Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
387. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov a o podpore peňažníctva (tlač 381).
Národohospodársky výbor prerokoval tento vládny návrh zákona na spoločnej porade s výborom rozpočtovým dňa 14. júla 1941.
Ministerstvo financií vypracovalo ideologický návrh na koncentráciu peňažníctva ešte v roku 1939. Vychádzalo z toho, že slovenské pomery a slovenský hospodársky život neznesú toľký počet peňažných ústavov, aký sa dnes zapodieva bankovníctvom. Ministerstvo financií malo v programe vytvoriť silné jednotky v peňažníctve, aby tieto mohly v dostatočnej miere nahradiť filiálky zahraničných peňažných ústavov, ktoré za bývalej Česko-Slovenskej republiky strhly na seba najmä v priemysle rozhodujúci vplyv. Túto svoju snahu mohlo realizovať len tým, že koncentračným bodom malo umožniť väčšie nasávacie priestory. Tieto nasávacie priestory mienilo uskutočniť slúčením jestvujúcich peňažných ústavov do väčších koncentračných bodov. Ministerstvu financií išlo teda o to, aby roztrieštenosť peňažníctva skoncentrovalo. Táto koncentrácia predpokladá, aby boly spájané len zdravé ústavy, alebo aby ústavy, ktoré majú straty, boly vyrovnané a aby sa takto z vyrovnaných ústavov uskutočnily zdravé jednotky. Pokiaľ nebol daný tu predpoklad, aby jestvujúce straty zásahom verejnej ruky baly odstránené, nemohla sa uskutočniť žiadúca koncentrácia peňažníctva.
Predložený návrh zákona normuje možnosť ozdravenia peňažníctva súvisiaceho s koncentráciou peňažných ústavov. Z týchto dôvodov národohospodársky výbor víta predloženú osnovu. Navrhol jedine zmenu v § 4, ods. 1. kde druhú vetu doplňuje takto: "alebo na úhradu likvidačného rozdielu podľa § l". Týmto doplnkom dáva sa možnosť ministrovi financií, aby majetkový stav stratových peňažných ústavov ešte pred likvidáciou vyrovnal a dal istotu ústavu, ktorý likvidáciu má previesť, že nejde do riskantného obchodu.
Národohospodársky výbor, i keď táto osnova bude znamenať určité zaťaženie pre finančnú správu, s vyššieho národohospodárskeho hľadiska odporúča ju slávnemu Snemu na prijatie.
V Bratislave 14. júla 1941.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Teodor Turček v, r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Predmetný návrh zákona tanguje štátnu pokladnicu jednak záväzkom podľa § l, jednak záväzkom podľa § 4.
Záväzok podľa § l nemožno toho času náležité vyčísliť, lebo prípadný likvidačný nedostatok ukáže sa len pri skončení likvidácie. Hospodárske pomery dávajú tušiť, že jednotlivé majetkové hodnoty pri náležitej starostlivosti bude možno v primeranej cene bez straty zhodnotiť poťažne speňažiť. Naproti tomu však napr. pri inkase židovských úverov možno počítať aj s väčšími stratami. Pri likvidácii Slovenskej všeobecnej úvernej banky a jej troch afilovaných ústavov treba okrem toho vziať do ohľadu, že polovičku straty znáša Českomoravská banka.
Vzhľadom na uvedené dôvody rozpočtový výbor so záväzkom podľa § l súhlasí, i keď toho času nie je možno vyčísliť jeho dosah na štátnu pokladnicu.
Za základ výpočtu záväzku podľa § 4 predmetného návrhu bol vzatý odhad, že na sanovanie peňažných, ústavov bude treba ešte vydať fondové dlhopisy až do výšky Ks 53,000.000. Na úrokovanie a umorovanie týchto dlhopisov treba ročne najviac Ks 2,500.000. Možno však očakávať, že pri prejednávaní jednotlivých sanačných prípadov nebude potrebná celá preliminovaná suma, no opatrný odhad Ministerstva financií je na mieste, lebo treba počítať s každou eventualitou.
Preliminovaný ročný štátny príspevok znamená pre štátnu pokladnicu značné bremeno, ktoré je však na druhej strane vyvážené prospechom, plynúcim z koncentrácie peňažníctva a z usporiadania a ozdravenia pomerov jednotlivých peňažných ústavov.
Rozpočtový výbor po zovrubnom prerokovaní osnovu schválil a odporúča ju slávnemu Snemu na uzákonenie.
V Bratislave 14. júla 1941.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Ján Liška v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon zo dňa_____________ 1941
o úprave pomerov súvisiacich s koncentráciou peňažných ústavov
a o podpore peňažníctva.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone;
§ 1.
Minister financií sa splnomocňuje, aby pri likvidácii peňažných ústavov prikázanej podľa § 7 nariadenia s mocou zákona č. 11/1941 Sl. z. za podmienok, ktoré určí po predbežnom súhlase úsporného a kontrolného výboru Snemu, prevzal voči peňažnému ústavu, poverenému likvidáciou, záväzok uhradiť likvidačný rozdiel medzi pasívami a realizovanými aktívami, ak sa pri skončení likvidácie ukáže, že pasíva prevyšujú aktíva, alebo aby urovnal majetkový pomer medzi likvidujúcim a preberajúcim peňažným ústavom.
§ 2.
Záväzok podľa § l možno prevziať len do 30. júna 1942 a len, ak už aspoň podlá predbežného zistenia sa ukazuje, že pasíva likvidujúceho ústavu aj po úplnom použití vlastného majetku (základný kapitál, všetky bilančné vykázané a skryté rezervy a pod.) nie sú dostatočne kryté aktívami. Tento záväzok možno prevziať len do výšky sumy potrebnej pre úplné uspokojenie veriteľov a vkladateľov.
§ 3.
Majetok, ktorý nebol zlikvidovaný pri urovnaní majetkového pomeru likvidujúceho a preberajúceho peňažného ústavu, sa spravuje a likviduje podľa smerníc Ministerstva financií.
§ 4.
(1) Minister financií sa splnomocňuje na prevzatie záväzku prispievať zo štátnych prostriedkov na úrokovanie a umorovanie dlhopisov najvýš 4% úrokovateľných a najneskôr do 52 rokov umoriteľných, ktoré vydá Pomocný fond peňažných ústavov (zákon o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov). Záväzok možno prevziať do sumy Ks 2,500.000 ročne, a to s podmienkou, že dlhopisy sa použijú na poskytnutie výpomoci peňažným ústavom, ktoré určí minister financií, alebo na úhradu likvidačného rozdielu podľa § 1. Podmienky poskytovania výpomocí určí minister financií po predbežnom súhlase úsporného a kontrolného výboru Snemu.
(2) Peňažný ústav, ktorý dostal výpomoc podľa ods. l, je povinný ju vrátiť podľa § 16, ods. 3 a 4 zákona o zriadení Pomocného fondu peňažných ústavov, ak pri poskytnutí výpomoci neboly určené prísnejšie podmienky.
(3) Príspevok štátu (ods, 1) snižuje sa v patričnom roku o sumu, ktorá v predchádzajúcom roku bola zaplatená ako splátka na poskytnutú výpomoc. Tento príspevok sa snižuje alebo jeho platenie zastavuje podľa toho, či Pomocný fond peňažných ústavov z vlastných na to určených prostriedkov bude môcť zčasti alebo úplne hradit náklad na úrokovanie a umorovanie dlhopisov vydaných podľa ods. 1.
(4) Počínajúc rokom 1942 treba zaistiť v štátnom rozpočte sumu podlá ods. l až 3.
§ 5.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií.