Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
347. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach (tlač 344).
Vojnové pomery v Európe majú nepriaznivé účinky na hospodárske pomery, menovite na cudzinecký ruch. V roku 1939 maly naše kúpeľné miesta takmer o polovičku menej hostí, ako v rokoch predošlých. Rok 1940 vykazuje iba nepatrné zlepšenie oproti roku 1939, hoci návšteva domácich hostí vhodnou propagáciou a pomocou sociálnych ústavov sa valne zväčšila. Ťažkosti medzištátneho cestovného styku a devízové opatrenia zamedzily príchod zahraničných hostí, ktorí nás každoročne navštevovali.
Následkom týchto pomerov dostaly sa naše kúpeľné miesta bez vlastnej viny do ťažkej hospodárskej situácie. Kúpeľné podniky svetového mena, napríklad Trenčianske Teplice a Piešťany, nevedely učiniť zadosť svojim záväzkom voči veriteľom. Preto bolo treba poskytnúť im pomoc aspoň v tej forme, že sa ich platebná povinnosť odsunie do tých čias, kým sa pomery skonsolidujú aj na tomto poli.
V tomto smysle prijal Snem zákon číslo 32/1940 SI. z, o platobných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach. Zákon č. 32/1940 Sl. z. určil, že záujemci na cudzineckom ruchu majú zaplatiť 76% dlžôb až dňa l, mája 1941, ak uplatnili nárok na platebné úľavy. Podľa štatistického materiálu o návšteve našich kúpeľov z minulého roku sa dokázalo, že táto pomoc bola nedostatočná, lebo keby sa splatné pohľadávky vymáhaly odo dňa 1. mája 1941, znamenalo by to zánik mnohých kúpeľných podnikov a mnoho zamestnancov by prišlo o chlieb.
Vládny návrh zákona predlžuje preto platebné úľavy pre záujemcov cudzineckého ruchu do 30, septembra 1942 a vnáša jasno do pochýb, o ktoré druhy dlžôb vlastne ide, lebo obmedzuje úľavy len na hypotekárne pôžičky.
Národohospodársky výbor zaujal k vládnemu návrhu kladné stanovisko a — odhliadnuc od nepatrných slohových zmien — pozmenil len výšku percenta v § 2 so zreteľom na to, že sa očakáva lepšia kúpeľná sezóna a že je aj pre záujemcov cudzineckého ruchu želateľné, aby sa staré zaviazanosti zmenšovaly. Odporúča, aby Snem takto opravenú osnovu uzákonil.
V Bratislave 5. mája 1941.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r.,
podpredseda.
Ján Petrovič v. r.,
zpravodajca
Zákon
zo dňa---------------------- 1941
o platebných úľavách pre záujemcov cudzineckého ruchu v kúpeľných miestach.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Majiteľom a nájomcom živnostenských oprávnení v kúpeľných miestach, uvedených vo vyhláške č. 97/1940 Sl. z., poskytujú sa platebné úľavy podlá tohto zákona na hypotekárne pôžičky, ktoré boly použité na investície alebo na prevádzku živnosti.
§ 2.
(1) Záväzky uvedené v § l aj s ich príslušenstvom spadajú pod ustanovenia tohto zákona len vtedy, ak vznikly pred 1. januárom 1940 a stály sa alebo sa stanú splatnými do 30. septembra 1942. Takéto záväzky nemožno pred 1. októbrom 1942 súdne uplatniť a vymáhať.
(2) Splnenie platebných zaviazaností uvedených v ods. l sa odsunuje na deň 1. mája 1941 tak, že dlžník je povinný od tohto dňa počnúc najneskôr 10. dňa každého mesiaca až do 30. septembra 1942 mesačne platiť 3% sumy, ktorá sa rovná súčtu celoročných úrokov dlžného kapitálu, poťažne pri amortizačných pôžičkách súčtu celoročných anuít. Pri zaviazanostiach sročných po 1. máji 1941 tieto 3% splátky počínajú najneskôr 10. deň nasledujúceho mesiaca po sročnosti. Nedoplatok úrokov poťažne anuít s ostatným príslušenstvom a prípadne splatný kapitál je sročný dňa 1. októbra 1942.
(3) Nedodržanie dvoch za sebou idúcich splátok má za následok stratu všetkých výhod, poskytnutých podľa tohto zákona.
§ 3.
(1) Ak osoby uvedené v § l chcú dosiahnuť platebné úľavy podľa tohto zákona, musia preukázať na príslušnej daňovej správe, že ich obrat z cudzineckého ruchu v roku 1940 klesol oproti roku 1938 najmenej o 50%.
(2) Uchádzačovi, ktorý dokáže, že sa naň vzťahujú ustanovenia ods. l, vystaví príslušná daňová správa osvedčenie, ktoré oprávňuje na platebné úľavy podľa tohto zákona.
(3) Uchádzač, ktorý preukáže, že si podal žiadosť o osvedčenie podľa ods. 2, má predbežne nárok na tieto platebné úľavy až do právoplatného vybavenia tejto žiadosti.
§ 4.
(1) Do 60 dní od účinnosti tohto zákona je povinný dlžník doporučeným listom oznámiť veriteľovi, že hodlá použiť výhod podľa tohto zákona. Ak tak neučiní, alebo neučinil už podľa zákona č. 32/1940 Sl. z., nemôže sa neskôr dovolávať výhod podľa tohto zákona.
(2) Veriteľ je povinný do 8 dní po prevzatí listu uvedeného v ods. l oznámiť svojmu dlžníkovi — a to doporučeným listom — výšku zaostalých povinných splátok. Dokiaľ tak neučiní, je sám v omeškaní a dlžník nie je povinný za tento čas nič plniť.
(3) Na výzvu veriteľa je povinný dlžník predložiť osvedčenie podľa § 3, ods. 2 alebo potvrdenie príslušnej daňovej správy o podaní takejto žiadosti.
§ 5.
(1) Ak ide o vymáhanie požiadavky spadajúcej pod ustanovenia § 2, povolí súd na návrh dlžníka odklad exekučného odhadu a predaja (dražby) a vnútenej správy na čas po 1. októbri 1942, a to ako na hnuteľnosti tak aj na nehnuteľnosti.
(2) Exekučnú vnútenú správu, pri ktorej nehnuteľnosti boly už odovzdané vnútenému správcovi, súd na návrh dlžníka zruší.
(3) Ustanovenia ods. l a 2 sa nevzťahujú na splátky splatné podľa § 2, ods. 2 a na veci, ktoré by v dobe, kedy je výkon predaja (dražby) odložený, podľahly skaze alebo znehodnoteniu.
§ 6.
(1) Návrh na odklad exekúcie podľa § 5, ods. l má sa učiniť najneskôr deň pred výkonom odhadu alebo 8 dní pred dňom nariadeného predaja (dražby); návrh na odklad vnútenej správy môže dlžník učiniť dotiaľ, dokiaľ nehnuteľnosti neboly odovzdané vnútenému správcovi. Návrh na zrušenie vnútenej správy podľa § 5, ods. 2 možno učiniť kedykolvek.
(2) Na žiadosť dlžníka sa odročia dražby do 1. júna 1941 vo všetkých tých veciach, a to ako na hnuteľnosti tak aj na nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §§ l a 2. Po uplynutí tejto lehoty, ak záujemca medzi časom nežiadal odklad dražby v smysle § 5, ods. l, súd vypíše dražbu z úradu na dobu 30 dní, a to ako pri hnuteľnostiach tak aj pri nehnuteľnostiach.
§ 7.
(1) K návrhu na odklad (zrušenie) exekúcie treba priložiť osvedčenie podľa § 3, ods. 2. Súd pred rozhodnutím o návrhu dlžníka môže vypočuť účastníkov a vykonať aj iné potrebné šetrenie. Včas podaný návrh má však odkladný účinok na exekučné pokračovanie a to až do právoplatného vybavenia návrhu.
(2) Ak súd vyhovie návrhu dlžníka, aby bola dražba alebo vnútená správa nehnuteľností odložená (zrušená), nariadi predpísaný zápis (poznámku v pozemkovej knihe), ďalšie exekučné úkony však
odloží. Ak však bola vnútená správa zrušená, zostane zaistenie požiadavky veriteľa v pozemkovej knihe nedotknuté.
§ 8.
(1) Návrhu na odklad exekúcie alebo na zrušenie vnútenej správy sa nemá vyhovieť, ak:
a) dlžník nepripojil k návrhu osvedčenie podľa § 3, ods, 2,
b) podal návrh na odklad oneskorene (§ 6),
c) dlžník s úmyslom poškodiť veriteľa čiastky svojho majetku poškodzuje, ničí alebo bezcennými činí, scudzuje alebo odvláča,
(2) Ak na návrh vymáhajúceho veriteľa zistia sa skutočnosti uvedené v ods. l, písm c) až po povolení odkladu, má sa v exekúcii pokračovať.
(3) Ak návrh vymáhajúceho veriteľa, učinený v smysle ods. 2, bol zamietnutý, vymáhajúci veriteľ je povinný nahradiť dlžníkovi trovy tohto pokračovania.
§ 9.
(1) Ustanovenia § 2, ods, 2 neprekážajú uplatňovať požiadavky vzniklé z titulu uvedeného v § l sporným pokračovaním, ale súd v rozsudku pri určení lehoty plnenia je povinný vziať do ohľadu ustanovenia tohto zákona.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na konkurzné a vyrovnávacie pokračovanie, ale na návrh záujemcov (§ 1) konkurzné alebo vyrovnávacie pokračovanie môže sa suspendovať do 30. septembra 1942, ak záujemca preukáže alebo primerane zabezpečí splátky, uvedené, v § 2, ods. 2.
§ 10.
Čas, o ktorý sa odkladá splatnosť alebo vymáhateľosť požiadaviek podľa tohto zákona, nezapočítava sa do premlčacej lehoty, ani do iných lehôt, ktorých uplynutie podľa platných predpisov má za následok právnu ujmu.
§ 11.
Úľavy podľa tohto zákona sa nevzťahujú na Židov (§ l vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z.).
§ 12.
Tento zákon je účinný od 1. mája 1941 a platí do 30. septembra 1942; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.