Snem Slovenskej republiky 1941
volebné obdobie. 5. zasadanie.
328. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o podpore stavebného podnikania (tlač 325).
Tento návrh zákona je znakom našej časovej, národno-sociálnej politiky. Výbory Snemu rokovaly o ňom dňa 3. apríla t. r.
Návrh chce riešil pálčivú otázku, ktorá je na 100% otázkou sociálnou,
Priviesť bytovú kultúru Slovenska, najmä obydlia slovenských obcí a dedín na úroveň, aká je u vyspelých národov, je vrelou túžbou všetkých Slovákov, Obytné budovy nášho ľudu boly by už času primerane obnovené, keby bol stál k dispozícii primeraný kapitál,
Za časov bývalej republiky jestvovala tiež starostlivosť o bytovú otázku. Ta smeroval aj posledný zákon č. 65/1936 Sb. z, a n. o podpore stavebného podnikania a o rozsiahlych daňových úľavách poskytnutých novým stavebníkom. Slovenský štát predĺžil jeho platnosť zákonom č. 85/1940 SI. z. No ten platil len do dňa 31. decembra 1940.
Jedno je isté: Slováci neboli o podporovaní stavebného podnikania dostatočne informovaní. Následkom toho štátnu starostlivosť nevyužili. A bolo im Túto, že v stavebnom podnikaní zaostali práve v čase dobrej stavebnej konjunktúry.
Zákon o podpore stavebného podnikania veľmi súvisí s nedávno odhlasovaným zákonom o ochrane plodu. Ide nám o zvýšenie populácie. To vyžaduje starostlivosť o novomanželov, o ich ubytovanie. Zákonom o ochrane plodu zamedzuje slovenský štát tajnú nemravnosť. Bytová núdza tiež súvisí s tajnou nemravnosťou v rodinách. Nie je zriedkavý prípad, že sa dvaja ľudia sosobášia len preto, lebo jedna stránka zaisťuje byt. V novinových oznamoch ponúkajú sa sňatky ovdovelým, poťažne rozlúčeným osobám, pretože také osoby majú bytovú otázku už vyriešenú. Mnohí si berú predovšetkým byt a nie manžela, poťažne manželku. Byty sú často tak nedostatočné, že odlúčenie detí podľa pohlavia na čas nočného odpočinku nie je možné. Veľké hriechy "incestu", poškvrnenia krvi majú často svoje korene v nedostatočnom byte. Ide tu o veľké nebezpečenstvo, pretože ono je tajné a zaviňuje rozklad krvi, rozklad rodiny a spoločnosti vôbec. V zlom byte nemá rodina dosť životného priestoru, nemá možnosti na vyvinutie. Pre nedostatočný byt usilujú sa rodiny čím skorej predčasne oženiť synov, povydávať dcéry.
Bytová otázka súvisí teda s populáciou a s mravnosťou nášho národa.
Nový návrh zákona o podpore stavebného podnikania je veľmi sympatický. Cieľ návrhu zákona je šľachetný:
1. stavanie zdravých, vkusných a lacných rodinných bytov,
2. stavanie moderných ozdravovni pre pospolitosť,
3. stavba kultúrnych a sociálnych domov,
4. stavanie primeraných hospodárskych budov a praktických prevodzovní,
5. pomoc obciam na spomínané podnikanie.
Toto všetko je cieľom predloženého vládneho návrhu zákona. Ciele jasne dokazujú, že sociálna starostlivosť, prejavená nastoleným návrhom zákona, je široká a veľmi časová. Uzákonenie návrhu umožní ľahšie uzákonenie príkazu pána prezidenta Republiky Dr. Jozefa Tisu: "Kultúrny dom do každej dediny!"
Veľmi sympatická je návrhom zákona prisľúbená pomoc pre stavebníkov.
