Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
381
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa-___------------------ 1941
o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov
a o podpore peňažníctva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Minister financií sa splnomocňuje, aby pri likvidácii peňažných ústavov prikázanej podľa § 7 nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. za podmienok, ktoré sám určí, prevzal voči peňažnému ústavu poverenému likvidáciou záväzok uhradiť likvidačný rozdiel medzi pasívami a realizovanými-aktívami, ak sa pri skončení likvidácie ukáže, že pasíva prevyšujú aktíva, poťažne urovnal majetkový pomer medzi likvidujúcim a preberajúcimi peňažným ústavom.
§ 2.
Záväzok podľa § l možno prevziať len do 30. júna 1942 a len vtedy, ak už aspoň podľa predbežného šetrenia sa ukazuje, že pasíva likvidujúceho ústavu aj po úplnom použití jeho vlastného majetku (základný kapitál, všetky bilančné vykázané a skryté rezervy a pod.) nie sú dostatočne kryté aktívami. Tento záväzok možno prevziať len do výšky sumy potrebnej pre úplné uspokojenie veriteľov a vkladateľov.
§ 3.
Majetok, ktorý nebol zlikvidovaný pri urovnaní majetkového pomeru likvidujúceho a preberajúceho peňažného ústavu, sa spravuje a likviduje podľa smerníc Ministerstva financií.
§ 4.
(1) Minister financií sa splnomocňuje k prevzatiu závazku prispievať zo štátnych prostriedkov na úrokovanie a umorovanie dlhopisov najvýš 4% úrokovateľných a najneskôr do 52 rokov umoriteľných, vydaných Pomocným fondom peňažných ústavov (zákon č. 0001941 Sl. z.). Záväzok možno prevziať do sumy 2,500,000.- Ks ročne, a to s podmienkou, že dlhopisy sa použijú na poskytnutie výpomoci peňažným ústavom, ktoré určí minister financií. Podmienky a iné podrobnosti poskytovania výpomoci určí minister financií.
(2) Peňažný ústav, ktorý dostal výpomoc podľa ods. l, je povinný ju vrátiť podľa § 16, ods. 3 a 4 zákona č. 000/1941 Sl. z., ak len pri poskytnutí neboly určené prísnejšie podmienky.
(3) Príspevok štátu (ods. 1) snižuje sa v patričnom roku o sumu, ktorá v predchádzajúcom roku sa zaplatila ako splátka na poskytnutú výpomoc. Tento príspevok sa snižuje alebo jeho platenie zastavuje podľa toho, či Pomocný fond peňažných ústavov z vlastných k tomu určených prostriedkov bude môcť zčasti alebo úplne hradiť náklad na úrokovanie a umorovanie dlhopisov vydaných podľa ods. 1.
(4) Počínajúc rokom 1942 treba zaistiť v štátnom rozpočte sumu podľa ods. l a 3.
§ 5.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií.
Dôvodová zpráva.
Podľa výsledkov medzištátnych rokovaní slovensko-nemeckých všetky ústavy, ktoré patria do slovenského koncernu Če-
skomoravskej banky, majú byť zlikvidované, a to jednak Tatra bankou a jednak Union bankou. Nakoľko ide o slovenské
filiálky Českomoravskej banky, niet tu obavy, žeby tuzemskí veritelia nemohli byť úplne uspokojení z tuzemskej majetkovej podstaty Českomoravskej banky a okrem tohto hlavný ústav ručí za záväzky svojich slovenských filiálok celým svojím majetkom, iná je však situácia, pokiaľ ide o Slovenskú všeobecnú úvernú banku v Bratislave a jej afilácie: Nitrianskej všeobecnej banky v Nitre, Prvej prievidzskej banky v Prievidzi a Trnavskej prvej banky v Trnave, ktoré majú byť tiež zlikvidované, nakoľko u týchto ústavov podľa výsledkov revízie Tatra bankou vykonanej ukazuje sa nekrytá strata v sume cca 50 miliónov Ks, kým podľa výsledkov revízie revízneho odboru Slovenskej národnej banky ukazuje sa nekrytá strata sumou najvýš Ks 30,000.000.-. Či už podľa výsledkov revízie Tatra banky, či už podľa výsledkov revízie Revízneho odboru Slovenskej národnej banky ukazuje sa, že veritelia týchto ústavov sú ohrožení.
