Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie
333.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa-----------------1941
o štátnom vyživovacom príspevku.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Štátny vyživovací príspevok sa poskytuje rodinným príslušníkom:
a) osôb, ktoré konajú povinne alebo s povolením vojenskej správy dobrovoľne vojenskú, pracovnú, prípadne pomocnú službu hocijakého druhu, nakoľko sú tieto služby uvedené v brannom zákone alebo v právnych predpisoch k nemu vydaných;
b) osôb, ktoré konajú úkony alebo práce podľa iných, než pod písm. a) uvedených predpisov, ak im tieto zaisťujú nárok na vyživovací príspevok.
(2) Rodinným príslušníkom vojenských osôb z povolania a iných osôb, ktorým za služby alebo výkony sa poskytuje plná náhrada, štátny vyživovací príspevok neprislúcha.
§ 2.
(1) Štátny vyživovací príspevok prislúcha rodinným príslušníkom osôb, uvedených v § l, ods. l, ktorí podľa súkromného práva majú voči ním nárok na výživné, ak sú výživou podstatne na ne odkázaní a pre ich povolanie do služby (§ l, ods. 1) je ich výživa ohrožená a nemôže byť zaistená ani z výnosu vlastného majetku alebo zárobku,
alebo z iných prameňov. Nemajetní rodinní príslušníci vo veku nad 16 rokov majú nárok na tento príspevok len vtedy, ak sú nespôsobilí k zárobku, alebo ak sú síce k zárobku spôsobilí, ale bez vlastnej viny nemohli dostať zárobkové zamestnanie, alebo ak študujú.
(2) Pri podmienkach, uvedených v ods. l, prislúcha štátny vyživovací príspevok tiež rodinným príslušníkom k službe povolaného (§ l, ods. 1), ktorý v čase, kedy nastúpil túto službu, bez vlastnej viny nemal zamestnanie, ak sa zistí, že nedostávajú podporu z verejných alebo iných prostriedkov.
(3) Štátny vyživovací príspevok sa môže výnimočne priznať tiež osobám, ktoré voči povolanému nemajú nárok na výživné, ak sú inak splnené podmienky, uvedené v ods. l alebo 2.
§ 3.
Nárok na štátny vyživovací príspevok nemá ten, kto sa ho zriekol písomným vyhlásením pred úradom verejnej správy vnútornej, obecným (obvodným) notariátom, verejným notárom alebo súdom.
§ 4.
(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok trvá len počas konania služby povolaného (§ l, odst. 1).
(2) Ak sú splnené podmienky pre nárok na štátny vyživovací príspevok len na určitý čas služby povolaného (§ l, ods. 1), prizná sa vyživovací príspevok len na tento čas.
(3) Nárok (ods. 1) zaniká:
a) na čas trvalej dovolenej povolaného alebo dovolenej na neurčitý čas,
b) sbehnutím povolaného zo služby, a to dňom sbehnutia,
c) odsúdením povolaného k ťažkému žaláru alebo k trestu prísnejšiemu, a to dňom právoplatnosti trestného rozsudku.
(4) Nárok (ods. 1) nezaniká na čas dočasnej dovolenej, dovolenej pre chorobu, ako ani pre iné nezavinené prerušenie služby (§ l, ods, 1).
§ 5.
(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok je nárokom na osobný dôchodok; nemožno ho platne scudziť, tretej osobe postúpiť, ani ho zadržať.
(2) Na štátny vyživovací príspevok nemožno viesť exekúciu, ani postihnúť ho nijakým iným zaisťovacím opatrením.
(3) Neoprávnene poberaný štátny vyživovací príspevok má sa vrátiť štátnej pokladnici.
§ 6.
(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok majú prihlásiť k službe povolaní (§ l, ods. 1) alebo ich oprávnení rodinní príslušníci (ich zákonný zástupca) na obecnom (obvodnom) notariáte, v obvode ktorého majú svoje riadne bydlisko (v Bratislave u Mestského notárskeho úradu). Ak tieto osoby žijú v cudzine, majú svoj nárok prihlásiť u príslušného slovenského zastupiteľského úradu, a ak tohto niet, u obecného (obvodného) notariátu, v obvode ktorého bolo posledné bydlisko alebo domovská obec, ak ani tohto niet, vtedy u Mestského notárskeho úradu v Bratislave.
(2) Nárok na štátny výživovací príspevok možno podľa ods. l uplatniť kedykoľvek počas trvania služby povolaného, najneskoršie však do troch mesiacov po jej ukončení; ak povolaný v boji padol alebo po boji je nezvestný, do troch mesiacov po úradnom upovedomení o tejto skutočnosti. Včas neuplatnený nárok zaniká.
(3) V prihláške o štátny vyživovací príspevok treba udať oprávneného príslušníka alebo jeho zákonného zástupcu, do rúk ktorého sa má príspevok vyplácať.
§ 7.
(1) Štátny vyživovací príspevok priznáva sa pre osobu a na deň. Jeho výšku určí vláda nariadením.
(2) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok prislúcha tento v plnej miere, ak žily s povolaným v spoločnej domácnosti v čase nastúpenia služby.
(3) Osobám, ktoré uplatňujú nárok na štátny vyživovací príspevok, avšak s povolaným v čase, kedy nastúpil službu, nežily v spoločnej domácnosti, boly však výživou naňho odkázané, prislúcha príspevok do výšky skutočne poskytovaného plnenia (podpory), najviac však do výšky sadzby určenej pre osobu na deň.
(4) Ak by oprávnená osoba bola odkázaná výživou na viacerých do služby povolaných, nesmie štátny vyživovací príspevok presahovať sadzbu určenú pre osobu a na deň.
(5) Osobe (§ 2), ktorá samojediná žila s povolaným v spoločnej domácnosti a k zárobkovému zamestnaniu je nespôsobilá, prislúcha štátny vyživovací príspevok v dvojnásobnej výške. Nespôsobilosť k zárobkovému zamestnaniu má sa hodnoverne preukázať.
§ 8.
O priznaní štátneho vyživovacieho príspevku, jeho poukázaní a zastavení rozhoduje okresný úrad (v Bratislave Mestský notársky úrad).
§ 9.
Rodinné, majetkové a zárobkové pomery k službe povolaného (§ l, ods. 1) a jeho rodinných príslušníkov, uplatňujúcich nárok na štátny vyživovací príspevok, a všetky iné pre rozhodnutie dôležité okolnosti vyšetrí úrad, ktorý rozhoduje o nároku.
§ 10.
Štátne a samoprávne úrady a orgány a tiež obce sú povinné spolupôsobiť pri prevádzaní tohto zákona.
§ 11.
Štátny vyživovací príspevok má sa vyplatiť do rúk oprávnených osôb alebo ich zákonných zástupcov.
§ 12.
Ak povolaný
a) vystúpil zo služby (§ l, ods. 1) so zmenšenou zárobkovou spôsobilosťou aspoň
20%-ovou, zapríčinenou dokázateľne touto službou, alebo
b) v boji padol alebo po boji je nezvestný a má sám, poťažne jeho pozostalý nárok na vojenské zaopatrovacie požitky, vypláca sa štátny vyživovací príspevok na účet vojenských .zaopatrovacích požitkov až do ich priznania.
§ 13.
Príslušníkom osôb z inkorporovaného územia (zák. č. 325/1939 Sl. z.), ktoré slúžily v bývalej poľskej armáde v predpoklade, že podľa ustanovenia § 3 uvedeného zákona sú slovenskými štátnymi občanmi a sú ešte v zajatí, môže okresný úrad až do času ich prepustenia priznať štátny vyživovací príspevok podľa ustanovení tohto zákona, a to so zpätnou účinnosťou od 1. januára 1940.
§ 14.
Kto vedome neoprávnene pobiera štátny vyživovací príspevok, dopúšťa sa priestupku a potresce sa, ak nejde o ťažší trestný čin, okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 10 do Ks 1.000.—, ktorý v prípade nevymožiteľnosti treba premeniť na náhradný trest zatvorenia od jedného dňa až do 10 dní podľa miery zavinenia.
§ 15.
Všetky podania, protokoly, prílohy a potvrdenia vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok.
§ 16.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy mu odporujúce; najmä sa zrušujú zákony č. 530/1919, 120/1921, 476/1921 Sb. z. a n., opatrenie Stáleho výboru č. 227/1938 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 582/1919, 386/ 1921 a č. 279/1936 Sb. z. a n. a § 40 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n.
