Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 5. zasadanie.

345. Zpráva

sociálneho a zdravotného výboru

o vládnom návrhu zákona o štátnom vyživovacom príspevku (tlač 333).

Návrh Zákona nie je novotou v našom zákonodarstve, lebo už v bývalej monarchii aj v Česko-Slovenskej republike poskytoval štát príspevok na výživu rodinných príslušníkov osôb, ktoré konaly vojenskú službu. Doteraz platné predpisy boly do nového zákona v zásade prevzaté a prispôsobené terajším pomerom, hlavne ustanoveniam nového branného zákona.

Sociálny a zdravotný výbor, ktorý rokoval o tomto vládnom návrhu na zasadnutí dňa 24. apríla 1941, preštylizoval najmä § 2, lebo jeho pôvodné znenie nebolo dosť jasné. Prvý odsek tohto paragrafu rozdelil na dve časti, v dôsledku čoho počet odsekov sa zvýšil.

Podstaty veci dotýkajú sa zmeny v §§ 7, 12, 13 a 16.

V dôsledku zmeny ustanovenia § 7, ods. 3 bude prislúchať vyživovací príspevok v dvojnásobnej výške všetkým rodinným príslušníkom, ktorí žili s povolaným v spoločnej domácnosti, ak sú na zárobkové zamestnanie nespôsobili alebo v tomto závažnými okolnosťami hatení, s výnimkou detí do 16. roku. Sociálna spravodlivosť vyžaduje, aby dvojnásobný príspevok dostala napríklad aj manželka, ktorá sa musí starať o choré nedospelé dieťa, a podobne tiež iný príslušník, ak je nespôsobilý na zárobkové zamestnanie.

Zmenou § 12 bolo zdôraznené, že ak nastúpia okolnosti uvedené v tomto paragrafe, ktoré by ináč maly za následok zastavenie vyživovacieho príspevku, ďalšie jeho vyplácanie v odôvodnených prípadoch sa len umožňuje.

V § 13 bola zpatná účinnosť priznania vyživovacieho príspevku pre osoby z inkorporovaného územia stanovená dňom 1. septembra 1939, to jest od začiatku vojenských akcií v bývalom Poľsku.

Z § 16, ods. l boly vylúčené slová ,,a § 40 zákona č. 142/1920 Sb. z. a n.", ktoré — ako to aj zástupca rezortu potvrdil — dostaly sa do osnovy len omylom.

Sociálny a zdravotný výbor navrhuje, aby Snem takto zmenenú osnovu prijal,

V Bratislave 24. apríla 1941. Rudolf Čavojský v. r.,                                Ján Mora v. r.,

predseda                                                     zpravodajca.

Zákon

zo dňa______________ 1941

o štátnom vyživovacom príspevku.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) Štátny vyživovací príspevok sa poskytuje rodinným príslušníkom:

a) osôb, ktoré konajú povinne alebo s povolením vojenskej správy dobrovoľne vojenskú, pracovnú, prípadne pomocnú službu hocijakého druhu, ak sú tieto služby uvedené v brannom zákone alebo v právnych predpisoch k nemu vydaných;

b) osôb, ktoré konajú úkony alebo práce podľa iných, než pod písm. a) uvedených predpisov, ak im tieto zaisťujú nárok na vyživovací príspevok.

(2) Rodinným príslušníkom vojenských osôb z povolania a iných osôb, ktorým za služby alebo výkony sa poskytuje plná náhrada, štátny vyživovací príspevok neprislúcha.

§ 2.

(1) Štátny vyživovací príspevok prislúcha rodinným príslušníkom, ktorí podľa súkromného práva majú voči osobám uvedeným v § l, ods. l (v ďalšom texte ,,živiteľ") nárok na výživné, ak;

a) sú výživou podstatne na živiteľa odkázaní ;

b) pre povolanie živiteľa do služby (§ l, ods. 1) sú na výžive ohrožení;

c) ich výživu nemožno zaistiť z výnosu vlastného majetku alebo zárobku alebo z iných prameňov.

(2) Nemajetní rodinní príslušníci vo veku nad 16 rokov majú nárok na štátny vyživovací príspevok len, ak sú nespôsobilí na zárobok, alebo ak sú síce na zárobok spôsobilí, ale bez vlastnej viny nemohli dostať zárobkové zamestnanie, alebo ak študujú.

(3) Za podmienok, uvedených v ods. l, prislúcha štátny vyživovací príspevok aj rodinným príslušníkom živiteľa, ktorý v čase, kedy nastúpil túto službu, bez vlastnej viny nemal zamestnanie, ak sa zišli, že nedostávajú podporu z verejných alebo iných prostriedkov.

(4) Štátny vyživovací príspevok možno priznať aj osobám, ktoré voči povolanému nemajú podľa súkromného práva nárok na výživné, ak sú inak splnené podmienky, uvedené v ods. l až 3.

§ 3.

Nárok na štátny vyživovací príspevok nemá, kto sa ho zriekol písomným vyhlásením pred úradom verejnej správy vnútornej, obecným (obvodným) notariátom, verejným notárom alebo súdom.

§ 4.

(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok trvá len počas konania služby povolaného (§ l, ods. 1).

(2) Ak sú splnené podmienky pre nárok na štátny vyživovací príspevok len na určitý čas služby povolaného (§ l, ods, 1), prizná sa vyživovací príspevok len na tento čas.

(3) Nárok (ods. 1) zaniká:

a) na čas trvalej dovolenej povolaného alebo dovolenej na neurčitý čas,

b) sbehnutím povolaného zo služby, a to dňom sbehnutia,

c) odsúdením povolaného na ťažký žalár alebo na trest prísnejší, a to dňom právoplatnosti trestného rozsudku.

(4) Nárok (ods. 1) nezaniká na čas dočasnej dovolenej, dovolenej pre chorobu, ani pre iné nezavinené prerušenie služby (§ l, ods. 1).

§ 5.

(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok je nárokom na osobný dôchodok; nemožno ho platne scudziť, tretej osobe postúpiť, ani ho zadržať.

(2) Na štátny vyživovací príspevok nemožno viesť exekúciu, ani postihnúť ho iným zaisťovacím opatrením.

(3) Neoprávnene poberaný štátny vyživovací príspevok treba vrátiť štátnej pokladnici.

§ 6.

(1) Nárok na štátny vyživovací príspevok majú prihlásiť do služby povolané osoby {§ l, ods. 1) alebo ich oprávnení rodinní príslušníci (ich zákonný zástupca) na obecnom (obvodnom) notariáte, v ktorého obvode majú svoje riadne bydlisko (v Bratislave na Mestskom notárskom úrade). Ak tieto osoby žijú v cudzine, majú svoj nárok prihlásiť na príslušnom slovenskom zastupiteľskom úrade, a ak tohto niet, na obecnom (obvodnom) notariáte, v ktorého obvode bolo ich posledné bydlisko alebo domovská obec, ak ani tohto niet, na Mestskom notárskom úrade v Bratislave,

(2) Nárok na štátny vyživovací príspevok možno podľa ods. l uplatniť hocikedy počas trvania služby povolaného, najneskoršie však do troch mesiacov po jej ukončení; ak povolaný v boji padol alebo po boji je nezvestný, do troch mesiacov po úradnom upovedomení o tejto skutočnosti. Včas neuplatnený nárok zaniká.

(3) V prihláške o štátny vyživovací príspevok treba označiť oprávneného príslušníka alebo jeho zákonného zástupcu, do rúk ktorého sa má príspevok vyplácať.

§ 7.

(1) Štátny vyživovací príspevok priznáva sa pre osobu a na deň. Jeho výšku určí vláda nariadením.

2) Osobám, ktoré majú nárok na štátny vyživovací príspevok, prislúcha tento v plnej miere, ak žily s povolaným v spoločnej domácnosti v čase nastúpenia služby (§ l, ods. 1).

(3) Osobám, ktoré uplatňujú nárok na štátny vyživovací príspevok, avšak s povolaným v čase, kedy nastúpil službu, nežily v spoločnej domácnosti, boly však výživou naňho odkázané, prislúcha príspevok do výšky skutočne poskytovaného plnenia (podpory), najviac však do výšky sadzby určenej pre osobu na deň.

(4) Ak by oprávnená osoba bola odkázaná výživou na viac osôb do služby povolaných, nesmie štátny vyživovací príspevok presahovať sadzbu, určenú pre osobu a na deň.

(5) Osobe (§ 2), ktorá žila s povolaným v spoločnej domácnosti (s výnimkou detí do 16 roku) a na zárobkové zamestnanie je nespôsobilá, alebo v tomto závažnými okolnosťami hatená, prislúcha štátny vyživovací príspevok v dvojnásobnej výške. Nespôsobilosť na zárobkové zamestnanie poťažne závažné okolnosti treba hodnoverne preukázať.

§ 8.

O priznaní štátneho vyživovacieho príspevku, jeho poukázaní a zastavení rozhoduje okresný úrad, v Bratislave Mestský notársky úrad.

§ 9.

Rodinné, majetkové a zárobkové pomery do služby povolaného (§ l, ods. 1) a jeho rodinných príslušníkov, uplatňujúcich nárok na štátny vyživovací príspevok, a všetky iné pre rozhodnutie dôležité okolnosti vyšetrí úrad, ktorý rozhoduje o nároku.

§ 10.

Štátne a samosprávne úrady, orgány a obce sú povinné spolupôsobiť pri prevádzaní tohto zákona,

§ 11.

Štátny vyživovací príspevok treba vyplácať do rúk oprávnených osôb alebo ich zákonných zástupcov.

§ 12.

(1) Štátny vyživovací príspevok možno v odôvodnených prípadoch vyplácať aj vtedy, ak povolaný má sám alebo jeho pozostalí nárok na zaopatrovacie požitky a

a) vystúpil zo služby (§ l, ods. 1) so zmenšenou zárobkovou spôsobilosťou

aspoň 20%-ovou, zapríčinenou dokázateľne touto službou, alebo

b) v boji padol alebo po boji je nezvestný.

(2) Vyživovacie príspevky prípadne vyplatené na dobu, za ktorú boly priznané aj iné zaopatrovacie požitky, treba z týchto odpočítať a vrátiť úradu, ktorý vyživovacie príspevky poukázal.

§ 13.

Príslušníkom osôb z inkorporovaného územia (ústavný zákon č. 325/1939 Sl. z.), ktoré slúžily v bývalej poľskej armáde, ak podľa ustanovenia § 3 uvedeného ústavného zákona sú slovenskými štátnymi občanmi a sú ešte v zajatí, môže okresný úrad až do času ich prepustenia priznať štátny vyživovací príspevok podľa ustanovení tohto zákona, a to so zpätnou účinnosťou od l. septembra 1939.

§ 14.

Kto vedome neoprávnene pobiera štátny vyživovací príspevok, dopúšťa sa priestupku, ktorý tresce, ak nejde o ťažší trestný čin, okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 10 do Ks 1000. V prípade nevymožiteľnosti peňažného trestu treba tento premeniť na náhradný trest zatvorenia od jedného dňa až do 10 dní podľa miery zavinenia.

§ 15.

Všetky podania, protokoly, prílohy a potvrdenia vo veciach štátneho vyživovacieho príspevku sú oslobodené od kolkov, poplatkov a dávok.

§ 16.

(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy mu odporujúce; najmä sa zrušujú zákony č. 530/1919, 120/1921, 476/1921 Sb. z. a n., opatrenie Stáleho výboru č. 227/1938 Sb. z. a n., vládne nariadenia č. 582/1919, 386; 1921 a č. 279/1936 Sb. z. a n.

(2) Nedotknuté zostávajú ustanovenia § 9 nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl. z. a § 8 nariadenia s mocou zákona č. 130,1940 Sl. z. s odchýlkou, že namiesto tam uvedeného zákona č. 530/1919 Sb. z. a n. nastupujú ustanovenia tohto zákona.

§ 17.

Podrobnosti pre vykonanie tohto zákona a počiatok jeho účinnosti určí vláda nariadením.

§ 18.

Tento zákon vykoná minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami.