Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 5. zasadanie.
331.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa---------------------- 1941.
ktorým sa upravuje starostlivosť o poškodených v službe Hlinkovej gardy
a Freiwillige Schutzstaffel a ich pozostalých a doplňujú, zrušujú a nahradzujú
niektoré predpisy o požitkoch vojenských poškodencov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
(1) Nárok na štátnu starostlivosť majú podľa tohto zákona:
a) príslušníci Hlinkovej gardy (HG) a Freiwillige Schutzstaffel (FS), ktorí čiastočne alebo úplne stratili dočasne alebo trvalé pracovnú schopnosť pre poranenie, úraz alebo onemocnenie, vzniklé prípadne zhoršené vykonávaním činnosti alebo služby podľa § 2 zákona č. 166/1940 Sl. z., poťažne podľa § 2 nariadenia s mocou zákona č. 311/1939 Sl. z. alebo podľa § l zákona č. 312/1940 Sl. z.;
b) pozostalí po príslušníkoch osôb, uvedených pod písm. a), padlých v bojoch alebo zomrelých v dôsledku poranenia, úrazu alebo onemocnenia, vzniklého prípadne zhoršeného vykonávaním činnosti alebo služby uvedenej pod písm. a).
(2) Na osoby, uvedené v ods. l, vzťahujú sa obdobne ustanovenia zákonov č. 199/1919 a č. 142/1920 Sb. z. a n., ako i ďalších predpisov tieto doplňujúcich alebo pozmeňujúcich, najmä tiež ustanovenia čl. II až IV tohto zákona.
(3) Nárok na štátnu starostlivosť podľa tohto zákona nemá:
a) poškodená osoba, ktorá si zapríčinila (poranenie, úraz alebo onemocnenie prípadne jeho zhoršenie úmyseľne alebo hrubou nedbalosťou, ako aj pozostalí po takejto osobe,
b) ten príslušník HG alebo FS, ktorý má nárok na liečenie a zaopatrenie z niektorého druhu verejnoprávneho sociálneho poistenia.
(4) Ak je zaopatrenie alebo liečebná starostlivosť podľa ods. 3, písm. b) menšia, než aká by prislúchala podľa tohto zákona, doplní sa liečenie, poťažne aj zaopatrenie do výšky nárokov, určených týmto zákonom.
Čl. II.
(1) Vojenskí poškodenci majú za rovnakých podmienok ako iní uchádzači prednosť pre dosiahnutie oprávnenia na
a) trafiku (malopredaj tabaku a tabakových výrobkov),
b) hostinskú a výčapnícku živnosť,
c) kominársku živnosť,
d) predaj novín v stánkoch.
(2) Vojenskí poškodenci majú pri rovnakých podmienkach ako iní uchádzači, ak sú na to schopní, prednosť pri obsadzovaní miest v službách štátu a sväzkov územnej alebo záujmovej samosprávy a ich alebo nimi spravovaných podnikov, ústavov alebo iných zariadení.
(3) Majitelia (nájomníci) divadiel a kín sú povinní zamestnávať vo svojich podnikoch aspoň z polovice ako biletárov schopných vojenských poškodencov, ak sú takí uchádzači.
(4) Ak sú schopní uchádzači z radov vojenských poškodencov, treba nimi pri uprázdnení obsadzovať miesta:
a) školníkov,
b) domovníkov v domoch, ktorých vlastníkom je štát alebo sväzky územnej alebo záujmovej samosprávy,
c) obecných zriadencov a doručovateľov, výberčích v tržniciach, na trhoch a jarmokoch,
d) poštových prezpoľných doručovateľov,
e) vrátnikov a upratovačiek v úradoch a školách, v peňažných podnikoch a poisťovacích ústavoch,
f) vo vojenských kantinách (zátišiach), ak nie sú vo vlastnej réžii vojenského útvaru,
g) vrátnikov, dozorcov a strážcov v múzeách, knižniciach, výstavných miestnostiach, divadlách, vo verejných parkoch, záhradách a cintorínoch,
h) v iných zamestnaniach, ktoré ako také určí Ministerstvo vnútra vyhláškou v Úradných novinách.
(5) Vojenskému poškodencovi, prijatému podľa ustanovení ods. 2 až 4, treba priznať takú mzdu, plat, poťažne iné požitky, ako inému zamestnancovi tej istej kategórie.
(6) Zamestnávateľa — okrem štátu a sväzkov územnej a záujmovej samosprávy — ktorý poruší ustanovenia ods. 3 až 5, potresce pre priestupok okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 100.— do Ks 5.000.—, ktorý v prípade nevymožiteľnosti treba premeniť na náhradný trest zatvorenia od jedného dňa do jedného mesiaca podľa miery zavinenia.
(7) Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na vojenských poškodencov-Židov.
Čl. III.
Ustanovenia § 28 zákona č. 142/1920 v znení zákona č. 133/1930 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú takto:
(1) Nárok zaniká:
a) ak nebol prihlásený do jedného roku od vyhlásenia oného zákona, ktorý starostlivosť o poškodených uložil štátu a poškodenie, nárok zakladajúce, vzniklo pred vyhlásením toho zákona,
b) ak poškodenie, nárok zakladajúce, vzniklo po vyhlásení oného zákona, ktorý starostlivosť o poškodených uložil štátu a nárok nebol prihlásený od jedného roku po vzniku poškodenia, poťažne do jedného roku od prepustenia z činnej vojenskej služby, vykonávaním ktorej nastalo poškodenie; ak ide o poškodencov, ktorí neboli slovenskými štátnymi občanmi, do jedného roku odo dňa, kedy sa stali slovenskými štátnymi občanmi.
(2) Za poškodenie podľa ods. l pokladá sa:
a) u invalidov poranenie, úraz alebo onemocnenie, vzniklé prípadne zhoršené vykonávaním takej činnosti alebo služby, pri ktorej príslušné zákonné ustanovenia ukladajú štátu starostlivosť o poškodených;
b) u pozostalých úmrtie osoby, od ktorej je nárok odvodzovaný.
(3) Právne nároky osôb, ktoré podľa platných predpisov boly uznané za vojenských poškodencov, zostávajú ustanoveniami ods. l a 2 nedotknuté.
(4) Ak poškodenec nepodal prihlášku v lehote, uvedenej v ods. l, alebo ak jeho nárok bol odmietnutý ako neskoro prihlásený, môže Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií výnimočne prijať dodatočnú prihlášku na žiadosť ak ide o osobu, u ktorej je preukázané, že jej poškodenie nesporne vzniklo za takých okolností, ktoré zakladajú nárok na štátnu starostlivosť.
(5) Ak prihláška bola prijatá podľa ods. 4, zaopatrovacie požitky možno priznať — pri splnení ostatných podmienok zákona — len od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po prijatí prihlášky.
Čl. IV.
Ustanovenia § 30 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. sa zrušujú a nahradzujú takto:
(1) Dôchodok prizná a poukáže Štátny úrad pre vojenských poškodencov v Bratislave.
(2) Dôchodky pri splnení všetkých podmienok zákona prislúchajú odo dňa účinnosti oného zákona, ktorý určuje nárok na štátnu starostlivosť, ak nárok na ne vznikol pred jeho účinnosťou; ak poškodenie, na ktorom sa zakladá nárok, vzniklo po tomto dni, prislúchajú dôchodky od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po nastalom poškodení; u vojakov po
5
prepustení z činnej služby, vykonávaním ktorej poškodenie nastalo.
(3) Dôchodok je splatný v mesačných lehotách. Dôchodca nemá nárok na úrok z oneskorenia.
(4) Dôchodok, na ktorý by mal poškodenec nárok v dôsledku dodatočných zmien v svojich pomeroch (§ 31, ods. 2, zákona č. 142/1920 v znení zákona č. 39/1922 Sb. z, a n.), možno priznať len od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po nastalej zmene, ak ju v tom istom roku ohlási; inak len od prvého januára roku ohlásenia zmeny u Štátneho úradu pre vojenských poškodencov.
(5) Ustanovenia ods. 4 vzťahujú sa aj na prípady, v ktorých o nárokoch na dôchodok podľa ods. 4 do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté.
Čl. V.
Zákon tento nadobúda účinnosť dňom 1. mája 1941; vykoná ho minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Terajšia starostlivosť o vojenských poškodencov má svoje základy v starostlivosti o poškodencov svetovej vojny. Postupom času pristúpila k tomu zákonná starostlivosť o povojnových poškodencov, a to: 1. o poškodencov z činnej vojenskej služby po 28. II. 1921 (zákon č. 41/1922 Sb. z. a n.), 2. zo Stráže obrany štátu (SOŠ) — medzitým zrušenej (zákon č. 270/1936 Sb. z. a n.), 3, z brannej výchovy a civilnej protileteckej obrany — CPO (§§ 42, 46 a 47 zákon č. 184/1937 Sb. z. a n.), 4. z pracovných útvarov (§ 12. vládneho nariadenia č. 223/1938 Sb. z. a n.).
Pôvodné zákony (zákon č. 199/1919 Sb. z. a n. a hlavne zákon č. 142/1920 Sb. z. a n.) upravujúce túto starostlivosť boly postupom času viac ráz menené a doplňované. Prevádzanie tejto starostlivosti v praxi by vyžadovalo vydanie nového jednotného zákona, ktorý by obsahoval všetky dôležité a v praxi osvedčené usta-
novenia doterajších zákonov, vylúčil nedostatky, upravil starostlivosť podľa dnešných pomerov a zjednodušil túto agendu.
Ministerstvo vnútra na naliehanie Ministerstva financií, ktoré žiadalo hlavne sníženie dôchodkov a pritom ešte i zrušenie drahotnej prirážky, pripravilo síce osnovu pre taký nový zákon, za dnešných pomerov nemohlo ju však predložiť na prerokovanie, lebo značnejšie sníženie nákladu — čo požadovalo Ministerstvo financií pre čiastočné odbremenenie štátnej pokladnice — nemožno uskutočniť pri dnešných stúpajúcich cenách životných potrieb a tiež vylúčenie ľahkých invalidov (20—25% zárobku neschopných) z podporovania, ako to bolo v nej navrhované, vzbudzovalo by dnes značné pohoršenie a pocity ukrivdenia. Naopak zase podstatné zlepšenie tejto starostlivosti, čo by odpovedalo dnešným sociálnym požiadavkám a čo napríklad v Nemeckej ríši aj previedli, nemožno u nás
aspoň dnes ešte uskutočniť pre nedostatok štátnych finančných prostriedkov pre podobné podporovacie účele.
Už aj pri formálnom slúčení základného dôchodku vojenských poškodencov s drahotnou prirážkou podľa § 42 zákona, čo by pre dôchodcu ani nemalo finančného efektu, alebo len následkom zrušenia starých zákonov muselo by byť vydaných asi 40.000 nových výmerov, čo vyžaduje jednak značného vecného nákladu (papier, tlačiareň, 40.000 nových kovových štočkov u Poštovej sporiteľne na šekové poukážky atď.), pre ktorý niet úhrady. Ale ani dnešný osobný stav Štátneho úradu pre vojenských poškodencov, ktorý túto starostlivosť prevádza, nedovoľuje podstatné zmeny v jej vykonávaní, lebo zo 145 zapracovaných úradníkov z roku 1938 po odchode Čechov zostalo 34 a dnes po pribraní 30 nezapracovaných síl, spolu so 64 zamestnancami (45% oproti roku 1938) sotva stačí na riadne vybavovanie bežnej agendy. Prevedenie nového zákona, ktorým by sa podstatnejšie prepracovala starostlivosť o vojenských poškodencov, i keď by sa tým v budúcnosti zjednodušila agenda úradu, stretalo by sa dnes skoro s neprekonateľnými prekážkami.
Pre vydanie potrebných 40.000 výmerov je k dispozícii iba 10 odborných referentov požitkového oddelenia len čiastočne zapracovaných väčšinou len kancelárskych síl, a len vyhotovenie toľkých výmerov vyžadovalo by asi pol roka (pri 5 minútach na l spis), pri čom bežná agenda by sa vôbec nemohla prevádzať.
Preto Ministerstvo vnútra predkladá na prejednanie miesto nového celkového zákona len novšiu novelu (doplnok) k doterajším zákonom, ktorou:
1. presunuje sa čiastočne finančné podporovanie vojenských poškodencov na produktívnu starostlivosť, t. j. zabezpečujú sa pre nich také miesta, ktoré nevyžadujú úplnej zárobkovej schopnosti (čl. II. v druhom diele),
2. odstraňuje aspoň tú najkrikľavejšiu krivdu, zavinenú starými zákonmi, ktoré pri nedostatočnom ich uverejnení v obciach stanovily pomerne krátku prihlasovaciu lehotu, po uplynutí ktorej boli žiadatelia z nárokov na dôchodok vylúčení (§ 28, ods. 5—6).
Neudržateľnosť doterajších prihlasovacích lehôt vytkla viac ráz aj kancelária prezidenta Republiky, ku ktorej takéto
osoby vo veľkom počte podávajú žiadosti o zmiernenie príkrosti týchto ustanovení zákona,
3. priberajú sa do štátnej starostlivosti osoby poškodené následkom služby v HG a FS ako složky dôležité pre obranu štátu (čl. I.),
4. odstraňujú sa niektoré nedostatky a nejasnosti v znení doterajších zákonov, ktoré zavinily najviac možnosti k rôznemu výkladu u N. S. S., u bývalého Ministerstva sociálnej pečlivosti a v dôsledku toho aj samého Štátneho úradu pre vojenských poškodencov (nové znenie ods. l a 2, § 28, čl. III. a ods. 4 až 6, § 30, čl. IV.).
Takto doplnený a upravený zákon predbežne bude vyhovovať dnešným požiadavkám, kým:
1. štátne financie neumožnia vydať skutočne sociálny zákon zvýšením rient,
2. všeobecná reorganizácia a zjednodušenie zastaralého systému v štátnom úradovaní umožní skutočne podstatné zjednodušenie prevádzania starostlivosti o vojenských poškodencov,
3. Štátny úrad pre vojenských poškodencov bude disponovať s dostatočným počtom zapracovaných odborných úradníkov.
K jednotlivým zmenám resp. doplnkom zákona sa uvádza:
K čl. I.
Služby v HG a FS treba vnútorne hodnotiť ako vojenskú službu, resp. službu dôležitú pre obranu štátu a preto aj poškodeným v týchto službách treba poskytnúť také zaopatrenie, ako ostatným vojenským poškodencom.
Starostlivosť o poškodencov v týchto službách posiaľ ešte vôbec nebola upravená. Tieto podľa vojenských zásad organizované sbory sú dôležitou složkou pri obrane štátu, ako sa už aj ukázalo pri utvorení samostatného Slovenského štátu, v bojoch proti marcovým pučistom, pri maďarskom vpáde na Východné Slovensko, v bojoch za oslobodenie územia odtrhnutého bývalým Poľskom, ako aj pri strážení štátneho a súkromného majetku a udržovaní pokoja.
Poškodené osoby, podliehajúce sociálnemu poisteniu, bolo treba vylúčiť, aby z jedného titulu nepožívaly dvoje zaopatrenie.
K čl. II.
Ustanovením týmto dáva sa možnosť existenčného zaistenia poškodenca (a jeho
rodiny) zapojením ho do práce, ktorú í pri jeho sníženej zárobkovej schopností môže zastávať, čím by sa čiastočne odbremenila štátna pokladnica od platenia dôchodkov miesto nečinností za skromného podporovania od štátu.
