Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 5. zasadanie.
366. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo
veciach peňažníctva a úverníctva, o úprave úrokových sadzieb a o zákaze
zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov) — (tlač 356).
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí s výborom národohospodárskym dňa 23. júna 1941.
Pri úprave textu previedol väčšinou len štylárne zmeny, iba ustanovenie § 10, ods. l štylizoval presnejšie a v §§ 11 a 12 vynechal spodné hranice trestov.
S chladom na to, že zákonnú úpravu matérie vládneho návrhu vyžadujú potreby nášho národného hospodárstva, ústavnoprávny výbor navrhuje, aby Snem osnovu prijal.
V Bratislave 23. júna 1941. Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Týmto vládnym návrhom zákona obnovuje sa vlastne pôvodná Peňažná rada s patričným prispôsobením na naše pomery. Peňažná rada — podľa nového pomenovania Poradný a smierčí sbor — je nutná, aby naša peňažnícka a kapitálová organizácia a peňažný a kapitálový trh primerane k celoštátnym záujmom fungovaly. Tým, že štátne úrady pri všetkých zamýšľaných finančne-politických opatreniach sa budú môcť radiť s povolanými peňažnými kruhmi, lepšie, odbornejšie, rýchlejšie a únosnejšie bude možné všetky finančné opatrenia vykonať. Finančná správa bude mať vďačnejšiu, rozsiahlejšiu a odbornejšiu oporu v peňažníctve, keď bude všetky opatrenia robiť s vedomím a po vypočutí odbornej mienky Poradného
a smierčieho sboru. Aj peňažníctvo bude postavené na jednotnejšie, nášmu hospodárstvu vyhovujúcejšie základy a bude prevádzať takú politiku, akú vyžaduje násceloštátny záujem, lebo pomočení peňažnej rady bude jeho celková činnosť lepšie a prehľadnejšie usmernená a štátnymi úradmi snadnejšie vynútiteľná.
Paragraf 3, ktorý hovorí o členoch Sboru, znamená značný pokrok oproti bývalej peňažnej rade, lebo v novom sbore sú zástupcovia Ministerstva vnútra, financií, pravosúdia, hospodárstva, zástupcovia priemyslu, obchodu, živnosti, poľnohospodánstva a sociálne poisťovacích ústavov, teda nielen peňažníctva. Takto bude môcť byť celá činnosť po stránke hospodárskeho dosahu lepšie vybavená a prevádzaná. Vhodné je tiež ustanovenie § 9, že peňažná rada bude mať možnosť navrhovať zmenu úrokových sadzieb tak, ako to hospodárske pomery vyžadujú, lebo na tomto poli je stála zmena výnosových pomerov peňažníctva a preto musí byt prispôsobené aj úrokové rozpätie medzi kreditným a debetným úrokomerom. Aj táto kompetencia Poradného a smierčieho sboru, to jest možnosť navrhovať zmeny úrokových sadzieb, znamená pokrok oproti kompetencii bývalej peňažnej rady. Tiež je vhodné, aby peňažná rada rozhodovala o zriaďovaní, rozširovaní a predkladaní peňažných ústavov, lebo nesmieme vybudovať mnoho nepotrebných zbytočných ústavov. Preto je dobré, že Ministerstvo financií bude mat možnosť vypočuť priamo všetky zúčastnené kruhy peňažníctva o tom, či určitý peňažný ústav má byť založený alebo nie.
Tiež je veľmi vhodné, že osnova obsahuje ustanovenia o smierčom súdnictve proti nekalej súťaži v peňažníctve, čím sa stavovská česť peňažníctva zvýši.
Národohospodársky výbor navrhuje slávnemu Snemu, aby výbormi upravené znenie vládneho návrhu uzákonil.
V Bratislave 23. júna 1941.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Štefan Beniak v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zákon zo dňa--------------------- 1941
o zriadení Poradného a smierčieho sboru vo veciach peňažníctva a úverníctva, O úprave úrokových sadzieb a o zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov
(podnikov).
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ.
Poradný a smierčí sbor vo rečiach peňažníctva a úverníctva.
§ 1.
Pri Ministerstve financií sa zriaďuje Poradný a smierčí sbor vo veciach peňažníctva a úverníctva (v ďalšom texte "Sbor").
§ 2.
Do pôsobnosti Sboru patrí:
1. podávať Ministerstvu financií z vlastného podnetu alebo na vyzvanie návrhy na úpravu úrokových sadzieb a vedľajších plnení a vyjadrenia o primeranosti rozpätia medzi pasívnymi a aktívnymi úrokmi u jednotlivých druhov peňažných ústavov a peňažných podnikov, ako aj vyjadrenia o návrhoch vládnych nariadení o úprave úrokových sadzieb (§ 9);
2. podávať vláde a ústredným úradom z vlastného podnetu alebo na vyzvanie vyjadrenia, návrhy a posudky aj v iných zákonodarných, správnych a organizačných veciach zásadnej povahy, ktoré sa týkajú peňažníctva a úverníctva;
3. na žiadosť podávať súdom, počítajúc v to aj policajné trestné súdy, posudky pri stíhaní trestných činov, spáchaných vo veciach peňažníctva a úverníctva;
4. spolupôsobiť pri organizácii peňažného trhu vôbec, najmä podporou sporivosti a kapitálovej tvorby s osobitným zreteľom na istotu vkladov a pri usmerňovaní a zjednodušovaní peňažníckeho a úverového podnikania, a to so zreteľom na potreby tak vkladateľov ako aj úver hľadajúcich osôb a konečne s osobitným
zreteľom na žiadúce zhospodárnenie prevádzky peňažných ústavov a podnikov;
5. odporúčať smernice prv rozdelení pôsobnosti peňažných ústavov podľa ich právnych typov a starať sa o zachovanie dobrého pomeru medzi rôznymi skupinami peňažných ústavov a peňažných podnikov;
6. navrhovať prostriedky na zvýšenie istoty a likvidity vkladov, správneho hospodárenia i mobility peňažných ústavov (spôsob bilancovania, zodpovednosť orgánov ústavov za zachovávanie predpisov, ich ručenie za straty ústavom spôsobené, spôsob likvidácie peňažných ústavov a pod. );
7. sledovať a zbierať obchodné zvyklosti v peňažníctve a úverníctve;
8. odporúčať smernice pre výkon revízií peňažných ústavov (podnikov) a sledovať, či revízne orgány svoje úlohy riadne obstarávajú;
9. v dohode so Štátnym štatistickým úradom, Slovenskou národnou bankou a
Ministerstvom financií starať sa o riadne vybudovanie štatistiky v peňažníctve a úverníctve;
10. vysielať zástupcov peňažníctva do iných odborných poradných sborov;
11. konať v senátoch smierčie prípadne rozhodčie pokračovanie v prípadoch nekalej súťaže vo veciach peňažných a bankových (§ 50, ods. l a 6 zákona č. 111/1927 Sb. z. a n. ).
§ 3.
(1) Sbor pozostáva z predsedu, podpredsedu a 20 členov. Každý člen má náhradníka, ktorý nastupuje na trvalé uprázdnené miesto člena Sboru.
(2) Predsedom Sboru je minister financií, podpredsedom guvernér Slovanskej národnej banky. Členov (náhradníkov) Sboru ustanovuje minister financií, a to:
po jednom zástupcovi za Ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií, Ministerstvo pravosúdia a Ministerstvo hospodárstva, na návrh príslušných ministrov,
jedného zástupcu priemyslu, jedného zástupcu obchodu a živností a jedného zastupcu poľnohospodárstva, všetkých troch na návrh ministra hospodárstva,
jedného zástupcu za sociálne poisťovacie ústavy a jedného za životné poisťovne, oboch na návrh ministra vnútra,
po jednom zástupcovi za Slovenskú národnú banku, Slovenskú hypotečnú a komunálnu banku a za Poštovú sporiteľňu na návrh týchto ústavov,
dvoch zástupcov sporiteľní, troch zástupcov účastinných bánk a troch zástupcov úverných družstiev na návrh príslušných záujmových ústredí.
(3) Členom Sboru môže byť len slovenský štátny občan. Funkcia členov je čestná a bezplatná. Prislúcha im len náhrada skutočných výdavkov, ktorých výšku určí predseda.
(4) Funkčné obdobie trvá tri roky; členovia (náhradníci) ostávajú však vo svojich funkciách až do dňa, kým sa po prvý raz síde novoustanovený Sbor.
(5) Minister financií môže z dôležitých dôvodov odvolať členov (náhradníkov) a ustanoviť namiesto nich iných na zvyšok funkčného obdobia. Úmrtím, zrieknutím sa alebo z iného dôvodu uprázdnené miesto náhradníka sa zaplňuje tiež len na zvyšok funkčného obdobia.
(6) Predseda môže povolať na jednotlivé zasadnutia Sboru aj osobitných znalcov.
§ 4.
(1) Činnosť Sboru vo veciach uvedených v § 2, bod l až 10 a spôsob rokovania upraví rokovací poriadok, ktorý vydá predseda po vypočutí Sboru.
(2) K platnosti usnesenia Sboru o návrhu na úpravu úrokových sadzieb treba, aby bola prítomná väčšina všetkých členov Sboru a aby pre návrh hlasovala väčšina prítomných členov.
§ 5.
Pôsobnosť uvedenú v § 2, bode 11 vykonáva Sbor v trojčlenných senátoch, pozostávajúcich z predsedu a dvoch členov. Predsedovi i každému členovi má sa ustanoviť náhradník pre prípad, ak predseda
alebo člen nemôže svoju funkciu vykonávať. Aspoň jeden člen senátu musí mať právnické vzdelanie.