Ako už bolo spomenuté, zlikvidovanie týchto 4 ústavov má vykonať Tatra banka, poťažne nakoľko ide o filiálky Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Prešove a Banskej Bystrici, zmenáreň na Suchom mýte v Bratislave a o miestne obchody centrály v Bratislave, ďalej filiálky Prvej prievidzskej banky v Nemeckom Právne a v Handlovej, Union banka v Bratislave. Likvidácia má byť prevedená takým spôsobom, ?e Tatra banka, poťažne Union banka prevezmú dňom 1. júla 1941 všetkých veriteľov (vkladateľov) týchto ústavov. Z aktív týchto ústavov prevezme Tatra banka, poťažne Union banka na seba napevno len tie, ktoré pokladá za 100% dobré. Ostatné neprevzaté položky budú obidva spomenuté ústavy, Tatra banka a Union banka, spravovať dva roky, t. j. do 1. júla 1943 takým spôsobom, že sa budú so starostlivosťou riadneho obchodníka starať o zadováženie doplňujúceho krytia, o inkaso s príslušenstvom, prevzatie napevno ako aj inakšie speňaženie týchto neprevzatých majetkových položiek. Spravovanie a zlikvidovanie neprevzatých majetkových položiek bude sa diať pod dozorom a kontrolou Ministerstva financií, poťažne Revízneho odboru Slovenskej národnej banky, ako aj pri súčinnosti Českomoravskej banky ako hlavnej akcionárky Slovenskej všeobecnej úvernej banky. Poskytnutie sľavy dlžníkom, odpredaj alebo realizovanie majetkových hodnôt, ktoré neboly prevzaté spomenutými ústavmi napevno, podobne aj úkony, ktoré presahujú riadne bežné spra-
vovanie neprevzatých majetkových položiek, bude sa prevádzať len so súhlasom Revízneho odboru Slovenskej národnej banky a Českomoravskej banky.
Ku dňu 30. júna 1943 prevedie komisia, pozostávajúca zo zástupcov Tatra banky, poťažne Union banky, Revízneho odboru Slovenskej národnej banky a Českomoravskej banky ocenenia všetkých otvorených majetkových položiek, t. j. takých, ktoré do 30. júna 1943 neboly zlikvidované (speňažené) poťažne Tatra bankou alebo Union bankou napevno prevzaté. Majetkové položky, na preberacej hodnote ktorých komisia sa jednohlasne dohodla, prevezme Tatra banka, poťažne Union banka napevno za dohodnutú hodnotu. O tých majetkových položkách, o ktorých ocenení — sa nedocielilo jednomyseľnosti, po vyžiadaní návrhu od Tatra banky, poťažne Union banky, Revízneho odboru Slovenskej národnej banky a Českomoravskej banky, má rozhodnúť Ministerstvo financií pri šetrení záujmov účastinárov uvedených peňažných ústavov. Rozhodnutie Ministerstva financií môže záležať v tom, že zostavší nezlikvidovaný majetok alebo odovzdá Tatra banke, poťažne Union banke za cenu s ňou dohodnutú, alebo ak cenu ponúknutú Tatra bankou, poťažne Union bankou podľa pomerov v tom čase jestvujúcich bude pokladať za nízku a neprimeranú, odovzdá nezlikvidovaný zvyšok majetku do ďalšej likvidácie a spravovania niektorému peňažnému ústavu, ktorý bude ochotný podujať sa tejto likvidácie a spravovania pri najpriaznivejších podmienkach. Týmto peňažným ústavom môže byť samozrejme aj Tatra banka, poťažne Union banka.
Pri prvom rozhodovaní môžu sa vyskytnúť dva prípady:
1. Likvidácia sa skončí prebytkom. V tomto prípade likvidačný prebytok sa rozdelí medzi účastinárov toho ktorého ústavu v pomere ich účastín.
2. Likvidácia sa skončí nedostatkom a bude treba sa postarať o úhradu tohto nedostatku.
Pri druhom rozhodovaní vyskytne sa pravdepodobne len ten prípad, že rozdiel medzi prevzatými pasívami a zrealizovanými aktívami tzv. dlžné saldo likvidačnej podstaty bude treba uhradiť Tatra banke, poťažne Union banke.
