Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 5. zasadanie.
369. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona
o priamych daniach (tlač 359).
Pri predkladaní nových finančných zákonov povinní sme sa spýtať, aký reflex budú mať tieto zákony na naše národohospodárske pomery, či nebudú odčerpávať značnejší peniaz z výroby, hatiť jej rozvoj či neskomplikujú ešte väčšmi zdaňovanie, či sa daňovník neodovzdáva prípadnou nejasnosťou, labilnou štylizáciou zákonných ustanovení do ľubovôle finančných úradov. Finančné zákony pri fiškálnych záujmoch štátu, pri sociálnych a prípadne, politických ohľadoch musia napomáhať súčasne aj národohospodárske záujmy.
Vyslovujeme mienku, že radi by sme boli, keby nám finančná správa bola už teraz predložila nový transkribovaný zákon o priamych daniach, nielen kvôli daňovníkovi, ale aj kvôli finančným úradom. Preto vítame aj túto novelu, ktorá vedľa sociálnych hľadísk berie náležitý zreteľ aj na národohospodárske záujmy v nových pomeroch.
Najväčšou bolesťou nášho hospodárskeho života bola vždy roztrieštenosť finančného kapitálu. Aby kapitál vedel správne plniť svoje poslanie, menovite teraz pri znárodnení, pokresťančení a financovaní súkromných podnikov, bolo treba prikročiť k sústredeniu peňažných ústavov. Aby sústredenie bolo hladšie prevediteľné, treba upraviť vnútornú hodnotu účastín. Najkratšia cesta k tomu je použitie voľných rezerv na zhodnotenie účastinnej istiny. Vládny návrh odstraňuje predpisy, kto-
ré v doterajšej daňovej sústave pôsobily priamo prohibitívne v tomto smere. Umožňuje zvýšenie účastinnej istiny zo všeobecných alebo zvláštnych rezerv bez povinnosti platenia 15°/o poplatku s platnosťou do konca roku 1942.
V záujme zjednodušenia, súčasne i z dôvodov hospodárskej prosperity bol vo vládnej osnove prijatý nový náhľad o urbariálnych spolumajiteľstvách a nerozdelenej pozostalosti, ako samostatných subjektoch dane. Kým nebudú prevedené urbárne spoločenstvá na právne (jednotky, toto ustanovenie nie je len úhradového rázu, ale bude mať značný vplyv aj na hospodárstvo spolumajiteľov, ako aj na hospodárenie samotných spolumajiteľských jednotiek. Riadne sa budú musieť viesť knihy, aby sa spravodlivé mohla predpísať daň, a presne sa bude musieť tiež deliť dôchodok. U nerozdeleného dedičstva nebude sa narušovať majetková podstata pod titulom dielčích čiastok na dôchodku a daní. Každý dedič bude mat záujem starať sa o to, aby pozostalosť bola zveľaďovaná aj do tých čias, kým príde rad na delenie.
Správne je ustanovenie vládneho návrhu, ktorým sa pastviny vynechávajú zo spoločného zdanenia. Sú ešte v takom stave, že neprinášajú majiteľom žiadúci dôchodok. Konečne po utvorení pasienkových kont na právnu a technickú úpravu pastvín ďalšie zaťaženie by ani nezniesla.
Aby slovenskí záujemci mohli prevziať výrobu z cudzích rúk, umožňuje vládny návrh tvorenie holdingov, to jest spojenie dvoch podnikov tým spôsobom, že jeden podnik je zúčastnený na druhom vo forme spoločenskej účastiny. Účasť namiesto doterajších 20% stanoví sa na 15°/o; namiesto dvoch rokov pred obdobím rozhodným pre zdanenie, určuje sa podmienka držby účastín na kalendárny rok, a nezapočíta sa výťažok z jedného obchodného obdobia. Holdingová výhoda vzťahuje sa tu len na účasť na tuzemských podnikoch. Novinkou vládneho návrhu je, že sa pre budúcnosť poskytuje holdingová úľava aj pre účasť spoločenského podniku, podliehajúceho všeobecnej dani zárobkovej, na druhom podniku podliehajúcom tejto istej dani.
Pre súkromné hospodárstvo má význam uvoľnenie daňových preplatkov pochádzajúcich z roku 1938 a rokov predošlých, ktorých výplatu odsunulo vládne nariadenie č. 160/1939 Sl. z. na neskorší čas.
