Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. , 5. zasadanie.
374.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným
peňažným ústavom.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ l.
(1) Z tuzemského majetku tuzemských filiálok zahraničných peňažných ústavov, ako aj z hocakého iného tuzemského majetku zahraničných peňažných ústavov, ktoré majú na Slovensku filiálky, možno konať platby v prospech hlavných ústavov, poťažne ich filiálok, nachádzajúcich sa mimo územia Slovenska, poukázaním alebo v rámci kompenzácie len po skončení ich likvidácie alebo po zriadení reprezentácie.
(2) V prípade skončenia likvidácie možno konať platby podľa ods. l len, ak po úplnom uspokojení všetkých tuzemských veriteľov zostane tu ešte majetkový prebytok.
(3) V prípade zriadenia reprezentácie možno konať platby podľa ods. l až do výšky tej sumy, ktorá zostane po odrátaní tiarch z majetku, pričom z majetku treba vylúčiť všetky stratové a pochybné položky a do tiarch treba zahrnúť všetkých tuzemských veriteľov, prípadne i iné záväzky pochádzajúce z vykonávania obchodnej činnosti tuzemskej reprezentácie a príslušné rezervácie — korektívne položky -,
ako aj pre reprezentáciu určený v tuzemsku trvalé uložený prevádzkový* kapitál.
(4) Platby podľa ods. l až 3 možno konať pri zachovaní všetkých predpisov, upravujúcich platobný styk s cudzinou len so súhlasom Ministerstva financií alebo vyhláškou v Úradných novinách ním povereného orgánu.
§ 2.
Tuzemskými veriteľmi podľa § l treba rozumieť devízových tuzemcov, ktorými sú fyzické a právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo riadny pobyt, poťažne sídlo alebo miesta správy na území Slovenskej republiky (tuzemsko), ako aj pobočky cudzozemských podnikov v tuzemsku a tuzemské závody cudzozemcov, bez ohľadu na to, či sú právne samostatné alebo nie (§ 1, ods. l vl. nar. č. 102/1939 Sl. z.). Okrem uvedených osôb za tuzemských veriteľov treba považovať fyzické osoby, ktoré sa za zárobkom alebo za dôchodkom zdržujú dočasne v cudzine, ktoré ale maly na území Slovenskej republiky pred svojím odchodom do cudziny bydlisko alebo riadny pobyt.
§ 3.
(1) Majetok a ťarchy tuzemských filiálok zahraničného peňažného ústavu, patriace do obchodného kruhu viazaného na územie Slovenskej republiky, ako aj hocaký iný na Slovensku priamo umiestený majetok (priame úvery, nehnuteľnosti vedené v knihách hlavného ústavu a pod.) hlavného ústavu a jeho filiálok, nachádzajúcich sa v cudzine, tvoria jednotnú majetkovú podstatu. V prípade likvidácie uspokojenie tuzemských veriteľov má sa stať so zreteľom na majetok a ťarchy, tvoriace túto majetkovú podstatu,
(2) Ustanovenie ods. 1. neprekáža tomu, aby tuzemský veriteľ tuzemskej filiálky zahraničného peňažného ústavu uplatnil svoju pohľadávku proti hlavnému ústavu, ak ju podlá ods. l nevymohol na tuzemskej filiálke zahraničného peňažného ústavu.
(3) Veritelia, ktorí podľa ustanovenia § 2 sa nepovažujú za tuzemských veriteľov, môžu byť uspokojení na ťarchu majetkovej podstaty podľa ods. l len po úplnom uspokojení tuzemských veriteľov. Ináč sa odkazujú so svojím uspokojením na hlavný ústav.
§ 4.
Cieľom ukončenia likvidácie tuzemskej filiálky zahraničného peňažného ústavu môže peňažný ústav vyzvať svojich tuzemských vkladateľov vyhláškou uverejnenou v Úradných, novinách tri razy za sebou (v mesačných medzídobiach, aby si vyzdvihli svoje vklady najneskôr do 6 mesiacov od posledného uverejnenia vyhlášky. Ak do uplynutia tejto lehoty vkladateľ nevyzdvihne svoj vklad, peňažný ústav sa oslobodí voči vkladateľovi od záväzku, ktorý mu vyplýva z takého vkladu tým, že tento nevyzdvihnutý vklad složí do Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave.
§ 5.
Kto poruší ustanovenie § l, potresce sa — ak nie je čin prísnejšie trestný — pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 1.000 do 100.000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľností má premeniť na zatvorenie od desať dní do troch mesiacov.
§ 6.
Podrobnosti upraví vláda nariadením.