Dôležitý hospodársky záujem vyžaduje, aby pri likvidácii spomenutých 4 ústavov veritelia (vkladatelia) neutrpeli nijakú škodu, nakoľko mohlo by to vyvolať nepokoj v širokej vrstve obyvateľstva nášho štátu a
zapríčiniť veľa hospodárskych škôd. Okrem toho na ústavy poverené prevedením likvidácie, snieslo by sa ódium poškodených vkladateľov, veriteľov, takže tieto ústavy miesto zveľadenia utrpely by snáď odlivom vkladov veľké škody. Treba tu uviesť ešte, že pri medzištátnych rokovaniach slovensko-nemeckých bol dosiahnutý súhlas Nemeckej ríše, aby Českomoravská banka ako veľkoakcionárka Slovenskej všeobecnej úvernej banky prispela na úhradu straty Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Bratislave tým spôsobom, že polovička straty tejto banky sa vykompenzuje majetkom slovenských filiálok a podnikov Českomoravskej banky, ako aj ostatným majetkom Českomoravskej banky, nachádzajúcim sa na Slovensku.
Vzhľadom na uvedené § l predmetného návrhu zákona splnomocňuje ministra financií, aby voči peňažnému ústavu povenému prevedením likvidácie prevzal záväzok uhradiť pri podmienkach, ktoré sám stanoví, likvidačný nedostatok.
Pretože hospodárske pomery na Slovensku sa zlepšily a mnohé majetkové hodnoty od prevedenia revízie stúply v cene, Ministerstvo financií prejavuje presvedčenie, že záväzok, ktorý podľa tohto ustanovenia prípadne prevezme, v čase sročnosti nezaťaží príliš štátnu pokladnicu, a to tým -viacej, lebo polovička straty bude kompenzovaná tuzemskými majetkovými hodnotami Českomoravskej banky.
Pri koncentrácii peňažníctva sa ukazuje, že niektoré menšie peňažné ústavy, ktorých hospodárenie nie je v poriadku a u ktorých sotva možno predpokladať pri terajšom spôsobe vedenia, že hospodárenie v budúcnosti sa zlepší, bolo by možné previesť ich zlikvidovanie podobným spôsobom, ako sa to má stať v prípade Slovenskej všeobecnej úvernej banky a jej afilovaných ústavov. Dnes je na to príhodná doba, keďže hodnota najmä nehnuteľností stúpa, v dôsledku čoho krytia požiadaviek taktiež aspoň čiastočne sa zlepšujú.
Podľa uvedeného záväzok podľa § l prevzal by minister financií len v prípade likvidácie Slovenskej všeobecnej úvernej banky a jej 3 afilácií a snáď ešte jedného alebo dvoch menších ústavov, ak by sa tu ukázala potreba. Preto tiež § 3 navrhovaného zákona obmedzuje prevzatia záväzku časové len do 30. júna 1942 a len tam, kde už podľa predbežného šetrenia sa ukazuje, že pasíva likvidujúceho ústavu po odpísaní vlastného majetku nie sú dostatočne
kryté aktívami a len v tej miere, aby veritelia (vkladatelia) mohli byť do svojich požiadaviek úplne uspokojení. Štát chráni teda len veriteľov (vkladateľov), nechráni tedy akcionárov a podielnikov, ktorí majú znášať v plnej miere podnikové riziko.
Paragraf 3. pamätuje na to, že po prvej etape likvidácie, v ktorej sa realizuje prevažná väčšina majetkových hodnôt, ostanú ešte hodnoty, ktorých realizácia je ťažšia a vyžaduje dlhšej doby.
Nenásilným a pomalým realizovaním takýchto položiek, prípadne vyčkaním príhodnej doby, možno veľaráz docieliť lepších výsledkov a tým snížiť stratu.
Ustanovuje sa tu, že nezlikvidovaný zvyšok majetku sa uvoľní ako krytie pre požiadavku povereného ústavu a bude slúžiť jednak na krytie prípadnej úhradovej platby štátu a prípadných takých vkladateľov, ktorí svoje vklady v lehote na to stanovenej neprihlásili. Možno totiž očakávať, že behom likvidačnej lehoty neprihlásia sa všetci vkladatelia pre neprítomnosť, atď. Aby takéto vklady nemusely byť uhradené ústavu poverenému prevedením likvidácie, tieto vklady po uplynutí likvidačnej lehoty vrátia sa zpäť do likvidačnej podstaty. Čo sa má stať s týmito vkladmi pri ďalšej likvidácii, má byť predmetom úvahy v tom čase, keď likvidácia bude vyhlásená za skončenú. Rozhodnutie závisí od výsledkov šetrenia ohľadne každého takého neprihláseného vkladu, Možno, že bude tu tiež určitá rezerva pre úhradu nákladov štátu zo záväzku prevzatého podľa § 1.
