Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
334.
Vládny návrh.
Zákon zo dňa_____________ 1941
o zmenách v justičnej správe.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Dozorné právo a administratívna pôsobnosť (i poukazovacie právo), ktorú doteraz podľa platných ustanovení vykonával nad podriadenými súdmi (ich zamestnancami, ako aj zamestnancami väzníc krajských súdov) predseda hlavného súdu (predsedníctvo hlavného súdu) alebo hlavný súd, ako aj pôsobnosť v osobných veciach zamestnancov hlavného súdu, prenáša sa na Ministerstvo pravosúdia. Okresné súdy a sborové súdy I. stolice sú pod správou a dozorom Ministerstva pravosúdia.
(2) Pôsobnosť v disciplinárnych veciach, vykonávaná predsedníctvom hlavného súdu podľa vládnych nariadení č. 113/1926 a 114/1926 Sb. z. a n., prechádza na Ministerstvo pravosúdia; ináč doterajšie ustanovenia v disciplinárnej pôsobnosti zostávajú v platnosti.
§ 2.
Sudcovské a advokátske skúšky (zák. č. 317/1896 r. z., zák. čl. LIII/1913) konajú sa podľa jednotného skúšobného poriadku pred skúšobnou komisiou, zriadenou
pri Ministerstve pravosúdia. Složenie tejto skúšobnej komisie určí, skúšobný poriadok vydá, predsedu skúšobnej komisie, jeho námestníkov a členov komisie vymenuje minister pravosúdia.
§ 3.
Hlavný súd je oprávnený vady, ktoré zistí pri vykonávaní svojho sudcovského úradu v pokračovaní pred súdmi nižších stolíc, vyčítať a o nich, ako aj o tom, čo na ich odstránenie učinil, podať zprávu Ministerstvu pravosúdia.
§ 4.
Administratívna pôsobnosť prednostu okresného súdu v sídle krajských súdov prechádza na predsedov krajských súdov.
§ 5.
1) Pôsobnosť prvého predsedu Slovenského najvyššieho súdu v osobných (platových a pod.) veciach zamestnancov tohto súdu (§ 3 vl. nar. č. 49/1939 Sl. z.) prenáša sa na Ministerstvo pravosúdia, respektíve vládu, nakoľko jej pôsobnosť je určená platnými ustanoveniami v osobných veciach ostatných súdnych zamestnancov. Vymenovanie sekretárov Slovenského najvyššieho súdu sa deje podľa ustanovení platných predpisov.
(2) Disciplinárna právomoc Predsedníctva Slovenského najvyššieho súdu, vykonávaná podľa vládnych nariadení č. 113/ 1926 a č. 114/1926 Sb. z.a n., prechádzaná Ministerstvo pravosúdia.
§ 6.
Pri vykonávaní pôsobnosti, ktorá sa prenáša na Ministerstvo pravosúdia podľa §§ l a 5, platí jedno inštančné administratívne pokračovanie.
§ 7.
Právne predpisy, nakoľko odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.
§ 8.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 1941; vykoná ho minister pravosúdia.
Dôvodová Zpráva.
Zmenšením štátneho územia stala sa naliehavou, aj otázka zjednodušenia štátnej správy, najmä v tých prípadoch, kde správa bola vykonávaná viacerými orgánmi, pričom ich pôsobnosť sa vzťahovala na tie samé územné obvody. Justičná správa navrhovaným zákonom sústreďuje súdnu administratívu na Ministerstve pravosúdia, obdobne je tendencia vo všetkých oboroch štátnej správy a ako sa už dosiaľ napr. stalo v Ministerstve dopravy a verejných prác (zrušením riaditeľstva pôšt a telegrafov a riaditeľstva železníc) a v Ministerstve financií (rušením Generálneho finančného riaditeľstva). Prevedenie navrhovanej osnovy bude v rezorte Ministerstva pravosúdia znamenať zrušenie predsedníctva hlavného súdu, ako administratívneho orgánu.
Ad § 1. Podľa zákona o organizácii súdov (zákon č. 217/1896 r. z.), hlavný súd, jeho predsedníctvo alebo jeho predseda vykonáva správu nad podriadenými súdmi a ich zamestnancami a podľa služobného poriadku pre dozorcov — dozorkyne väzňov — u väzníc krajských súdov aj nad týmito. Ministerstvo pravosúdia nad tým samým obvodom vykonáva len kontrolnú správu. Navrhovaný zákon obidve tieto správy slučuje v ústrednom úrade. Výhodou tohto slúčenia bude, že správa stane sa prehľadnou, jej výkon sa podstatne zrýchli, lebo sa vylúči priechodná inštancia predsedníctva hlavného súdu a s tým súvisiace náklady sa snížia, ba zaniknú. Uvoľnia sa viaceré sily, najmä konceptné, ktoré sa budú môcť účelne použiť na súdoch, kde sa ešte stále javí nedostatok sudcovských síl. Z tých samých príčin bola predsedníctvu hlavného súdu (predsedníctvu Slovenského najvyššieho súdu — ods. 2, § 5) odňatá aj právomoc vo veciach disciplinárnych, keď disciplinárnou vrchnosťou bol administratívny orgán (predsedníctvo). Ináč predpisy o disciplinárnom pokračovaní sa nemenia.
