Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
337. Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o riešení sporov o pôsobnosť medzi súdmi a Najvyšším správnym súdom alebo správnymi úradmi (tlač 326).
Ústavno-právny výbor prerokoval vládny návrh zákona na zasadnutí dňa 18. apríla 1941.
Osnova prejednávaného vládneho návrhu zákona v zásade prijíma zásady zákona č. 3/1918 Sb. z. a n. a ostatných právnych predpisov tento zákon doplňujúcich, ktorými bola upravená táto matéria v bývalej Česko-Slovenskej republike.
Zmeny, ktoré ústavno-právny výbor vykonal na osnove, sú skoro všetky len štylárneho rázu.
V § 3 opravil sa zrejmý omyl. V prvom období, kedy sa má Senát usniesť na rokovacom poriadku, je predsedom Senátu predseda Najvyššieho správneho súdu, preto posudok k nemu má podať nie predseda Najvyššieho správneho súdu, ale prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu, ktorý sa rokovania v Senáte nezúčastnil.
K ustanoveniu § 12 výbor po dôkladnej debate zaujal stanovisko, že ustanovenie "takéto rozhodnutie stráca účinnosť" treba rozumieť tak, že rozhodnutie stráca účinnosť ,,ex tunc" a nie ,,ex nunc", to jest má sa pokladať od počiatku za neúčinné.
Ústavno-právny výbor nepokladal za potrebné vsunúť do tohto paragrafu ustanovenie o tom, že všetky rozhodnutia zakladajúce sa na takto anulovanom rozhodnutí majú sa zrušiť ex offo, lebo podľa všeobecných právnych predpisov — najmä ustanovení exekučného zákona — stránka, ktorá sa cíti byť dotknutá rozhodnutím súdu alebo úradu, ktoré rozsudkom Senátu bolo pozbavené účinnosti, má sa domáhať sama nápravy u súdu alebo úradu.
Podstaty veci sa netýka ani zmena v § 14. Zo zákona č. 3/1918 Sb. z. a n. platia už len §§ 3 až 6. Je vhodnejšie vysloviť, že celý citovaný zákon sa zrušuje; nikto nebude uvedený v omyl, že §§ l a 2 toho zákona azda ešte platia.
Paragraf 15 bol zmenený so zreteľom na publikačnú normu a preto, aby nielen sudcovia a úradníci, ale aj verejnosť mala možnosť poznať ustanovenia zákona už pred jeho účinnosťou.
V súlade s ustanovením § l pozmenil sa aj názov zákona.
0stavno-právny výbor navrhuje slávnemu Snemu vládny návrh zákona v predloženom znení prijať.
V Bratislave 18. apríla 1941. Dr, Karol Mederly v. r., Dr. Matej Huťka v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa---------------------- 1941
o riešení kompetenčných sporov medzi súdmi a Najvyšším správnym súdom
alebo správnymi úradmi.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Senát pre riešenie kompetenčných sporov.
§ l.
Na riešenie sporov o pôsobnosť medzi riadnymi alebo osobitnými, zákonom zriadenými súdmi s jednej strany a Najvyšším správnym súdom alebo správnymi úradmi s druhej strany (v ďalšom texte "kompetenčné spory") zriaďuje sa Senát pre riešenie kompetenčných sporov (v ďalšom texte "Senát") so sídlom v Bratislave.
§ 2.
(1) Senát sa skladá z predsedu a zo 6 členov.
(2) Predsedom Senátu je striedavo predseda Najvyššieho správneho súdu a prvý predseda Slovenského najvyššieho súdu, ktorí sa striedajú v tejto funkcii v trojročných po sebe nasledujúcich obdobiach. Prvé obdobie, v ktorom vo funkcii predsedu Senátu nastupuje predseda Najvyššieho správneho súdu, počíta sa od počiatku účinnosti tohto zákona.
(3) Predsedu Senátu zastupuje podľa služobného poradia najstarší nehatený člen toho súdu, ku ktorému predseda patrí.
(4) Polovicu členov Senátu vysiela Najvyšší správny súd a polovicu Slovenský najvyšší súd. Členovia Senátu vysielajú sa zpravidla pre každý spor osobitne na požiadanie predsedu Senátu.
