Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 5. zasadanie.

323.

Usnesenie o súhlase.

Snem Slovenskej republiky podľa § 24, písm. h) Ústavy udeľuje súhlas s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o štátnom dlhu a štátnom majetku bývalej Česko-Slovenskej republiky, ako aj o niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázkach.

Zpráva

zahraničného výboru

o vládnom návrhu, ktorým sa Snemu Slovenskej republiky predkladá na

udelenie súhlasu Dohoda medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou

o štátnom dlhu a štátnom majetku bývalej Česko-Slovenskej republiky, ako

aj o niektorých iných s tým súvisiacich finančných otázkach (tlač 320).

Zahraničný výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 29. marca 1941.

Po zániku Česko-Slovenskej republiky a utvorení samostatného slovenského štátu vynorila sa súčasne otázka účasti Slovenskej, republiky na štátnom dlhu, ako aj na štátnom majetku bývalej republiky.

Pre množstvo materiálu a sporných otázok, súvisiacich s vyriešením tohto komplikovaného právneho pomeru, k uzavretiu medzinárodnej dohody, v ktorej na jednej strane Veľkonemecká ríša a na druhej strane Slovenská republika ako kontrahenti vzájomným súhlasom riešia medzi sebou tento pomer so všetkými jeho dôsledkami, mohlo sa prikročiť až po dôkladnej príprave, vyžadujúcej z obidvoch síran dlhšiu dobu a náležité uváženie.

Medzinárodná dohoda v osobitných kapitolách rieši otázku štátneho dlhu, otázku česko-slovenských platidiel, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, otázku iných štátnych finančných záväzkov, štátneho majetku, vynahradzovacích nárokov, otázku samosprávnych sväzov a konečne otázku obecne prospešných podnikov, fondov a podobných inštitúcií.

Všetky uvedené otázky sú vyriešené v predmetnej dohode vyčerpávajúcim spôsobom, dôkladne a zreteľne. Vedúcou zásadou pri všetkých ustanoveniach dohody je pomerná účasť Slovenskej republiky na štátnom dlhu, ale aj na majetku bývalej republiky, na jej právach, ale samozrejme aj na jej záväzkoch,

Tie hmotné obete, ktoré budú spojené s touto dohodou pre náš štát, sú odôvodnené tou všeobecne platnou právnou zásadou, že ak určitý nositeľ práv a právnych záväzkov rozčlení sa na viac samostatných právnych subjektov, tak tieto nové právne subjekty pomerne a podľa zásad právnej ekvity majú brať účasť aj na aktívach a pasívach zaniklej právnickej osoby.

Skutočnosťou je, že táto medzinárodná dohoda, v ktorej Slovenská republika vystupuje ako samostatný medzinárodný činiteľ, znamená novú právnu záruku nielen samostatnosti, ale aj medzinárodného významu Slovenskej republiky a znamená súčasne definitívny koniec všetkých doterajších problémov a nevyriešených právnych pomerov, ktoré vzniklý v súvislosti s otázkou prevzatia majetku í dlhu bývalej

republiky. Znamená tedy táto dohoda v konsolidačnom procese, ktorý Slovenská republika tak zdarné nastúpila hneď v prvých dňoch svojej samostatnosti, dôležitý hraničný medzník a významnú štátnu udalosť.

Zahraničný výbor po uvážení všetkých dôvodov, ktoré viedly k uzavretiu tejto dohody, odporúča ju Snemu na udelenie súhlasu.

V Bratislave 29. marca 1941.

Dr, Miloš Vančo v. r.,

predseda.

Ján Petrovič v. r.,

zpravodajca.