Slovenské peňažné ústavy za býv. republiky Česko-Slovenskej neboly úplne alebo vôbec vysanované. Práve pred 6, októbrom 1938 prejednávaly sa Ministerstvom financií v Prahe sanačné žiadosti Tatra banky, Dunajskej banky a Živnosvázu. Vláda Slovenskej republiky po 14. marci 1939 previedla sanáciu Tatra banky. Neboly doteraz riešené sanačné žiadosti Dunajskej banky a Živnosväzu. K týmto ústavom pristupuje teraz Slovenská ľudová banka so značnou stratou. Je tu niekoľko úverných družstiev, ktoré bude treba v záujme vkladateľov tiež vysanovať. Vysanovanie je bezpodmienečným predpokladom dokončenia koncentrácie peňažníctva. Bez sanácie nemožno koncentráciu previesť, lebo niet. takého ústavu, ktorý by prevzal druhý ústav s nekrytými stratami, a Ministerstvo financií samo nemôže pripustiť, aby nezdravý ústav zahubil zdravý ústav. Z tohto dôvodu ukazuje sa potreba, aby
tieto ústavy boly fondovými dlhopismi vysanované a takto umožnené, aby sa tieto ústavy ozdravily a skoncentrovaly do väčších jednotiek, ktoré potom budú môcť plniť s úspechom svoje národohospodárske poslanie. Pretože pomocný Fond oeňažných ústavov, o zriadení ktorého podáva sa súčasne iný návrh zákona, nemá v prítomnom čase a ani v dohľadnej budúcnosti nebude dosť vlastných prostriedkov na vydanie fondových dlhopisov, navrhuje § 4 predmetného návrhu, aby potrebná suma na úrokovanie a umorovanie dlhopisov, ktoré majú byť vydané Fondom na sanáciu niektorých peňažných ústavov, bola uhradzovaná zo štátnych prostriedkov a to ročne najviac sumou Ks 2,500.000.-. Za základ výpočtu tejto sumy bol vzatý odhad, že na vysanovanie peňažných ústavov bude treba ešte vydať za Ks 53,000.000.— fondových dlhopisov. Ministerstvo financií však pevne verí, že pri prejednávaní jednotlivých konkrétnych prípadov podarí sa mu túto sumu podstatne snížiť. Treba zdôrazniť, že výpomoc, ktorá bude peňažným ústavom podľa § 4 návrhu poskytnutá vo fondových dlhopisoch, budú musieť tieto ústavy vrátiť, takže ide tu vlastne len o pôžičku a štát znáša vlastne len úrokovú stratu. Suma ročného štátneho príspevku bude pritom snížená v tom-ktorom roku o tú sumu, ktorú sanovaný peňažný ústav v predošlom roku
odviedol ako splátku na výpomoc. Ak pomocný Fond peňažných ústavov bude vstave z vlastných prostriedkov znášať zčasti alebo úplne náklady na tie nové sanácie, príspevok štátu sa sníži, alebo prípadne odpadne vôbec.
Vzhľadom na to, že s likvidáciou Slovenskej všeobecnej úvernej banky a jej troch afilovaných ústavov musí byť podľa výsledkov medzištátnych rokovaní slovensko-nemeckých započaté dňom 1. júla 1941, kedy aj ústavy Tatra banka a Union banka musia mať istotu, že prípadný likvidačný nedostatok alebo dlžné saldo likvidačnej podstaty bude im svojho času uhradené, Ministerstvo financií žiada, aby návrh bol urýchlene prejednaný. Okrem toho návrh je súrny aj preto, lebo národohospodárske kruhy neustále naliehajú na Ministerstvo financií, aby koncentráciu peňažníctva urýchlene dokončilo. Ministerstvo financií samo uznáva, že preťahovanie koncentrácie nijako neprospieva konsolidácii pomerov a zdržuje samotné Ministerstvo financií natoľko, že sa nemôže dostatočne venovať prehĺbeniu kontroly a dozoru nad peňažnými ústavmi a venovať sa iným otázkam s hľadiska štátneho dôležitým a nezbytným.
Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola prikázaná úspornému a kontrolnému, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru.
Br. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.