(2) Nedotknuté zostávajú ustanovenia § 9 nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z. a § 8 nariadenia s mocou zákona č,
130/1940 Sl. z. s odchýlkou, že namiesto tam uvedeného zákona č. 530/1919 Sb. z. a n. nastupujú ustanovenia tohto zákona.
§ 17.
Podrobnosti k vykonaniu tohto zákona a počiatok jeho účinnosti určí vláda nariadením.
§ 18.
Tento zákon vykoná minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová Zpráva.
Základné predpisy o štátnom vyživovacom príspevku sú obsažené v zákonoch bývalej Česko-Slovenskej republiky č. 530/ 1919, č. 120/1921, č. 476/1921 Sb. z. a n. a v opatrení Stáleho výboru č. 227/1938 Sb. z, a n. K niektorým z týchto zákonov boly vydané prevádzajúce vládne nariadenia a okrem toho nachádzajú sa aj v iných zákonoch jednotlivé ustanovenia, ktoré obsahujú niektorý špeciálny predpis o štátnom vyživovacom príspevku, napríklad § 40 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n. alebo §§ 77 a 134 zákona č. 131/1936 Sb, z. a n. Táto roztrieštenosť starších právnych predpisov a potreba prispôsobiť tieto predpisy pomerom, nastalým v dôsledku štátoprávnych zmien a novšieho zákonodarstva, vyžadujú nezbytne ich novelizáciu. Cieľom predmetnej osnovy zákona je preto sjednotiť všetky tieto predpisy podľa potrieb zmenených štátoprávnych pomerov s prispôsobením na zákonodarstvo, vyplývajúce z týchto pomerov.
Štátny vyživovací príspevok ako sociálne opatrenie so strany štátu v prospech najslabších vrstiev občianstva treba nezbytne zachovať. Tento príspevok má sa priznať, ako pomoc štátu na výživu rodinných príslušníkov osôb konajúcich činnú vojenskú prezenčnú alebo pomocnú službu v brannej moci podľa predpisov branného zákona alebo obdobnú službu podľa iných predpisov. Ustanovenia doteraz platných predpisov boly preto v hlavných zásadách prevzaté do predkladaného návrhu, avšak upravené a doplnené podľa terajších štátoprávnych pomerov a zákonov, a to najmä s ohľadom na predpisy nového branného zákona č. 20/1940 Sl. z.
V súlade s novou úpravou verejnej správy vnútornej podľa zákona č. 190/1939 Sl. z. bolo tiež potrebné účelne pozmeniť kompetenciu a postup pri priznávaní štátneho vyživovacieho príspevku. Konečne pri úprave jednotlivých ustanovení osnovy sa vzaly do ohľadu tiež skúsenosti získané úradmi verejnej správy vnútornej pri doterajšom prevádzaní predpisov o štátnom vyživovacom príspevku.
K jednotlivým ustanoveniam osnovy podotýka sa toto:
K § 1.
V ods. l tohto paragrafu sú uvedené osoby, príslušníkom ktorých sa má poskytovať štátny vyživovací príspevok.
V ods, 2 sú určené osoby, ktoré tento nárok nemôžu uplatňovať, nakoľko sa im poskytuje plná náhrada za ich služby a výkony.
K § 2.
V odseku l je presne určené, za akých podmienok je daný nárok na štátny vyživovací príspevok. Ustanovenie bolo v zásade prevzaté z doterajších platných predpisov a len doplnené podľa potrieb, ktoré si vyžadujú skúsenosti pri prevádzaní týchto predpisov, najmä v tom smere, aby sa odstránily všetky nejasnosti a pochybnosti o existencii nároku, ktoré sa dosiaľ vyskytovaly v praxi. Z týchto dôvodov bola aj určená veková hranica, do ktorej ináče práceschopní rodinní príslušníci službu konajúceho majú nárok na príspevok ,a taxatívne uvedené výnimky, kde nárok prislúcha aj osobám túto vekovú hranicu prekročivším; sú to osoby k samostatnému zarobku nespôsobilé, osoby, ktoré bez vlastnej viny nemohly dostať zamestnanie a študujúci. Z dôvodov sociálnych je potrebné, aby sa týmto osobám nárok na vyživovací príspevok zachoval. Veková hranica 16 rokov sa považuje za primeranú, nakoľko za normálnych pomerov je osobám, ktoré tento rok veku prekročily, možné zaistiť si samostatne zárobok a zaopatrenie.
