so svojím vlastným živnostenským pomocným personálom, podliehajú ustanoveniam hlavy VI. a VII. živnostenského zákona, pričom funkciu živnostenského spoločenstva vykonáva Komora. Organizáciu Komory upraví osobitný právny predpis.
Prevodzovne.
§ 13.
Predpisy hlavy III. živnostenského zákona sa vzťahujú aj na prevodzovne civilných inžinierov, nakoľko sú splnené podmienky § 40 živnostenského zákona.
Nadobúdanie oprávnenia.
§ 14.
(1) Oprávnenie civilného inžiniera môže dostať bezúhonný a svojprávny slovenský štátny občan, ak
a) vykonal príslušné odborné štúdiá (§ 16],
b) bol prakticky zamestnaný po určený čas a predpísaným spôsobom (§ 17),
c) vykonal skúšku, ak nie je od nej oslobodený (§ 18).
(2) Oprávnenie nemôže dosiahnuť:
a) zamestnanec štátu, jeho alebo ním spravovaných podnikov, ústavov, fondov alebo základín, v činnej službe, vynímajúc osoby uvedené v § 19, veta druhá;
b) kto vykonáva zamestnanie, ktoré sa nesrovnáva s povahou a výkonom povolania civilného inžiniera, alebo sa stal svojím konaním nehodným dôvery;
c) kto sa pokladá podľa platných predpisov za Žida, ak minister dopravy a verejných prác po vypočutí Komory a Ústredného hospodárskeho úradu nepovolil výnimku.
(3) Zamestnancom [ods. 2, písm. a)] na odpočinku môže udeliť oprávnenie minister dopravy a verejných prác po vypočutí Komory len so súhlasom ministra financií.
§ 15.
(1) Oprávnenie civilného inžiniera udeľuje na žiadosť minister dopravy a verejných prác, kde treba v dohode so zúčastnenými ministrami. Oprávnenie platí pre celé územie štátu.
(2) Cudzincom možno udeliť oprávnenie civilného inžiniera iba v tom prípade, ak okrem splnenia ostatných pre tuzemcov platných podmienok preukážu, že pôsobili ako inžinieri alebo ako podnikatelia, uvedení v § 34, na území Slovenskej republiky pred 14. marcom 1939. Výnimky z tohto ustanovenia môže povoliť na žiadosť uchádzačov minister dopravy a verejných prác, kde treba v dohode so zúčastnenými ministrami. Takéto oprávnenie možno viazať podmienkami.
(3) Civilný inžinier môže začať vykonávať svoje oprávnenie, ak složí na príslušnom okresnom úrade prísahu, že bude svedomité a nestranne vykonávať práce jemu kýmkoľvek sverené.
(4) Okresný úrad vyhlási v Úradných novinách deň složenia prísahy a sídlo civilného inžiniera, ako i každú jeho zmenu (§ 22).
Odborné štúdiá.
§ 16.
(1) Štúdiá možno preukázať vysvedčením Slovenskej vysokej školy technickej alebo niektorej vysokej školy technického smeru bývalej republiky Česko-Slovenskeij o složení záverečnej (odbornej) štátnej skúšky alebo o dosiahnutí doktorátu príslušného odboru, a to:
a) pre civilných inžinierov stavebných, pre architektúru a pozemné staviteľstvo, strojných, elektrotechnických, banských, lesných, chemických a poľnohospodárskych, na príslušnom študijnom oddelení alebo patričnom odbore niektorej vysokej školy technického smeru;
b) pre civilných inžinierov zememeračských na oddelení zememeračského inžinierstva vysokej školy technického smeru alebo na bývalom geodetickom behu niektorej vysokej školy technickej, ďalej do 1. marca 1934 na niektorom inom odbore niektorej vysokej školy technického smeru, ktorého štátne skúšky obsahujú aj skúšku z vyššej geodézie;
c) pre civilných inžinierov banských na banskom odbore vysokej školy banskej a lesníckej v Banskej Štiavnici, alebo vysokej školy banskej v Přibrami.
(2) Pre dosiahnutie oprávnenia civilného inžiniera elektrotechnického možno štúdia preukázať aj vysvedčením o složení druhej štátnej skúšky z odboru pre stavbu strojov, keď v čase, kedy bolia táto skúška složená, nebolo ešte na tejktorej vysokej technickej škole osobitné oddelenie pre elektrotechniku.
(3) Ak ide o obdobné vzdelanie na niektorej cudzozemskej vysokej škole rovnakej úrovne, má záverečný cudzozemský
študijný preukaz rovnakú platnosť podľa odsekov l alebo 2 len po nostrifikovaní Ministerstvom školstva a národnej osvety.
(4) študijným vysvedčeniam, uvedeným v ods. l až 3, rovnajú sa obdobné vysvedčenia niektorej vysokej školy technickej alebo jej na roveň postavenej odbornej školy v bývalom Rakúsko-Uhorsku, získané najneskoršie 31. júla 1919.
(5) Študijnými vysvedčeniam, uvedeným v ods. l až 3, rovná sa ďalej preukaz o tom, že žiadateľ dostal na niektorom odbore vysokej školy technickej v Budapešti diplom inžiniera, alebo že nadobudol oprávnenie na užívanie titulu inžiniera "diplomovaný" podľa nariadenia č. 22.578/1890 V. K. M. (uh. min. kultu a vyučovania) a to v obidvoch prípadoch najneskoršie 31. júla 1919.
Praktické zamestnanie.
§ 17.
(1) Praktické zamestnanie treba preukázať uspokojivým a hodnoverným vysvedčením o tom, že uchádzač vykonal po ukončení predpísaných štúdií odbornú prax, trvajúcu najmenej päť rokov, a uchádzač, ktorý z príslušného odboru nadobudol doktorskú hodnosť, odbornú prax, trvajúcu najmenej štyri roky. Čas praxe od skúšky dospelosti až po druhú štátnu skúšku a čas, strávený v prezenčnej službe vojenskej alebo v náhradnej zálohe, ako aj počas mobilizácie alebo vojny, môže sa počítať polovicou.
(2) Odborná prax musí byť vykonaná alebo u civilného inžiniera príslušného odboru alebo u staviteľa (§ 34, ods. 1) alebo pod vedením odborníka vo verejnej alebo súkromnej službe alebo v štátnom podniku, fonde i základine, ktoré sú spôsobilé sprostredkovať praktické vedomosti, potrebné pre príslušný odbor.
(3) Za rovnakú prax pokladá sa aj odborná činnosť toho druhu na vysokých školách technického smeru.
(4) O započítateľnosti odbornej praxe treba vypočuť Komoru; v sporných prípadoch podľa ods. 3 je smerodajné stanovisko Ministerstva školstva a národnej osvety.
Skúška.
§ 18.
(1) Skúške pred komisiou, ktorú zriadi minister dopravy a verejných prác, možno sa podrobiť po ukončení predpísaných štúdií a po uplynutí troch rokov predpísanej praxe. Tu platí rovnako ustanovenie § 17, ods. 1. Ku skúške možno pripustiť len uchádzačov, ktorí vyhovujú podmienkam, predpísaným v § 14, ods. l, písm. a) a b)-
(2) Predmety skúšky sú:
a) národné hospodárstvo,
b) základy ústavného a správneho práva,
c) zákony a nariadenia odborné i stavovské, vzťahujúce sa na povolanie civilného inžiniera príslušnej kategórie.
(3) Skúška z národného hospodárstva a ústavného a správneho práva sa odpustí uchádzačom, ktorí sa preukážu vysokoškolskými vysvedčeniami o skúške z týchto predmetov, alebo ktorí pri niektorej štátnej skúške podľa skúšobných predpisov, platných pre ich odbor, museli preukázať vedomosti z týchto predmetov, ďalej uchádzačom, ktorí už nadobudli oprávnenia civilného inžiniera niektorej kategórie,
(4) Od skúšky sú celkom oslobodení:
a) profesori a súkromní docenti na vyso-- kých školách technického smeru, ktorí uičia praktickým odborom;
b) uchádzači o oprávnenie pre kategórie,, uvedené v § 2, ods. l, ak složili skúšku, predpísanú pre ustanovenie (alebo povýšenie) technickým alebo meračským úradníkom I. služobnej triedy v službách štátu, jeho alebo ním spravovavých podnikov, fondov alebo základín;
c) uchádzači o opätovné udelenie oprávnenia, ktorých predošlé oprávnenie zaniklo podľa § 27, ods. 2, č. 3, písm. b).