Úhradové opatrenia osnovy nezasahujú rušivé do nášho hospodárskeho života.
Národohospodársky výbor na svojom zasadnutí dňa 23. júna 1941 zaujal k vládnemu návrhu kladné stanovisko a usniesol sa odporúčať Snemu, aby ho schválil.
V Bratislave 23. júna 1941. Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Ján Petrovič v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Vládou predložený návrh zákona o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona o priamych daniach znamená zmenu proti doterajšiemu stavu. Hoci ide vlastne o zmenu len čiastky zákona o priamych daniach, ktorá sa má potom do pripravovaného nového zákona o priamych daniach pojať, predsa už aj táto novela zákona o priamych daniach bude v roku 1941 znamenať pre štátnu pokladnicu zvýšenie príjmov a na druhej strane pre poplatníkov isté zaťaženie. Niektoré doterajšie ustanovenia zákona boly prispôsobené našim pomerom a znamenajú zjednodušenie ako pre daňovú správu, tak aj pre poplatníkov.
Rozpočtový výbor sa zaoberal najmä podstatou celej veci, či je totiž toto zvýšenie štátnych príjmov a s tým spojené zvýšenie finančného zaťaženia určitej čiastky poplatníkov odôvodnené. Výbor uvážil všetky v úvahu prichádzajúce okolnosti, obzvlášť záujem štátnej pokladnice a dospel k presvedčeniu, že nový zákon je v súlade s dnešnými mimoriadnymi pomermi a jeho ustanovenia sú plne odôvodnené.
Pokiaľ ide o otázku, či toto nové zaťaženie je ešte pre naše poplatníctvo únosné, treba uviesť, že naše daňové bremeno je dosť značné, ale v srovnaní so susednými štátmi nedosahuje ešte výšky zdanenia u týchto štátov. Pritom treba mať na zreteli, že hospodárske čísla nášho štátu sú ešte stále nižšie, ako u niektorých susedných štátov hospodársky vyspelejších. No i napriek usilovným opatreniam vlády sa tieto hospodárske čísla aj u nás stále zvyšujú.
Konečne výbor v súhlase s výborom národohospodárskym vyslovuje požiadavku, aby vláda čím skorej predložila Snemu nový zákon o priamych daniach, a to taký, na ktorý už dávno čakajú nielen daňovníci, ale aj sama finančná správa.
Rozpočtový výbor na svojom zasadnutí dňa 23. júna 1941 v rámci spoločného zasadnutia s výborom národohospodárskym zaujal z vyššie uvedených dôvodov k vládnej osnove kladné stanovisko a rozhodol sa odporúčať ju slávnemu Snemu na uzákonenie.
V Bratislave 23. júna 1941.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Vladimír Moravčík v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o zmene a doplnení niektorých ustanovení zákona o priamych daniach.
Snem Slovenskej republiky sa. usniesol na tomto zákone:
Zákon č. 76/1927 Sb. z. a n. v znení zákonov č. 180/1927 Sb. z. a n., č. 167/1930 Sb. z. a n., č. 226/1936 Sb. z. a n., vládnych nariadení č. 393/1938 Sb. z. a. n. (č. 2/1939 Sb. I), č. 160/1939 Sl. z. a zákona č. 60/1940 Sl. z. sa mení a doplňuje takto:
Čl. 1.
Ustanovenia čl. V uvádzajúcich ustanovení sa zrušujú a nahradzujú takto:
"Všade tam, kde sa v tomto zákone hovorí o občianskom zákone, rozumie sa ním platné súkromné právo. "
Čl. 2.
Ustanovenia čl. XVa sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Z nadobudnutia účastín (nadkolkovaných alebo nových alebo obojakých) doterajšími účastinármi pri zvýšení účastinného kapitálu spoločností účastinných alebo komanditných na účastiny z Vlastného kapitálu rezervného, vpočítane z prevodu zisku, okrem zvýšenia z rezervného fondu stabilizačného (§§ 4 a 5 zák. č. 78/1927 Sb. z. a n. ), platí sa osobitný poplatok. Poplatok tento činí 15% z hodnoty podrobenej poplatku z účastín, odôvodneného zvýšením účastinného kapitálu, ak doterajší účastinár i nadobúdajú nárok na ne bezplatne (použitím kapitálu spoločnosti). Poplatková povinnosť nastáva vznikom nároku doterajších účastinárov na tieto účastiny. Zaplatil tento poplatok sú povinní doterajší účastinári; od týchto ho spoločnosť vyberie a odvedie priamo, spôsobom stanoveným pre poplatok z účastín. Spoločnosť ručí za zaplatenie poplatku. Ak nie je inak určené, platia o tomto poplatku zákonné ustanovenia o poplatkoch z účastín.
(2) Povinnosť platiť 15% poplatok podľa ods. l odpadne, ak sa účastinná spoločnosť do konca roku 1942 usnesie na zvýšení účastinnej istiny zo všeobecných alebo zvláštnych rezerv (fondov). Táto výhoda neplatí pri zvýšení účastinnej istiny nadkolkovaním doterajších účastín alebo pri vydaní nových účastín nad menovitú hodnotu doterajších účastín.
(3) Zvýšenie účastinnej istiny podľa ods. 2 podlieha emisnému poplatku podľa § 6, písm. b), č. l vládneho nariadenia č. 403/ 1920 Sb. z. a n. v znení § 5 zákona č. 178/1937 Sb. z. a n. v percentuálnej výške, platnej pre úhrnnú účastinnú istinu. "
Čl. 3.
Ustanovenia § l sa zrušujú a nahradzujú takto:
"Dôchodkovej dani sú podrobené:
1. Fyzické osoby, ktoré v tuzemsku bývajú alebo tu sa zdržujú dlhšie ako jeden rok, všetkým svojim dôchodkom. Avšak dôchodky z cudzozemských nehnuteľností a podnikov, taktiež služobné alebo výslužné, vyplácané z cudzozemskej štátnej pokladnice, sú oslobodené od dane, ak sú v cudzine preukázateľne podrobené dôchodkovej daní alebo dani rovnakého druhu a ak postupuje cudzina rovnako pri zdanení podobných dôchodkov z tuzemska plynúcich.
V tom istom rozsahu sú dôchodkovej dani podrobení i tuzemci, ktorí, vykonávajúc tuzemskú štátnu službu, majú bydlisko v cudzine, ak tam nie sú podrobení príslušným štátnym priamym daniam.
2. Iné fyzické osoby dôchodkom, plynúcim z týchto prameňov:
a) z tuzemských nehnuteľností alebo pohľadávok na tuzemských nehnuteľnostiach vo verejných knihách zaistených alebo z majetku, viazaného na tuzemsko núteným uschovaním alebo inými právnymi predpismi,
b) zo zárobkových podnikov alebo zárobkových zamestnaní v tuzemsku prevodzovaných alebo z účastenstva na takom podniku alebo zamestnaní (účastník spoločnosti tichej, verejnej, komanditnej, spoločnosti s ručením obmedzeným, majiteľ kuksov a pod.
c) zo služobného alebo výslužného z niektorej tuzemskej pokladnice štátnej alebo z pokladníc sväzkov územnej samosprávy, alebo konečne
d) z tantiém podrobených dani podľa § 183.
Držba účastín, podielnych listov a podobných cenných papierov sa nepovažuje za účastenstvo v podniku podľa písm. b).
3. Fyzické osoby, ktoré nebývajú v tuzemsku, ale zdržujú sa tu v čase kratšom ako jeden rok za zárobkom, dôchodkom, za pobytu v tuzemsku získaným,
4. Komposesoráty a urbariáty bez ohľadu na to, či sú samostatnými právnickými osobami, z dôchodku komposesorátneho a urbariátneho majetku, okrem nerozdelených urbariátnych pasienkov.
5. Nerozdelené pozostalosti podľa ustanovení § 24. "
Čl. 4.
Ustanovenia § 6 sa zrušujú a nahradzujú takto:
"Ak je viac osôb v spotrebnom spoločenstve (členovia korporácie požívajúci zaopatrenie z jej úhrnného dôchodku bez toho, že by dostávali určitý diel ako vlastný dôchodok a pod. ) — okrem prípadov súkromnej domácnosti a okrem komposesorátov a urbariátov (§ l, č. 4) — má sa pokladať podiel z úhrnného dôchodku, pripadajúci na každého jednotlivého účastníka, za dôchodok u neho dani podrobený. Ak sa úhrnný dôchodok medzi účastníkov nerozdelí, predpokladá sa, že sa delí na rovnaké časti. "
Čl. 5.
Ustanovenia § 7, ods. l sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Dani podrobený dôchodok zahrnuje všetky príjmy v peniazoch alebo v peňažnej hodnote z pozemkov, budov, zárobkových podnikov a zamestnaní, zo služobného pomeru a z kapitálov, ako i všetky
iné príjmy, tiež v prírodninách, spolu s úžitkovou hodnotou bytu vo vlastnom dome alebo iného bytu zadarmo a hodnotou výrobkov a tovaru z vlastného hospodárstva alebo podniku v domácnosti spotrebovaných, po odpočítaní prípustných srážok (§ 15). Úroky, podrobené sadzbe dane rentovej srážkou podľa § 179, ods. 2, písm. c) až e), nezapočítajú sa do príjmu z kapitálu podľa tohto odseku. Taktiež do dani podrobeného dôchodku podľa tohto odseku sa nezapočítajú u jednotlivých podielnikov podiely na zisku z komposesorátov a z urbariátov okrem podielov na zisku z nerozdelených pasienkov. "
Čl. 6.
Ustanovenia § 19 sa zrušujú a nahradzujú takto:
,, (1) Daň dôchodková podľa predošlých ustanovení vypočítaná zvýši sa o 30%, ak daňový základ presahuje 26. 000 Ks a k rodine daňovníka nepatrí ani jedna osoba, ktorej prípadný dôchodok má byť podľa § 5 spoločne zdanený. Ak k rodine daňovníka nepatrí viac ako jedna taká osoba, zvýši sa dôchodková daň vypočítaná podľa predošlých ustanovení o 10%, ak daňový základ) presahuje 26. 000 Ks až do 80. 000 Ks, a o 15%, ak daňový základ presahuje 80, 000 Ks. U vdovcov (vdov) odpadá zvýšenie o 10% alebo o 15%, ak patrí k ich rodine aspoň jedna taká osoba.
(2) Pri použití ustanovenia ods. l treba započítať:
1. plnoleté deti, rodičov, prarodičov, nevlastných rodičov, pestúnov, zaťa a nevestu, tesťa a testinú (svokra a svokru) daňovníka, ak sú v jeho zaopatrení,
2. manžela (§ 15, č. 2), taktiež maloleté deti a osoby vypočítané v čísle l, nežijúce v jeho domácnosti, ak dostávajú od daňovníka pravidelné príspevky prevyšujúce 5% jeho dôchodku,
3. nemajetných súrodencov a sošvagrených daňovníka až do druhého stupňa, ktorí sú ním vydržovaní.
(3) U daňovníkov s dôchodkom podrobeným dani neprevyšujúcim 36. 000 Ks, ktorí vychovali 2 alebo viac detí, taktiež
u komposesorátov a urbariátov bez ohľadu na výšku dani podrobeného dôchodku, nenastane prirážka uvedená v ods. 1.
(4) Ak ide o daňovníkov, majúcich dani podrobený dôchodok do 52. 000 Ks vpočítane, ktorí sú pre nejakú chorobu odkázaní na ošetrovanie cudzími osobami, taktiež o daňovníkov, majúcich dani podrobený dôchodok nad 36. 000 až do 52. 000 Ks vpočítane, ktorí vychovali 2 alebo viac detí, môže sa komisia usniesť, aby sa primerane snížila prirážka, ktorá by mala nastať podľa ods. 1. "
Čl. 7.
Ustanovenia § 24 sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Ak zanikne daňová povinnosť v kalendárnom roku, zdaní sa dôchodok do zániku daňovej povinnosti skutočne dosiahnutý ešte na daňový rok. V tomto prípade môže sa daň vyrubiť už pred začiatkom daňového roku.
(2) Obdobne sa postupuje i pri úmrtí daňovníka, pričom sa zdaní dôchodok ním skutočne dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom daňovník zomrel, spoločne s dôchodkom, ktorý azda v tom istom roku dosiahla nerozdelená pozostalosť.
(3) Z dôchodkov, ktoré dosiahne nerozdelená pozostalosť v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom daňovník zomrel, po prípade i v ďalších kalendárnych rokoch až do dňa rozdelenia pozostalosti, podrobí sa dani nerozdelená pozostalosť (§ 4).
(4) Na daňový rok, priamo nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom nastalo rozdelenie pozostalosti, vyrubí sa daň nerozdelenej pozostalosti z dôchodku ňou dosiahnutého až do dňa rozdelenia; dôchodok od tohto dňa dedičmi z pozostalosti skutočne dosiahnutý zdaní sa u každého dediča. "
Čl. 8.
