Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 5. zasadanie.
398.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa—....._________ 1941
o prídavkoch na deti robotníkov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Zamestnanci, podrobení nemocenskému poisteniu podľa zákona č. 22/1924 Sb. z. a n. alebo podľa zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich, majú nárok na prídavok na každé nezaopatrené dieťa pódia ustanovení tohto zákona.
§ 2.
(1) Nárok na prídavok má zamestnanec (§ 1) na každé vlastné, nevlastné ako aj osvojené dieťa vo veku do 14. roku.
(2) Nárok na prídavok má tiež zamestnanec (§ 1) na nemajetného chovanca vo veku do 14. roku, o ktorého sa bezplatne stará.
(3) Ak je dieťa (ods. l a 2) v učňovskom pomere, má zamestnanec naň nárok na prídavok do 16. roku jeho veku; ak takéto dieťa študuje, alebo pre duševnú alebo telesnú vadu je nespôsobilé k zárobku, má naň nárok na prídavok do dovŕšenia 18. roku jeho veku.
(4 ) Nárok au prídavok nemá zamestnanec na také dieťa, o ktoré sa nestará.
(5) Ak sú zamestnaní otec i matka, má nárok na prídavok — na každé dieťa — iba jeden z nich, a to v prvom rade otec. To platí obdobne aj o prípade v ods 2.
§ 3.
(1) Prídavok činí Ks 1.50 na každé dieťa a deň — okrem nedele, — na ktorý má zamestnanec nárok na mzdu.
(2) Nárok na prídavok má zamestnanec aj v čase, v ktorom ako práceneschopný požíva peňažité dávky z nemocenského poistenia.
(3) Vláda môže nariadením so zreteľom na hospodárske a cenové pomery prídavok snížiť alebo zvýšiť.
(4) Prídavok nie je súčiastkou mzdy a nezaráta sa do pracovného zárobku podľa §§ 10 a 11 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, (respektíve podľa obdobných predpisov nemocenského poistenia baníkov.
(5) Prídavok možno postúpiť, dobrovoľne dať do zálohu a exekvovať len pre pohľadávky 7. titulu zákonného výživného na deti.
§ 4.
(1) Na plnenie úloh podľa tohto zákona zriaďuje sa Fond rodinných prídavkov (v ďalšom texte "Fond"). Fond spravuje s osobitným hospodárením a účtovaním Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave.
(2) Príjmy Fondu tvoria príspevky zamestnávateľov, robotníkov a príspevok štátu.
(3) Fond nie je samostatnou právnou osobou; podrobnosti jeho spravovania ako svereného majetku určí vláda nariadením.
§ 5.
(1) Príspevok (§ 4, ods.2) zamestnávateľov činí 2.25°/o, príspevok zamestnancov 2% zo stredného denného zárobku, určeného podľa § 12 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, respektíve obdobných predpisov nemocenského poistenia baníkov.
(2) Vláda môže podľa výsledkov hospodárenia Fondu príspevky zamestnávateľov a zamestnancov primerane snížiť alebo zvýšiť.
(3) Príspevky vymeriava a vyberá Robotnícka sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ odvádza jej príspevok svoj, ako aj príspevok zamestnancov, a to súčasne s príspevkami pre nemocenské poistenie. Zo zaplatenej sumy je treba uhradiť najskôr poistné. Ustanovenia poslednej vety ods. 3, § 161, zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich platia obdobne.
(4) O príspevkoch zamestnávateľov a zamestnancov platia ináč § 162, ods. 2 a §§ 163 až 166, 168 až 177 zákona č. 221/ 1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, respektíve obdobné ustanovenia nemocenského poistenia baníkov obdobne.
§ 6.
Štát poskytuje ako príspevok polovicu celkového ročného predpisu na príspevkoch (§ 5, ods. 1).
§ 7.
(1) Prídavok na detí vypláca Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave prostredníctvom a za spolučinnosti zamestnávateľov.
(2) Spôsob uplatňovania nárokov, platenia príspevkov a výplaty prídavkov, opravné prostriedky a lehoty, a to aj premlčanie, určí vláda nariadením.
§ 8.
(1) Úrady, súdy, verejnoprávne korporácie a ustanovizne sú povinné vyhovieť dožiadaniam Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave vo veciach vykonávania tohto zákona, v týchto veciach ju aj inak podporovať a podávať jej potrebné oznámenia.
(2) Podania a listiny, vyhotovené pre podania tohto zákona nepodliehajú kolkom a poplatkom.
§ 9.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú ustanovenia vyhlášok predsedu Ústredného úradu práce a ustanovenia dohôd zamestnávateľov alebo ich odborovej organizácie so zamestnancami alebo ich odborovou organizááciou o príplatkoch na deti a dobrovoľné plnenia zamestnávateľov tohto druhu, ak sú tieto plnenia rovnaké alebo nižšie, ako ustanovuje tento zákon v § 3. Ak sú tieto plnenia vyššie, platí zamestnávateľ iba rozdiel.
§ 10.
Ak nejde o činy prísnejšie trestné, sú činy alebo opomenutia, smerujúce proti ustanoveniam tohto zákona ako aj ustanoveniam nariadení na jeho základe vydaných alebo smerujúce k ich obídemiu, priestupkami, ktoré tresce okresný (štátny policajný) úrad od 50.— až do 1000.— Ks. alebo zatvorením od l dňa do 20 dní. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť podľa miery zavinenia na zatvorenie od l dňa do 20 dní.
§ 11.
Právne úkony, ktoré by obmedzovaly alebo vylučovaly platnosť tohto zákona v neprospech zamestnancov, sú neplatné.
§ 12.
Vláda sa splnomocňuje, aby pre poľnohospodárskych a lesných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie § l, upravila prípadne odchylne od ustanovení tohto zákona prídavok na deti a príspevky naň.
§ 13.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. septembra 1941; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Liberalistické zásady uplatňované v hospodárskom živote priniesly časom svoje zhubné ovocie v sociálnom živote celého sveta. Čím viac bolo ponúknutých síl na trhu práce, tým viac sa stlačovala výška miezd, vyplácaných robotníkom. Nebral sa, ba podľa všeobecného presvedčenia ani nemohol sa brať ohľad na to, či takto platená mzda vystačila robotníkom na výchovu ich detí. Prvým zhubným následkom bola depopulácia, ktorá svojím rozsahom ohrozovala už aj existenciu jednotlivých národov. Sociálne problémy musia sa vyriešiť, ak chceme odstrániť horeuvedené zhubné následky. Podľa ducha našej Ústavy majú sa problémy v našom hospodárskom a sociálnom živote vyriešiť podľa kresťanských zásad. Spôsob aplikovania kresťanských zásad na hospodársky a sociálny život je uvádzaný v pápežských sociálnych encyklikách a v kresťanskej sociológii. Pri riešení každej hospodárskej a sociálnej otázky sa musí vychádzať z dvoch hlavných zásad, a to zo zásady sociálnej spravodlivosti a zo zásady sociálnej lásky. Tieto zásady majú sa uplatniť aj pri riešení mzdového problému. Zásada sociálnej spravodlivosti pri riešení mzdového problému dochádza k výrazu tým, že mzda má byť primeraná výkonu robotníka. Zásada sociálnej lásky pri riešení tohto problému nachádza zasa svoj výraz v tom, že mzda, robotníkovi vyplatená má byť taká, aby si mohol z nej slušne vydržiavať svoju rodinu a vychovávať svoje deti.
O rodinnej mzde hovorí pápež Píus XI. v encyklike "Quadragesimo anno" doslovne toto: "Treba sa preto zo všetkých, síl vynasnažovať o to, aby otcovia rodín dostávali mzdu v takej miere, ktorá by postačovala k slušnému vydržovaniu celej domácnosti. Keďže to za vládnucich pomerov v spoločnosti nie vždy a nie všade je možné, je požiadavkom sociálnej spravodlivosti, aby sa ším skôr previedly potrebné zmeny, ktoré by umožnily dospelému robotníkovi takéto príjmy. Tu treba podotknúť, že osobitnej chvály si zasluhujú všetci, ktorí sa všeobecne vynasnažujú vynájsť rozumné spôsoby, ktorými by sa docielilo, aby mzda robotníkovi poskytovaná bola primeraná rodinným ťarchám, ktoré mu prichodí znášať, a k ich vzrastu zavše primerane bola zvyšovaná, ba ak sa vyskytnú mimoriadne potreby, postačovala aj k ich zaokrytiu."
Zavedenie rodinných miezd vyžaduje nielen sociálna spravodlivosť a sociálna láska, ale je to potrebné aj s ohľadu na záujem národa a štátu. Zavedením rodinných miezd odstraňuje sa nebezpečie depopulácie a zabezpečí sa výchova zdravých a silných detí, odstraňujú sa aj príčiny sociálnych chorôb a zabezpečuje sa pri vyššej životnej úrovni aj vyššia kultúrna úroveň pracujúcich vrstiev.
Zavedenie rodinných miezd bolo už programom prvej vlády autonómneho Slovenska, ako to vidieť z vládneho vyhlásenia jej predsedu Dr. Jozefa Tisu zo dňa 21. februára 1939. Aj terajšia vláda má v programe podľa vyhlásenia v Sneme v novembri 1939 zavedenie rodinných miezd. V poslednom čase predstavitelia nášho štátu vo svojich prejavoch viackrát vyhlasovali, že v rámci riešenia sociálnej otázky bude riešená aj mzdová otázka robotníctva so zreteľom na rodinné pomery.
Tretí odsek § 87 našej Ústavy znie: "Výška mzdy má byť primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery." Ústava týmto predpisuje, že rodinné pomery zamestnanca majú nájsť výraz vo výške jeho mzdy. Zachováva sa pritom mzdová sústava, vybudovaná na zásade "mzdy podľa výkonu" (Leistungslohn). Ústava bližšie podrobnosti neuvádza a preto pripúšťa rôzne výklady a rôzne systémy rodinných miezd. Ústava neurčuje, že by zamestnanec, ktorý sa musí starať o rodinu, mal priamo od vlastného zamestnávateľa dostávať za ten istý pracovný výkon vyššiu mzdu, ako iný zamestnanec tej istej kategórie, ktorý sa o rodinu starať nemusí. Avšak toto ustanovenie možno vysvetľovať aj tak, že zamestnávateľ poskytuje robotníkovi nielen mzdu, primeranú pracovnému výkonu vo forme základnej mzdy (hodinovej alebo akordnej), ale poskytuje mu aj mzdu so zreteľom aj na rodinné pomery robotníka. Intenciou tohto ustanovenia Ústavy však je, aby rodinné mzdy boly tak upravené, aby v ich úhrnnej výške sa bral zreteľ aj na rodinné pomery zamestnanca. Okrem toho majú byť rodinné mzdy akousi nadstavbou riadnych miezd, z čoho nasleduje, že základné mzdy majú byť dostatočne primerané k cenám životných potrieb, okrem ktorých dostane robotník ešte ďalšiu mzdu ako rodinnú mzdu, určenú podľa jeho rodinných potrieb. Nebolo by preto správne, keby rodinné mzdy boly poskytované len ako náhrada so zreteľom na nedostatočné základné mzdy. Takto by nebol dosiahnutý cieľ, ktorý sa sleduje zavedením rodinných miezd. Nevyhovelo by sa tým ani zásade sociálnej spravodlivosti, ani zásade sociálnej lásky.
Vývin mzdových pomerov po nadobudnutí účinnosti Ústavy šiel tým smerom, že zamestnávatelia znášali nielen základnú mzdu, ale aj rodinnú mzdu v užšom slova smysle a vyplácali ju priamo robotníkom. Tak bolo v poslednom čase v kolektívnych smluvách v mnohých podnikoch robotníkom zabezpečené poskytovanie rodinných miezd v širšom slova smysle, poťažne bola úprava miezd prevedená tak, že sa bral zreteľ na rodinné pomery robotníka. Okrem toho v niektorých podnikoch poskytovali zamestnávatelia svojimi zamestnancom k základným mzdám dobrovoľne rodinné mzdy v užšom slova smysle podľa počtu detí.
Pán prezident republiky vyhlásil dňa 14. marca 1940 z príležitosti prvého výročia vzniku samostatného slovenského štátu, že budujeme sociálny štát. Uzákonenie tejto osnovy bude prvým veľkým sociálnepolitickým dielom našej mladej republiky a najlepším dôkazom sociálneho zamerenia politiky nášho štátu.
Predkladaný vládny návrh neprijal ten systém rodinných miezd, podľa ktorého zamestnávateľ má platiť okrem základnej mzdy robotníkovi aj rodinnú mzdu v užšom slova smysle, ale prijal ten systém, podľa ktorého majú sa vyplácať rodinné mzdy v užšom slova smysle ako prídavok na deti podľa princípu verejnoprávneho poistenia.
Hlavné zásady, o ktoré sa osnova opiera, sú tieto:
1. Systém prídavkov na deti bude vybudovaný na princípe verejnoprávneho poistenia. Ide tu totiž v podstate o poistenie rizík spojených s väčším počtom nezaopatrených detí. Takýto systém majú doteraz najmä v Taliansku, Španielsku a Chile, ďalej v Belgicku, nakoľko ide o zárobkove samostatne činných,
2. Prídavky na deti sa predbežne zavedú len u robotníkov a nie aj u úradníkov, a to najmä preto, že problém je aktuálny hlavne u robotníctva, ktorého zárobky sú vo veľkej väčšine prípadov hodne nižšie než zárobky úradníctva. Na druhej strane už toto riešenie bude znamenať pre podniky značné finančné zaťaženie.
3. V osnove sa navrhuje zavedenie prídavkov na deti všetkých tých robotníkov, ktorí sú zamestnaní. Nevzťahuje sa teda táto osnova na deti nezamestnaných robotníkov. Problém, ktorý z toho vzniká, bude sa musieť riešiť iným spôsobom.
K § 1.
Tu je zásadne určené, že iba robotníci vo všetkých hospodárskych odvetviach majú nárok na rodinný prídavok. Osnova sa teda nevzťahuje na zamestnancov vo vyšších službách. Prvým predpokladom nároku na prídavok je existencia pracovného pomeru. Nárok na rodinný prídavok nemajú tí robotníci, ktorí sú bez zamestnania.
Tak ako takmer vo všetkých cudzích úpravách, zavádza sa ako rodinný prídavok iba prídavok na dieťa a nie súčasne aj prídavok na manželku. Toto je odôvodnené čiastočne tou okolnosťou, že aj manželky robotníkov sú zárobkové činné. Taktiež pochádzajú do úvahy finančné hľadiská.
K § 2.
Odseky l a 2: Nakoľko ide o vymedzenie pojmu beneficiáta, to jest osoby, na ktorú prislúcha prídavok, je hlavným znakom príbuzenský pomer medzi beneficiátom a osobou oprávnenou, Z tohoto sú dve výnimky:
a) beneficiátom je aj dieťa osvojené, čo je odôvodnené platným právnym stavom, lebo podľa § 4, ods. l zákona č. 56/1928 Sb. z. a n. má osvojené dieťa to isté právne postavenie ako dieťa manželské. Osnova uvádza výslovne aj dieťa osvojené, aby sa zabránilo nejasnostiam.
b) Beneficiátom je aj chovanec bez ohľadu na to, či je medzi chovancom a osobou oprávnenou príbuzenský pomer. Je to odôvodnené sociálnymi hľadiskami.
Nárok má zamestnanec iba do 14. roku veku dieťaťa, čo sa odôvodňuje tým, že školopovinnosť detí sa skončí pravidelne v 14. roku ich veku.
Odsek 3: Dieťa po skončení svojej školopovinnosti pravidelne sa dá do učenia k niektorému majstrovi, alebo študuje ďalej na strednej škole, alebo je zárobkové činné, alebo má takú duševnú alebo telesnú vadu, že sa stáva nespôsobilé k zárobku, hoci dočasne,
Ak je dieťa zárobkove činné po doplnení svojho 14. roku veku, rodič viac nemá nárok na prídavok.
Ak je dieťa v učňovskom pomere pravidelne do skončenia 16. roku svojho veku, je ešte odkázané na rodičov a preto je spravodlivé, aby rodič v takomto prípade mal nárok na prídavok do skončenia 16. roku veku dieťaťa.
Ak dieťa študuje na strednej škole, je na svojho rodiča odkázané a preto je spravodlivé, aby rodič mal nárok na prídavok aj v takomto prípade. Štúdiá na strednej škole sa pravidelne skončia v 18. roku veku dieťaťa; preto sa predlžuje v takomto prípade nárok rodičov na prídavok do 18. roku veku dieťaťa.
Ak je dieťa nespôsobilé k zárobku, — hoci i dočasne — pre niektorú duševnú alebo telesnú vadu, je tiež odkázané na svojho rodiča. Preto je tiež spravodlivé, aby rodič obdržal naň prídavok. Ako termín je tu určený tiež dovŕšenie 18. roku veku dieťaťa.
Odsek 4i Nárok zamestnanca na prídavok je podmienený tým, že sa o dieťa stará. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky druhy beneficiátov uvedených v ods. l až 3. Ak sa zamestnanec o takéto dieťa nestará, stratí nárok na prídavok.
Odsek 5; Rodinný prídavok patrí v jednej domácnosti len jednému zárobkové činnému rodičovi. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na ten prípad, ak sú zárobkové činní obaja rodičia (pestúni) chovanca.
K § 3.
Odsek 1: Takmer vo všetkých štátoch je prídavok na deti určený v absolútnych cifrách. Len vo Francúzsku sa určuje v percentách miestnej mzdy. Spôsob v osnove uvedený je technicky najjednoduchší a najvýhodnejší a je aj spravodlivejší. Keby sa určil prídavok v percentách mzdy, zamestnanec, ktorý má nízku -mzdu, dostal by nízky prídavok, hoci je naň odkázaný. Takéto odstupňovanie prídavkov podľa mzdy nebolo by ani vecne odôvodnené, lebo mzdy robotníkov nie sú rovnaké ani v tom istom mieste, teda na mieste s tými istými cenami životných potrieb, takže ani prídavok v tom istom mieste nemohol by byť rovnaký.
Pri určení výšky prídavku okrem sociálneho hľadiska je rozhodné, či finančné zaťaženie, ktoré z toho pre zamestnávateľov rezultuje, bude pre nich znesiteľné.
Odsek 2: Nárok na prídavok zamestnancovi sa zachová aj pre dni, kedy ako práceneschopný požíva peňažné dávky z nemocenského poistenia.
Odsek 3: Osnova má tu na zreteli meniace sa hospodárske a cenové pomery, ktorým bude treba prídavok prispôsobiť a podľa toho prídavok buď snížiť alebo zvýšiť. Toto by sa mohlo stať buď zákonom, buď vládnym nariadením, alebo vyhláškou Ústredného úradu práce. Prevedenie príslušnej zmeny prídavku musí byť na jednej sírane pružné, na druhej strane však objektívne. Týmto obom požiadavkám najlepšie vyhovuje vládne nariadenie.
Odsek 4: Tu je ustanovené, že prídavok na deti nie je súčiastkou mzdy a preto nemôže sa ani zarátať do pracovného zárobku.
Odsek 5; Osnova rieši otázku právnej povahy prídavku podľa vzoru rôznych cudzích úprav tak, že dáva v každom ohľade prídavku výhodné postavenie,
K § 4.
Odsek 1: Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave je nositeľkou všetkého verejnoprávneho sociálneho poistenia robotníckeho. Preto je žiadúce, aby pri tomto ústave bol zriadený aj fond pre celoštátne vyrovnanie úhrady prídavkov na deti.
Odsek 2: Príjmy Fondu budú pozostávať z príspevkov zamestnávateľov, robotníkov a príspevku štátu.
Odsek 3: Osnova výslovne uvádza, že Fond nie je samostatnou právnou osobou, aby sa predišlo prípadným sporom o to, či má byť žalovaný Fond ako taký alebo Robotnícka sociálna poisťovňa v prípadoch neuspokojenia nárokov, vzniklých z ustanovení tohto zákona. Ak teda vznikne spor súkromnoprávneho rázu, má byť žalovaná Robotnícka sociálna poisťovňa.
K § 5.
Príjmy Fondu budú tvoriť, ako bolo hore uvedené, aj príspevky zamestnávateľov a zamestnancov.
Osnova vychádza z názoru, že tu ide o určitý druh krátkodobého sociálneho poistenia. Názor tento sa v poslednom, čase prejavuje jak v teoretických úvahách o rodinnom prídavku, tak aj v praktických jeho úpravách. Ako bolo už uvedené, vidí sa v ťarche spôsobenej narodením, výchovou a vydržiavaním detí určité riziko; pravda, nie v zmysle nebezpečenstva, ale v technickom smysle udalostí, ktoré môžu nastať v budúcností. Toto riziko zaťažuje rozpočet robotníckej rodiny a jej príjmy práve tak, ako rôzne iné riziká, proti ktorým zamestnanec je chránený sociálnym poistením. Pritom ide o riziko, ktoré postihuje výlučne zamestnanca a na ktorého zabránení má len on priamy záujem. Keď zamestnávateľ má napriek tomu predsa len prispievať na ťarchy prídavku na detí, možno to odôvodniť nie jeho vlastným záujmom, ale len záujmom verejným. Potom však by bolo nespravodlivé, keby sa zaťažoval výlučne len zamestnávateľ. Z toho ďalej vyplýva pre organizáciu celého systému, že za vzor má slúžiť sociálne poistenie aj nakoľko ide o financovania.
Je otázkou, či takto vybudovaný systém prídavku na deti je v súlade s § 87, ods. 3 Ústavy, kde sa určuje, že výška mzdy má byť primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery zamestnanca. To znamená, ako už bolo vyššie zdôraznené, mzdovú sústavu, v ktorej sa mzda určuje podľa výkonnosti s určitými korektúrami, orientovanými na potrebnosti zamestnanca, vyvolanými jeho rodinnými pomermi. Z toho vyplýva, že nie je vylúčený nijaký spôsob a nijaká metóda pre to, ako sa má brať zreteľ na rodinné pomery pri určení mzdy. Jediné, čo by sa snáď z Ústavy dalo vyvodzovať, je, že sa na rodinné pomery musí brať zreteľ pri určení výšky mzdy, teda pri určení plnenia so strany zamestnávateľa. To by znamenalo, že zamestnávateľ musí nejakým spôsobom aspoň čiastočne znášať ťarchy toho, že sa berie zreteľ na rodinné pomery zamestnanca. Ale akým spôsobom sa to deje, o tom Ústava nič nehovorí. Nemohlo by sa preto tvrdiť, že by Ustáva nedovolila úpravu prídavkov na delí podľa spôsobu sociálneho poistenia.
K vypočítaniu príspevku na prídavok na deti slúžil tento výpočet. Predpoklad je, že prídavok na každé dieťa do 14. roku činí na každý pracovný deň 1.50 Ks, poťažne mesačne priemerne 35 Ks.
a) Poľnohospodárstvo:
Počet detí do 14. roku je 41.353; po redukcii (0,9155) 37.859. Mesačná potreba je 1.3 mil. Ks.
Ročná potreba je 15.9 mil.
Admin. výlohy 1.3 mil.
Rezervný fond 1.6 mil.
Celkom.....18.8 mil.
Na l poistenca pripadá ročite Ks 379.— (pri priemernom počte 49.509 poistencov), mesačne Ks 31.58, denne Ks 1.26, t. j. 6.83% zo strednej dennej mzdy (Ks 18.44), pričom 1/3 je 2.276%, 1/3 z celkového ročného nákladu je Ks 6,260.000.
b) Baníctvo:
Počet detí do 14. roku je 17.000 (je možné brať bez redukcie, nakoľko súbor rod. príslušníkov je skoro úplný). Mesačná potreba je 5.9 mil.
Ročná potreba je 7.1 mil.
Admin. výdavky 0.6 mil.
Rezervný fond 0.7 mil.
Celkom ..... 8.4 mil.
Na l poistenca pripadá ročite Ks 556.— (pri priemernom počte 15.107 baníkov), mesačne Ks 46,33, denne Ks 1.85, t. j. 6,57% zo strednej dennej mzdy (28.13), 1/3 je 2.19%. 1/3 z celkového ročného nákladu je 2,800.000.
c) Ostatní:
Počet detí do 14. roku je 138.836, po redukcii 127.104. Mesačná potreba je 4.4 mil.
Ročná potreba je 53.4 mil.
Admin. výdavky 4.2 mil.
Rezervný fond 5.3 mil.
Celkom.....62.9 mil.
Na l poistenca pripadá ročne Ks 341.70 (pri priemernom počte 184.044 poistencov), mesačne Ks 28.47, denne Ks 1.14, t. j. 6,18% zo strednej dennej mzdy (Ks 18,44), pričom 1/3 je 2.06%. Jedna tretina z celkového ročného nákladu je 20,960,000.
d) Pre celok, t. j. pre všetky skupiny: Počet všetkých detí do 14. roku je
181.963 (už po redukcii). Mesačná potreba je 6.4 mil.
Ročná potreba je 76.4 mil.
Admin. výdavky 6.1 mil.
Rezervný fond 7.6 mil.
Spolu......90,1 mil.
Na poistenca pripadá ročne Ks 362.30 (pri priemernom počte 248.660 poistencov), mesačne Ks 30.19, denne Ks 1.21, t. j. 6.36% strednej dennej mzdy (19.02), pričom 1/3 je 2.12%. 1/3 z celkového ročného nákladu je Ks 30,030.000.—.
Odsek 1: Príspevok zamestnávateľov mal činiť zásadne 1/3, t.j. 2.12% zo stredného denného zárobku, ako aj príspevok zamestnancov mal činiť zo stredného denného zárobku 1/3, t. j. 2.12%. Avšak s ohľadom na ťažkosti, ktoré by sa vyskytly pri vypočítaní príspevku na základe zlomkového čísla 2,12%, bolo toto percento zaokrúhlené, a to u zamestnávateľov na 2.25 s ohľadom na ich silnejšie hospodárske postavenie a u zamestnancov na 2%. Príspevok nebude sa platiť zo skutočne dosiahnutého zárobku, ale zo stredného denného zárobku, ktorý sa určuje tým
istým spôsobom ako u nemocenského poistenia. Toto ustanovenie bude mať v praxi tú výhodu, že zo stredného denného zárobku raz už určeného pre nemocenské poistenie bude sa odvádzať súčasne aj príspevok zamestnávateľov a zamestnancov a nebude sa musieť vypočítať nový základ, z ktorého by sa mal tento príspevok vypočítať.
Odsek 2: Osnova majúc na zreteli také pomery, ktoré by oprávnene vyžadovaly, aby príspevky v ods. l pevnou cifrou určené boly zmenené, má ustanovenie, podľa ktorého príspevky zamestnávateľov a zamestnancov sa budú 'môcť primerane snížiť alebo zvýšiť. Stane sa to vládnym nariadením, čím sa pre túto úpravu zabezpečí istá pružnosť a objektivita. Príspevok zamestnávateľov a zamestnancov nebude môcť vláda zmeniť tak, aby v ods. l určený pomer medzi týmito príspevkami bol zmenený.
Odseky 3 a 4; Nakoľko ide o jednotlivé otázky súvisiace s príspevkami majú platiť príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa majú aplikovať obdobne v rámci ustanovení navrhnutého zákona. Treba tu vyzdvihnúť, že príspevok na prídavok na deti má odviesť zamestnávateľ súčasne s príspevkami pre nemocenské poistenie Robotníckej sociálnej poisťovni, a to z toho dôvodu, aby sa tým uľahčila manipulácia s týmito príspevkami a výplatou prídavku na deti.
K § 6.
Obilná spoločnosť pre Slovensko vykazuje asi Ks 50,000.000.— schodku. Tento schodok sa môže odstrániť buď tým spôsobom, že sa zdražia ceny chleba a múky o Ks 0.20, alebo tým spôsobom, že štátna pokladnica vyplatí túto sumu Obilnej spoločností. Vláda sa rozhodla pre prvú eventualitu, t. j., že ceny chleba a múky majú byť zvýšené o Ks 0.20. Na druhej strane však tú sumu, ktorá by mala slúžiť na sanovanie Obilnej spoločnosti, použije vláda na zavedenia novej sociálnej inštitúcie rodinného prídavku na deti robotníkov a prispeje na ňu hradením 1/3 ročného nákladu. Tento celkový náklad činí, ako bolo hore uvedené k § 5, ročne 90.1 mil. korún. Tento náklad majú znášat 1/3 zamestnávatelia, 1/3 zamestnanci a 1/3 štát. Podľa horeuvedeného výpočtu by činila 1/3 ročného nákladu, pripadajúca na štát, Ks 30,030.000.—. Prídavok na deti, príspevok zamestnávateľov a zamestnancov sú
síce podľa osnovy pevnými ciframi, avšak budú sa môcť v budúcnosti meniť podľa hospodárskych a cenových pomerov. Preto neurčuje osnova pevnou sumou tú časť nákladu, ktorú má štát znášať, ale určuje ju iba relatívne. Zamestnávatelia majú znášať totiž 2.25% a zamestnanci 2 % zo stredného denného zárobku, čo činí dohromady 4.25%, Z tohto polovica, t. j. 2.12.5% je 1/3 nákladu, ktorú má štát zásadne znášať. Osnova tu brala predpis na príspevkoch ako základ, z ktorého sa vypočíta tá časť nákladu, ktorú znáša štát.
K § 7.
