Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
388. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným peňažným ústavom (tlač 374).
V dôsledku územných zmien vláda prikročuje k likvidácii tuzemských filiálok zahraničných finančných ústavov, alebo povoľuje niektorým u nás zriadiť reprezentáciu. Prekladá návrh zákona, podľa ktorého po vzore iných štátov majú byť pri týchto transakciách zabezpečené záujmy tuzemských veriteľov týchto tuzemských filiálok zahraničných peňažných ústavov.
Pri likvidácii filiálok podľa návrhu nepovoľuje sa transfer majetku uvedených filiálok alebo akéhokoľvek iného tuzemského majetku zahraničných peňažných ústavov do zahraničia až do skončenia likvidácie filiálok. Po skončení likvidácie možno transferovať majetok filiálok alebo materského ústavu len po vydaní osvedčenia Ministerstvom financií, že likvidácia bola správne prevedená a že tuzemskí veritelia boli uspokojení. Pri pretvorení sa filiálky na reprezentáciu bude možno konať platby do zahraničia len so súhlasom Ministerstva financií, aby sa zabezpečila likvidita reprezentácie a aby reprezentácia mohla plniť všetky svoje záväzky, menovite záväzky voči tuzemským veriteľom.
Návrh pojíma do okruhu tuzemských veriteľov aj našich vysťahovalcov a robotníkov pracujúcich v zahraničí. Tým im chce zaručiť riadnu výplatu ich úspor, uložených v týchto filiálkach, po návrate do vlasti.
Národohospodársky výbor na zasadnutí dňa 14. júla 1941 zaujal k vládnemu návrhu kladné stanovisko, lebo zamedzuje neoprávnené odčerpávanie kapitálu z nášho hospodárskeho života. Preto ho odporúča Snemu na uzákonenie.
V Bratislave 14. júla 1941.
Dr. Ing. Peter Zaťko v. r., Ján Petrovič v. r.,
podpredseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa—.....------------- 1941
o zabezpečení požiadaviek tuzemských veriteľov proti zahraničným
peňažným ústavom.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Z tuzemského majetku tuzemských filiálok zahraničných peňažných ústavov, ako aj z hocakého iného tuzemského majetku zahraničných peňažných ústavov, ktoré majú na Slovensku filiálky, možno konať platby v prospech hlavných ústavov, alebo ich filiálok, nachádzajúcich sa v zahraničí, poukázaním alebo v rámci kompenzácie len po skončení ich likvidácie alebo po zriadení reprezentácie a za podmienok uvedených v ods, 2 až 4.
(2) Po skončení likvidácie možno konať platby podľa ods. l len, ak po úplnom uspokojení všetkých tuzemských veriteľov zostane tu ešte majetkový prebytok.
(3) V prípade zriadenia reprezentácie možno konať platby podľa ods. l až do výšky tej sumy, ktorá zostane po odrátaní tiarch z majetku, pričom z majetku treba vylúčiť všetky stratové a pochybné položky a do tiarch treba zahrnúť všetky pohľadávky tuzemských veriteľov, prípadne aj iné záväzky z vykonávania obchodnej činnosti tuzemskej reprezentácie a príslušné rezervácie — korektívne položky — ako aj pre reprezentáciu určený v tuzemsku trvalé uložený prevádzkový kapitál.
(4) V oboch prípadoch (ods. 2 a 3) možno konať platby len pri zachovaní všetkých predpisov upravujúcich platobný styk s cudzinou a so súhlasom Ministerstva financií alebo vyhláškou v Úradných novinách nim povereného orgánu.
§ 2.
Tuzemskými veriteľmi podľa § l treba rozumieť devízových tuzemcov, ktorými
sú fyzické a právne osoby, ktoré majú bydlisko alebo riadny pobyt, respektíve sídlo alebo miesto správy na území Slovenskej republiky (tuzemsko), ako aj pobočky cudzozemských podnikov v tuzemsku a tuzemské závody cudzozemcov, bez ohľadu na to, či sú právne samostatné alebo nie (§ l, ods. l vl. nar. č. 102/1939 Sl. z.). Okrem uvedených osôb treba za tuzemských veriteľov považovať fyzické osoby, ktoré sa za zárobkom alebo za dôchodkom zdržujú dočasne v cudzine, ktoré však maly na území Slovenskej republiky pred svojim odchodom do cudziny bydlisko alebo riadny pobyt.
§ 3.
(1) Majetok a ťarchy tuzemských filiálok zahraničného peňažného ústavu, patriace do obchodného kruhu viazaného na územie Slovenskej republiky, ako aj hocaký iný na Slovensku priamo umiestený majetok (priame úvery, nehnuteľnosti vedené v knihách hlavného ústavu a pod.) hlavného ústavu a jeho filiálok, nachádzajúcich sa v cudzine, tvoria jednotnú majetkovú podstatu. V prípade likvidácie uspokojenie tuzemských veriteľov má sa stať so zreteľom na majetok a ťarchy, tvoriace túto majetkovú podstatu.
(2) Ustanovenie ods. l neprekáža tomu, aby tuzemský veriteľ tuzemskej filiálky zahraničného peňažného ústavu uplatnil svoju pohľadávku proti hlavnému ústavu, ak ju podľa ods. l nevymohol na tuzemskej filiálke zahraničného peňažného ústavu.
(3) Veriteľov, ktorí podľa ustanovenia § 2 sa nepovažujú za tuzemských veriteľov, možno uspokojiť na ťarchu majetkovej podstaty podľa ods. l len po úplnom uspokojení tuzemských veriteľov. Ináč sa odkazujú so svojím uspokojením na hlavný ústav.
§ 4.
Cieľom ukončenia likvidácie tuzemskej filiálky zahraničného peňažného ústavu môže peňažný ústav vyzvat svojich
tuzemských vkladateľov vyhláškou uverejnenou v Úradných novinách tri razy za sebou v mesačných medzidobiach, aby si vyzdvihli svoje vklady najneskôr do 6 mesiacov od posledného uverejnenia vyhlášky. Ak do uplynutia tejto lehoty vkladateľ nevyzdvihne svoj vklad, peňažný ústav sa oslobodí voči vkladateľovi od záväzku, ktorý mu vyplýva z takého vkladu tým, že tento nevyzdvihnutý vklad složí do Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave.
§ 5.
Kto poruší ustanovenie § l, spácha, ak nejde o čin prísnejšie trestný, priestupok, ktorý tresce okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom do Ks 100.000, ktorý v prípade nevymožiteľnosti treba premeniť na trest zatvorenia do troch mesiacov.
§ 6.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.