Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 5. zasadanie.

335.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa_____________ 1941

o Štátnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Bratislave.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave preberá sa do správy štátu a dáva sa jej názov Štátne hudobné a dramatické konzervatórium v Bratislave.

§ 2.

Štátne hudobné a dramatické konzervatórium (v ďalšom texte "Konzervatórium") je odbornou umeleckou školou stredného stupňa so slovenským vyučovacím jazykom; má odbor inštrumentálny, klavírny, cirkevno-hudobný, kompozičný a dirigentský, spevácky a operný, dramatický a tiež pedagogický.

§ 3.

(1) Študijné podmienky, učebný poriadok, učebné osnovy, ako aj ostatné s vyučovaním súvisiace predpisy určuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.

(2) Na konzervatóriu možno používať len učebnice a vyučovacie pomôcky schválené Ministerstvom školstva a národnej osvety.

§ 4.

Podrobnejšie predpisy o úlohe Konzervatória, o jeho vnútornej organizácii, o správe nadácií a inventáru určuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 5.

Na čele Konzervatória je riaditeľ, menovaný Ministerstvom školstva a národnej osvety.

§ 6.

(1) Pre platové pomery riaditeľa, profesorov a učiteľov Konzervatória v pragmatikálnom pomere platia príslušné ustanovenia zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. a neskoršie predpisy, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, pozmeňujú alebo doplňujú.

(2) Pre služobné pomery a mieru vyučovacej povinnosti (učebný úväzok) riaditeľa, profesorov a učiteľov uvedených v ods. l platia ustanovenia platné pre štátnych profesorov a učiteľov na odberných školách.

(3) Odchýlky od ustanovení uvedených v ods. l a 2, ktoré sa môžu týkať iba podmienok predpísaných pre ustanovenie profesorov a učiteľov na jednotlivé služobné miesta alebo určenia služobných titulov, určí Ministerstvo školstva a národnej osve-

ty.

(4) Pre administratívnych zamestnancov Konzervatória v pragmatikálnom pomere platia ustanovenia platné pre zamestnancov štátnych.

(5) Služobné a platobné pomery smluvných profesorov, učiteľov a administratívnych zamestnancov Konzervatória treba upraviť individuálnymi smluvami, pričom ich služobné a platové nároky nesmú presahovať mieru, určenú pre profesorov, učiteľov a administratívnych zamestnancov v pragmatikálnom pomere.

§ 7.

Osobné výdavky Konzervatória hradí štát a vecné výdavky mesto Bratislava.

§ 8.

Zamestnancom doterajšej Hudobnej a dramatickej akadémie, ktorí po jej poštátnení budú prevzatí do štátnych služieb a ustanovení na systemizované služobné miesta na Konzervatóriu, zaráta sa služobný čas, strávený na Hudobnej a dramatickej akadémií a Hudobnej škole v Bratislave, pre výmeru ich slúžneho, ako aj pre nárok a výmeru ich penzijných (zaopatrovacích) požitkov.

§ 9.

Nadácie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave, ktoré spravuje Hudobný a dramatický spolok pre Slovensko v Bratislave, prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do správy štátu. Tým istým dňom prechádza do vlastníctva mesta Bratislavy inventár ústavu. Nadácie na inventár treba upotrebiť pre ciele Konzervatória.

§ 10.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom l. januára 1941; vykoná ho minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom financií.

Dôvodová zpráva.

Hudobná a dramatická akadémia v Bra. tislave je dnes jedinou hudobne-pedagogíckou inštitúciou, ktorá má právo verejnosti a ktorá reprezentuje vyšší stupeň hudobného vzdelania. Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko v Bratislave vznikla v r. 1919 a to ako Hudobná a dramatická škola pre Slovensko rázu súkromného, čo bolo potvrdené výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety z 26. septembra 1919, č. 44.408 s tým, že na škole musia vyučovať len kvalifikované učiteľské sily (štátne skúšané, alebo absolventi konzervatórií) a keď školu na vonok zastupovať bude kuratórium, alebo spolok. V dôsledku toho 18. novembra 1919 založil sa Hudobný spolok pre Slovensko, načo

Ministerstvo školstva a národnej osvety výnosom zo dňa 13. decembra 1919, č. 60.430 povolilo zriadenie a otvorenie Hudobnej školy pre Slovensko. Právo verejnosti dostala škola výnosom zo dňa 26. januára 1928, č. 163.234/27 s tým, že škola zmení svoj názov na Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko v Bratislave. Na čele akadémie stojí riaditeľ a akadémia má tieto oddelenia: l, inštrumentálne (pre odbor huslí, violincella, kontrabasu, harfy, flauty, hoboja, klarinetu, lesného rohu, trompety a pozúnu), 2. klavírne, 3. organové a riadenie sboru, 4. kompozičné a dirigentské, 5, spevácke, 6. dramatické. Hudobná a dramatická akadémia s týmto zverejnením stala sa dôležitým činiteľom

v hudobnom živote Slovenska a jej absolventi stali sa rovnocennými s absolventami štátnych konzervatórií v Prahe a v Brne. Súčasne akadémia dostávala na zaistenie riadneho chodu ústavu ročnú subvenciu od Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe a tiež od Krajinského úradu v Bratislave, po slovenskom štátnom prevrate ale a po zrušení Krajinského úradu len od Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave.