Slovenský štát chce dávať prostredníctvom všeobecného stavebného družstva, alebo i priamo jednotlivcom:
1. záruku na stavby domkov, hospodárskych budov, prevodzovní a iných obecne prospešných stavieb,
2. dáva k dispozícii na tento cieľ Ks 100,000.000,
3. preliminuje na úhradu týchto výdavkov v štátnom rozpočte ročne Ks 8,000.000,
4. zaväzuje sa platiť podľa danej záruky a) úroky, b) anuitu, c) vymienené platby, d) prípadne splatí celú istinu, e) splatí schodok dlžoby i s úrokami pri vnútenej správe a nútenej dražbe,
5. slovenský štát berie do ochrany stavebníka, ktorému dáva záruku, zakazuje exekúciu z nájomného za nehnuteľnosti, vyberá spory vzniklé z podnikania z občianskej súdnej kompetencie a prideľuje ich Ministerstvu vnútra a Ministerstvu verejných prác, podporuje stavebníkov daňovými a poplatkovými úľavami, stavia do ich služby úrady a orgány verejnej správy, vyhlasuje, že pôžičky štátom zaručené požívajú sirotskú istotu.
Slovenský štát sa vážne usiluje, aby sa so stavebným podnikaním už aj započalo. Preto vyhlasuje, že stavebné výhody možno použiť len do 31. XII. 1943. Za ten čas môžu sa so štátnou podporou vystavať na Slovensku budovy v hodnote Ks 250.000.000.
Dal by Boh, aby sme mali dosť kvalitných stavebných robotníkov a potrebného materiálu. Vôľa stavať je i dnes na Slovensku veľká. Len kapitálu nieto. A tu je náš štát ochotný pomáhať.
Jednako počína si slovenská vláda s návrhom zákona o podpore stavebného podnikania veľmi obozretne, lebo
1. zaisťuje sa záložným právom na nehnuteľností,
2. prideľuje z podnikania vzniklé spory Ministerstvu vnútra a Ministerstvu verejných prác,
3. zakazuje pred umorením pôžičky nehnuteľnosti zcudziť a zaťažiť, 4. vyhradzuje si predkupné právo pri stavbách obecne prospešných,
5. vyhradzuje si právo pokutovať vlastníka nehnuteľnosti, keď povinnosti neplní,
6. nahradí si výlohy vydané na zdravé a lacné byty tým, že dostane zdravších, mravne lepšie zaistených a spokojnejších občanov.
Rokovanie sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o tomto vládnom návrhu zákona nieslo sa v úplnom súhlase s návrhom zákona, urobily sa však opatrenia, aby sa rovnakých možností a výhod dostalo vedľa všeobecne prospešných
stavebných družstiev aj jednotlivým stavebníkom. Tým sa chce docieliť, aby sa aj súkromný kapitál rozhýbal, aby sa oživil trh práce na Slovensku.
Prelo sa preštylizoval podľa potreby § 17, ods. 2 tak, aby sa jeho ustanovenia vzťahovaly na každého, kto dostal podporu podľa tohto zákona.
Naproti tomu sa zo spomenutého paragrafu vylúčil ods. l o 'oslobodení od dane z obratu z dodávok a výkonov. Stalo sa tak k vôli spravodlivosti v daňovej politike.
Poradie paragrafov sa pozmenilo v záujme prehľadnosti matérie.
Keďže je zistené, že i finančná nosnosť nášho štátu umožňuje uzákonenie vládneho návrhu zákona o podpore stavebného podnikania, sociálny a zdravotný výbor sa usniesol odporúčať slávnemu Sneniu menovaný návrh zákona na prijatie.
V Bratislave 3. apríla 1941. Rudolf Čavojský v. r., Dr. Ján Ferenčík v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
O tejto osnove zákona rokoval rozpočtový výbor dňa 3. apríla 1941, na spoločnej porade s výborom sociálnym a zdravotným.
