Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie.                                      5. zasadanie.

414.

Návrh

poslanca Dr. Martina Sokola a spoločníkov

na vydanie zákona o vyplácaní mzdy alebo platu ľahkomyseľných osôb.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa_____________ 1941

o vyplácaní mzdy alebo platu ľahkomyseľných osôb.

§ l.

(1) Mzdu alebo plat osoby, o ktorej sa ustáli (§ 4), že nemierne požíva liehové nápoje, alebo že, sa neprimerane oddáva hrám alebo iným náruživostiam (v ďalšom texte "ľahkomyseľník") môže zamestnávateľ platne vyplatiť (vydať) iba tomu, koho rozhodnutie o ľahkomyseľnosti určuje za príjemcu jej dôchodkov.

(2) Povinnosť zamestnávateľa uvedená v ods. l nastáva dňom, kedy obdržal rozhodnutie o ustálení ľahkomyseľnosti.

§ 2.

(1) Ustálenie ľahkomyseľnosti môže navrhnúť:

a) manželka alebo manžel,

b) osoba, odkázaná výživou na ľahkomyseľníka,

c) štátny bezpečnostný orgán.

(2) Návrh možno podať ústne alebo písomne na okresnom (mestskom notárskom) úrade, príslušnom podľa miesta zamestnania alebo bydliska osoby, proti ktorej návrh smeruje. Návrh sa nekolkuje.

§ 3.

O návrhu (§ 2) rozhodne okresný (mestský notársky) úrad po vyšetrení skutkového stavu najneskoršie do 15 dní.

§ 4.

(1) Ľahkomyseľnosť možno ustáliť len vtedy, ak osoba za ľahkomyseľnú označovaná míňa (§ l, ods. 1) toľko, že tým ohrozuje riadnu výživu členov svojej domácnosti alebo výchovu svojich dietok.

(2) Ak rozhodujúci úrad neurčí kratší čas, rozhodnutie o ľahkomyseľnosti platí 6 mesiacov.

§ 5.

Úrad (§ 3) môže v rozhodnutí o ustálení ľahkomyseľnosti výnimočne povoliť, aby z mzdy, alebo platu vyplácala sa určitá čiastka samotnému ľahkomyseľníkovi.

§ 6.

Odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na ustálenie ľahkomyseľnosti nemá odkladný účinok.

§ 7.

(1) Príjemca dôchodkov ľahkomyseľníkových má voči jeho zamestnávateľovi pri vymáhaní mzdy alebo platu to isté právne postavenie, ako ľahkomyseľník.

(2) Príjemca je povinný s dôchodkom ľahkomyseľného hospodáriť tak, ako starostlivá hlava rodiny a za túto svoju činnosť nemá nárok na odmenu,

§ 8. Tento zákon vykoná minister vnútra.

Dôvodová zpráva.

Dávno sa pociťuje nedostatok normy, ktorá by umožňovala v boji proti alkoholizmu autoritatívny zásah do dispozičných práv osôb, ktoré nemajú dosť duševnej sily odpútať sa od prostredia, čo ich svádza k ľahkomyseľnému vyhadzovaniu ťažko zarobenej mzdy.

Predložený návrh je pokusom o nápravu v uvedenom smere. Namierený je nielen proti alkoholizmu, ale i proti hráčskej vášní a proti iným náruživostiam, ktoré rozvracajú rodinný život.

Návrh chce boj proti tomuto mu zlu organizovať tým spôsobom, že osobám bez dostatočnej odolnosti voči svádzaniam odníma dispozičné právo so mzdou (platom) a sveruje ho osobe, ktorú úrad na to určí.

K § 1. Osnova volí označenie "ľahkomyseľník" hlavne z výchovných príčin, keďže možno predpokladať, že mnohí z postihnutých budú sa usilovať zbaviť sa tohto prihanlivého označenia. Ustanovenie odseku 2 o okamžitej účinnosti rozhodnutia o ľahkomyseľnosti je odôvodnené súkromným i verejným záujmom na rýchlom zakročení v záujme rodiny.

K § 2. Ustanovenia bodu a) a b) ods. l sú samozrejmé. Bod c) je myslený na prípady, keď rodinní príslušníci ľahkomyseľného návrh podať si netrúfajú alebo z hocakej príčiny podať nechcú.

K §§ 3 a 4, Bude vecou Ministerstva vnútra vypracovať vhodné podrobné pokyny, ktorými by sa úrady spravovaly, aby sa o návrhoch rozhodlo skutočne včas.

K § 5. Tu je myslené hlavne na prípady, keď ľahkomyseľník pracuje nie v sídle svojej domácnosti.

K § 6, Odkladný účinok sa vylučuje v záujme urýchlenia.

K § 7, Odsek l je síce samozrejmý, zdôraznenie veci je však na mieste.

Ustanovenie ods. 2 o toto, že príjemca dôchodkov ľahkomyseľnej osoby nemá nárok na odmenu, vychádza z toho, že pôjde vždy o osoby, ktoré na záchrane rodiny majú aj osobný záujem.

Uzákonenie osnovy nie je spojené s novými výdavkami pre štát a preto netreba sa zaoberať s otázkou úhrady.

Navrhujeme, aby iniciatívny výbor pridelil osnovu výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru ústavnoprávnemu.

Dr. Sokol v. r., Dr. Filkorn v. r.,  Hollý v. r.,   Husárek v. r.,    Dr. Ing. Zaťko v. r.