(5) Predsedom alebo členom Senátu nemôže byť ten, kto by bol z účasti na rozhodovaní sporu vylúčený ako sudca podľa občianskeho súdneho poriadku. O tom, či je tu vylučujúci dôvod, rozhoduje Senát bez účasti toho, u ktorého sa vylučujúci dôvod vyskytol. Ak má byť vylúčený predseda Senátu, hlasovanie vedie podľa služobného poradia najstarší člen Senátu. Pri rovnosti hlasov platí mienka, ku ktorej sa pridá predseda, a ak ide o vylúčenie predsedu Senátu, služobne najstarší člen Senátu.
(6) Funkcia predsedu a členov Senátu je čestná. Za jej vykonávanie neprináleží odmena.
§ 3.
Na rokovacom poriadku usnesie sa Senát, ktorý za tým cieľom svolá predseda (§ 2, ods. 2, veta 2) do 60 dní od účinnosti tohto zákona. Prijatý rokovací poriadok predloží predseda Senátu s posudkom prvého predsedu Slovenského najvyššieho súdu vláde na schválenie, ktorá ho vyhlási v Slovenskom zákonníku.
§ 4.
(1) Zasadnutia Senátu konajú sa u Najvyššieho správneho súdu, ktorý vedie tiež podateľňu, spisovnú a obstaráva výpravu jeho vyhotovení.
(2) Zapisovateľské práce o zasadnutiach Senátu konajú členovia sekretariátu Najvyššieho správneho súdu
DIEL DRUHÝ. Pokračovanie.
§ 5.
Kompetenčný spor v smysle tohto zákona vzniká: a) kladný:
1. ak na jednej strane riadny alebo osobitný súd (§ 1) právoplatne a na druhej strane správny úrad tiež právoplatne alebo Najvyšší správny súd v tej istej vecí vyriekly, že rozhodnúť o nej im prináleží;
2. ak na jednej strane riadny súd alebo osobitný súd (§ 1) právoplatne a na druhej strane správny úrad tiež právoplatne alebo Najvyšší správny súd v tej istej veci meritórne rozhodly;
3. ak riadny súd alebo osobitný súd (§ 1) právoplatne vyriekol, že rozhodnúť o veci jemu prináleží, kým Najvyšší správny súd alebo správny úrad právoplatne v tej samej veci meritórne rozhodol;
4. ak na jednej strane správny úrad právoplatne vyriekol, že rozhodnúť o vecí jemu prináleží, na druhej strane však v tej istej veci riadny súd alebo osobitný súd (§ 1) vo veci právoplatne meritórne rozhodol;
5. ak Najvyšší správny súd vyriekol, že rozhodnúť vo veci prináleží jemu alebo správnym úradom, na druhej sírane však riadny súd alebo osobitný súd (§ 1) právoplatne v tej samej veci meritórne rozhodol;
b) záporný:
ak na jednej strane riadny súd alebo osobitný súd (§ 1), na druhej strane správny úrad, v oboch prípadoch právoplatne, alebo aspoň na jednej strane vyčerpaním inštančného postupu, alebo Najvyšší správny súd v tej istej veci vyriekly, že rozhodovať o nej im neprináleží, hoci rozhodovať o nej spadá do oboru pôsobnosti niektorého z nich.
§ 6.
(1) Súd alebo úrad, ktorého rozhodnutie dalo príčinu ku kompetenčnému sporu, povinný je bezodkladne podať návrh na rozhodnutie tohto sporu. Pri zápornom kompetenčnom spore môže po.dať návrh aj súkromná strana (účastník),
(2) Návrh treba podať Senátu v toľkých vyhotoveniach, aby jedno ostalo Senátu a po jednom mohly obdržať strany . (účastníci), ako aj zúčastnený súd a úrad (ods. 3). Ak návrh na riešenie sporu podá súd alebo úrad, súčasne predloží s návrhom i príslušné spisy a upovedomí o tom úrad, prípadne súd, na kompetenčnom spore zúčastnený.
(3) Zúčastneným na kompetenčnom spore je súd alebo úrad, ktorý v tej istej vecí pokračuje v čase, kedy návrh bol podaný, alebo ktorý v tej istej veci konečne rozhodol.
