Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
319. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene §§ 285, 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona (tlač 310).
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na spoločnom zasadnutí s výborom sociálnym a zdravotným a za účasti snemových odborníkov dňa 25. marca 1941.
Zvýšená ochrana plodu a jeho vzniku je predpokladom zdravej populácie, podmienkou rozvoja a šťastnej budúcnosti národa a preto eminentným záujmom štátu. Výbor s uspokojením a uznaním honoroval snahu vlády, aby sa novým zákonom sprísnily trestné sankcie, určené v doterajších ustanoveniach trestného zákona i trestného zákona vojenského na trestné činy, ohrozujúce vznik a vývin plodu, aby sa novými trestnými ustanoveniami potlačovaly určité nebezpečné prípravné činnosti, smerujúce na vyhnanie plodu a aby sa novými trestnými sankciami urobila prietrž niektorým doteraz trestne nestíhaným nerestiam, ktoré zabraňujú počatie a tak vo svojej podstate odporujú kresťanskej morálke a ideálom národa.
Vo vládnom návrhu uskutočnil výbor tieto zmeny:
Celý § l sa vynechal z týchto dôvodov:
Podľa názoru vynikajúcich odborníkov z odboru lekárstva ustanovenie ods, 2 tohto paragrafu je postrádateľné, lebo podľa dnešného stavu lekárskej vedy niet takmer takých prípadov, žeby samotná tehotnosť ohrozovala život ženy. Tehotnosť je stav fyziologický a nie stav pathologický.
Zdôrazňuje sa ďalej, že citované ustanovenie bolo aj s hľadiska kanonického práva neprijateľné. Plod je ľudským životom a neslobodno ho preto podľa zásad kresťanskej morálky a etiky usmrtiť ani v záujme vyššieho dobra: v záujme záchrany života matky. Doterajší stav podľa trestného zákona je v danom smere prijateľnejší, lebo vyhnanie plodu sa zásadne tresce ako zločin.
Odpadnutím ods. 2 stály sa zbytočnými aj ostatné ustanovenia § í, ktoré boly s obsahom tohto odseku v organickej súvislosti.
Následkom vynechania § l musely — pravda — odpadnúť aj trestné sankcie, uvedené v § 2, ktoré nadväzovaly na -ustanovenia § 1.
Paragraf 3 podrobil sa žiadúcej štylárnej úprave. Výraz "dá niekomu návod" sa nahradil priliehavejším a širším výrazom "dá niekomu radu", lebo "návod" je technickým termínom trestného práva hmotného, ktorý v smysle § 69 trestného zákona označuje určitú formu účastenstva na trestnom čine a má svoju presne vymedzenú obsahovú náplň.
V § 4, písm. a) navrhovaná trestná sadzba 5, resp. 10 rokov snížila sa na 3, resp. 5-ročnú stratu slobody. Treba si tu totiž uvedomiť, že doterajšie trestné sadzby v smysle § 285, ods. l trestného zákona boly len 2, resp. 3 roky. Zvýšenie týchto trestných sadzieb na 3—5 rokov úplne postačí. Ide tu o trestnosť samotnej matky, ktorá sa vyhnaním plodu previnila. Jej zavinenie je síce závažné a odsúdeniahodné, avšak zato s hľadiska ľudského a sociálneho iste nie je účelné dlhodobým trestom na slobode úplne ju vylúčiť z ľudskej spoločnosti, odňať ju celkom rodine, prípadne zabrániť jej výchovu detí a znemožniť jej úplne návrat do života, Paragraf 6 ponechal výbor v nezmenenom znení.
Pri rokovaní o tomto ustanovení výbor v zásade prijal stanovisko kresťanskej náuky, podľa ktorej všetky prostriedky, ktoré môžu slúžiť proti počatiu, sú amorálne, avšak cieľom trestného práva je postihnúť trestnou represiou len porušenia takzvaného "minima morálky". Všetko to, čo je amorálne a odsúdeniahodné, nemôže byť predmetom trestnej sankcie, ináč by sa trestné právo stalo neprehľadným labyrintom a dostalo by sa do konfliktu so samotným životom. Nepopierateľným faktom je, že ustanovenia tohto paragrafu znamenajú aj s hľadiska vyššej morálky pokrok a je isté, že jednak svojimi preventívnymi účinkami — ako výstraha — jednak represívnymi účinkami — ako trest — poslúžia v tejto právnej oblasti povzneseniu morálky, lebo zasahujú spravodlivou trestnou reakciou aspoň časť nerestí, ktoré sa doteraz trestnými sankciami nijako nepotlačovaly.
Celý § 7 sa škrtol z toho dôvodu, lebo takéto opatrenie môže vydať príslušný rezort internou úpravou.
Vedľajší trest, uvedený v § 8, ods. 2, o zákaze výkonu povolania pozmenil sa v tom smere, že tento vedľajší trest možno vysloviť nielen navždy, ale aj na určitý čas. Týmto riešením dáva sa súdu možnosť aj pri tomto vedľajšom treste prihliadnuť k závažností trestného činu a k stupňu zavinenia. Na druhej strane sa však rozšíril tento vedľajší trest aj na pôrodné asistentky (babice), lebo práve tieto sa dopúšťajú veľmi často zločinov podľa tohto zákona.
Podľa nového znenia § 10 má zákon nadobudnúť platnosť a účinnosť tak, ako to publikačná norma výslovne predpisuje, to jest 15. dňom po jeho vyhlásení.
Následkom vynechania vyššie uvedených paragrafov nastalo potrebné prečíslovanie ostatných ustanovení osnovy.
Ústavno-právny výbor odporúča Snemu osnovu v predloženom znení prijať.
V Bratislave 25. marca 1941.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,
predseda, zpravodajca.
Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru.
Sociálny a zdravotný výbor prerokoval predmetný vládny návrh zákona spolu s ústavno-právnym výborom 25. marca 1941. Zmeny, ktoré previedol na osnove ústavno-právny výbor, sociálny a zdravotný výbor plne akceptoval.
Sociálny a zdravotný výbor zvláštnu pozornosť venoval paragrafom l, 6, 7 a 8 vládneho návrhu.
Pri rokovaní o § l, ods. 2 zástupcovia lekárskej fakulty Slovenskej univerzity ako najpovolanejší odborníci vyhlásili, že podľa dnešného stavu lekárskej vedy pri každej chorobe je možná taká starostlivá opatera samodruhej ženy, že tehotnosť ako taká neohrozuje vážne život matky. V podrobnej debate poukázalo sa na to, že u tých chorôb, ktoré až do nedávna platily za absolútne indikácie pre porušenie tehotnosti, ako napríklad tuberkulóza pľúc, zánet ľadvín, cukrovka, zhubná chudokrvnosť, prudké zvracanie, posunčina, nervové choroby atď., diagnostické a terapeutické pokroky v posledných rokoch umožnia donosenie plodu do toho času, až sa životaschopný narodí.
Na základe toho sociálny a zdravotný výbor považuje ustanovenia § l za postrádateľné a navrhuje z pôvodnej osnovy vynechať celý § l, ako aj s nim súvisiaci §2.
V uzákonení § 6 pôvodného vládneho návrhu výbor vidí podstatné zlepšenie proti doterajšiemu stavu.
Ohľadom § 7 vládneho návrhu výbor tiež súhlasí s názorom ústavno-právneho výboru a navrhuje tento paragraf vynechať. Jeho prevádzanie do všetkých dôsledkov narazilo by na § 328 trestného zákona, na § 205 č. 2 trestného poriadku, na všeobecné právne zásady o zachovaní lekárskeho tajomstva, na prísahu lekára zachovať tajomstvo a v konečných výsledkoch podvrátila by sa tým vôbec dôvera k lekárskemu povolaniu.
Do § 8, ods. 2 vládneho návrhu o zákaze výkonu povolania bolo potrebné zahrnúť aj pôrodné asistentky (babice), keďže smutné skúsenosti dokazujú, že aj niektoré príslušníčky tohto stavu sa dopúšťajú deliktov, ktoré sa majú zamedziť týmto zákonom.
Sociálny a zdravotný výbor po svedomitom uvážení všetkých okolností, ktoré by do úvahy mohly prísť po stránke morálky, ako aj zdravotných, eugenických, sosiálnych hľadísk, dospel k presvedčeniu, že pozmenený návrh zákona vyhovuje aj všetkým požiadavkám kresťanskej vierouky a preto navrhuje, aby Snem vládny návrh zákona v upravenom znení prijal.
V Bratislave 25. marca 1941.
Rudolf Čavojský v. r., MUDr. Ernest Rosival v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa______________ 1941
o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene §§ 285 a 286 trestného zákona a §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l. Kto
a) prenechá alebo zadováži niekomu nejaký prostriedok, vediac, že sa má použiť na vyhnanie plodu,
b) dá niekomu radu, ako možno zadovážiť alebo vyrobiť prostriedok, o ktorom vie, že sa má použiť na vyhnanie plodu, alebo ako treba takýto prostriedok na ten cieľ použiť,
c) dá niekomu radu, akým iným pod písm. a) a b) neuvedeným spôsobom, alebo pomocou koho možno plod vyhnať, hoci vie, že to má byť použité na vyhnanie plodu,
d) sa ponúkne niekomu na vyhnanie plodu, alebo na pomoc pri vyhnaní plodu,
potresce sa, ak čin nie je prísnejšie trestný podľa iných trestných ustanovení, pre prečin väzením od jedného do šiestich mesiacov.
§ 2.
Vyhnanie plodu sa tresce:
a) v prípade § 285, ods. l trestného zákona, ak ide o tehotnosť mimo manželstva, žalárom do troch rokov, inak žalárom do piatich rokov;
b) v prípade § 285, ods, 2 trestného zákona, ak ide o vyhnanie plodu so svolením tehotnej ženy, žalárom do desiatich rokov, ak bol tento čin spáchaný zo zištnosti, žalárom od dvoch do desiatich rokov;
c) v prípade § 286, ods. l trestného zákona trestnicou do desiatich rokov;
d) v prípade §§ 423, 424 a 425 vojenského trestného zákona pri pokuse vyhnania plodu, ktoré však nenastalo, žalárom od šiestich mesiacov do piatich rokov, ak však nastalo vyhnanie, ťažkým žalárom od jedného roka do desiatich rokov;
e) v prípade §§ 426 a 427 vojenského trestného zákona ťažkým žalárom od jedného roka do desiatich rokov; ak matka týmto zločinom bola uvedená v nebezpečenstvo života, alebo ak utrpela na zdraví, ťažkým žalárom od piatich rokov do pätnástich rokov.
§ 3.
(1) Kto zbaví iného schopnosti plodenia s úmyslom učiniť ho neplodným, potresce sa pre zločin žalárom od jedného do piatich rokov; ak sa tak stalo proti vôli poškodeného, trestnicou od dvoch do desiatich rokov.
(2) Ak v prípade ods. l nastala len dočasná neschopnosť plodenia, vinník sa potresce pre zločin, žalárom od šiestich mesiacov do troch rokov, a ak sa to stalo proti vôli poškodeného, trestnicou od dvoch do piatich rokov.
§ 4.
Kto vyrába, dováža, predáva alebo inak rozširuje, prípadne cieľom rozširovania prechováva prostriedky, ktoré slúžia výlučne proti počatiu, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku a peňažným trestom od Ks 1000 do Ks 10. 000.
§ 5.
(1) Pri odsúdení pre zločin podľa § 3 tohto zákona treba vysloviť aj stratu úradu.
(2) Pri odsúdení pre trestný čin, uvedený v predošlom odseku, ako aj pre trestné činy podľa §§ 285 a 286 trestného zákona a podľa §§ 423 až 427 vojenského trestného zákona súd okrem toho zakáže lekárovi alebo pôrodnej asistentke (babici) výkon povolania navždy alebo na určitý čas.
§ 6.
(1) Ustanovenia tohto zákona, okrem § 2, písm. a) až c), platia i pre osoby podriadené vojenskej súdnej právomoci,
(2) Pri ukladaní a vykonávaní v tomto zákone uvedených trestov na slobode súdmi vojenskými majú sa použiť tieto zásady:
a) väzenie podľa tohto zákona rovná sa tuhému väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona;
b) žalár podľa tohto zákona a žalár podľa ustanovení vojenského trestného zákona sú rovnaké;
c) trestnica podľa tohto zákona rovná sa ťažkému žaláru podľa ustanovení vojenského trestného zákona.
§ 7.
Tento zákon vykoná minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.