Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie. 5. zasadanie.

408.

Interpelácia

poslanca Štefana Suroviaka a spoločníkov ministrovi vnútra

vo veci reorganizácie nemocenského poistenia slovenských železničiarov a vo veci úzkostlivého cenzurovania článkov, kritizujúcich terajšie nemožné

nemocenské poistenie.

Na základe nariadenia s mocou zákona č. 300 a 350 z r. 1940 bola zrušená vžitá a osvedčivšia sa osobitná Nemocenská poisťovňa pre železničných zamestnancov. Dňom 1. apríla 1941 bola zrušená aj úradovňa pre toto poistenie u Ministerstva dopravy. Železniční zamestnanci pre nemocenské poistenie boli rozdelení do viacerých nemocenských poisťovní.

O tom, čo sa od tohto reorganizovania nemocenského poistenia sľubovalo a čo sa v skutočnosti splnilo, predložím neskoršie vláde osobitný spis so žiadosťou o nápravu. Teraz poukazujem len na niektoré nezdravé zjavy v novom poistení v súvislosti s cenzúrnou praxou.

Tí, ktorí forsírovali reorganizáciu nemocenského poistenia a v rámci tejto zrušenie finančne vysoko aktívnej a sociálne modernej zvláštnej nemocenskej poisťovne železničiarskej, — dôvodili, že sa tým nemocenské poistenie verejných zamestnancov zjednoduší a zlacnie. Doteraz sa nedostavil ani jeden ani druhý z týchto predpokladov. Naopak, miesto zjednodušenia nemocenské poistenie verejných zamestnancov bolo zkomplikované a miesto zlacnenia bolo najmä pre železničiarov nemocenské poistenie značne zdražené a zhoršené. Žiadam, aby táto skutočnosť bola zistená úradným dotazom u Ministerstva dopravy, rezortu železničného.

Ja som pred takýmto "zjednodušovaním" nemocenského poistenia príslušných činiteľov najprv varoval a pri záverečných rokovaniach som sa proti nemu rozhodne postavil, lebo som pri rokovaniach nadobudol presvedčenie, že "zjednodušenie" bude na úkor poistencov i podniku. Bol som za riešenie, aby sa jestvujúci stav nezhoršoval ani pre zamestnancov, ani pre podnik. Hovorilo sa potom o vyšších záujmoch a reorganizácia bola nám pod týmto kepienkom predsa vnútená.

Po zahájení činnosti nového nemocenského poistenia tak, ako sa ono nadol konkrétne prejavuje, — zahrňovaný som denne z radov dopravných zamestnancov samými sťažnosťami. V týchto sťažnostiach ako poslanec a ako predseda Sväzu dopravných zamestnancov zasypávaný som dotazmi, čo sa to porobilo so železničiarskym nemocenským poistením, prečo bola nemocenská poisťovňa železničiarov zrušená atď. Zamestnanci, pre ktorých bolo nemocenské poistenie zhoršené jednak administratívne a jednak zavedením dosť vysokých zvláštnych poplatkov za jednotlivé lekárske úkony, v mnohých sťažnostiach priamo napádajú mňa ako

predsedu Sväzu dopravných zamestnancov a dožadujú sa nápravy. Ja som takto priamo nútený, aby som konkrétne prípady zhoršenia nemocenského poistenia pre nutnú informáciu zamestnancov nechal pretriasať v odborovom časopise "Hlas dopravy".

Tí však, ktorí túto nepodarenú reorganizáciu nemocenského poistenia vyvolali a tým vniesli do radov dopravných zamestnancov zbytočnú nespokojnosť, — starajú sa, aby sa nemiestnym zasahovaním cenzúry zamestnanci nedozvedeli o nemocenskom poistení pravdu. Hoci objektívne nemôže tu pre zasahovanie cenzúry jestvovať verejný záujem, predsa cenzúra nepripustí do odborovej verejnosti ani najmenšiu kritiku o nepodarenej reorganizácii nemocenského poistenia verejných zamestnancov. Toto je síce pohodlné skrývanie sa pred verejnou zodpovednosťou, ale zdravé to rozhodne nie je.

Na ilustráciu, ako tu pokračuje cenzúra, uvádzam, čo táto neprepustila o činnosti reorganizovaného nemocenského poistenia v posledných dvoch číslach "Hlasu dopravy". Cenzúra v čísle 13 zo dňa 1. júla 1941 vytrela článok tohto obsahu:

"R e o r g a n i z o v a n á liečebná starostlivosť železničných

zamestnancov v praxi.

Naša predzvesť, že liečebná starostlivosť našich železničiarov sa reorganizáciou Nemocenského poistenia podstatne zhorší, nebola klamná. Zdôraznili sme to v niekoľkých konkrétnych prípadoch, ktoré boly najlepším dôkazom, že železniční zamestnanci boli pripravení o svoju nemocenskú poisťovňu, ktorá im za nižší príspevok poskytovala výhodnejšiu liečebnú starostlivosť. Dosiaľ sme to konkretizovali v prípadoch poskytovania rôznych liekov a lekárskeho ošetrenia.

