Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie. 5. zasadanie.

339.

Interpelácia

poslanca Jozefa Šrobára a spoločníkov vláde Slovenskej republiky

vo veci neporiadkov v Slovenskom rozhlase.

Časopis "Slovenská pravda" priniesol 12. februára 1941 túto zprávu: "Nemožné pomery v Slovenskom rozhlase". "Ako sa dozvedáme, včera večer v bratislavskom rozhlase odohrala sa vec, ktorá ani pri najlepšom nevrhá dobré svetlo na príslušných činiteľov okolo Slovenského rozhlasu. Mala byť aktualita HSĽS. Táto aktualita bola skutočne pripravená, generálny tajomník HSĽS ju schválil. Takto schválenú aktualitu, v ktorej bola reč o poslednom posolstve Vodcu a prezidenta Dr. Jozefa Tisu, dostal rozhlas v odpoludňajších hodinách. No, autora prednášky, ktorý prišiel aktualitu predniesť, do štúdia nepustili, lebo vraj úradníci Slovenského rozhlasu majú rozkaz tohto človeka nepustiť pred mikrofón a nedovoliť, aby sa jeho meno objavilo v rozhlase.

Nuž, pri najmenšom je toto neslýchaný kultúrno-politický škandál, aký si dovoľuje znova nejaká hŕstka ľudí. Nepustiť do rozhlasu človeka Stranou delegovaného znamená postaviť sa proti rozhodnutiu Strany. A nedovoliť predniesť aktualitu, akú spomíname, znamená ešte väčšiu neslušnosť a nedisciplinovanosť. A kto sa chce dnes u nás takto stavať?"

Na túto správu odpovedala úradne STK takto:

"Slovanský rozhlas stojí vždy v službách HSĽS, a to disciplinovane a slušne. Vzhľadom na to, že Slovenský rozhlas je inštitúciou veľmi vážnou, nemôže stáť k dispozícii ľudom nepovolaným."

Inými slovami, povereník Strany bol úradne vyhlásený za osobu nepovolanú, aby sa takto ospravedlnilo pokračovanie proti Strane. Táto taktika pripomína nám metódy, aké proti HSĽS používali Česi v bývalej republike. Tí tiež zdôrazňovali, že nemajú námietky proti HSĽS, len nemôžu súhlasiť s politikou niektorých jej nepovolaných a nezodpovedných činiteľov.

Pravda, tento prípad nie je ojedinelý. V Slovenskom rozhlase nesmú dnes hovoriť a vystupovať mnohí zo starých a oddaných pracovníkov Andreja Hlinku. Vlani v Slovenskom rozhlase nedovolili predniesť prednášku poslanca Konštantína Čulena, v ktorej nadviazal na protialkoholový boj vlády a v ktorej zdôraznil, že po tejto stránke máme starú tradíciu, lebo aj v minulosti slovenskí vlastenci

bojovali proti moru alkoholu, Ďalej v prednáške zdôraznil, že ak je nebezpečný pre rodinu roľníka alebo robotníka otec alkoholik, tým nebezpečnejší je alkoholik účinkujúci verejne. Nestačí vyhlásiť boj alkoholu, 'treba vyhlásiť boj alkoholikom, Túto prednášku v rozhlase nedovolili prečítať a od tých čias poslanec Čulen v rozhlase nesmie hovoriť.

Bude treba vyšetriť a slovenskej verejnosti osvetliť, prečo bol daný zákaz (pravda, prísne dôverný a len ústne), že pred menom prezidenta republiky nesmie stáť slovo "Vodca", prečo v prednáškach slovo "Vodca" bolo pretreté, prečo bol vydaný zákaz, aby sa o Sneme hovorilo čo najmenej, o predsedovi Snemu nič a aby sa potláčaly mená niektorých členov vlády?

Slovenský rozhlas je skutočne inštitúciou veľmi vážnou, preto treba v ňom urobiť poriadok, aby sa podobné prípady viacej nemohly opakovať. Rozhlas, ako dôležitý kultúrny, politický a výchovný činiteľ musí stáť výlučne v službách národa a štátu a nie v službách jednotlivcov. Nesmie národ rozdvojovať, ale spájať a musí sa vyhýbať všetkému, čo by rušivé mohlo pôsobiť na konsolidáciu vnútorných pomerov štátu.

Pýtame sa Vlády Slovenskej republiky:

1. Či má vedomosť o spomínaných neporiadkoch v Slovenskom rozhlase?

2. Či je ochotná tieto veci vyšetrili a postarať sa o nápravu?

V Bratislave 18. apríla 1941.

Šrobár,

Dr, Mederly, Hollý, Haššík, Dr. Körper, Slameň, Maguth, Schwarz, J. Vančo, Mora, Dr. Ferenčík, Drobný, Čulen, Horák, Dr. Huťka, Šalát, Petrovič, Plechlo, Turček,

Beniak.