Shodne so stanoviskom vlády, vyjadreným týmto návrhom zákona, rozpočtový výbor pokladá za význačný záujem slovenského národa a štátu, aby sa prikročilo sústavne k zabezpečovaniu zdravého a primeraného bývania slovenského občianstva, najmä vrstvy sociálne najslabšej. Treba preto vítať iniciatívu štátu, ktorý poskytovaním štátnych záruk a iných výhod pri stavbe rodinných domkov chce rozvíriť stavebný ruch a tým súčasne oživiť pracovný trh v záujme slovenského robotníctva. Tým je však daná aj potreba, aby štát priniesol aj primerané finančné obete, a to či už vo forme záruky, prevzatej za stavebníka, či oslobodením nových stavieb od určitých daní a poplatkov.
Podľa nového zákona bude môcť štát poskytnúť podpory vo forme záruk do úhrnnej sumy Ks 100,000.000 a s tým spojený stavebný program je rozvrhnutý na tri roky. Keby sa táto suma úplne využila, postavily by sa obytné domy stavebným nákladom Ks 250,000.000. Je to sľubný výhľad a svedčí o vážnom odhodlaní povolaných činiteľov odpomôcť bytovej kríze na širokom podklade. Preto rozpočtový výbor chce svojím súhlasom dať najavo vôľu: prispieť k uskutočneniu vytýčeného programu.
Podľa dôvodovej zprávy vládneho návrhu má finančná povinnosť štátu znamenať anuitnú službu okrúhle ročne Ks 7,000.000. Počas rokovania výbor zistil, že so zreteľom na staré zaviazanosti štátu z tejto akcie vyplývajúce a na moratórium, ktoré koncom tohto roku vyprší, treba počítať s ročnou potrebou omnoho väčšou. Vzdor tomu rozpočtový výbor nestavia sa proti tomuto finančnému zaťaženiu vzhľadom na cieľ, ktorý nový zákon sleduje.
Rozpočtový výbor preto odporúča, aby Snem vládny návrh zákona v upravenom znení schválil.
V Bratislave 3. apríla 1941. Dr. Eugen Filkorn v. r., Vojtech Husárek v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa.....___________ 1941
o podpore stavebného podnikania.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý.
O štátnych zárukách a iných výhodách
pre všeobecne prospešné stavebné
družstvá.
§ l.
(1) Podľa dielu prvého tohto zákona možno podporiť prevzatím štátnej záruky:
a) stavbu obytných domov a prevodzovní;
b) stavbu uzdravovieň;
c) stavbu kultúrnych a sociálnych domov.
(2) Štátnu záruku, udelenú na stavbu rodinného domku, možno rozšíriť aj na stavbu hospodárskych budov, ak sa rodinný dom stavia pre malého poľnohospodára, alebo aj na stavbu malej prevodzovne, ak sa rodinný dom stavia pre malého živnostníka.
§ 2.
Podporu podľa § l možno udeliť Všeobecnému stavebnému družstvu, jeho členom, všeobecne prospešným stavebným družstvám a v odôvodnených prípadoch aj iným uchádzačom.
§ 3.
Udelenie podpory podľa § l možno viazať podmienkami.
§ 4.
Štátna záruka podľa § l záleží v tom, že štát zastúpený Ministerstvom vnútra zaväzuje sa veriteľovi a dlžníkovi, že:
a) bude sám v lehotách splatnosti podľa schváleného dlžobného úpisu platiť úrok a po likvidovaní celej pôžičky celú anuitu (úrok a úmor) a iné v dlžobnom
úpise o zaručenej pôžičke vymienené platby;
b) splatí istinu s príslušenstvom podľa podmienok v dlžobnom úpise ujednaných, ak ju po veriteľovom upomenutí dlžník nezaplatí;
c) zaplatí schodok i s úrokmi z omeškania až do skutočného zaplatenia a iné trovy s vymáhaním spojené, ak bude na dom uvalená vnútená správa a jeho výnos nestačí na úhradu dlžníkových záväzkov podľa dlžobného úpisu;
d) zaplatí tú čiastku zaručenej pôžičky aj s úrokmi z omeškania až do dňa skutočného zaplatenia a iné vedľajšie platby, ktoré vyjdú na prázdno na rozvrhovom pojednávaní, ak sa dom predal nútenou dražbou.