Pri vyplácaní prídavku na deti boly dve možnosti: buď mala vyplácať prídavok na deti Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave priamo, buď malý tento prídavok vyplácať sami zamestnávatelia. V tom prípade, ak by bola tento prídavok vyplácala Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave priamo, bolo by to znamenalo zamestnanie veľkého personálu, čo by bolo spojené s veľkým nákladom na jednej strane, na druhej strane však boly by s týmto spôsobom výplaty spojené veľké ťažkostí pri vyplácaní, a to preto, že isté % robotníctva sa nachádza v stálej fluktuácii. Ak by mali prídavok na deti vyplácať sami zamestnávatelia, znamenalo by to síce pri vyplácaní tohto prídavku istú výhodu pre zamestnanca, nakoľko by prídavok mohol hneď obdržať pri vyplatení mzdy, avšak na druhej strane znamenalo by to značné zaťaženie zamestnávateľov. Osnova preto volila kombinovaný spôsob výplaty, podľa ktorého výplata prídavku sa bude diať za súčinnosti Robotníckej sociálnej poisťovne a zamestnávateľov. Podrobnosti majú byť určené vládnym nariadením.
K § 8.
Odseky l a 2: Robotnícku sociálnu poisťovňu pri splnení úkolov, pochádzajúcich z tejto sociálnej inštitúcie, majú podporovať všetci verejnoprávni faktori tak na jej výzvu, ako aj z vlastnej iniciatívy. Korešpondencia takto vzniklá, t. j. sdelenia a podania na výzvu Robotníckej sociálnej poisťovne alebo z vlastnej iniciatívy, má byť oslobodená od kolku a poplatku, aby vykonávanie tohto zákona s ohľadom na jeho sociálny ráz bolo lacné.
K § 9.
Do účinnosti tohto zákona niektorí zamestnávatelia platili svojim zamestnancom
rodinný prídavok na deti, a to buď na základe ustanovení vyhlášok predsedu Ústredného úradu práce, buď na základe dohôd zamestnávateľov alebo ich odborovej organizácie so zamestnancami alebo ich odborovou organizáciou. Takto platené prídavky na deti sú buď vyššie, buď rovnaké, alebo nižšie než ustanovuje tento zákon v § 3. Ak sú tieto prídavky rovnaké alebo nižšie než ustanovuje tento zákon, prestáva povinnosť zamestnávateľa ich platiť, nakoľko zamestnanci obdržia po účinnosti tohto zákona rodinný prídavok na deti už podľa ustanovení tohto zákona. V týchto prípadoch však, v ktorých zamestnávatelia platia vyššie rodinné prídavky než sú uvedené v § 3 zákona, boli by zamestnanci poškodení, ak by zamestnávatelia neboli viac povinní tieto prídavky platiť. Nakoľko však zamestnanci obdržia rodinný prídavok na deti podľa ustanovení tohto zákona, majú zamestnávatelia platiť iba rozdiel, ktorý vznikne medzi rodinným prídavkom, plateným doteraz zamestnávateľmi a rodinným prídavkom plateným podľa ustanovení tohto zákona.
K § 10.
Toto ustanovenie má zabezpečiť trestnými sankciami nerušené vykonávanie tohto zákona.
K § 11.
Toto ustanovenie je prevzaté z § 11 zákona o penzijnom poistení a má zabrá-
niť tomu aby zamestnanec sa zaviazal, že bude platiť aj príspevky pripadajúce na zamestnávateľa,
K § 12.
Lesné a poľnohospodárstvo má odlišný ráz od pomerov v priemysle. Predovšetkým na veľké ťažkosti by tu narážalo vyplácanie rodinného prídavku ženatým zamestnancom, srážanie príspevku na rodinný prídavok slobodným zamestnancom, odvádzanie srazených prídavkov Robotníckej sociálnej poisťovni a vyúčtovanie s ňou. Preto bude sa musieť prídavok na deti, jeho výška, spôsob jeho vyplácania, výška príspevkov, ich srazenie, odvádzanie a vyúčtovanie upraviť vo vládnom nariadení takým spôsobom, aby táto úprava úplne vyhovovala osobitnému rázu nášho poľnohospodárstva.
K § 13.
Tento zákon má nadobudnúť účinnosť dňom 1. septembra 1941. Čas do 1. septembra je totiž potrebný pre vyhotovenie podrobného vládneho nariadenia na vykonania tohto zákona.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru sociálnemu a zdravotnému, výboru národohospodárskemu a výboru rozpočtovému.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Alexander Mach v. r.
minister vnútra.