Ad § 2. Skúšobné veci sú podľa § 19 jedn. por. pre súdy vecami správnymi. Zrovnoprávnenie advokátskych a sudcovských skúšok dôsledne vyžaduje, aby sa uvedené skúšky v budúcnosti konaly podľa jednotného skúšobného poriadku a pred jednotnou skúšobnou komisiou. Zriadením skúšobnej komisie pri Ministerstve pravosúdia neutrpia uvedené skúšky na kvalite, pretože okrem doterajších prídu do skúšobných komisií tiež vysokokvalit-
ní sudcovia zo Slovenského najvyššieho súdu, čo sa stalo samozrejmým zriadením tohto súdneho tribunálu. Doteraz bolo vykonávanie sudcovských a advokátskych skúšok sverené predsedníctvu hlavného súdu. Stalo sa tak nepochybne preto, že hlavný súd na území Slovenska figuroval až do zriadenia Slovenského najvyššieho súdu (vládne nariadenie č, 49/1939 Sl. z.) ako najvyššia ustanovizeň súdna i súdne administratívna. Obidve tieto prednosti hlavného súdu musely zriadením Slovenského najvyššieho súdu ustúpiť v prospech neho. Výraz zmeneným skutočnostiam sa dá aj tým, že vynikajúci sudcovia zo Slovenského najvyššieho súdu stanú sa členmi sudcovských i advokátskych skúšok. Pravdaže muselo byť potom učinené samozrejmé opatrenie, aby predsedom týchto skúšok nebol služobne mladší sudca ako ostatní členovia skúšobných komisií, či už zo Slovenského najvyššieho súdu alebo z Ministerstva pravosúdia, ktorí vynikajúcou kvalitou, skúsenosťou a patričnými vedomosťami si zasluhujú prednostného postavenia.
Ad § 3. Po odňatí administratívnej právomoci hlavnému súdu, zostane mu predsa dozor (§ 3) v odvolacej stolici nad vykonávaním súdnictva nižších stolíc, ktorý je potrebný v záujme dobrého a kvalitného súdnictva a odbornej výchovy sudcov. Tu sa dáva hlavnému súdu obdobné oprávnenie, aké bolo udelené Slovenskému najvyššiemu súdu. Vykonávaním tohto dozoru získané skúsenosti bude môcť hlavný súd konkrétne uplatniť aj pri sudcovských menovaniach a osobných veciach vôbec, lebo osobný senát hlavného súdu aj nabudúce bude podávať posudky pri obsadzovaní sudcovských miest na okresných a krajských súdoch, ako tiež osobný senát Slovenského najvyššieho súdu bude podávať posudky o uchádzačoch na sudcovské miesta na Slovenskom najvyššom súde, hlavnom súde a miesta predsedov a podpredsedov na krajských súdoch.
Správu a dozor budú vykonávať ako predseda hlavného súdu, tak i prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu bezprostredne len na vlastných súdoch, súčasne však ostáva aj služobný dohľad Ministerstva pravosúdia podľa §§ 73 a 74 org. zákona.
Odňatím dozorného práva a administratívnej právomoci predsedníctvu hlávneho súdu nebude ohrožená ani sudcovská neodvislosť. Predsedníctvo hlavného súdu je administratívnym orgánom podriadeným Ministerstvu pravosúdia a nesmie zasahovať ani vplývať na meritórne sudcovské rozhodovanie. Keď administratíva prejde z predsedníctva hlavného súdu na Ministerstvo pravosúdia, toto tiež nebude zasahovať do vlastnej sudcovskej práce, ako nezasahuje ani dosiaľ a ako nezasahuje ani predsedníctvo hlavného súdu. Zmení sa len nositeľ súdnej administratívy bez toho, že by tým bola dotknutá akýmkoľvek spôsobom sudcovská neodvislosť hlavného súdu alebo podriadených súdov. Ale odhliadnúc aj od tohto, načim uviesť, že dozorné právo nad podriadenými súdmi vykonáva vlastne prakticky Ministerstvo pravosúdia a keď bolo treba, predsedníctvo hlavného súdu prevádza zväčša len jeho pokyny.
Ničím nie je tiež odôvodnená obava, ako by Ministerstvo pravosúdia nemohlo účinne vykonávať dozorné právo nad súdmi preto, že sa k nemu nedostanú súdne spisy inštančnou cestou. I tu treba poznamenať, že keď dôjdu súdne spisy na hlavný súd, netýka sa táto okolnosť nijako Predsedníctva hlavného súdu, lebo — ako už bolo uvedené — Predsedníctvo hlavného súdu, ako administratívny orgán nesmie vplývať na rozhodovanie hlavného súdu. Jednako, pravda, ako predsedníctvo hlavného súdu, má možnosť aj Ministerstvo pravosúdia vyžiadať si súdne spisy na nahliadnutie a zistenie prípadných závad. Rozdiel v budúcnosti bude len ten, že kým Ministerstvo pravosúdia doteraz zistené vady vyčítalo cestou predsedníctva hlavného súdu, od platnosti tohto zákona sa tak bude diať, ak pôjde o krajské súdy priamo, čo bude nesporne aj účinnejšie a rýchlejšie. Účinnejšie preto, že Ministerstvo pravosúdia malo a má nesporne vysokú autoritu u podriadených súdov získanú svojím objektívnym a vecným pokračovaním pri vykonávaní svojho dozorného práva, ktoré Vždy, ak malo byť skutočne účinným, vykonávalo sa priamo obídením predsedníctva hlavného súdu. Týmto práve sa dosiahlo aj žiadaného urýchlenia.