Teraz sa nám naskytá príležitosť poukázať, ako to vyzerá v prípadoch povoľovania kúpeľnej alebo ústavnej liečby, lebo Nemocenská poisťovňa verejných zamestnancov práve v týchto dňoch vybavuje žiadostí poistencov o kúpeľné a ustavme liečenie.

Jeden z tých veľa prípadov je V. M., stan. majster SŽ v Trenčianskych Tepliciach, ktorý dostal povolenú sanatórnu liečbu v sanatóriu Štós-kúpele pre svoju 19-ročnú dcéru na 21 dní za denný príplatok Ks 45.—. Odpoveď, ktorú na toto povolenie poslal Nemocenskej poisťovni verejných zamestnancov, pre jej priliehavú charakteristiku doslovne citujeme:

Doručené mi povolenie pre moju dcéru Melániu na liečenie do Štós-kúpeľov Vám pripojene vraciam s tým, že za Vašu láskavosť a preukázanú ochotu ďakujem. Na poskytnutie takých výhod skutočne nepotrebujem Vašej priazne ani sociálnej starostlivosti, lebo za stanovený príplatok Ks 45,— denne môžem svoju dcéru v Štós-kúpeľoch umiestiť i bez Vášho sprostredkovania a bolo by oveľa rozumnejšie žiadosť odmietnuť, ako taký príplatok stanoviť.

Pri tejto príležitosti Vám prezradím, že v minulých rokoch som mal v tom istom ústave na liečení dcéru Ľudmilu na 35 dní na účet Nemocenskej poisťovne Slovenských železníc, za ktorú liečbu za tých samých podmienok zaplatil som denný príplatok Ks 8.—. Je to rozdiel Ks 37.— denne a tu už skutočne nenachádzam názvu na pomenovanie Vašej zdravotnej starostlivosti atď.

K tejto odpovedi by nebolo treba nijaký komentár, ale len pre porovnanie poznamenávame, že bývalá Nemocenská poisťovňa SŽ bola by zamestnancovi kategórie vyššie spomenutého poistenca za tých samých podmienok povolila uvedenú sanatórnu liečbu za najnižší denný príplatok Ks 12.—, ale prinajmenej na 28 dní. Na vyrubovanie príplatkov boly ustálené smernice. Do úvahy prichádzala výška platu zamestnanca, ďalej jeho rodinné pomery. Sociálne slabší žiadateľ zaplatil minimálny príplatok, ba často nič, lebo dostal liečbu bezplatnú, a majetkové lepšie situovaný zamestnanec zaplatil úmerný príplatok podľa svojej finančnej možnosti, ale v takej výške, ako bol vyrubený vyššie spomenutému, nikdy nebol. Toto bolo logické chápanie humanity a sociálnej starostlivosti.

So zuboliečbou to nie je o nič lepšie. Ľ. F., staničný pomocník z Červenej, má zaplatiť Ks 80,— za ošetrenie a zaplombovanie dvoch zubov. Na to naozaj nepotrebuje Nemocenskú poisťovňu, lebo za tú cenu, prípadne s nejakým veľmi

nepatrným príplatkom môže si to dať urobiť sám, hocikedy a kdekoľvek. Pritom si ušetrí, že nemusí pri okienku NP za svoje peniaze ponížene prosiť."

V čísle 14 zo dňa 15. júla 1941 vytrela cenzúra z "Hlasu dopravy" tieto dva články:

"Ej, boly časy, b o l y ...!

Veru, takto si vzdychne nejeden železničiar, keď ho tvŕdza doženie, aby sa uchádzal o liečenie a liečebné dávky od Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov. Nevďační železničiari nevedia si dostatočne vážiť nového spôsobu udeľovania týchto dávok, ako to nastalo po ,túženom' sjednotení a splynutí poistenia železničiarskeho s poistením ostatných verejných zamestnancov. Vo svojej konzervatívnosti nevedia ísť s duchom času, ale neprestajne sa ponosujú a vyratúvajú, že keď mali svoje nemocenské poistenie, vraj i ľahšie sa dostali k lekárovi, a čo hlavné, väčšie dávky dostali, a nikdy vraj toľko od nich príplatkov nepýtali! Všetko malichernosti! Ba ani to ich nevie uspokojiť, že majú nádej na zvýšenie poistných príspevkov.

Je to len nevďačný národ tí železničiari!

Aby sme aj názorne dokázali, že nemajú príčiny na nespokojnosť v sociálnom poistení, uvedieme prípad istého zamestnanca, ako a čo mohol dostať za starého spôsobu nemocenského poistenia a čo mu ponúka NPVZ teraz. Sami posúdite, že sa tu dáva každému možnosť, aby si svoje liečenie poctivé zaplatil, aby ho nemal lacnejšie ako ostatní občania, ktorí nepoužívajú ,dobrodenia' verejného sociálneho poistenia, čím sa len predíde daromným výčitkám so strany týchto občanov, že verejní zamestnanci sa liečia zadarmo. No, v železničiaroch, žiaľ, niet toľko hrdosti, aby si to vážili a tešili sa reforme svojho sociálneho poistenia. Veď túto reformu si vyžadoval verejný záujem a zjednodušenie. Je veľký omyl namýšľať si, že verejný záujem je ich záujem, poistencov, kdežeby! A zjednodušenie skutočne nastalo. Lineárne sa to na jednej strane zvýšilo, na druhej snížilo, a je to všetko krásne jednoduché: kto sa chceš liečiť — zaplať!