§ 6.
(1) Predseda Sboru ustanovuje predsedov a členov senátov (§ 5) a sostavuje senáty na funkčné obdobie Sboru (§ 3, ods. 4).
(2) Po ustanovení složia predsedovia a členovia senátov do rúk predsedu Sboru prísahu, že budú plniť svedomité a nestranne svoju funkciu a že zachovajú mlčanlivosť o tom, čo sa pri jej výkone dozvedia.
(3) Funkcia predsedov a členov senátov je čestná a bezplatná. Prislúcha im len náhrada hotových výdavkov, ktorých výšku určí predseda Sboru.
§ 7.
Ak senáty rokujú v smierčom pokračovaní, platia ustanovenia §§ l až 17 a 22 až 25 vládneho nariadenia č. 30/1928 Sb, z. a n., a ak rokujú v rozhodcom pokračovaní, platia ustanovenia §§ 26 až 34 vládneho nariadenia č. 30/1928 Sb, z. a n., v oboch prípadoch však s tou odchýlkou, že pôsobnosť tam vyhradená smierčej komisii ako aj rozhodčej komisii alebo ich predsedom patrí tomuto senátu, prípadne jeho predsedovi a to s odchýlkami vyplývajúcimi z ustanovení §§ 5 a 6 tohto zákona.
§ 8.
Výdavky na Sbor sa hradia z výnosu poplatkov upravených vyhláškou vydanou podľa § 49, ods. 3 a § 50, ods. 5 zákona č. 111/1927 Sb. z. a n., z výnosu náhrad trov a z príspevkov zúčastnených sväzov a inštitúcií. Príspevky na zúčastnené sväzy a inštitúcie rozvrhne predseda po vypočutí Sboru. Nedoplatky na poplatkoch, náhradách trov a príspevkov sa vymáhajú na základe výkazu nedoplatkov opatreného Ministerstvom financií doložkou o vykonateľnosti podľa ustanovenia časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z, a n.
DIEL DRUHÝ. O úprave úrokových sadzieb.
§ 9.
Vláda sa splnomocňuje, aby so zreteľom na hospodárske pomery na návrh ministra financií a po vypočutí Sboru upravovala nariadením najvyššie úrokové, sadzby z peňažných vkladov a pôžičiek všetkého druhu, okrem úrokových sadzieb Slovenskej národnej banky a Poštovej sporiteľne a úrokov z emisných úverov.
§ 10.
(1) Úrokovou sadzbou (§ 9) je nielen čistý úrok, ale aj provízia a iné vedľajšie plnenia zvyšujúce kapitálový výnos, taktiež aj všetky vedľajšie plnenia, ktoré smie veriteľ od dlžníka prípadne od uchádzača o úver požadovať.
(2) Ustanovenia smlúv, ktorými sa dlžník zaviaže platiť úrok, a tento s prípadnými vedľajšími plneniami (ods.. 1) činí viac než najvyššia prípustná úroková sadzba (§ 9), sú neplatné.
(3) Úprava úrokových sadzieb podľa § 9 týka sa aj úrokových sadzieb z vkladov a z pôžičiek smluvených pred dňom, kedy úprava podľa § 9 nadobudne účinnosť.
§ 11.
(1) Kto
a) požaduje, poskytuje, ponúka, sľúbi alebo príjme z peňažného vkladu (uložených peňazí) úrok, ktorý s prípadnými vedľajšími plneniami (§ 10, ods. 1) činí viac, ako je prípustné podľa sadzieb určených vládnym nariadením (§ 9"
b) požaduje, poskytuje, ponúka, sľúbi alebo príjme z pôžičky (úveru) úrok, ktorý s prípadnými vedľajšími plneniami činí viac, než je prípustné podľa sadzieb určených vládnym nariadením (§ 9),
c) vo zmenke, dlžnom úpise alebo v inom doklade o pôžičke (úvere) dá si potvrdiť vyššiu sumu, než akú vo skutočnosti pôžičkou (úverom) poskytol,
spácha, ak nejde o čin prísnejšie trestný,
priestupok, ktorý tresce okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do Ks 100. 000 alebo zatvorením do šiestich mesiacov. Za nevymožiteľný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zatvorenia do šiestich mesiacov. Trest na slobode a peňažný trest možno uložiť aj súčasne; v tomto prípade nesmie však hlavný trest na slobode spolu s náhradným trestom presahovať šesť mesiacov.
(2) Rovnako sa potresce, kto nemá koncesiu na súkromné sprostredkovanie úveru (zákon č. 203/1925 Sb. z. a n. ) a požaduje, dá si sľúbiť alebo prijme majetkový prospech za sprostredkovanie úveru; okrem toho sú úmluvy o sprostredkovateľskej odmene alebo o inom majetkovom prospechu neplatné.