Ustanovenia § 47, ods. l sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Všeobecnej dani zárobkovej nie sú podrobené:
1. Podniky, ktoré sú podrobené zvláštnej dani zárobkovej podľa hlavy III. Všeobecnej dani zárobkovej sú však podrobené podniky spolkov, zriadených podľa všeobecných predpisov o spolčovaní, taktiež podniky komposesorátov a urbariátov.
2. Zamestnania, ktoré sa vykonávajú v služobnom pomere za plat alebo za mzdu. Zamestnanie obchodných cestujúcich, zástupcov a agentov pracujúcich menom a na účet jedného alebo viac zamestnávateľov, ak sú poistení podľa zákona o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách, čo do činnosti, ktorá je podkladom pre túto poistnú povinnosť, a to i vtedy, ak sú súčasne zamestnaní u niekoľkých zamestnávateľov a penzijné poistení v smysle § 4, ods. 6 zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. len podľa svojho hlavného zamestnania. Zamestnanie v predchádzajúcej vete uvedených osôb, ktoré nie sú penzijné poistené, ak úhrn hrubých úplat ročne prijatých nepresahuje preukázateľne 40. 000 Ks.
3. Poľné a lesné hospodárstvo, zahrňujúc v to záhradníctvo, poľovačku a rybačku. Z daňovej povinnosti nie sú však vyňaté: poľovačka na cudzích pozemkoch, rybačka vo voľných, najatých a verejných vodách, taktiež výťažok z najatých pozemkov a hospodárstiev (s výnimkou uvedenou v § 50, č. 1), konečne projektovanie, zakladanie a udržovanie cudzích záhrad a sadov a Obchod s cudzími záhradníckymi produktami. "
Čl. 9.
Ustanovenie § 55, ods. 4 sa zrušuje a nahradzuje takto:
,, (4) Podnikom, ktoré vedú riadne obchodné knihy a ktoré maly preukázateľne po celé hospodárske obdobie, predchádzajúce bezprostredne hospodárskemu obdobiu pre zdanenie rozhodnému, nepretržite vo svojom vlastníctve aspoň 15% účasti na tuzemskej verejnej obchodnej alebo komanditnej spoločnosti, vedúcej riadne obchodné knihy a podliehajúcej zásadne všeobecnej dani zárobkovej, alebo 15°/o účastín, kuksov, podielov alebo úžitkových listov iného tuzemského podniku
podliehajúceho zásadne zvláštnej dani zárobkovej, nezapočíta sa do základu všeobecnej dane zárobkovej podiel na zisku verejnej obchodnej alebo komanditnej spoločnosti rozhodného obdobia, respektíve jednoročný podiel na zisku uvedených hodnôt podnikov podliehajúcich zvláštnej dani zárobkovej, pochádzajúci z hospodárskeho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza hospodárskemu obdobiu pre zdanenie rozhodnému. "
Čl. 10.
Ustanovenie § 72, ods. l, písm. c) sa zrušuje a nahradzuje takto:
,, c) elektrické podniky, na ktorých je zúčastnený štát spolu so samosprávnymi sväzkami, prehlásené za všeužitočné alebo na takéto premenené podľa zákona č. 438/1919 Sb. z, a n. a zákona č. 258/1921 Sb. z. a n., ak nevyplácajú dividendy. "
Čl. 11.
Ustanovenie § 79, ods, l, písm. h) sa zrušuje a nahradzuje takto:
,, h) pri podnikoch, ktoré malý preukázateľne po celé jedno hospodárske obdobie predchádzajúce bezprostredne obchodnému obdobiu pre zdanenie rozhodnému nepretržite vo svojom vlastníctve aspoň 15°/o účastín, kuksov, podielov alebo úžitkových listov iného tuzemského tejto dani podrobeného podniku, podiel na zisku z hodnôt, ktoré maly v uvedenom čase nepretržite vo vlastníctve; odpočet tohto podielu na zisku je prípustný len do výšky jednoročného podielu, ktorý pochádza zo zisku bilančné vykázaného a z obchodného obdobia bezprostredne predchádzajúceho obchodnému obdobiu pre zdanenie rozhodnému. "
Čl. 12.