Nuž ako to bolo kedysi za tej Nemocenskej poisťovne SŽ?

Vezmime si za príklad hlavného oficiála v. v. Rád by bol dostal svoju manželku do Trenčianskych Teplíc, NPSŽ na jeho žiadosť umiestila mu manželku vo vlastnom, moderne zariadenom, novom liečebnom dome za paušálny príplatok Ks 18.— až 20.— denne, a to na 28 dní. V tomto poplatku bolo už všetko zarátané.

Ten istý hlavný oficiál v. v. podal si žiadosť po ,reforme' na NPVZ, aby mu ženu vzali na liečenie do Trenčianskych Teplíc. I dostal náš železničiar odpoveď, že áno, príjmu jeho manželku a umiestia ju v budove "Bing" na 21 dní. Nuž ale aby ľudia nepovedali, že to tí verejní zamestnanci majú zadarmo, vopred a to vplatným lístkom náš hlavný oficiál musí zaplatiť: príplatok Ks 735.—, teda za stravu a byt denne Ks 35.—. Predpokladá sa, že pani manželka si chce do Trenčianskych Teplíc zájsť ako na letný byt. Či sa chce vari aj liečiť? No, to je iné! V tom prípade jej liečebná správa NPVZ bude rátať: paušálny poplatok Ks 60.— za lekárske ošetrovanie ústavným lekárom, za každé použitie vodoliečby alebo kúpeľa Ks 13.—, za bahenný zábal ,Ks 15.— a za masáž Ks 4.—. Pacient si zaplatí ako kúpeľnú taxu, tak aj cestovné do kúpeľov a zpäť.

No, prosím, nie je to ohromné? Za každý úkon si pacient poctive zaplatí, nie ako kedysi, keď mu za mizerných 18.—, 20.— Ks dali všetko, ba pri chudobnejších zamestnancoch aj zadarmo, aby sa potom hanbil ľuďom do očí podívať. A ký div, že ufúľaní železničiari naučili sa tak po kúpeľoch chodiť, že ich tam z roku na rok bývalo vždy plno. Teraz sa im to takto šikovne zarazí. Kde sa tam budú miešať medzi pánov! Pán si to zaplatí, a ty, žobrač, ostaň doma, a keď chceš bahno, zajdi si za dedinu, do potoka medzi husi. No, nemáme to takto krásne zreformované?! Veru áno. Každodenne stá vzdychov letí do nebies, aby Pán Boh pri dlhom, dobrom zdraví a rozume zachovať ráčil všetkých, ktorí to tak krásne a prakticky zreformovali a zjednodušili. Len škoda, že ich mená sa nebudú môcť zvečniť, lebo sú to ľudia veľmi skromní a veľmi sa týmto svojím veľkolepým dielom nechvália. No ono ich chváli samo a chváliť bude, pokiaľ len litierka z neho zostane."

Ďalší článok:

"Je to sociálna starostlivosť!

Neprestávajú dochádzať sťažnosti na terajšiu prax Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov. Pre železničiarov je veľmi ťažko navykať na to, čo iní verejní zamestnanci už prv znášali, lebo železničiari mali vlastnú nemocenskú poisťovňu, ktorá od nich podobné obete nikdy nežiadala a ani v budúcnosti by nebola žiadala. Tak prišiel do ústredia brat od dú. Bratislava a sa sťažoval, že jeho manželka išla k lekárovi s riadnou poukážkou Nemocenskej poisťovne verejných zamestnancov a predsa za lieky a injekcie musela doplatiť Ks 82.60. Zamestnanec zas na pokyn lekára žiadal o röntgenovú prehliadku a žiadajú od neho, aby vopred zaplatil Ks 70.—. Zamestnanec nikdy predtým za takýto úkon železničiarskej nemocenskej poisťovni nič neplatil, preto sa ho to veľmi nepríjemne dotklo. Keď peňazí nemá, musí ostať i bez prehliadky i bez liečenia.

Toto je teda sociálna starostlivosť o zamestnancov? Toto je ten lepší stav, aký mal nastať po zreformovaní nemocenského poistenia zamestnancov? Odpoveď nech si dajú čitatelia."

Z tohto cenzurovania je zjavné, že niekto pri nemocenskom poistení nemá v poriadku svedomie.

Preto pýtam sa pána ministra vnútra, do kompetencie ktorého patrí i nemocenské poistenie i cenzúra:

1. Či sú mu známe pomery v nemocenskom poistení železničných zamestnancov po reorganizácii?

2. Akým spôsobom mieni spraviť nápravu?

3. Či mu je známa cenzúrna prax pri kritikách o reorganizovanom nemocenskom poistení?

4. Či mieni spraviť nápravu?

V Bratislave 22. júla 1941.

                Suroviak, Čarnogurský, Hancko, Mora, Šalát.