§ 5.
(1) Pôžička, zaručená štátom podľa § 4, môže činiť najviac 40% a s pripočítaním pôžičiek v poradí predchádzajúcich — najviac 80% stavebného nákladu.
(2) Zaručená pôžička musí sa zaistiť záložným právom na nehnuteľnostiach, na ktoré sa udelila, a to zpravidla v druhom knihovnom poradí.
(3) Prevzatie štátnej záruky sa poznačí pri zaručenej pôžičke v pozemkovej knihe.
§ 6.
(1) Štátnu záruku možno prevziať aj za hypotekárne zaistený stavebný úver, a to vo výške 80% zo súčtu zaručenej a predchádzajúcej pôžičky.
(2) Ak bol zaručený stavebný úver v medziach prvej hypotéky, zaniká štátna záruka udelením obývacieho povolenia.
§ 7.
(l) Na stavby prevádzané Všeobecným stavebným družstvom a jeho členmi možno poskytnúť štátnu záruku za pôžičku, ktorou by bol uhradený celý stavebný náklad, s tým obmedzením, že povinnosť štátu podľa § 4, písm. a) sa preberá najviac do výšky 40% pôžičiek na nehnuteľnosti zaistených. Záruka štátu za pôžičky prešahujúce 40% stavebného nákladu záleží v tom, že štát:
a) splatí istinu s príslušenstvom podľa podmienok v dlžobnom úpise ujednaných, ak ju po veriteľovom upomenutí dlžník nezaplatí;
b) zaplatí schodok i s úrokmi z omeškania až do skutočného zaplatenia a iné trovy s vymáhaním spojené, ak sa na dom uvalí vnútená správa a ak jeho výnos nestačí na úhradu záväzkov prevzatých dlžníkom podľa dlžobného úpisu;
c) zaplatí tú čiastku zaručenej pôžičky aj s úrokmi z omeškania až do dňa skutočného zaplatenia a s inými vedľajšími platbami, ktorá by vyšla na prázdno na rozvrhovom pojednávaní, keby sa dom predal nútenou dražbou.
(2) Výhody podľa ods. l možno poskytnúť aj obciam na stavby domov s bytmi určenými pre chudobné osoby, ak sa obce zaviažu, že budú prispievať k zlacneniu nájomného sumou, rovnajúcou sa aspoň 1% stavebného nákladu domu.
(3) Stavebníci uvedení v ods. l a 2 sú povinní nahradiť štátu všetky platby učinené za nich z dôvodov záruky podľa ods. l, písm. a), b) a c).
§ 8.
Pôžičky štátom zaručené požívajú sirotskú istotu.
§ 9.
Sporné otázky medzi štátom a stavebníkom alebo neskorším nadobúdateľom, ktoré vyplývajú z právnych pomerov, vzniklých z udelenia štátnej záruky, nemôžu byť predmetom civilnej žaloby a patrí o nich rozhodovať Ministerstvu vnútra. Náprava pred štátnymi súdmi podľa § 66, ods. 4 Ústavy sa vylučuje.
§ 10.
Podpora vo forme štátnej záruky nezaniká, ak nehnuteľnosť prejde do vlastníctva inej osoby.
§ 11.
Nehnuteľnosti, na ktoré sa dala štátna záruka, možno až do umorenia zaručenej
pôžičky smluvne scudziť alebo zaťažiť len so súhlasom Ministerstva vnútra. Za tým cieľom vloží sa na ne na návrh Ministerstva vnútra v prospech štátu zákaz scudzenia a zaťaženia a okrem toho na nehnuteľnosti obecne prospešných stavebných družstiev predkupné právo, ktoré je účinné proti každému nadobúdateľovi, kým sa zaručená pôžička neumorí. Zákaz zaťaženia vzťahuje sa aj na zaťaženie výnosu nehnuteľnosti.