(1) Ustanovenie § 83, ods. l sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(1) Zvláštna daň zárobková — ak sa v ďalšom inak neurčuje — činí 9% a u úverných družstiev a ich sväzkov, ako aj u sporiteľní 6% dani podrobeného čistého výťažku. "
(2) Ustanovenie § 83, ods. 4 sa zrušuje.
(3) Ustanovenie § 83, ods. 8 sa zrušuje a nahradzuje takto:
,, (8) Ak pri podnikoch zdaňovaných podľa ods. 7 presahovaly služobné požitky zamestnancov (§ 11), vpočítane dary alebo platy spoločenských a správnych orgánov [§ 78, písm. i)], u jednotlivca 250. 000 Ks ročne, vyrubí sa týmto podnikom okrem dane podľa predchádzajúcich odsekov ešte zárobková daň z dvoch tretín súm, presahujúcich túto hranicu, a to sadzbou podľa ods. 1. "
(4) Ustanovenie § 83, ods. 17 sa zrušuje a nahradzuje sa takto:
,, (17) Ukladacím kapitálom je základný kapitál s pripočítaním pravých bilančné vykázaných rezerv podľa stavu ako sa javia po rektifikácii výsledku príslušného obchodného obdobia valným shromaždením spolu so stabilizačným rezervným fondom (zákon č, 78/1927 Sb. z. a n, ) a s prevodom zisku a po odpočítaní prevodu straty. Základ dane podľa ods. 16 nesmie byť nižší ako základný kapitál. Základným kapitálom je u účastinných spoločností a komanditných spoločností na účastiny splatený účastinný kapitál, u úverných, zárobkových a hospodárskych družstiev úhrn splatených závodných členských podielov, u spoločností s ručením obmedzeným a ťažiarstiev splatený kmeňový kapitál, respektíve cena kuksov, v oboch týchto prípadoch spolu s príplatkami, u záložní a fondov uvedených v § 68, ods. l, I, č. 2, písm. d) kmeňový majetok a fond na jeho rozmnoženie. "
(5) Ustanovenie § 83, ods, 20 sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(20) K zárobkovej dani (ods. l a 7 resp. ods, 16) vyrubí sa prirážka vo výške 40°/o zárobkovej dane a okrem toho ďalšia prirážka, ktorá činí:
a) pri podnikoch, ktorým sa zárobková daň vyrubuje sadzbami podľa ods. l, — 10% dani podrobeného čistého výťažku, ak tento činí viac ako 50. 000 Ks; táto prirážka vyrubí sa i v tom prípade, ak sa
vzhľadom na jeho výšku zárobková daň vyrubila minimálnou sadzbou podľa ods. 16, alebo ak ide o podnik, oslobodený od zárobkovej dane podľa § 72, ods. l, písm. c);
b) pri podnikoch, ktorým sa zárobková daň vyrubuje sadzbou podľa ods. 7, — 100% zárobkovej dane. "
Čl. 13.
Ustanovenie § 180, ods. 2, č, 2, písm. c) sa zrušuje a nahradzuje takto:
,, c) čo do iných požitkov dani podrobených, ktoré sa vyplácajú alebo pripisujú v prospech cudzozemských príjemcov uvedených požitkov, ak tieto požitky nie sú podrobené srážke dane podľa č, l alebo 3, bez ohľadu na to, či v cudzine sídliaca osoba (fyzická, právnická) má v tuzemsku pobočný závod (reprezentáciu, filiálku, agendu, agentúru a pod. ) alebo nie. Srážku podľa tohto písmena je povinný vykonať dlžník, podrobený zásadne všeobecnej daní zárobkovej. "
Čl. 14.
Ustanovenie § 197, ods. l sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(1) Fyzické a právnické osoby, sem rátajúc i komposesoráty, urbariáty a nerozdelené pozostalosti, ručia za nezaplatené peňažné tresty a útraty trestného pokračovania, ktoré boly ich zákonným alebo splnomocneným zástupcom uložené pre trestné činy podľa §§ 186, 187 a 188, spáchané pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z tohto zastupiteľského pomeru. Z ručenia sú vyňaté fyzické osoby, ktoré nie sú svojprávne, nakoľko ide o ich zákonných alebo úradne zriadených zástupcov, a fyzické osoby, ktoré preukážu, že ich splnomocnenec, pri voľbe ktorého užily povinnej starostlivosti, konal bez ich vedomia. "
Čl. 15.