Podniky (licencie) a miesta, v ktorých sa vojenským poškodencom dáva takto prednosť, sú volené tak, aby ich mohli zastávať aj pri svojej invalidite, alebo inom poškodení.
Použitie trestných opatrení ukladá sa preto, aby toto ustanovenie bolo i v praxi zachovávané.
K čl. III..
Pôvodný zákon o požitkoch poškodencov svetovej vojny bol vynesený v čase, keď podobná starostlivosť ešte nebola. Neskoršie však na tom istom podklade založila sa starostlivosť aj o iné rôzne druhy povojnových poškodencov. Preto pri novej textácii § 28, ktorým sa určujú lehoty pre podávanie prihlášok, bolo treba vziať ohľad na to, že nároky na zaopatrenie boly určené zákonmi vynesenými v rôznom čase a len od toho času možno hovoriť o platnom uplatňovaní toho-ktorého nároku (zákon č. 41/1922 o poškodencoch z činnej vojenskej služby platí od 31. I. 1922, zákon č. 184/1937 o brannej výchove platí od 1. IX. 1937 a bude ešte novelizovaný a navrhovaná úprava o starostlivo-sti o príslušníkov HG a FS vstúpi iba teraz v platnosť). Preto začiatok podávania príslušných prihlášok nemožno vziať len na vyhlásenie zákona č. 142/1920 Sb. z. a n.
Taktiež zákon č. 142/1920 Sb. z. a n. viazal podanie prihlášky na "udalosť zakladajúcu nárok" ale ani zákon č, 142/1920, ani zákon č. 39/1922, ktorý tento výraz na viacerých miestach užíva, nedefinoval ho, následkom čoho pri prejednávaní prihlášiek vznikla rôzna prax a tak nebolo jednotného názoru v tej veci. Napríklad vlád. nariadenie č. 363/1922 Sb. z. a n. definovalo za takúto udalosť zranenia alebo onemocnenia, vzniklé prípadne zhoršené za vojenskej služby. Naproti tomu bývalé ministerstvo sociálnej pečlivosti výnosom zo dňa 15. XI. 1924, č. 45.006/V-24 rozhodlo, že takouto udalosťou je i prepustenie z vojenského sväzku superarbitráciou, i keď túto nepredchádzala činná vojenská služba. Neskoršie tento svoj názor aj ministerstvo opäť pozmenilo. Najvyšší správny súd v Prahe nálezom zo dňa 14. I. 1927, č. 420/1927 a tiež inými vyslovil, že takouto
udalosťou je u pozostalých smrť vojenského invalida. Nálezom z 13. II. 1932 č. 842/ 32 a inými rozhodol, že takouto udalosťou v smysle § 28 nie je vždy smrť osoby, od ktorej sa nárok osoby odvodzuje, ale tá skutočnosť, ktorá spôsobila vznik nároku, teda napríklad nespôsobilosť k zárobku, ak je táto predpokladom k vzniku nároku. Inými nálezmi uznal za takúto udalosť ten okamžik, kedy dosiahla zárobková neschopnosť u invalida aspoň 20% alebo klesnutie príjmu pod hranicu podľa §§ 2 až 4, v iných zase okamžik, kedy sa o snížení zárobkovej schopnosti aspoň o 20% invalid dozvedel atď. Z týchto prípadov vidieť rôzny výklad výrazu, čo je "udalosťou nárok zakladajúcou" a to len preto, lebo to pôvodný zákon nedefinoval. Preto v novej textácii je podávanie prihlášiek viazané na základnú podmienku zákona, t. j. že nastalo skutočné poškodenie poranením alebo onemocnením, poťažne že poškodená osoba stala sa slovenským štátnym občanom, ak predtým ním nebola. Mnohí z vojenských, najmä vojnových poškodencov následkom nevedomosti o zákonom stanovených lehotách (jednak nedostatočným publikovaním vyhlášok v obciach, prípadne i podaním prihlášky na nepríslušnom mieste na