(4) Ak návrh podá súkromná strana (účastník), musí ho podpísať advokát, ktorý je oprávnený vykonávať advokátstvo na území Slovenskej republiky. To isté platí o všetkých podaniach súkromnej strany (účastníka), učinených na
Senát. Podania, ktoré nevyhovujú týmto predpisom, predseda Senátu odmietne. Ustanovenia § 97 zák. čl. I:1911 platia nezmenené i pre pokračovanie pred Senátom.
§ 7.
Ak je pokračovanie zavedené iba na návrh súkromnej strany (účastníka), môžu zúčastnené súkromné strany (účastníci) súhlasne prejaviť, že nežiadajú, aby bol riešený kompetenčný spor vzniklý v ich veci. V tomto prípade netreba spisy predložiť Senátu, a ak sa to už stalo, treba ich vrátiť bez vybavenia. Takto sa má pokračovať i vtedy, ak kompetenčný spor prestal v dôsledku opatrenia správneho úradu.
§ 8.
(1) Po predložení návrhu (§ 6) predseda Senátu určí pre spor referenta a koreferenta z členov Senátu. Referentov treba určovať striedavo z členov Slovenského Najvyššieho súdu a z členov Najvyššieho správneho súdu. Ak bol referentom určený člen jedného, koreferentom má byť určený člen druhého súdu.
(2) Predseda Senátu s referentom zariadi, aby všetky spisy, potrebné pri riešení kompetenčného sporu, boly predložené a upovedomí zúčastnený súd, úrad, súkromné strany (účastníkov) a v trestných veciach aj generálneho prokurátora s upozornením, že môžu v lehote, ktorú určí na 30 až 60 dní, podať písomné vyjadrenie. O vyjadrenie možno požiadať aj iný súd alebo úrad, ktorý vo veci pokračoval.
§ 9.
(1) Senát rozhoduje v neverejnom zasadnutí po zpráve referenta a koreferenta väčšinou hlasov.
(2) O zasadnutí treba spísať zápisnicu.
§ 10.
(1) Senát usnesením vyriekne, že nevznikol kompetenčný spor, ak ustáli, že nejde o nijaký z prípadov, uvedených v § 5.
Tiež usnesením rozhodne, ak odmietne návrh, podaný nepríslušnou osobou, súdom alebo úradom (§ 6), alebo ak nie je kompetentný vo veci rozhodovať. V ostatných prípadoch rozhoduje rozsudkom menom Republiky. V rozsudku Senát vyriekne, komu náleží vo veci rozhodovať, či riadnemu, osobitnému súdu (§ 1) alebo správnemu úradu, prípadne či nemá vo veci rozhodnúť Najvyšší správny súd.
(2) Rozhodnutie Senátu je konečné a záväzné pre riadne i osobitné súdy (§ 1), Najvyšší správny súd a správne úrady.
(3) Rozhodnutia Senátu treba doručiť súkromným stranám (účastníkom), ako aj zúčastnenému súdu a úradu (§ 6, ods. 3).
§ 11.
Ak bol podaný návrh na riešenie kladného kompetečného sporu, súd alebo úrad, ktorý vo veci pokračoval, z úradu suspenduje výkon svojho rozhodnutia.V týchto prípadoch nemožno najmä povoliť uspokojovaciu exekúciu, vykonať ju, alebo v nej pokračovať, okrem prípadu, že by odkladom exekúcie vznikla nenahraditeľná škoda. Neodkladné opatrenia, najmä zabezpečovacia exekúcia alebo predbežné opatrenia na zaistenie, sú však prípustné.
§ 12.
Ak vo veci meritórne rozhodol súd alebo úrad, ktorému podľa rozsudku Senátu rozhodovať neprináležalo, stráca takéto rozhodnutie účinnosť.
§ 13.
(1) Podanie a pokračovanie podľa tohto zákona nepodlieha kolkovej a poplatkovej povinnosti.
(2) Útraty súkromnej strane (účastníkovi) vzniklé, v to počítajúc aj útraty advokátskeho zastúpenia, znáša sama súkromná strana (účastník).
DIEL TRETÍ. Záverečné ustanovenia.
§ 14.
Zákon č. 3/1918 Sb.z. a n., vládne nariadenie č. 635/1920 Sb. z. a n. a § 4 zákona č. 217/1925 Sb. z. a n. sa zrušujú.
§ 15.
Tento zákon vykonajú všetci členovia vlády.