Ustanovenie § 260, ods, l sa zrušuje a nahradzuje takto:
"(1) Daňová povinnosť respektíve dáňový dlh prechádza až do výšky hodnoty zdedeného majetku z fyzickej osoby na dedičov, ktorí hradia dane s prirážkami a s príslušenstvom z akéhokoľvek dôvodu predpísané zostaviteľovi alebo nerozdelené] pozostalosti ako iné dlhy pozostalostné bez ohľadu na to, či ide o prvotný alebo dodatočný predpis dane, alebo o daň predpísanú pred rozdelením alebo po rozdelení pozostalosti. "
Čl. 16.
Ustanovenia § 262 sa zrušujú a nahradzujú takto:
"(1) Konať v daňových veciach, najmä podávať soznanie a pod., sú spôsobilí svojprávni daňovníci; inak konajú:
1. za osoby nespôsobilé k právnym činom, za osoby maloleté a za osoby pod opatrovníctvom — ich zákonní alebo úradne ustanovení zástupcovia,
2. za protokolované firmy — osoby oprávnené k podpisu firmy podľa platných ustanovení,
3. za nerozdelené pozostalosti (§ l, č. 5) — osoby, ktoré spravujú pozostalosť,
4. za komposesoráty a urbariáty — predseda (zástupca predsedu), starosta obce alebo osobitný povereník,
5 za právnické osoby tí, ktorí podľa platných ustanovení sú oprávnení na zastupovanie alebo na likvidáciu.
(2) Osoby v ods. l, veta 2 uvedené vykážu sa na vyzvanie vyrubovacieho úradu listinu o tom, že sú oprávnené na zastupovanie, "
Čl. 17.
Ustanovenie § 263, ods. 6 sa zrušuje a nahradzuje takto:
,, (6) Po smrti daňovníka je každý z dedičov povinný zúčastniť sa pokračovania vo veci priamych daní zostaviteľa a jeho nerozdelenej pozostalosti; ustanovenie § 260, ods. l zostáva tým nedotknuté.
Čl. 18.
Ustanovenia § 264, ods. l sa zrušujú a nahradzujú takto:
,, (l) Za daň s prirážkami a s príslušenstvom, ktorú nezaplatil daňovník, hoc bol upomenutý, ručia osobne, a to:
1. spoločne a nerozdielne osobne ručiaci spoločníci za všeobecnú zárobkovú daň predpísanú spoločnosti,
2. dlžníci povinní srážkou dane rentovej, spoločnosti povinné srážkou dane z tantiém a zamestnávatelia povinní srážkou dane dôchodkovej za vykonanie týchto srážok, ich správny výpočet a včasné odvedenie zadržaných súm,
3. príslušníci rodiny za časť dane dôchodkovej, ktorá pomerne pripadá na ich dôchodok zdanený u hlavy rodiny,
4. korporácie uvedené v § 6 za sumy dane dôchodkovej, ktoré pripadajú pomerne na dani podrobený podiel ich členov na úhrnnom dôchodku,
5. manžel za daň dôchodkovú, všeobecnú daň zárobkovú, daň rentovú a z vyššieho slúžneho, predpísanú druhému manželovi z dôchodku, výťažku alebo požitku nadobudnutého v čase, v ktorom s ním žil v spoločnej domácnosti,
6. funkcionári zodpovední za správu a poverení zastupovaním (predseda, gazda, pokladník a pod. ) komposesorátov alebo urbariátov za daň dôchodkovú a všeobecnú daň zárobkovú predpísanú komposesorátu alebo urbariátu a spoluvlastníci komposesorátu a unbariátu za časť uvedených daní, ktorá pomerne pripadá na ich podiel zdanený u komposesorátu alebo urbariátu. "
Čl. 19.
Ustanovenia § 269, ods. 5 sa zrušujú a nahradzujú takto:
,, (5) Od daňovníka všeobecnej dane zárobkovej, dane dôchodkovej a rentovej, ktorý novo do daňovej povinosti vstúpil, môže vyrubovací úrad požadovať na čas od vzniku daňovej povinnosti až do času, dokiaľ mu nebude doručený prvý predpis dane, primerané splátky na daň s prirážkami v lehotách splatnosti určených v ods. l, hľadiac na výťažok, dôchodok, požitok pre daňovníka pravdepodobne očakávateľný a na ostatné pre vyrubenie dane rozhodné pomery; okolnosť, že prvý predpis