Ustanovenia ods. 2 a 3 boly pojaté do osnovy zo sociálnych dôvodov. Tieto ustanovenia obsahujú výnimky z ustanovenia ods. l, ktoré je všeobecným predpisom, upravujúcim nárok na štátny vyživovací príspevok. Ustanovenie ods. 2 chce zabezpečiť tento príspevok tiež rodinným, príslušníkom takých osôb, ktoré v čase nastúpenia činnej služby boly bez vlastnej viny nezamestnané, teda výživa ktorých nebola v tomto čase závislá na týchto osobách, lebo samy nemali zárobku a príjmov. Požaduje sa však, aby boly dané ostatné podmienky pre priznanie príspevku.
Ustanovenie ods. 3, poskytuje možnosť z dôvodov zvlášť zreteľa hodných priznať vyživovací príspevok tiež takým osobám, ktoré by podľa ods. l nemaly naň nárok.
K § 3.
Toto ustanovenie má zamedziť, aby štátnej pokladnici vznikaly výdavky priznaním štátneho vyživovacieho príspevku takým osobám, ktorým bola udelená výhoda; napríklad bolo udelené slovenské štátne občianstvo cudzincovi a pod.
K § 4.
Ustanovenia ods. l a 2 obsahujú predpisy o čase trvania nároku na vyživovací príspevok. Je tu vyslovená zásada, že to môže byť len na čas trvania činnej služby, nakoľko po skončení tejto služby vráti sa povolaná osoba zpäť k občianskemu povolaniu, poťažne má možnosť zárobku a tak možnosť zabezpečiť výživu svojich rodinných príslušníkov.
V ods. 3 sú taxatívne uvedené prípady, kedy nárok na vyživovací príspevok zaniká.
V ods. 4 sú uvedené výnimky z ustanovenia ods. 3 a to z dôvodov sociálnych.
K § 5.
Ustanovenia tohto paragrafu vylovujú zásadu, že štátny vyživovací príspevok je určený na čiastočné zaistenie výživy rodinných príslušníkov osoby, ktorá koná činnú službu, a zaisťujú, aby sa bezpodmienečne na tento cieľ upotrebil. Najmä
majú sa znemožniť všetky špekulačné úmysly s týmto príspevkom.
Ods. 3 zaisťuje vrátenie neoprávnene poberaného príspevku štátnej pokladnici.
K §6.
Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú formálne predpisy o prihlásení resp. uplatnení nároku na štát. vyživovací príspevok označujú miesto a čas, kde a kedy má sa prihlásiť a najmä aké údaje má prihláška obsahovať.
K §7.
Ods. 1: Vzhľadom k tomu, že štátny vyživovací príspevok sa poskytuje ako štátna výpomoc na zaistenie výživy rodinných príslušníkov činnú službu konajúceho len na čas konania tejto služby, je potrebné, aby jeho vypočítanie bolo čo najjednoduchšie. Zaistí sa to tým, že za základ vypočítania sa vezmú ako jednotky deň a osoba. Určenie výšky príspevku ponecháva osnova vzhľadom na fluktuáciu cien denných potrieb vládnemu nariadeniu, nakoľko vláda, ktorá sleduje bedlivé vývin hospodárskych a drahotných pomerov, môže podľa potreby výšku príspevku v každom čase ľahko pozmeniť.
Ods. 2 a 3: Tu určuje sa miera príspevku podľa toho, či rodinní príslušníci činnú službu konajúceho žijú s ním spolu v jednej domácnosti, alebo nie. Je samozrejmé, aby tým rodinným príslušníkom, ktorí nežijú s povolaným spolu v jednej domácnosti sa nedostalo zo štátnej pokladnice viac. než on sám na ich výživu prispieval.
V ods, 4 je uplatnená zásada jediného príspevku so strany štátu.
Ods. 5: Aby osoba, ktorá je trvale nespôsobilá k práci (pre chorobu alebo telesné vady) a výživou bola úplne odkázaná na pomoc činnú službu konajúceho, bola čiastočne zaistená, takej osobe povoľuje sa vyživovací príspevok v dvojnásobnej výške.
K § 8.
Ustanovenia tohto paragrafu obsahujú predpisy o tom, kto rozhoduje o priznaní štátneho vyživovacieho príspevku. Z dôvodov účelnosti, zjednodušenia celého pokračovania a rýchleho vybavenia podaných prihlášok bolo pokračovanie a rozhodovanie vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku sverené okresnému úradu (v Bratislave — Mestskému notárskemu úradu).