Každý samostatný štát usiluje sa vychovať svoj žiacky dorast sám vo vlastných učebných ústavoch, lebo takto najlepšie dokáže svoju schopnosť vlastnými prostriedkami povzniesť kultúrnu úroveň svojho obyvateľstva a zabezpečiť jej patričné miesto v reláci svetovej. Tiež so stránky finančného zaisteniu školstva je bezpečnejšie, keď je ono v štátnej správe, lebo súkromné školy a najmä školy odborného smeru, akou je Hudobná a dramatická akadémia, zpravidla zápasia s finančnými nedostatkami a zaokrytie nedostatkov z veľkej väčšiny pochádza od štátu alebo iných verejnoprávnych korporácií vo forme rozličných subvencií a podpôr. Tak

i doteraz subvencie verejné (z prostriedkov štátnych a mesta Bratislavy) robily asi 2/3 príjmov akadémie a len týmto spôsobom mohla sa udržať. Toto všetko hovorí zato, aby Slovenská republika mala tiež štátny ústav, kde by sa odborne vychovávalo hudobnému umeniu a hudobnej výchove.

Vzhľadom na to, že na Slovensku už doteraz jestvuje ústav obstojne vybavený, na ktorom vyučujú plne kvalifikované slovenské profesorské a učiteľské sily, potrebné bolo navrhovaným legislatívnym opatrením tento existujúci už ústav prebrať do štátnej správy bez toho, žeby bolo treba založiť ústav nový. O tom hovorí § l, pričom súčasne pozmeňuje doterajší titul akadémie na Štátne hudobné a dramatické konzervatórium, dôraz kladúc na názov Konzervatórium, zbežný to názov vyššej odbornej školy hudobného rázu. Paragraf

2 určuje všeobecne ráz školy, ako odborne umeleckej a tiež jej vyučovací jazyk. Určuje ďalej rozsah odborov a to podľa stavu Hudobnej a dramatickej akadémie s odchýlkou, že priberá ako dôležitý odbor aj hudobne pedagogický, ktorým sa pripravujú kandidáti profesúry na stredných školách a učiteľských ústavoch, a odboru or-

ganovému dáva výstižne názov "cirkevno-hudobný". Paragraf 3 podriaďuje Konzervatórium Ministerstvu školstva a národnej osvety, ktoré určí osobitným výnosom študijné podmienky, učebný a skúšobný poriadok, učebné osnovy atď. a súčasne určuje, že na Konzervatóriu, keďže je poštátnené, možno používať len učebnice a vyučovacie pomôcky schválené Ministerstvom školstva a národnej osvety, čím kompetenciu Ministerstva školstva a národnej osvety ako najvyššieho orgánu znovu prízvukuje. Ale Ministerstvu školstva a národnej osvety dáva možnosť aj organizovať ústav so stránky vnútornej správy a to osobitnými predpismi, tiež disponovať s nadáciami a inventárom, určeným pre ciele Konzervatória (§ 4).

Paragraf 5 ponecháva na čele Konzervatória Ministerstvom školstva a národnej osvety menovaného riaditeľa, preberajúc takto funkciu doterajšieho spolku. Dôležitý je § 6, ktorý hovorí o platových pomeroch zamestnancov ústavu jednak v pragmatikálnom pomere, pre ktorých platia príslušné ustanovenia platového zákona a s patričnými neskoršími úpravami, o služobnom pomere a miere vyučovacej povinnosti podľa ustanovení štátnych profesorov a učiteľov odborných škôl a tiež o odchýlkach, ktoré môže určiť len Ministerstvo školstva a národnej osvety, — jednak o služobných a platových pomeroch smluvných profesorov, učiteľov a administratívnych zamestnancov.

Podľa § 7 osobné výdavky Konzervatória hradí štát ,a vecné výdavky mesto Bratislava. Paragrafom 8 preberajú sa doterajší zamestnanci Hudobnej a dramatickej akadémie do štátnych služieb a ustanovujú na systemizované miesta, súčasne zaráta sa im služobný čas, strávený na Hudobnej a dramatickej akadémií a tiež pred jej zverejnením na Hudobnej škole v Bratislave a to pre výmer slúžneho ako aj ich penzijných požitkov.