notárskom úrade, vojenských úradov atď.) zameškali lehotu pre podanie prihlášky a ich nárok ako neskoro prihlásený bol odmietnutý. Stávalo sa často, že sa prihlasovali aj na notárskych úradoch, kde sa im pre nedostatok dokladov o invalidite alebo z iných aj politických dôvodov odoprelo prijatie prihlášky, Tým sa stalo, že mnohí skutočne následkom vojenskej služby poškodení, boli bez vlastnej viny z nároku na štátne zaopatrenie vylúčení. Pretože zákon neobsahuje žiadneho ustanovenia alebo zmocnenia pre dodatočné povolenie prihlášky, nedáva ani možností napraviť príkrosť zákona a preto je zo sociálneho stanoviska nanajvýš spravodlivé, aby takto lehotu zmeškavším poškodencom bolo umožnené svoje nároky na dôchodok z titulu vojenského poškodenia aspoň pre budúcnosť dodatočne uplatniť. V prípade povolenia dodatočnej prihlášky, pretože ide len o dobrovoľné opatrenie bez zákonitého nároku, dôchodok sa prizná len od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po povolení tejto prihlášky bez nároku na doplatky za uplynulú dobu.
K čl. IV.
Zákon nemal ustanovenia ohľadom premlčania takých nárokov, ktoré poškodenec
síce prihláškou uplatnil, bol však zamietnutý pre nesplnenie niektorého ustanovenia zákona, napríklad pre vyšší príjem podľa §§ 2 až 4; dodatočnou zmenou v pomeroch mal by však opäť zákonitý nárok, ten ale včas neohlásil a len po mnohých rokoch sa tento dožaduje, keď už dáta potrebné pre posúdenie jeho nároku na dôchodok nemožno prípadne ani zaopatriť (napríklad pre skartovanie spisov zvlášť u bernej správy). Takto vzniknú zavinením percipienta mnohotisícové doplatky, vyplácanie ktorých by ohrozilo aj štátny rozpočet na požitky vojenských poškodencov. Jedná sa tu skoro výlučne o majetnejšie osoby, ktoré na podporovanie ani neboly odkázané, preto sa ani dlho nehlásily a prípadne len vonkajším zásahom (upozornením pokútnymi pisármi) sa dodatočného priznania dožadujú.
Výdavky
potrebné pre prevádzanie navrhovaného zákona.
Starostlivosť o voj. a povojnových invalidov a o ich pozostalých bežne sa prevádza a je zaokrytá v kapit. 6, titul 11, § 2 štátneho rozpočtu na rok 1941. V tomto na zákonité požitky a drahotnú prirážku je určená:
u invalidov. . . Ks 22,316.000.— u pozostalých . . Ks 25,720.000 — V roku 1940 bolo asi Ks 2,100.000.— úspor na týchto dvoch položkách, ktoré odôvodňuje najmä strata štátneho občianstva na základe ústavného zákona č. 255/ 1939 Sl. z., u mnohých osôb, ktoré do r. 1939 toto zaopatrenie požívaly. Aj na výdavkoch spojených s liečením a poskytovaním ortopedických pomôcok bolo do konca r. 1940 asi Ks 500.000.— úspor.
K čl. I.
O náklade na dôchodky a inú starostlivosť o poškodencov v službe HG a FS a ich pozostalých nemožno presné dáta uviesť, lebo nie je známy počet tých, ktorí boli a budú takto poškodení, ale podlá všeobecne známej skutočnosti a podlá počtu doteraz prihlásených takých poškodencov (okolo 30) ich celkový počet nie je veľký a náklad pre rok 1941 je zaistený z úspor na požitkoch vojenských poškodencov. Náklad na starostlivosť o takých poškodencov, ktorí sa v budúcnosti nimi stanú, nebude asi presahovať úspory vzniklé odumieraním hlavne vojenských poškodencov.
K čl. II.
Ustanovenia tohto článku nevyžadujú nijaké výdavky; ba v budúcnosti budú dôvodom pre sníženie výdavkov na starostlivosť o vojenských poškodencov, tým, že mnohým doteraz pre invaliditu nečinným vojenským poškodencom umožní sa aj vlastný zárobok pomerne ľahšou prácou a niektorí takto dosiahnu aj príjmovú hranicu podľa §§ 2 až 4 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. ktorá ich vylučuje zo štátneho podporovania. Nakoľko však poškodenci zo svetovej vojny sú už najmenej 40 roční, účinok tohto ustanovenia sa bude u nich prejavovať v menšej miere; vo väčšej miere sa prejaví u povojnových poškodencov, ktorých počet ku koncu r. 1939 činil 30%,
Podľa tohto výpočtu výdavky spojené s predkladaným návrhom nevyžadujú vôbec zvýšenie doterajších prostriedkov, poskytnutých štátnym rozpočtom na starostlivosť o vojenských poškodencov, pričom však nedovoľujú, aby sa v budúcnosti príslušné položky štátneho rozpočtu snižovaly.
K čl. III.
Od r. 1921 do r. 1939 uplatnili nárok na dôchodok vojenských poškodencov po uplynutí zákonnej prihlasovacej lehoty a preto boli z nároku vylúčení (už po odpočítaní osôb z odstúpeného územia Maďarsku)
invalidov.......8.530,
vdov ........2.097,
sirôt.........1.266,
predkov.......3.649,
Spolu 15.542.
Podľa skúseností zo štatistických zisťovaní asi 30% invalidov cez tieto roky zomrelo, asi 25% vdov zomrelo, poťažne sa znovu vydalo, asi 80% sirôt dovŕšilo 18 rok, zomrelo alebo sa vydalo a asi 75% predkov zomrelo.
Z ostatných týchto poškodencov v počte 8741 bude mnoho takých osôb, u ktorých údajné vojenské poškodenie (u invalidov vznik alebo zhoršenie choroby — vady s vojenskou službou, u pozostalých súvislosť smrti živiteľa rodiny s vojenskou službou) nebude ničím preukázaná a tak nebude možné dodatočnú prihlášku im povoliť. Ďalší takí žiadatelia, ktorí sa hlásili neskoro, nebudú môcť rentu požívať preto, lebo ich invalidita je malého stupňa (pod 20%), poťažne lebo majú značný príjem.
Preto takých žiadateľov, u ktorých podmienka tohto ustanovenia bude splnená a
ktorí sú na štátne podporovanie skutočne odkázaní, bude približne len 3000 až 4000 osôb s rentou priemerne Ks 1.000.— ročne. Avšak tým, že ustanovenie tohto § nedáva im priamo zákonitý nárok na dôchodok, ale zákon len umožňuje Ministerstvu vnútra, aby v dohode s Ministerstvom financií mohlo prijať od takých osôb dodatočné prihlášky, môže Ministerstvo vnútra výdavky spojené s týmto opatrením prispôsobovať skutočne jestvujúcim úsporám a prostriedkom poskytnutým štátnym rozpočtom na starostlivosť o vojenských poškodencov a tak môže prihlášky podľa toho postupu prijímať.
K čl. IV.
Toto ustanovenie nevyžaduje nijaké výdavky, ba naopak zabraňuje vyplácanie neoddôvodnených vysokých doplatkov za minulé roky, aké sa dosiaľ následkom neusporiadania tejto otázky musely vyplácať a to až do výšky 50.000.— Ks, a tým napomáha k určitým ďalším úsporám, ktoré bude možno použiť pre výdavky podľa ustanovenia § 28 (povoľovanie dodatočných prihlášok).
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru sociálnemu a zdravotnému a rozpočtovému.
Dr, Vojtech Tuka v. r,
predseda vlády.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r,
minister financií.