K § 9.
Tie isté dôvcdy ako u § 8, platia tiež pre sverenie šetrenia potrebného pre rozhodovanie o podaných prihláškach okresnému úradu (Mestskému notárskemu úradu v Bratislave).
K § 10.
Ustanovenie tohto paragrafu zaväzuje štátne a samosprávne úrady a orgány a obce k súčinnosti pri prevádzaní tohto zákona.
K § 11.
Tento paragraf obsahuje predpis o vyplácaní priznaného vyživovacieho príspevku. Ako zásada je určené, že vyživovací príspevok sa má dostať do rúk tých osôb, na výživu ktorých je určený,
K § 12.
V záujme zaistenia výživy oprávnených osôb vypláca sa príspevok aj po zániku nároku naň v prípadoch uvedených v tomto paragrafe, a to na účet vojenských zaopatrovacích požitkov, kým budú im tieto priznané.
K § 13.
Zo sociálnych dôvodov je potrebné, aby od štátu dostaly podporu tie rodiny na inkorporovanom území bývajúce, ktolých živitelia boli svojho času povolaní do býv. poľskej brannej moci a sú toho času v zajatí, takže na ich zárobok odkázaní rodinní príslušníci postrádajú ich prítomnosť a následkom toho sú na výžive ohrožení.
Túto podporu poskytovať vyžadujú aj politické záujmy štátu, lebo — podľa hlásenia okresného úradu v Spišskej Starej Vsi — príslušníci vojakov by boli dostávali príspevky od býv. poľského štátu; je teda zo štátne-prestížnych dôvodov potrebné, aby tieto príspevky obdržali aj od Slovenskej republiky, ktoré by boli dostali od býv. poľského štátu.
Ide podľa doteraz došlých zpráv len asi o 12 prihlášok (počet rodinných príslušníkov je neznámy) a v prípade prepustenia dotyčných vojakov zo zajatia stala by sa vec bezpredmetnou.
K § 14.
Tento paragraf obsahuje trestné ustanovenia neoprávnené poberanie štátneho
vyživovacieho príspevku, a to v záujme štátnej pokladnice.
K § 15,
Je samozrejmým požiadavkom, aby podania atď. vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku, nakoľko ide o záležitosti sociálne najslabších vrstiev, boly oslobodené od kolkov, dávok a poplatkov.
K § 16.
Tento paragraf vypočítava predpisy, ktoré v dôsledku novej úpravy musia byť zrušené.
K § 17.
Zákon neobsahuje všetky podrobné predpisy, ktoré sú potrebné k bezvadnému prevádzaniu tejto agendy štátnej správy, preto je treba splnomocniť vládu, aby vydala tieto predpisy nariadením. Týmto nariadením určí vláda aj počiatok účinnosti zákona.
Paragraf 18 obsahuje obvyklé ustanovenie o vykonaní zákona.
Nakoľko ide o finančný dosah osnovy, neurčuje navrhovaný zákon sám výšku štátneho vyživovacieho príspevku na osobu a deň, ale ponecháva túto určiť vládnemu nariadeniu. Výšku vyživovacieho príspevku bude pravdepodobne treba zvýšiť vzhľadom na zmenené hospodárske a drahotné pomery, ktoré nastaly od posledného určenia jeho výšky opatrením Stáleho výboru č. 227/1938 Sb. z. a n.
Pre celkovú potrebu finančných prostriedkov nemôže byt smerodajným rozšírený okruh osôb, ktoré podľa § l osnovy majú konať činnú službu, nakoľko povolanie týchto osôb k činnej službe riadi sa jedine podľa potrieb vojenskej správy. Dá sa však očakávať, že relatívne bude potreba finančných prostriedkov proti doterajšiemu stavu snížená, nakoľko pojem nároku na štátny vyživovací príspevok bol v osnove presnejšie vymedzený, takže vyživovací príspevok dostane sa skutočne len osobám oprávneným a naň odkázaným.
Výdavky na vecné potreby, spojené s prevádzaním tejto agendy nebudú vyžadovať zvýšenie rozpočtového úveru pre túto agendu doteraz určeného.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru sociálnemu a zdravotnému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.