Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
312. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o niektorých zmenách v prípravnej službe sudcovskej, v právnej službe verejnonotárskych osnovníkov a o zrovnoprávnení sudcovskej a advokátskej skúšky (tlač 304).
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 6. marca 1941.
Nedostatok sudcov, ktorý sa prejavil po odchode sudcov českej národnosti a po prepustení sudcov-Židov, nemohol byť doteraz napravený prijatím nových uchádzačov do sudcovských služieb, a to pre nedostatok kvalifikovaných uchádzačov, ba viac sudcovských síl sa pridelilo alebo prevzalo aj do služieb iných rezortov. Spomenutými úbytkami bol počet sudcovského stavu citeľne zmenšený a preto justičná správa hľadá spôsob ma žiadúce doplnenie sudcovského stavu rozličnými úľavami pri absolvovaní prípravnej služby sudcovskej, najmä aj započítaním predchádzajúcej právnej praxe do prípravnej služby sudcovskej vo väčšom rozsahu, ako doteraz.
Paragraf l sa prepracoval po stránke štylárnej a rozdelil sa na tri odseky. V ods. l sa osobitne zdôraznilo, že výkon vojenskej služby nepokladá sa za prerušenie praxe a preto nie je prekážkou pri započítaní predchádzajúcej právnej služby.
Paragraf 2 sa podrobil týmto zmenám:
Ods. l o zrovnoprávnení sudcovskej skúšky sa pozmenil len štylárne, naproti tomu ods. 2, ktorý určuje podmienky zápisu do soznamu advokátov, sa pozmenil sprísnením podmienok zápisu, pri čom sa však zdôrazňuje, že ustanovenie ods. l, je od ods. 2 celkom nezávislé, takže sudcovská skúška bez ohľadu na to, kedy bola vykonaná a bez ohľadu na to, či sú podmienky ods. 2 splnené alebo nie, vždy a v plnom rozsahu nahradzuje advokátsku skúšku, to jest stáva sa s touto úplne rovnocennou.
Na návrh verejnonotárskej komory doplnil sa vládny návrh novým paragrafom 4 o pôsobnosti a oprávneniach verejnonotárskeho osnovníka.
Verejnonotársky osnovník po složení predpísaného sľubu môže zastupovať verejného notára pri všetkých úkonoch, spadajúcich do pôsobnosti verejných notárov, okrem spísania verejnonotárskych listín. Osnovník, ktorý vykonal už jednoročnú prax u verejného notára, alebo ktorý složil advokátsku, sudcovskú, prípadne
verejnonotársku skúšku, môže vykonať za verejného notára, u ktorého je zapísaný, všetky verejnonotárske úkony, sem počítajúc aj spísanie verejnonotárskych listín.
Uvedené oprávnenia verejnoraotárskych osnovníkov udeľuje minister pravosúdia na návrh verejnonotárskej komory a verejný notár, u ktorého je osnovník zamestnaný, sám je za tieto úkony zodpovedný.
Uvedené nové ustanovenia § 4 spolu s § 3 splňujú dávne a oprávnené želania verejnonotárskeho stavu, ktorý vykonáva pre verejnosť dôležitú funkciu a v značnej miere usnadňuje aj výkon namáhavých úloh nášho pravosúdia.
V § 5 vynechalo sa časové obmedzenie platnosti zákona. Toto časové obmedzenie malo by sa totiž vzťahovať aj tak len na ustanovenia § l, avšak ani s hľadiska týchto ustanovení nezdá sa byť žiadúcim, lebo keď prestane praktická potreba týchto ustanovení, možno ich hocikedy zrušiť zákonom.
Názov osnovy sa prispôsobil poradiu jej ustanovení.
Ústavno-právny výbor odporúča Snemu osnovu v predloženom znení prijať.
V Bratislave 6. marca 1941.
Dr. Miloš Vančo v. r., Dr. Matej Huťka v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o zmenách v prípravnej službe sudcovskej, o rovnoprávnosti sudcovskej a advokátskej skúšky a o zmenách v právnej službe verejnonotárskych osnovníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Do prípravnej služby sudcovskej (§§ 4 a 5 zákona č. 217/1896 r. z.) možno započítať advokátskym alebo verejnonotárskym osnovníkom skutočnú prípravnú službu u advokáta alebo verejného notára, ak tieto služby naväzujú na seba bez prerušenia. Za prerušenie sa nepovažuje výkon vojenskej služby. V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže minister pravosúdia výnimočne započítať aj takú službu, ktorá nenaväzuje na prípravnú službu sudcovskú.
(2) Minister pravosúdia môže podľa odseku l započítať úplne alebo čiastočne aj predchádzajúcu právnu službu skutočne strávenú v iných verejných alebo súkromných službách, ak tam vykonaná prax bola takej povahy, že uľahčí prípravnú službu sudcovskú.
(3) Skutočná prípravná sudcovská služba i po započítaní podľa ods. l a 2 musí trvať najmenej 6 mesiacov.
§ 2.
(1) Sudcovská skúška (§§ 12 a 13 zákona č. 217/1896 r. z.) i pred účinnosťou tohto zákona vykonaná je rovnoprávna s advokátskou skúškou (zák. čl. LIII/1913).
(2) Ak sudca po úspešnom vykonaní sudcovskej skúšky konal v justičnej správe najmenej 5 rokov službu aspoň ako okresný sudca alebo štátny zástupca (§ 53 zakona č. 103/1926 Sb. z. a n.), nahradzuje lo povinnú právnu službu advokátskeho osnovníka (zákon č. 164/1940 Sl. z.) a má po splnení ostatných podmienok nárok na zapísanie do soznamu advokátov.
(3) Ustanovenie ods. 2 nevzťahuje sa na toho, kto bol zo štátnych služieb disciplinárne prepustený.
§ 3.
Právna služba verejno-notárskeho osnovníka, konaná u verejného notára, ktorému podľa § 8 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z. bolo povolené zastupovať stránky pred súdmi, posudzuje sa rovnako ako právna služba advokátskeho osnovníka, konaná u advokáta (zákon č, 164/1940 Sl. z.).
§ 4.
(1) Verejnonotársky osnovník (§ 2 zák. čl. VII/1886), ktorý už složil predpísaný sľub, môže verejného notára, u ktorého prevádza prax, zastupovať pri všetkých úkonoch, spadajúcich do pôsobnosti verejných notárov, okrem spísania verejno-notárskych listín.
(2) Osnovník, ktorý má už jednoročnú prax, vykonanú u verejného notára, taktiež osnovník, ktorý už složil advokátsku alebo sudcovskú, prípadne verejnonotársku skúšku, môže za verejného notára, u ktorého je zapísaný, vykonať všetky úkony, spadajúce do pôsobnosti verejných notárov, sem počítajúc aj verejnonotárske lisitiny.
(3) Oprávnenie podľa ods. l a 2 udeľuje minister pravosúdia na návrh verejnonotárskej komory.
(4) Verejný notár je zodpovedný (§ 17 zák, čl. XXXV/1874) za úkony verejnonotárskeho osnovníka podľa ods, l a 2.
(5) Ustanovenia ods. l a 2, § 4 zák. čl. VII/1886 sa zrušujú.
§ 5.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia.