Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
364.
Vládny návrh.
Ústavný zákon zo dňa---------------------1941.
ktorým sa mení a doplňuje ústavný zákon o štátnom občianstve.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Osoby slovenskej národností, ktoré boly oprávnené podať si žiadosť o priznanie štátneho občianstva podľa § l, ods. 2 zákona č. 255/1939 Sl. z. a túto žiadosť včas podaly, ale o nej nebolo rozhodnuté do dna nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú odo dňa 14. marca 1939 štátnymi občanmi Slovenskej republiky.
§ 2.
(1) Osoby slovenskej národnosti, ktoré nie sú štátnymi občanmi ani Slovenskej republiky, ani iného štátu, stávajú sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona štátnymi občanmi slovenskými, ak majú v tento deň trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky.
(2) Osoby slovenskej národnosti, ktoré sú v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona štátnymi občanmi iného štátu a sú v tento deň trvalé usadené na území Slovenskej republiky, stanú sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona slovenskými štátnymi občanmi, ak do dvoch rokov od tohto dňa predložia doklad o prepustení zo
svojho doterajšieho štátneho sväzku; do predloženia tohto dokladu, najdlhšie však do uvedených dvoch rokov, má sa na nich hľadieť ako na slovenských štátnych občanov.
§ 3.
(1) Štátne občianstvo podľa § 2 súčasne nadobúdajú:
a) s manželom manželka a maloleté manželské deti, a to i vtedy, ak s ním spolu nežijú;
b) maloleté deti narodené mimo manželstva s nemanželskou matkou;
c) maloleté manželské deti vdovy-matky s vdovou-matkou, ale v prípade uvedenom v § 2, ods. 2 len vtedy, ak budú s ňou prepustené z doterajšieho štátneho sväzku;
d) maloleté deti, ponechané v opatere rozlúčenej matky, spolu s matkou, ale v prípade uvedenom v § 2, ods. 2 len vtedy, ak budú s ňou prepustené z doterajšieho štátneho sväzku
(2) Maloleté deti vyhlásené za opustené alebo úplne osirotené nadobúdajú štátne občianstvo podľa § 2.
(3) Pre odvodzované nadobudnutie štátneho občianstva od osôb, ktoré sú štátnymi občanmi podľa § l platia ustanovenia § l, ods 5 zákona č. 255/1939 Sl. z.
§ 4.
V prípade pochybnosti, či sa má niekto s hľadiska tohto zákona pokladať za príslušníka slovenskej národnosti, rozhoduje Ministerstvo vnútra, berúc do ohľadu najmä obcovací jazyk, prejavy cítenia, výchovu delí a pod.
§ 5.
Žiadosti o priznanie alebo udelenie štátneho občianstva osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §§ l a 2, pokladajú sa za žiadosti o vydanie svedectva o štátnom občianstve, ak nebolo o nich rozhodnuté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 6.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra.
Dôvodová zpráva.
Vzhľadom na ustanovenia smluvy uzavretej s Nemeckou ríšou (č. 71/1940 Sl. z. a č. 89/1941 Sl. z. ) a smluvy uzavretej s Maďarskom (č. 90/1941 Sl. z. ) vo veciach štátneho občianstva sú príslušníci slovenskej národnosti voči prílušnikom nemeckej a maďarskej národnosti vo veľkej nevýhode, lebo — hoci sa im pri udeľovaní štátneho občianstva nečinia nijaké tažkosti, je vybavenie ich žiadosti o priznanie poťažne udelenie štátneho občianstva vzhľadom na ich veľký počet v dohľadnej dobe technickv nemožné. Nevýhody tislo vyplývajú z toho, že až do vybavenia ich žiadostí sú pokladaní za cudzincov a ako takí podliehajú všetkým predpisom o cudzincoch (nemôžu byť zamestnávaní bez povolenia, potrebujú povolenie k pobytu a pod. ).
Je prirodzené a potrebné tieto nevýhody odstrániť. Preto je tretia ústavný zákon o štátnom občianstve č 255 1939 Sl. z urýchlene doplniť, a to so zreteľom na vyššie uvedené smluvy ustanoveniami, ktorými sa pomôže takým osobám slovenskej národnosti, ktoré majú na území nášho štátu trvalé bydlisko a tiež úmysel, stať sa štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Ide tu najmä o Slovákov-reemigrantov:
a) zo štátov strednej Europv v rokoch 1918 až 1941, klorí nemôžu dokázať domovské právo na terajšom území Slovenska do 30, októbra 1918,
b) ktorí majú domovské právo na odstúpenom území a prišli do vydania predkladaného zákona na Slovensko a tu sa trvalé usadili;
c) z Francúzka, Belgicka, z Protektorátu, z Generálneho guvernérstva, z Maďarska, Rumunska atď.
Okrem toho žije na Slovensku mnoho príslušníkov slovenskej národnosti, ktorí podali žiadosť o priznanie štátneho občianstva, a tiež takí, ktorí sa nestali slovenskými štátnymi občanmi podľa § l, ods. l, písm. a), b) ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z., lebo ich domovská obec bola pripojená k Maďarsku alebo Nemecku. Predkladaný návrh má zachytiť aj opustené lebo úplne osirotené maloleté deti slovenské, ktoré sa nemôžu z rôznych príčin vrátiť do štátu z územia ktorého pochádzajú.
Doplnenie zákonného usporiadania štátného občianstva Slovákov je potrebné nielen so stanoviska ľudského, ale aj s hľadiska štátopolitického.
K § 1.
Do skupiny osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § l, ods. 2 ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z,, patria tí obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí len po 30. októbri 1918 nadobudli domovské právo v niektorej obci, ležiacej na našom štátnom území, tieto osoby nestály sa podlá citovaného zákona slovenskými štátnymi občanmi, ale bola im poskytnutá možnosť podať do šesť mesiacov na Ministerstvo vnútra žiadosť o priznanie štátneho občianstva od 14. marca 1939 Ustanovením § l navrhovaného ústavného zákona stanú sa tieto osoby slovenskými štátnymi občanmi, ak sú slovenskej národností. Štátne občianstvo treba im pri - znať od 14. marca 1939 podľa intencie ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z.
K § 2.
Ustanoveniami ods. l a 2 tohto paragrafu i prevedie sa vlastne hromadná naturalizácia Slovníkov bez štátneho občianstva a Slovákov, ktorí nastálo opustili z politických alebo iných vážnych dôvodov štát, v ktorom mali štátne občianstvo a usadili sa na našom štátnom území s úmyslom nadobudnúť si slovenské štátne občianstvo. Tieto osoby sa stanú slovenskými štátnymi občanmi len dňom, kedy navrhovaný zákon nadobudne účinnosť, lebo pre vznik ich štátneho občianstva so zpiatočnou platnosťou niet dôvodu. Od osôb, ktoré sú príslušníkmi iného štátu, vyžaduje sa doklad prepustení z doterajšieho štátneho sväzku z dôvodov, aby sa zamedzilo dvojité štátne občianstvo.
K § 3.
Do ods. l sú s primeranou úpravou pojaté ustanovenia § 5, ods 3—6 zákona č. 255/1939 Sl. z., a to preto, lebo v § 2 ide vlastne o hromadnú naturalizáciu.
Ods. 2 umožňuje maloletým deťom, ktoré sú vyhlásené za opustené, alebo sú úplne osirotené, aby si mohly samostatne nadobudnúť štátne občianstvo, ak sú u nich splnené podmienky uvedené v § 2.
Ods. 3 sa vylučuje každá pochybnosť v tom ohľade, ktoré ustanovenia piati i pre členov rodiny v prípade § 1.
K § 4,
Ustanovenie tu uvedené nevyžaduje vysvetlenie.
K § 5.
účelnosť tohto paragrafu odôvodňuje sa tým, že ustanovenia v ňom uvedené umožňujú urýchlené zistenie, či osoby, ktoré podaly žiadosť o priznanie alebo udelenie štátného občianstvo, sa skutočne staly podľa navrhovaného zákona slovenskými
štátnymi občanmi, a tiež, že do ich rúk sa dostane hodnoverný doklad o nadobudnutí štátneho občianstva.
Vykonanie navrhovaného zákona nie je spojené so žiadnymi nákladmi.
Vo veci prerokovania navrhovaného zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Alexander Mach v. r.,
minister vnútra.