Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie. 5. zasadanie.

386.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa_____________ 1941

o urýchlenom trestnom pokračovaní pri niektorých trestných činoch.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákon:

Všeobecné ustanovenia.

§ 1.

Urýchlené trestné pokračovanie vzťahuje sa na trestné činy, uvedené v zákone o mimoriadnom zvýšení hornej hranice sadzby trestu na slobode, o vymeriavaní trestu a o vylúčení podmienečného odsúdenia pri niektorých trestných činoch č. ......./1941 Sl. z. a v zákone o zvýšenom trestaní činnosti podvracajúcej štátny spoločenský alebo hospodársky poriadok počas brannej pohotovosti štátu č.

....../1941 Sl, z., pokiaľ patria do

pôsobnosti krajského súdu.

§ 2.

Pre urýchlené pokračovanie platia ustanovenia zák. čl. XXXIII/1896 a predpisy ho doplňujúce a pozmeňujúce, s odchýlkami podľa tohto zákona.

§ 3.

Každé opatrenie treba nariadiť a vykonať s najväčším urýchlením aj bez zreteľa na denný čas.

§ 4.

Sbiehajúce sa trestné činy iba vtedy sa spoločne vybavia urýchleným pokračovaním, ak je to účelné a ak z nich tie, ktoré nespadajú pod urýchlené pokračovanie, skutkové súvisia s ostatnými pod urýchlené pokračovanie spadajúcimi.

§ 5.

(1) Konať trestné pokračovanie prislúcha aj krajskému súdu, v obvode ktorého obvineného chytili, alebo u ktorého je vo väzbe.

(2) Ustanovenie ods. l sa netýka tých právnych predpisov, ktoré určujú výnimočný obor pôsobnosti krajských súdov v sídle hlavného súdu.

(3) Pokiaľ by zavedenie trestného pokračovania alebo ďalšieho pokračovania v ňom pred príslušným krajským súdom narazilo na neodstrániteľné prekážky, stane sa príslušným krajský súd, na ktorý sa obráti štátne zastupiteľstvo.

§ 6.

(1) Náhradná súkromná obžaloba sa nepripúšťa.

(2) Štátne zastupiteľstvo zastupuje obžalobu aj pri trestných činoch podľa § 41 zák. čl. XXXIII/1896.

Prípravné pokračovanie.

§ 7.

(1) Vyšetrovanie sa nahradzuje stopovaním.

(2) Stopovanie môže vykonať aj štátne zastupiteľstvo. ,V stopovaní prislúchajú štátnemu zastupiteľstvu tie isté práva ako vyšetrujúcemu sudcovi podľa trestného poriadku počas vyšetrovania.

(3) Proti opatreniu štátneho zástupcu, vykonanému podľa ods. 2, pripúšťa sa rovnaký opravný prostriedok ako podľa trestného poriadku proti opatreniu vyšetrujúceho sudcu.

(4) Policajná vrchnosť (vpočítane aj Ústredňa štátnej bezpečnosti), vyjmúc opatrení uvedených v § 98, ods. 3 tr. por., môže nariadiť a vykonať ktorýkoľvek

stopovací úkon, povinná je však o tom štátne zastupiteľstvo bezodkladne upovedomiť, pokiaľ možno telegraficky alebo telefonicky. Proti opatreniu stopujúcej vrchnosti pripúšťa sa opravný prostriedok podľa trestného poriadku. Na prevzatie listu, telegramu a inej zásielky, zabavenej v poštovom alebo telegrafnom úrade, ďalej v ústave dopravnom a povozníckom, môže byť splnomocnená aj policajná vrchnosť alebo jej niektorý člen. O vykonanie jednotlivých stopovacích úkonov možno požiadať aj vojenskú vrchnosť.

§ 8.

(1) ta do trvania predbežného zatknutia treba upotrebiť ustanovenie platné pre vyšetrovaciu väzbu.

(2) O predĺžení predbežnej väzby a o povolení, aby bol obvinený strážený po čiastočný alebo celý čas trvania väzby vo svojom byte, rozhoduje štátne zastupiteľstvo.

(3) O zrušení predbežnej väzby až do určenia termínu hlavného pojednávania rozhoduje tiež štátne zastupiteľstvo.

§ 9.

(1) Ak štátne zastupiteľstvo z údajov stopovania má dostatočné dôvody na podanie obžalovacieho spisu, podá tento s urýchlením predsedovi hlavného pojednávania, ktorý upovedomí o tom obvineného s určením termínu hlavného pojednávania,

(2) Proti obžalovaciemu spisu sa nepripúšťajú námietky.

Príprava hlavného pojednávania.

§ 10.

(1) Termín hlavného pojednávania treba tak určiť, aby medzi upovedomením o podaní obžalovacieho spisu a termínom hlavného pojednávania bolo najmenej trojdňové medzidobie. Toto medzidobie za súhlasu obvineného môže byť aj skrátené.

(2) Návrh na zaopatrovanie nových dôkazov pre obžalovaného v prípravnom pokračovaní treba urobiť najneskoršie do troch dní od upovedomenia o podaní obžalovacieho spisu.

(3) Predvolať na hlavné pojednávanie možno aj telegraficky alebo telefonicky.

Hlavné pojednávanie.

§ 11.

Ak je potrebné doplniť dokazovanie, môže ho previesť pojednávajúci súd aj mimo sídla tohto súdu, alebo ho môže dať previesť vyslaným svojím členom.

§ 12.

(1) Rozsudok treba vyniesť a vyhlásiť vždy hneď po skončení pojednávania.