(5) Skúška uchádzačov o oprávnenie civilného inžiniera lesného, složená podľa tohto zákona, nahradzuje štátnu skúšku pre lesných hospodárov.
(6) Podrobnejšie ustanovenia o skúške a o skúšobnej komisii vydá vláda nariadením.
Povinnosti.
§ 19.
Civilný inžinier nemôže byť súčasne zamestnancom štátu, jeho podnikov, fondov, alebo základín. To sa nevzťahuje na profesorov, ustanovených na vysokých školách technického smeru, ktorí prednášajú praktické predmety alebo predmety teoretické, ak oprávnenie nadobudli predpísaným spôsobom, ani na ich vedecké pomocné učiteľské sily, pokiaľ nie sú v nej štátnej službe.
§ 20.
(1) Civilný inžinier za odmenu je povinný prispieť štátu, jeho podnikom, fondom alebo základinám na každé vyzvanie žiadanou pomocou, v technických veciach svojho odboru miesto štátnych technických orgánov. Táto pomoc môže záležať v tom, že sa mu sverí vykonanie jednotlivých výkonov, trvalý dozor na stavbu, vedenie stavby a pod.
(2) Civilného inžiniera nemožno bez jeho súhlasu zamestnávať úradnými prácami mimo obvodu okresného úradu (civilného inžiniera banského mimo obvodu obvodného banského úradu), v ktorom má svoje sídlo, ani dlhšie ako tridsať dní do roka.
§ 21.
(1) Civilní inžinieri sú povinná na svojich písomnostiach a pečiatkach použiť štátny znak v prípadoch § 11, ods. 1.
(2) Civilní inžinieri sú povinní pre výkon svojho povolania zriadiť vo svojom sídle riadnu úradnú miestnosť a túto označiť svojím menom a titulom. Svoju kanceláriu sú civilní inžinieri povinní viesť osobne.
(3) Civilní inžinieri môžu prijímať do svojej praxe kandidátov civilného inžinierstva, ktorých musia zamestnávať len pod vlastným vedením a osobnou zodpovednosťou.
(4) Civilní inžinieri sú povinní vydávať týmito kandidátom vysvedčenia o ich praxi.
(6) Civilní inžinieri sú povinní spravovať sa pri výkone svojho povolania ustanoveniami sadzobníka, ktorý s času na čas vydáva minister dopravy a verejných prác po vypočutí príslušných ministrov a Komory. V tomto sadzobníku treba určiť i odmeny za úkony civilných inžinierov, uvedené v § 20.
§ 22.
(1) Civilný inžinier je povinný ohlásiť do 15 dní každú zmenu svojho sídla príslušnému okresnému úradu. Ak sa presťahuje do obvodu iného okresného úradu, ohlási túto zmenu aj okresnému úradu nového sídla. U civilných inžinierov banských rozhodný je obvod a príslušnosť obvodného banského úradu.
(2) O každom svojom presídlení upovedomí civilný inžinier aj Komoru.
§ 23.
Každý civilný inžinier je povinný viesť denník s postupnými číslami o všetkých úkonoch, ktoré vybavil alebo dal svojim menom vybaviť.
Pobočné kancelárie.
§ 24.
(1) Civilným inžinierom nie je dovolené zriaďovať mimo svojej riadnej kancelárie pobočnú kanceláriu, v ktorej by prijímali príkazy.
(2) Pobočné kancelárie, zriadené na obstarávanie jednotlivých prevzatých prác, treba po skončení týchto prác zrušiť.
Zánik oprávnenia.
§ 25.
(1) Oprávnenie civilného inžiniera zaniká:
a) smrťou,
b) vzdaním sa oprávnenia,
c) prijatím štátneho úradu (§ 14, ods, 2, písm. a) a § 19),
d) zbavením svojprávnosti a upadnutím do konkurzu,
e) stratou štátneho občianstva,