Z uvedeného vidieť, že Ministerstvo pravosúdia bude mať vždy možnosť získať dokonalé vedomosti o stave a kvalite sudcovských prác. Ináč k tomu prispeje aj ustanovenie '§ 3 osnovy, podľa ktorého každá vada zistená hlavným súdom v pokračovaní pred nižšími súdnymi stolicami
sa stane známou Ministerstvu pravosúdia, aby mohla byť odstránená.
Ad § 4, Myšlienka úspornosti a zjednodušenia správy vyžiadala si aj ustanovenie § 4. Pre predsedu krajského súdu nebude zvláštnym zaťažením ' vykonávať správu aj miestneho okresného súdu, a to tým skôr, že administratívna agenda týchto súdov je minimálna. Justičná správa takto uvoľní ďalších osem sudcov (máme 8 krajských súdov), ktorých budeme môcť plne použiť v súdnictve. Súčasne sa uvoľní aj osem dozorčích úradníkov, ktorí budú sa môcť zaradiť do súdnej kancelárskej služby. Prevzatie a stále vykonávanie správy predsedami krajských súdov nad miestnymi okresnými súdmi bude tým ľahšie, že všetci zamestnanci takéhoto okresného súdu patria do stavu (grémia) krajského súdu (§ 25 org. zák.) a že predseda krajského súdu aj doteraz spolupôsobil pri dozeraní na miestny okresný súd. Krajské súdy ináče podľa navrhovaného zákona budú podliehať priamo Ministerstvu pravosúdia.
Ad § 5, Ak má ísť o zjednodušenie správy, je to žiadúce v prvom rade vo veciach osobných. Vyžaduje to nielen presný prehľad, ale aj spravodlivé riešenie týchto vecí. Doteraz u justičnej správy právomoc v osobných veciach vykonával jednak prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu, jednak hlavný súd a to nezávisle na Ministerstve pravosúdia. Zatiaľ čo celú zodpovednosť za personálnu politiku v justičnej správe znáša Ministerstvo pravosúdia ako ústredný úrad, ono vykonáva len nepatrnú časť personálnej agendy. Uvedený stav ako aj získané skúsenosti pri vykonávaní dozoru nad touto správou presvedčujú o potrebe jej ústredného vedenia, čo sa uskutoční navrhovaným zákonom. Svedčí preto nielen úspora osobná a finančná, ale i možnosť kvalitnejšej práce pri jej sústredení. Tiež z nadriadeného postavenia Ministerstva pravosúdia — ktoré je akosi vzdialenejšie a v dôsledku toho menej osobne zahrotené — plynie, že personálne veci môžu byť vybavované objektívnejšie, bez subjektívneho zfarbenia ako by sa ľahko mohlo stať, keď vo veci rozhoduje bezprostredný predstavený zamestnancov.
Ad § 6, Prenesenie administratívnej pôsobnosti na ústredný úrad má za následok zavedenie jednoinštančného administratívneho pokračovania. Ústredný úrad bude rozhodovať v prvej a súčasne poslednej stolici. Zamestnanci však nebudú postihnutí ujmou, lebo budú mať podľa platných ustanovení možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na Najvyšší správny súd. I takto vlastne nastane urýchlenie vo vybavovaní vecí.
Ad § 7. Všeobecná derogačná klauzula bola volená preto, lebo celý obsažný zákon o súdnej organizácii (zák. č. 217/1896 r. z.) a početné ustanovenia vydané na jeho prevedenie, doplnenie a vysvetlenie, ako aj predpisy pred uvedeným zákonom vydané, obsahujú mnoho ustanovení, ktoré zakladajú administratívnu príslušnosť hlavného súdu, respektíve Slovenského najvyššieho súdu. Ich presné a úplné vypočítanie cieľom individuálneho zrušenia by nebolo celkom spoľahlivé. V navrhova-
nom zákone ide len o púhe prenesenie pôsobností a nie o jej zrušenie, preto volená derogačná klauzula nezapríčiní nejasnosti a vyhovuje.
Prevedenie zákona nebude vyžadovať zvláštny finančný náklad, avšak vo svojich dôsledkoch bude zákon znamenať značné úspory tak v službe konceptnej, ako aj kancelárskej a bude závažným legislatívnym opatrením pre uskutočnenie chystanej novej organizácie súdov a úradov verejnej obžaloby.
Ad § 8. Ustanovenie o nadobudnutí účinnosti zákona až 1. júnom 1941 je odôvodnené potrebou technických príprav.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby osnova bola prikázaná výboru ústavno-právnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.