Nadácia Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave prechodí podľa § 9 osnovy do vlastníctva štátu a to z doterajšieho vlastníka, ktorým je Hudobný a dramatický spolok pre Slovensko a tieto upotrebia sa pre ciele Konzervatória. Inventár Hudobnej a dramatickej akadémie prechádza do vlastníctva mesta Bratislavy, ktorá prejíma záväzok hradiť vecný náklad ústavu.

Účinnosť zákona ustaľuje § 10 dňom 1. septembra 1941.

Súvaha

pre poštátnenie Hudobnej a dramatické) akadémie v Bratislave.

Pri poštátnení ráta sa s dnešným stavom akadémie (ak by sa poštátnenie uskutočnilo k 1. septembru 1941).

Výdavky: A. osobné, pripadajúce na ťarchu štátu sú:

I. Platy riadnych profesorov a definitívnych __

učiteľov (10 obsadených

miest) ......Ks 271.126.80

II. Honoráre smluvných

učiteľov (je ich 15) . . Ks 70.800 —

III. Platy a honoráre kancelárskeho osobníctva . Ks 70.314.40

IV. Honoráre a odmeny vedľajších učiteľov a lektorov (je ich 9) . ... Ks 33.000.—

Osobné výdavky spolu Ks 445.241.20

B. vecné, pripadajúce na ťarchu mesta Bratislavy sú:

I. Nájomné za školské a

kancelárske miestnosti Ks 30.600.—

II. Réžia: svetlo, kúrenie, kníhtlač, práce, kancelárske potreby, koncerty, absol., oprava a doplnene inventára . . . Ks 31.700.—

III. Umorovanie dlhu za klavíry (16 kusov) pre fmy Förster, Petrov, Werner a za tlačivá Slov. Grafie robí ročne, podľa dohody . . . Ks 33.812.10

Vecné výdavky spolu . Ks 96.112.10 Úhrada týchto výdavkov bola dosiaľ zaistená takto:

I. V štátnom rozpočte na rok 1941 je zaistená podpora v sume . . . Ks 300.000.—

II. Na školnom predpokladaný príjem , . . . Ks 137.050.—

Na osobný príjem . . . Ks 437.050.—

B. mesto Bratislava dalo v roku 1940 podporu v sume . . . ... Ks 84.150.—

Na vecné výdavky by bolo teda Ks 84.150.—.

Vykázaná súvaha neznamená, že Hudobná a dramatická akadémia pracuje so schodkom, lebo v skutočnosti v roku 1940 dostala okrem uvedených podpôr ešte podporu od žúp v sume Ks 25.000.—, teda tiež z verejných prostriedkov.

Bude leda osobný výdavok Ks 445.241.20 úhrada...... . . Ks 437.050.—

nedostatok...... Ks 8.191.20

vecný výdavok..... Ks 96.112.10

úhrada .... . . . Ks 84.150.—

nedostatok...... Ks 11.962.10

Nedostatok spolu robí . . Ks 20.153.50

Úhrada zo župných podpôr . Ks 25.000.— V konečnej súvahe ostáva

zisk........ Ks 4.846.70

Uvedené dáta dokazujú, že následkom zoštátnenia Hudobnej a dramatickej akadémie sa doterajšie výdavky z verejných prostriedkov (štátnych, župných a mesta Bratislava) v skutočnosti nezvýšia, no zmení sa iba spôsob poukazovania týchto výdavkov v tom smere, že doterajšie pravidelné podpory (subvencie) štátu a župy zaistia sa ako zákonom určený riadny rozpočtový výdavok a doterajší, pravidelný avšak dobrovoľný príspevok mesta Bratislavy premení sa na trvalý záväzok hradiť vecné výdavky Konzervatória. Mesto Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, je na jestvovaní jedinej umeleckej školy interesované priamo ako vlastník mestského divadla a nepriamo ako hlavné mesto Slovenska, v ktorom sa má koncentrovať umelecký život nášho štátu, ktorý úzko súvisí i s cudzineckým ruchom. Prevzatie zákonného' záväzku hradiť vecný náklad Konzervatória nebude pre mesto Bratislavu znamenať nový výdavok, lebo i doterajšia subvencia z mestských prostriedkov sa poskytovala pravidelne a vo výdavkoch Hudobnej a dramatickej akadémie tvorila jednu z hlavných položiek, od ktorej záviselo jestvovanie tohto ústavu. Okrem toho mesto Bratislava, ako vlastník mnohých budov, bude mať časom možnosť umiestniť Konzervatórium vo vlastných objektoch, čím môže dosiahnuť aj celkové sníženie doterajších vecných výdavkov.

Konečne poznamenáva sa, že poštátnením Hudobnej a dramatickej akadémie prešlo by do majetku mesta Bratislavy 16

klavírov značky Förster a Petrov a organ 

zn. Rieger, za ktoré zaplatená bola suma  Ks 268.051. 

Po stránke formálnej vláda prejavila

želanie, aby osnova bola pridelená kul-

túrnemu výboru.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Jozef Sivák v. r.,

minister školstva a národnej osvety