(3) Ak nemožno zistiť osobu trestne zodpovednú, uloží okresný (štátny policajný) úrad pokutu do výšky Ks 100. 000 ústavu (podniku), a to výmerom (vládne nariadenie č. 8/1928 Sb. z. a n. ).
(4) Presunúť platenie peňažných trestov, uložených podľa odsekov l a 2, na ústav (podnik), v ktorom sa potrestaný vinník priestupku dopustil, sa zakazuje. Úmluvy tomuto odporujúce sú neplatné,
DIEL TRETÍ.
O zákaze zriaďovania nových peňažných ústavov (podnikov),
§ 12.
(1) Zakazuje sa:
a) zriaďovať nové peňažné ústavy niektorého z druhov uvedených v § 2, ods. l zákona č. 239/1924 Sb. z. a n. v znení zákona č. 54/1932 Sb. z. a n., ako aj inakší predmet podnikania zárobkového alebo hospodárskeho družstva, účastinnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným premeniť alebo rozšíriť na prevádzku peňažných, úverných alebo iných bankových obchodov;
b) zriaďovať nové peňažné podniky (čl. LII zákona č. 54/1932 Sb. z. a n. ), počítajúc v to aj ďalšiu prevádzku takéhoto podniku nadobudnutého prevodom medzi živými;
c) zriaďovať pobočku, expozitúru alebo platobnú, jednateľslvo alebo akýkoľvek iný pobočný (vedľajší) závod jestvujúci peňažných ústavov alebo peňažných podnikov;
d) preložil sídlo hlavného závodu alebo pobočný (vedlajší) závod do inej obce (mesta).
(2) Výnimky zo zákazu podľa ods. l môže z dôvodov osobitného zreteľa hodných povoliť vláda na návrh Ministerstva financií; pred podaním návrhu treba vypočuť Sbor (§ 2, bod 4).
(3) Zakazuje sa účastinným bankám, aby účasťou na podielovej istine alebo konzorcionálnou, syndikátnou, úverovou a podobnou smluvou nadobúdaly podstatný vplyv na správu a hospodárstvo úverných družstiev. Pritom nezáleží na tom, či účastinným bankám zaručuje tento vplyv nadobudnutá účasť sama alebo v spojení s niektorou osobitnou smluvou. Smluvy tomuto zákazu odporujúce sú neplatné. Ak boly takéto smluvy uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zrušujú sa bez odškodného a náhrady za smluvné pokuty, tresty, odbytné a pod., ktoré sa pre prípad ich zrušenia vymienily. Príslušné úverné družstvá sú povinné vylúčiť do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona všetky na ich podielovej istine participujúce banky, poťažne z poverenia a v mene bánk vystupujúce fyzické osoby. Úverový pomer treba zlikvidovať do konca roku 1941.
(4) Ustanovenia ods. 3 platia aj pre úverné družstvá, ktoré účasťou na podielovej istine alebo konzorcionálnou, syndikátnou, úverovou smluvou a podobne si zaistily podstatný vplyv na správu a hospodárstvo iných úverných družstiev. Pritom nezáleží na tom, či úverným družstvám zaručuje tento vplyv nadobudnutá účasť sama alebo v spojení s niektorou osobitnou smluvou. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na obvyklé účasti na podielovej istine iných úverných družstiev a družstevných ústredí a opačne, ako ani na úverové a iné pomery, ktoré vyplývajú z členstva úverných družstiev v ich družstevnom ústredí.
(6) Kto ako člen správneho alebo dozorného orgánu peňažného ústavu, majiteľ peňažného podniku, alebo, ak takýto podnik prináleží verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti komanditnej, ako spoločník oprávnený túto spoločnosť zastupovať a viest jej obchody, poruší zákaz uvedený v ods. l, 3 a 4, alebo sa na porušení tohto zákazu zúčastní, alebo zanedbaním povinnej starostlivosti zaviní, že k nemu došlo, alebo ho obíde nastrčenými osobami, spácha, ak nejde o čin prísnejšie trestný, priestupok, ktorý tresce okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do Ks 100. 000 alebo zatvorením do šiestich mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na trest zatvorenia do šiestich mesiacov. Ustanovenia § 11, ods. 3 a 4 platia i v tomto prípade.
DIEL ŠTVRTÝ. Záverečné ustanovenia.
§ 13.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú: článok LIV. zákona č. 54/1932 Sb. z. a n" zákon č. 44/1933 Sb. z. a n. a vládne nariadenia č. 52/1933, 261/1934, 148/1935, 37/1936, 303/1936, 107/1937 a č. 340/1938 Sb. z. a n.
§ 14.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.