§ 12.
Nájomné za nehnuteľnosti, na ktoré sa udelila podpora, nemožno postihnúť exekúciou alebo zaisťovacími úkonmi, kým sa zaručená pôžička (§ 1) neumorí. Toto ustanovenie neplatí pri vymáhaní požiadaviek z pôžičiek, zaistených pred pôžičkou, zaručenou podľa tohto zákona.
§ 13.
(1) Ak vlastník nehnuteľnosti, na ktorú sa udelila podpora vo forme štátnej záruky, nesplní niektorú podmienku, uloženú podľa § 3, je povinný zaplatiť v prospech štátu pokutu najviac do výšky 10% zaručenej pôžičky. Zaplatenie tejto pokuty zaistí sa v prospech štátu na návrh Ministerstva vnútra záložným právom na nehnuteľnosti.
(2) O tom, či nastala povinnosť platiť pokutu podľa ods. l, rozhoduje Ministerstvo vnútra.
§ 14.
(1) O udelení podpory podľa dielu prvého tohto zákona rozhoduje Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií a Ministerstvom dopravy a verejných prác.
(2) Stavby vystavené so štátnou podporou podľa dielu prvého tohto zákona podliehajú dozoru Ministerstva vnútra a Ministerstva dopravy a verejných prác.
§15.
(1) Podporu podľa dielu prvého tohto zákona možno poskytnúť do úhrnnej sumy Ks 100,000.000.
(2) Na úhradu výdavkov spojených s podporou podľa § l, treba každoročne v štátnom rozpočte preliminovať sumu najviac Ks 8,000.000.
§ 16.
Štátnu záruku možno udeliť na stavby začaté do 31. decembra 1943.
§17.
(1) Listiny o úveroch, pôžičkách a zárukách povolených na stavby, prevádzané s podporou štátu podľa dielu prvého tohto zákona, pozemnoknižné zaistenia, taktiež kvitancie o úplnom alebo čiastočnom zaplatení týchto pôžičiek, sú oslobodené od poplatkov stupnicových a vkladných,
(2) Všeobecné stavebné družstvo, jeho členovia a všeobecne prospešné stavebné družstvá sú osobne oslobodené od prevodných poplatkov z nadobudnutých nehnuteľností pre splnenie úloh podľa dielu prvého tohto zákona.
Diel druhý. Daňové a poplatkové úľavy.
§ 18.
Stavby dokončené v rokoch 1941 až 1943 sú dočasne oslobodené od dane domovej a prirážok, a to:
a) na 15 rokov, ak ide o stavby uvedené v § 134 zákona o priamych daniach;
b) na 25 rokov, ak ide o stavbu domov s malými bytmi a malými prevodzovňami podľa § 136 zákona o priamych daniach.
§ 19.
Stavby oslobodené podľa § 18 od domovej dane a prirážok sú oslobodené od dávky z nájomného alebo z používaných miestností, a to:
a) na 15 rokov, ak ide o stavby uvedené v § 134 zákona o priamych daniach;
b) na 25 rokov, ak ide o stavby uvedené v § 136 zákona o priamych daniach,
§ 20.
Prvý úplatný prevod domov, vystavených s podporou podľa dielu prvého tohto
zákona Všeobecným stavebným družstvom, jeho členmi alebo inými všeobecne prospešnými stavebnými družstvami a dokončených v rokoch 1941 až 1943, spolu s pozemkami, tvoriacimi ich nádvorie, je oslobodený od prevodného poplatku; spoplatňuje sa len poplatkom z vkladu vlastníckeho práva.
Diel tretí. Záverečné ustanovenia.
§ 21.
Obce a orgány verejnej správy sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.
§ 22.
Vláda môže nariadením vydať predpisy, ktorými sa zaistí finančný úver za vhodných podmienok, potrebný pre splnenie tohto zákona.
§ 23.
Zákon tento platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.