(2) Rozsudok musí obsahovať aj vyhlásenie, že sa pojednávanie konalo podľa pravidiel urýchleného pokračovania.

Opravné prostriedky.

§ 13.

(1) Proti rozsudku krajského súdu, pokiaľ trestný poriadok nevylučuje opravný prostriedok, pripúšťa sa len zmätočná sťažnosť (§ 14), o ktorej rozhoduje Slovenský najvyšší súd.

(2) Ak bola podaná sťažnosť proti výroku krajského súdu, ktorým sa učinilo opatrenie o väzbe alebo o prepustení obžalovaného na slobodu, preskúma tento výrok Slovenský najvyšší súd.

§ 14.

(1) Zmätočná sťažnosť sa pripúšťa:

a) z dôvodu, že zistenie skutkového stavu krajským súdom odporuje obsahu spisov, alebo že sa to stalo mylným záverom odvodeným zo skutkových okolností,

b) na základe dôvodov, označených v § 428, ods. l zák. čl. XXXIII/1896,

c) cieľom zostrenia alebo zmiernenia trestu.

(2) V odseku l, písm. a) určený dôvod zmätočnosti treba vziať do úvahy aj z úradu, ak bol na úkor obžalovaného, V prípade zmätočnej sťažnosti, založenej na dôvode zmätočnosti, označenom v ods. l, písm. a), môžu sa námietky stránok, podané pri pojednávaní pred Slovenským najvyšším súdom, vzťahovať na celý skutkový stav.

§ 15.

(1) Zmätočnú sťažnosť treba ohlásiť hneď po vynesení rozsudku, a keď je rozsudok oznámený doručením, do troch dni po jeho doručení.

(2) Dôvody zmätočnej sťažnosti možno previesť najneskoršie do troch dní po ohlásení, a keď sa žiadalo pred uplynutím lehoty o odpis rozsudku, do troch dní po jeho doručení.

(3) Krajský súd po uplynutí troch dní od ohlásenia zmätočnej sťažnosti neodkladne predloží spisy Slovenskému najvyššiemu súdu.

(4) Opravný prostriedok, ohlásený štátnym zastupiteľstvom proti rozhodnutiu o prepustení obžalovaného na slobodu, má odkladný účinok.

§ 16.

(1) Ak zistí Slovenský najvyšší súd, že zistenie skutkového stavu krajským súdom odporuje obsahu spisov, alebo že sa stalo mylným záverom, odvodeným zo skutkových okolností, zruší rozsudok krajského súdu, nariadi nové pokračovanie a poverí ním príslušný alebo iný krajský súd. Ak poverí Slovenský najvyšší súd pokračovaním príslušný krajský súd, môže mu uložiť, aby tí sudcovia, ktorí súdili v predošlom pokračovaní, sa nezúčastnili v novom pokračovaní.

(2) Ak v prípade odseku l Slovenský najvyšší súd môže správne zistiť skutkový stav na základe spisov a tak spozná, že na základe opraveného skutkového stavu obžalovaný by mal byt oslobodený, zruší rozsudok krajského súdu, súčasne opraví skutkový stav a hneď vynesie rozhodnutie, zodpovedajúce zákonu.

§ 17.

V pokračovaní pri obnove a pri prostriedku v záujme právnej jednotnosti neplatia ustanovenia tohto zákona,

Prechodné ustanovenia.

§ 18.

(1) Trestné veci, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona spadaly pod urýchlené pokračovanie a boly v behu, treba vybaviť podľa pravidiel tohto zákona.

(2) Pre opravné prostriedky proti rozhodnutiam, uvedeným v ods. l, ako aj pre ich prípadné odkladné účinky, platia ustanovenia tohto zákona.

(3) Strana, ktorá použila zmätočnú sťažnosť proti rozsudku, napadnutému už pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, môže zmätočnú sťažnosť prispôsobiť alebo doplniť podľa ustanovení tohto zákona do 3 dní od času, určeného súdom na nahliadnutie do spisov na krajskom alebo Slovenskom najvyššom súde.

§ 19.

Tento zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia.

Dôvodová zpráva.

Mimoriadne pomery, vyvolané brannou pohotovosťou štátu, vyžadujú, aby v niektorých prípadoch boly učinené výnimky zo zásad trestného pokračovania, platných v časoch mierových. Aby štát mohol plniť nehatene úlohy, ktoré s brannou pohotovosťou štátu súvisia, je treba, aby mal možnosť urýchlene znemožniť každú činnosť, ktorá by plneniu týchto úloh prekážala. Osnova obsahuje v zásade ustanovenia o urýchlenom pokračovaní, uvedené v nariadení býv. uh. ministra pravosúdia č. 41.900/1917 a čiastočne aj niektoré ustanovenia o urýchlenom pokračovaní,

obsiahnuté v §§ l až 24 nariadenia býv. uh. ministra pravosúdia č. 9.550/1915. Osnova sa odchyľuje od spomenutých nariadení v tom, že úplne vylučuje námietky proti obžalovaciemu spisu (§ 9, ods. 2), úplne vylučuje druhú inštanciu (§ 13, ods. 1) a skracuje niektoré lehoty (§ 15, ods. l a 2).

Uzákonením predmetnej osnovy nevzniknú štátnej pokladnici žiadne nové výdavky.

Vláda nakoniec vyslovuje želanie, aby táto osnova bola pridelená ústavnoprávnemu výboru.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

                            Dr. Gejza Fritz v. r.,

                            minister pravosúdia.