§ 7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
V krátkom čase dôjde k likvidácia väčšiny tuzemských filiálok zahraničných peňažných ústavov. Pri likvidácii týchto ústavov je potrebné zabezpečiť záujmy — požiadavky — tuzemských veriteľov tých-
to tuzemských filiálok zahraničných peňažných ústavov, a to tým spôsobom, že sa zakáže z tuzemského majetku uvedených filiálok, ako aj z akéhokoľvek iného tuzemského majetku zahraničných peňažných ústavov, ktoré majú na Slovensku filiálky, konať platby v prospech hlavných ústavov, poťažne ich filiálok nachádzajúcich sa mimo územia Slovenska. Zákaz sa časové obmedzuje do skončenia likvidácie, pričom i po skončení likvidácie bude možno konať takéto platby len so súhlasom Ministerstva financií, ktoré takýmto spôsobom dostane možnosť skúmať, či likvidácia bola riadne prevedená a skončená a tuzemskí veritelia úplne uspokojení. Len vtedy, keď toto zistí, vydá patričné povolenie na transferovanie majetkového prebytku, ktorý tu ešte zostane po uspokojení Všetkých tuzemských veriteľov.
Treba pritom pamätať aj na prípad, že by bola povolená reprezentácia. Pretože takáto reprezentácia bude mať tiež svojich tuzemských veriteľov, treba uvedený zákaz rozšíriť aj na také tuzemské filiálky zahraničných peňažných ústavov, ktoré sa pretvoria na tieto reprezentácie. Zákaz je tu časové obmedzený do zriadenia reprezentácie s tým, že po jej zriadení bude možno konať spomenuté platby tiež len s povolením Ministerstva financií, ktoré v každom jednotlivom prípade bude potom skúmať, či platbou sa neohrozujú tuzemské záväzky, najmä však tuzemskí veritelia reprezentácie, poťažne či pre reprezentáciu určený, v tuzemsku trvalé uložený prevádzkový kapitál sa neoprávnene neodčerpáva na úkor tuzemských veriteľov a prípadných iných záväzkov reprezentácie.
Definíciu tuzemských veriteľov obsahuje § 2. Definícia je shodná s definíciou devízových tuzemcov podľa § l, ods. l vládneho nariadenia č. 102/1939 Sl. z., ktorá sa však rozširuje o fyzické osoby, ktoré za zárobkom alebo za dôchodkom toho času zdržujú sa dočasne v cudzine. Ide tu o našich robotníkov, pracujúcich v cudzine a o našich vysťahovalcov v zámorí. Ide tu v podstate o to, aby naši robotníci a vysťahovalci, keď sa vrátia domov, našli svoje vklady doma a nemuseli sa po nich sháňať v cudzine.
V § 3 uplatňuje sa zásada, že všetok majetok a ťarchy tuzemských filiálok zahraničného peňažného ústavu, ktoré sa vzťahujú na územnú oblasť Slovenska,
prípadne sa nachádzajú na území Slovenska, ako aj hocaký iný tuzemský majetok patriaci hlavnému ústavu alebo jeho filiálkam, nachádzajúcim sa mimo územia Slovenska, tvoria jednotnú majetkovú podstatu a v prípade likvidácie treba uspokojiť tuzemských veriteľov so zreteľom na majetok a ťarchy, ktoré tvoria túto jednotnú majetkovú podstatu. Toto ustanovenie nemá však prekážať tomu, aby tuzemský veriteľ tuzemskej filiálky zahraničného peňažného ústavu mohol uplatniť svoju požiadavku voči hlavnému ústavu, keď svoju požiadavku nedostal od tuzemskej filiálky. Ďalej sa vyslovuje zásada, že veritelia tuzemskej filiálky zahraničného peňažného ústavu, ktorí podľa definície zákona nemôžu sa považovať za tuzemských veriteľov, môžu byť uspokojení na ťarchu tuzemskej majetkovej podstaty len po úplnom uspokojení tuzemských veriteľov. Ináč majú byť uspokojení zahraničným materským ústavom.
V § 4 sú obsažené trestné sankcie pre prípad obchádzania a prestupovania zákona. Priestupky majú byť trestané podľa zákona na ochranu meny a obehu platidiel.
V § 5 sú záverečné ustanovenia s tým, že ak by sa ukázala potreba, podrobné predpisy vydajú sa vládnym nariadením. To je potrebné preto, lebo pre krátkosť času nebolo možné napr. presne ohraničiť, čo treba rozumieť tuzemským majetkom, keďže táto otázka, nakoľko sa vzťahuje na pohľadávky, je veľmi komplikovaná-
Na odôvodnenie navrhovaného zákona treba ešte uviesť, že Maďarsko uplatnilo zákonnými predpismi podobné zásady voči maďarským filiálkam našich peňažných ústavov a že týchto zásad sa pridržiava aj pri medzištátnych rokovaniach pri úprave pomerov, ktoré sa dotýkajú našich peňažných ústavov v dôsledku príslušných územných zmien.
Vykonanie navrhovaného zákona si nevyžiada zo štátnej pokladnice nijaké nové výdavky.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru národohospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,.
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružínský , v. r
minister financií.